Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317205655
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5317205655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Q. X., nar. X.XX.XXXX,
bytom E., U Z., W. XXX/XX, právne zastúpenej Sidor a partneri, s.r.o, so sídlom Hlohovec, Železničná
4/A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, o zaplatenie 1.893,58 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9C/57/2017-161 zo dňa 13.februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.893,58
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.1.2017 do zaplatenia. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah
uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.11.2014, ako aj bezprostredne súvisiacej dohody o
poskytnutí služieb z toho istého dňa. Preskúmaním zmluvy o revolvingovom úvere okresný súd dospel
k záveru, že neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j.

termín konečnej splatnosti úveru. Iba dedukcia vychádzajúca z dátumu prvej splátky (a nasledujúcich
splátok pri vedomosti o ich celkovom počte) nepostačuje. Doplnil, že na údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru, ktorý je obsiahnutý v oznámení žalovaného o schválení úveru, prihliadať nemožno,
lebo toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu alebo jej súčasť. V dôsledku absencie predmetnej
obligatórnej náležitosti zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z.).
2. Okresný súd zdôraznil, že dotknutá zmluva o revolvingovom úvere tiež neobsahuje údaje o tom,

z akých predpokladov žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z.z.). Len uvedenie výšky RPMN - bez vymedzenia, aké predpoklady boli použité pre jej výpočet -
je z hľadiska naplnenia označeného zákonného ustanovenia nedostatočné. Zároveň (s odkazom na
webovústránku)okresnýsúdustálil,žesamotný
údaj o RPMN (26 %) nezodpovedá skutočnosti, resp. výsledku podľa dotknutej kalkulačky (36,16%).
Nadväzne uzavrel, že ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN nesprávne vypočítaný,
znamená to, akoby ani uvedený nebol. Navyše, pri rovnakých vstupných údajoch nesúlad medzi výškou

predpokladanej RPMN (26,17 %) a hodnotou RPMN v zmluve (26 %) možno hodnotiť aj ako nekalú
obchodnú praktiku.
3. Okresný súd podrobil preskúmaniu aj platnosť dohody o poskytnutí služby uzavretej v rovnaký
deň a pod rovnakým číslom ako zmluva o revolvingovom úvere. Hoci bola/je formálne uzatvorenána samostatnej listine, uvedené neodôvodňuje záver, že by bola dojednaná individuálne v tom slova
zmysle, že svedčí o slobodnej vôli žalobkyne pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Naopak,
má podobu formulárovej zmluvy, pričom do jej obsahu žalobkyňa (spotrebiteľ) nemala žiadnu možnosť

zasiahnuť. Okresný súd poukázal na to, že celková suma odplaty za služby vo výške 1.451,52 eur
pri výške poskytnutého úveru 1.350 eur vyvoláva pochybnosti o skutočnej vôli žalobkyne túto dohodu
uzatvoriť. Zároveň dohodnuté služby vyhodnotil iba ako „fiktívne, formálne a administratívne“. Takáto
dohoda je taktiež v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná.
4. Okresný súd tak vyhodnotil úver poskytnutý žalovaným žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov

a dohodu o poskytnutí služby za neplatnú. Keďže nebolo sporným, že žalobkyni bol poskytnutý úver
1.350 eur, na ktorý (jeho splátky, vrátane platieb za služby) ona uhradila celkovo 3.243,58 eur, v
rozsahu rozdielu 1.893,58 sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. V nadväznosti na výzvu
žalobkyne žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.1.2017 a súvisiacu negatívnu
odpoveď žalovaného zo dňa 24.1.2017 okresný súd od uvedeného dňa uložil žalovanému aj povinnosť
zaplatiť úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnej žalobkyni priznal

voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietal, že nebolo preukázané, že suma 1.893,58 eur bola
uhradená len vo vzťahu k úverovej zmluve. Preto ak okresný súd konštatoval bezúročnosť úveru, potom

bezdôvodné obohatenie malo predstavovať iba sumu zaplatenú na účel úhrady úveru mínus poskytnutý
úver; t.j 642,06 eur (2.142,06 eur mínus 1.500 eur).
6. Odvolateľ tvrdil, že záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu
údaja o konečnej splatnosti úveru je založený na odmietnutí eurokonformného výkladu dotknutého
zákonného ustanovenia; odporuje tiež samotnej smernici 2008/48/ES. V danej súvislosti predložil

všeobecnú argumentáciu o výklade smernice prevzatú z nešpecifikovaného rozhodnutia „odvolacieho
súdu“ (v texte výkladu je časť v znení „Odvolací súd v tejto súvislosti na margo argumentácie žalobcu
pripomína, že...“). S poukazom na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 mal žalovaný za to, že ani
neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemalo viesť k záveru o bezúročnosti úveru. Údaj o počte
splátok totiž umožňuje spotrebiteľovi len jednoduchým úsudkom bez potreby špeciálnych znalostí či

zručnosti ustáliť termín konečnej splatnosti.
7. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v záujme zosúladenia zákona č. 129/2010 Z.z. so
smernicou 2008/48/ES došlo novelizáciou označeného zákona k vypusteniu v § 9 ods. 2 písm. d/
(práve) slov „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj
zmluvné dojednania, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Z ich čl. 4 bod. 4.5 pritom vyplýva, že

deň splatnosti poslednej splátky úveru/revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru; obdobne z čl. 9 bod. 9.1 je zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere je
uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených danou zmluvou.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru je napokon tiež uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi; čím je splnená sporná zákonná požiadavka.

8. V súvislosti s údajom RPMN odvolateľ namietal, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že použitie
dotknutej internetovej kalkulačky zodpovedá postupu výpočtu RPMN podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
Tvrdil, že internetové kalkulačky nepredpokladajú použitie všetkých údajov pre výpočet RPMN v zmysle
zákonom stanoveného vzorca. Záver o omeškaní od 24.1.2017 považoval žalovaný za neopodstatnený,
lebo výzva z 19.1.2017, na ktorú okresný súd poukazuje, neobsahuje výzvu na vyplatenie akejkoľvek

čiastky.

9. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňovala, že zákon platný a účinný v čase
uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy. Pokiaľ žalovaný poukazuje na zmluvné dojednania, neuniesol

dôkazné bremeno, že mali tvoriť súčasť zmluvy, keďže žalobkyňa poprela, že by ju žalovaný s takými
dojednaniami oboznámil, pričom ich nikdy ani nepodpísala.
10.Žalobkyňauviedla,žekalkulačkapoužitáokresnýmsúdom,bolanawebovejstránkeprevádzkovanej
Ministerstvom financií SR. Žalovaný naproti tomu predložil výpočet RPMN, ktorý nezodpovedal údajom
poskytnutého úveru. Okresný súd správne za výšku úveru považoval 1.350 eur, ktorá suma bola

žalobkyni i reálne poskytnutá; teda suma 150 eur predstavovala náklad započítaný do celkových
nákladov, a nie súčasť istiny úveru. Hodnota RPMN uvedená v zmluve nemôže byť správna ani preto,
že žalovaný do nej nezapočítal poplatky z dohody o poskytovaní služieb (hoci mal povinnosť tak urobiť
vzhľadom na účelové oddelenie poplatkov zo zmluvy o úvere práve do tejto dohody).11. Žalobkyňa doplnila, že protistrana nenapáda správnosť záverov okresného súdu o neplatnosti
dohody o poskytovaní služieb. Odvolanie v otázke úroku z omeškania označila s odkazom na § 366 CSP
za neprípustné, keďže žalovaný mohol dotknuté námietky uplatniť už v konaní pred okresným súdom.

12. V následnej reakcii žalovaný zotrval na odvolaní a zopakoval podstatné časti svojej odvolacej
argumentácie.
13. Taktiež žalobkyňa zotrvala na jej prvotnej argumentácii prezentovanej v odvolacom konaní.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie

tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z
hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s
určujúcimi závermi okresného súdu, na ktorých argumentačne založil svoje rozhodnutie. Ak okresný súd
vymedzí viacero dôvodov, z ktorých každý aj samostatne podmieňuje určitý záver (v konkrétnostiach

súdenej veci o bezúročnosti a bezpoplatkovosti dotknutého úveru) a odvolateľ napadne len niektorý z
nich,logickyjehoodvolanieniejespôsobiléprivodiťzmenu,eventuálnezrušenienapadnutéhorozsudku.

16. V danej spojitosti krajský súd konštatuje, že žalovaný nijako nespochybňoval správnosť právneho
východiska okresného súdu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť podľa § 9 ods. 2 písm. j/

zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RMPN. Rovnako tak odvolateľ
nenamietal bezprostredne nadväzujúce čiastkové závery, že predmetná zmluva zo dňa 28.11.2014
predpoklady použité pri výpočte RPMN priamo vo svojich ustanoveniach neobsahuje a že samotné
uvedenie výšky RPMN (práve) bez vymedzenia predpokladov použitých pre jej výpočet z hľadiska
naplnenia požiadavky označeného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nepostačuje.

17. Za daného procesného stavu tak odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé spochybniť záver
okresného súdu, že sa úver poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
teda mal z titulu poskytnutia úveru žalobkyni nárok len na vrátenie sumy 1.350 eur, ktorú čiastku
reálne žalobkyni poskytol, a preto plnenie od nej prijaté nad rámec tejto sumy prestavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobkyni.

18. Obdobne odvolateľ vôbec nenamietal záver o neplatnosti dohody o poskytnutí služby zo dna
28.11.2014; čo v plnej miere platí aj pre súvisiace východiská a úvahy okresného súdu (prioritne
definované v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Nadväzne neobstojí ani tvrdenie
žalovaného, že okresný súd konštatoval „iba“ bezúročnosť samotného úveru, a preto sa malo vychádzať

len z rozdielu medzi splátkami úveru a poskytnutej sumy (aj tu v rozpore s preukázaným skutkovým
stavom tvrdí poskytnutie sumy 1.500 eur, hoci je nepochybné, že žalobkyni z titulu revolvingového
úveru poskytol iba 1.350 eur). Z dôvodu neplatnosti dohody o poskytnutí služby zo dna 28.11.2014
nemožno vôbec uvažovať nad tým, že by plnenia prijaté žalovaným od žalobkyne (nad rámec výšky
reálne poskytnutého úveru 1.350 eur) mohli predstavovať odmenu za poskytnuté služby, a teda, že by

nešlo (tiež) o bezdôvodné obohatenie žalovaného.

19. Pokiaľ odvolateľ argumentoval potrebou eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, uvedené
vzťahoval (len) k záveru okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z titulu absencie údaju
o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmysle vyššie konštatovaného táto odvolacia argumentácia (bez

ohľadu na jej ne/správnosť) nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.
Nad bezprostredný rámec určujúcich záverov odvolacieho súdu možno doplniť, že okresný súd
náležite uzavrel, že nie je prípustné zohľadňovať údaje obsiahnuté v oznámení o schválení úveru
(inými slovami, nahrádzať obligatórne zmluvné náležitosti neskoršou informáciou/vyjadrením len jednej
zmluvnej strany). Obdobne je nedostatočné uvedenie počtu splátok, ak bez pochybností nie je už

bezprostredne zo zmluvy o úvere jasný termín prvej splátky.

20. Napriek tomu, že v žalobe bol uplatňovaný nárok jednoznačne vymedzený vrátane čiastkového
nároku na príslušenstvo/úrok z omeškania z nárokovanej istiny (a tak bol i priznaný v rámci pôvodnevo veci vydaného platobného rozkazu) žalovaný v priebehu celého prvoinštančného konania dotknutú
súčasťvočinemuuplatňovanéhopeňažnéhonárokunijako(skutkovoaniprávne)nenamietal.Vyjadroval
sa pritom opakovane a pomerne podrobne. Nadväzne, pokiaľ až v odvolaní spochybňuje obsahové

náležitosti výzvy žalobkyne zo dňa 19.1.2017, ide o novotu, ktorá je v odvolacom konaní v zmysle § 366
CSP neprípustná. Zároveň žalovaný ani len netvrdí, že by bola daná niektorá z podmienok definovaných
v písmenách a/ až d/ predmetnej právnej normy, ktorá by akceptáciu tejto novoty odôvodňovala/
zakladala.

21.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

22. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k
výrokuotrováchprvoinštančnéhokonanianevymedzilžiadnukonkrétnunámietku.Následne,potvrdenie

posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

23. Nad obsahovo nevyhnutný rámec odvolacieho konania krajský súd považuje v reakcii na rozsah

napadnutého rozsudku (25 strán) za potrebné dodať, že nie je úlohou súdu v odôvodnení rozhodnutia
prevziať jednotlivé vyjadrenia strán takmer v celom ich znení. V zmysle „zákonnej povinnosti“ súdu jasne
a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (§ 220 ods. 2
CSP), aj v (z hľadiska obvyklej chronológie úvodnom) popise tvrdení a argumentov strán je postačujúce
(až žiaduce) uviesť len ich podstatnú, pre rozhodnutie relevantnú časť.

24. Pokiaľ sa už okresný súd rozhodol citovať právne normy (napriek pretrvávajúcej súdnej praxi
takáto požiadavka z § 220 ods. 2 CSP vôbec nevyplýva), je úplne nadbytočná citácia tých zákonných
ustanovení, resp. ich častí, ktoré ani neaplikoval. V súdenej veci ide najmä o citáciu celého (veľmi
rozsiahleho) ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Takýmto (doslova) zahltením odôvodnenia
rozsudku v konkrétnej veci nepodstatnými informáciami sa inak vecne správne rozhodnutie stáva do

určitej miery neprehľadným a stráca svoju presvedčivosť.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobkyňa voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100 %.

26. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.