Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206224822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206224822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: W. U., X. T. XX,
L., zastúpená: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1,
Bratislava proti žalovaným: X. T. Z., U. XX, X., X. Z. G., W. XXX, W., pôvodne za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej v 2. rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, v zastúpení Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.6.2012, č.k. 50C/221/2006-281, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.6.2012, č.k. 50C/221/2006-281 v časti,

ktorou bol zamietnutý nárok žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 1 653,45 eur
ako náhrady za stratu na zárobku a sumy 385,04 eur ako náhrady škody na veciach p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti, do nároku na zaplatenie náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
rozsudok z r u š u j e, a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol, žalobkyňu zaviazal zaplatiť
žalovanému v 1. rade sumu vo výške 298,74 eur, žalovanému v 2. rade sumu vo výške 298,74 eur, a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 106 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 427 ods. 2, § 442
ods. 1, § 444, § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 1 ods. 1, § 4 ods.
1, § 7 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
(ďalej len „Vyhláška“). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.10.2006
domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne úhrady sumy 76.857,19 eur titulom
odškodnenia bolestného, sumy 91.117,30 eur titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia

(ďalej len SSU), sumy 1.653,45 eur titulom straty na zárobku, sumy 385,04 eur titulom náhrady škody
na veciach a náhrady trov súdneho konania. Nároky odôvodnila tým, že dňa 29.12.2000 ju žalovaný
v 1. rade zrazil motorovým vozidlom na prechode pre chodcov, čím jej spôsobil škodu na zdraví.
Prevádzateľom motorového vozidla bola žalovaná v 2. rade. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť
z dôvodu, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko dňa 29.12.2000 predmetné motorové vozidlo
viedol na požiadanie žalovanej v 2. rade, ktorú mal viezť na pracovné stretnutie do Nitry. Žalovaná v
2. rade uznala nárok žalobkyne, žiadala však výšku škody určiť znaleckým dokazovaním. Zároveň

žiadala, aby súd prvej inštancie pripustil na jej strane vstup vedľajšieho účastníka - Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Uznesením zo dňa 10.10.2007, č.k.
50C/221/2006-59 súd prvej inštancie vstup vedľajšieho účastníka pripustil.3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2006 sp. zn. 3To/205/05, uznaný vinným, že
dňa 29.12.2000 v čase 06.40 hod. v Pezinku na ceste II/503 v km 40/400 pri Pinelovej nemocnici viedol

osobné motorové vozidlo zn. P. C., Q.: T., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať. Následkom toho na prechode pre chodcov
zrazil chodkyne W. U. (žalobkyňu), ktorej spôsobil viaceré vážne zranenia s doteraz trvajúcou dobou
liečenia; a T. T., ktorej spôsobil zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla. Uvedeným
rozsudkom bola žalobkyňa odkázaná ako poškodená na náhradu škody na konanie vo veciach

občiansko-právnych. Z posudku o bolestnom a SSU zo dňa 1.2.2002 vyhotoveného T.. T. J., T.. X. P., T..
Y. V. - ortopédmi FN v Bratislave, mal súd za preukázané, že SSU žalobkyne bolo ohodnotené po jeho
zvýšení na dvojnásobok t.j. na 3.050 bodov, a bolestné po jeho zvýšení na dvojnásobok t.j. na 2.270
bodov. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, a.s., o strate na zárobku počas PN súd prvej inštancie zistil,
že žalobkyňa bola PN od 29.12.2000 do 31.12.2001 a celkovo jej bolo vyplatených na nemocenských
dávkach 2.342,16 eur, a od 1.1.2002 do 8.6.2002 vo výške 1.021,70 eur. Titulom kompenzácie

straty na zárobku a bolestného prispievala žalovaná v 2. rade žalobkyni sumou 165,97 eur mesačne
počnúc septembrom 2002 do momentu skončenia trestného konania, t.j. do 4.7.2006. Zo znaleckého
dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v porovnaní so stavom po dopravnej nehode došlo k zlepšeniu
zdravotného stavu žalobkyne. Trvalé následky spočívajú v jazvách na oboch stranách oboch kolien, na
brade na ľavom nosnom krídle a medzi obočím, na pravom ramene a pleci, nad lonovou kosťou vľavo a

po operácii močového mechúra. Prognózu zdravotného stavu žalobkyne budú zhoršovať degeneratívne
zmeny v oblasti drieňovej chrbtice a kolenných zhybov. V súčasnosti trpí žalobkyňa 0 až 1 stupňom
bolestiabolesťpodopravnejnehodenemožnopovažovaťzamučivú.Ponehodebolažalobkyňaviackrát
hospitalizovaná z dôvodu posttraumatickej stresovej poruchy a organického psychosyndrómu, a napriek
adekvátnej komplexnej psychiatrickej liečbe nedošlo k úplnej úprave stavu.

4. Vedľajší účastník namietol uplatnené nároky v časti bolestného a psychických porúch sťaženia
spoločenského uplatnenia ako premlčané, škodu na veciach neuznal, náhradu za stratu na zárobku
počas PN ustálil a vo zvyšku návrh žiadal zamietnuť ako nedôvodný pre absenciu naplnenia podmienok
pojmu "dôvody osobitného zreteľa".
5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, keď podľa posudku T.. S.

by prináležalo žalobkyni bolestné za 1 140 bodov, čo pri hodnote 1,99 eur (60,- Sk) za 1 bod činí sumu
2.270,46.-eur. V časti uplatneného nároku na náhradu škody za bolestné však súd prvej inštancie
prihliadol na námietku premlčania. Podľa § 106 ods. 2 OZ skúmal plynutie subjektívnej lehoty, pretože
objektívna premlčacia lehota pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví neplatí. Posudok o
bolestnom bol vypracovaný dňa 18.3.2004 a je zrejmé, že o jeho obsahu sa žalobkyňa dozvedela už

počas trestného konania, keď si uplatnila v tomto konaní žalovanú sumu. Rozsudok bol vyhlásený dňa
4.7.2004. Žaloba bola podaná až dňa 10.10.2006. Premlčacia lehota uplynula dňa 29.9.2006. Neskorší
posudok o SSU nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty pri náhrade za bolestné.
6. V súvislosti s náhradou za SSU určenej na základe počtu bodov v lekárskom posudku, súd prvej
inštancie uviedol, že táto predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Súd nespochybnil pocity úzkosti, psychickú traumu a bolesti žalobkyne, ale
vyhodnotil, že preukázaná intenzita následkov nezodpovedá prípadu hodného osobitného zreteľa, ako
to vymedzuje ustanovenie § 7 Vyhlášky. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že žalobkyňa má
obmedzenú resp., žeby stratila úplne schopnosť akokoľvek sa zapájať do jednotlivých oblastí života,

žeby bola odkázaná na pomoc inej osoby alebo nebola schopná sama vykonávať ani základné životné
potreby. Hodnotenie za SSU vyčíslené znalcom T.. S. v znaleckom posudku z roku 2009 považoval
súd prvej inštancie za správne a s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne za smerodajné. Znalec vyčíslil
SSU v počte 1.008,35 bodov v sume 2.008,26 eur. Súd konštatoval, že uplatnený nárok na náhradu
za stratu na zárobku počas PN mal byť správne vyčíslený na sumu 1.108,-eur. Náhradu za škodu na

veciach súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní jej výšku nepreukázala.
Žalobkyni by tak celkovo prislúchala náhrada škody v sume 3.116,40.-eur (2.008,26 eur + 1.108,-eur),
Nakoľko však žalovaná v 2. rade žalobkyni poukázala za čas od 9/2002 do 7/2006 sumu 7.800,-eur, súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu za trovy

konania spočívajúce v zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie. Vedľajšiemu účastníkovi trovy
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
7. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 22.8.2012. Namietla, že súd prvej inštancie dospel nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa jej názoru je nepreskúmateľné. Arbitrárnosť
napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd neustálil, kto za škodu spôsobenú žalobkyni dopravnou

nehodou vlastne zodpovedá. Tvrdenia a právna argumentácia žalobkyne boli založené na tom, že ani
prípadná zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú prevádzkou podľa §
427anasl.OZnevylučujesúbežnú(solidárnu)zodpovednosťvodičatohtodopravnéhoprostriedku,ktorý
škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek zmienka o tom, ako sa súd s touto otázkou vysporiadal.

Obranažalovanéhov1.radeprezentovanávkonaníibažalovanouv2.rade,resp.vedľajšímúčastníkom
na strane žalovanej v 2.rade, nemôže obstáť, pretože je účelová a založená na nepravdivom tvrdení
žalovanej v 2. rade. Toto tvrdenie nebolo v konaní nielenže preukázané, ale z listín, ktoré boli v
konaní vykonané ako dôkaz jednoznačne vyplýva pravý opak. Žalovaný v 1. rade bol živnostník, a
teda nemohol byť v žiadnom pracovnom (alebo obdobnom) pomere vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný v 1. rade ani netvrdil, že by nebol zodpovedný za škodu, ktorá

je predmetom žalobou uplatneného nároku. Vychádzajúc z toho, že povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno sú základnými atribútmi sporového konania, odvodzovala žalobkyňa záver, že absolútnu
pasivitu žalovaného v 1. rade nemôže v tomto smere nahradiť ani neadekvátna aktivita vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade okrem iného uzavrel so žalobkyňou dohodu
dňa 29.9.2002, prostredníctvom ktorej deklaroval a uznal, že za škodu zodpovedá aj on. V tejto súvislosti

poukázala aj na aplikáciu zásady viazanosti výrokom právoplatného rozsudku súdu v trestnom konaní,
z ktorého je jednoznačne zrejmé zavinenie žalovaného v 1. rade, a to bez ďalšieho spoluzavinenia.
Rovnako z dôvodu arbitrárnosti rozsudku nie je možné podľa názoru žalobkyne identifikovať, ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula dňa 29.9.2006. V trestnom konaní si
žalobkyňa riadne nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade uplatnila, v dôsledku čoho tak

počas trvania trestného konania, premlčacia doba neplynula. Žalovaná v 2. rade uznala nárok uplatnený
žalobou (písomne podaním zo dňa 26.6.2007, osobne na pojednávaní dňa 10.10.2007). Odhliadnuc od
toho, že takého uznanie nároku v súlade s § 558 OZ neguje námietku premlčania uplatnenú v konaní,
podľajejnázorusamouznanienárokuvytvorilopredpokladynavydanierozsudkupreuznanie.Opätovne
poukázala na neopodstatnenosť námietky premlčania. Ako poškodená si žalobkyňa v trestnom konaní

riadne nárok na náhradu škody trestným činom uplatnila, čím sa plynutie premlčacej doby zastavilo.
Predpokladom začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu na náhradu škody je podmienené
vedomosťou o škode a súčasne vedomosťou o tom, kto za škodu zodpovedá. Z hľadiska vedomosti
o škode, samotnú premlčaciu dobu a rozdielny začiatok jej behu má právo na odškodnenie bolesti,
samostatnú dobu právo na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo sa týka vedomosti

o tom, kto za škodu zodpovedná, prvýkrát sa žalobkyňa mohla efektívne dozvedieť o zodpovednosti
aj na strane žalovanej v 2. rade až pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania. V skutočnosti
sa o tomto dozvedela až na hlavnom pojednávaní. Ani počas tohto výsluchu žalovaná v 2. rade
netvrdila, že žalovaný v 1. rade bol jej zamestnancom, resp. že pre ňu pracoval na dohodu. Písomné
uznanie nároku žalovanou v 2. rade dňa 26.6.2007 malo za právny následok, že tento záväzok v

uvedený deň trval. Žalobkyňa mala za to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané predpoklady
na primerané zvýšenie čiastky odškodnenia, minimálne v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia,
keď zo záverov znaleckého posudku možno vyvodiť, že prípad žalobkyne je prípadom osobitného
zreteľa. Prvoinštančný súd nezobral do úvahy, že pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje

uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké po vzniku škodovej udalosti. Zo záverov
znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je obmedzená v ďalšom živote a vo
svojom uplatnení v živote. Ťažkosti preukázateľne negatívne ovplyvňujú jej partnerský a rodinný život,
jej schopnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a spoločenskom živote je preukázateľne
znížená. Žalobkyňa z týchto dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.Súčasnesiuplatnilanáhradutrovodvolacieho
konania.
8. Žalovaní v 1. a 2. rade nevyužili prostriedky procesne obrany a k odvolaniu žalobkyne sa žiadnym
spôsobom v stanovenej lehote nevyjadrili.
9. Vedľajší účastník na strane žalovanej v 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa

26.2.2013. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu,
aby toto potvrdil. Uviedol, že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dôkazy,
len trvala na nárokoch podľa pôvodnej žaloby. Napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná
v 2. rade poskytla žalobkyni náhradu vo výške 7.800,57 eur, žalobkyňa sa žiadnym spôsobom s toutoposkytnutou náhradou a uplatneným nárokom nevysporiadala. V súvislosti s bolestným a SSU uviedol,
že ide o dva samostatné nároky, ktoré zo strany žalobkyne neboli zdôvodnené. Nebolo možné určiť, na
akomzáklade ktýmtosumámžalobkyňadospelaavtomtosmerežiadnedokazovanienenavrhla.Pokiaľ

ide o vytrpené bolesti, žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné nárok
považovať za hodný osobitného zreteľa. V čase pred nehodou žalobkyňa pracovala ako upratovačka, v
súčasnosti vykonáva prácu ekonómky. Nie je uznaná za čiastočne invalidnú, ani invalidnú, je schopná
pracovať. Nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jej telesné a duševné schopnosti sú dostatočné
na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok, a nemá

značne sťažené všeobecné životné podmienky. Po nehode sa vydala, má dieťa, uplatnila sa teda i
v rodičovskej oblasti. Nepreukázala žiadnu mimoriadnu aktivitu, ktorú by pred úrazom vykonávala na
vysokej úrovni. V súvislosti s výškou odškodnenia je na mieste aj skúmanie spoluviny žalobkyne na
vzniknutej škode na zdraví. V neposlednom rade vyjadril svoj nesúhlas, že zo strany žalovanej v 2.
rade malo dôjsť k uznaniu pohľadávky, nakoľko táto žiadala výšku odškodnenia preskúmať znaleckým
dokazovaním. V priebehu konania vzniesla námietku premlčania, ktorú následne súd prvej inštancie

správne vyhodnotil a návrh ako premlčaný voči nej zamietol.
10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34
CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

11. Nový procesný predpis neprevzal do svojej úpravy inštitút vedľajšieho účastníka v zmysle § 93
OSP. Podľa 81 CSP sa môže zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na výsledku sporu, tzv.

intervenient. Z predmetu sporu vyplýva, že pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej v 2. rade by
takúto podmienku spĺňal. Na to, aby mohol byť účastníkom konania v pozícii intervenienta by však musel
urobiť samostatný procesný úkon a vstúpiť do konania po 1.7.2016. Keďže tak neurobil, odvolací súd s
ním po uvedenom dátume v odvolacom konaní nepokračoval.

12. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku
a odvolacích námietok žalobkyne, odvolací súd zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

13. Žalobkyňa síce odvolaním napadla celý rozsudok súdu prvej inštancie, ale v odvolaní neuviedla
žiadne námietky do časti zamietajúceho výroku, ktorý súvisel so žalovaným nárokom na náhradu straty

na zárobku v sume 1 108,- Eur a na náhradu škody na veciach v sume 385,04 Eur. Súd prvej inštancie
vyhodnotil ako dôvodný nárok na zaplatenie straty na zárobku v sume 1.108,- eur, ale túto časť žaloby
zamietol s poukazom na to, že žalovaná v 2. rade jej už dobrovoľne poukázala sumu 7.800,- eur. Nárok
na náhradu škody 385,04 eur súd zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala v konaní ich výšku.
Odvolací súd pre absenciu odvolacích námietok v tomto smere nemal žiadny dôvod spochybňovať

správnosť záverov súdu prvej inštancie a v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny.

14. Vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného, ktoré si žalobkyňa uplatnila v sume 76.857,19 eur a
znalec MUDr. Q. S. ho ohodnotil na 1 140 bodov, t.j. 2 270,- eur (68.400,- Sk), súd žalobu zamietol

pre premlčanie tohto nároku s poukazom na § 106 ods. 1 OZ. Konštatoval, že o posudku o bolestnom
zo dňa 18.3.2004 sa žalobkyňa dozvedela najneskôr v priebehu trestného konania, kde si tento nárok
uplatnila, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 4.7.2004. Žalobu na súd však žalobkyňa podala až
10.10.2006, po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru súdu uplynula 29.9.2006. Súd
prvej inštancie sa však nevyporiadal s tým, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody z tohto právneho

titulu riadne uplatnila už v trestnom konaní, čím sa zastavilo plynutie premlčacích lehôt. V trestnom
konaní žalobkyňa ako poškodená osoba podávala aj odvolanie. Premlčacia lehota začala opätovne
plynúť po právoplatnom skončení trestného konania. K vznesenej námietke premlčania žalobkyňa ďalej
uplatnila aj obranu, že v priebehu konania žalovaná v 2. rade čo do základu žalovaný nárok žalobkyne
písomne uznala podaním doručeným súdu dňa 29.6.2007 a ústne na pojednávaní dňa 10.10.2007.

Nastali tak účinky podľa § 558 OZ, že dlh v tomto čase trval, ak žalovaná v 2. rade vedela o jeho
premlčaní. Navyše nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobkyňou dohodu dňa 29.9.2002,
prostredníctvom ktorej deklaroval a uznal, že za škodu zodpovedá aj on.15. Vo vzťahu k nároku na náhradu SSU si žalobkyňa uplatnila čiastku 91.117,- Eur. Z. T.. S. vyčíslil SSU
na 1008,35 bodu v sume 2.008,26 eur (60.501,- Sk), s čím sa súd prvej inštancie stotožnil a vyhodnotil
jehozáveryzasmerodajné.VôbecsavšaknevyporiadalsozávermiznalkynezodborupsychiatrieMUDr.

O. N., ktorá v posudku konštatovala u žalobkyne zníženú schopnosť uplatniť sa v rôznych oblastiach
života s tým, že k úplnej úprave psychického stavu žalobkyne nedošlo ani po adekvátnej a komplexnej
psychiatrickej liečbe a preto odporučila zvýšiť SSU podľa § 6 a 7 zák. č. 32/1965 Zb. .

16. Je dôvodná aj odvolacia námietka, že súd sa mal primárne vyporiadať z akého právneho titulu

zodpovedajú žalovaní v 1. a 2. rade solidárne, resp. každý samostatne za vznik škody na zdraví
žalobkyne spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd žiadnym spôsobom nereagoval ani na
obranu žalovaného v 1. rade, že vo veci nie je pasívne legitimovaný s poukazom na § 420 ods. 2 OZ,
pretože motorové vozidlo riadil v rámci poverenia, ktoré mu dala žalovaná v 2. rade za účelom splnenia
pracovnej úlohy. Absentuje aj vyhodnotenie, na ktorý z uplatnených nárokov súd započítal už uhradenú
sumu žalovanou v 2. rade vo výške 7.800,- eur; teda, do akej miery táto suma kompenzuje uplatnený

dôvodný nárok žalobkyne na náhradu bolestného, SSU alebo straty na zárobku.

17. Vzhľadom skutočnosti uvedené v bodoch 14. až 16. odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštanciesanevyporiadalspodstatnýmitvrdeniamižalobkyne,ktorýmipreukazovaladôvodnosťpodanej
žaloby vo vzťahu k obom žalovaným. Došlo tak k porušeniu práv žalobkyne v takej miere, že jej

bolo odňaté právo na spravodlivý proces, pričom takéto nedostatky nie je možné napraviť v rámci
prieskumného odvolacieho konania. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil v
napadnutej časti čo do nároku žalobkyne na zaplatenie náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia, a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvej
inštancie riadne vyporiada so všetkými tvrdeniami žalobkyne v naznačenom smere, na ich preverenie

podľa potreby doplní dokazovanie; následne opätovne rozhodne v merite veci a svoje skutkové a právne
závery vo veci riadne a dostatočne jasne odôvodní.

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania za prvostupňové aj odvolacie konanie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).