Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200140
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320200140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. G. XXX, zastúpenej

JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679,
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a. s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.7.2019 v § 8 Hlavy 5
Podmienky splácania úveru, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na

aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky
spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej
zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na
ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku
najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom,
ako vyššie uvedenom poradí“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009, v § 3 Hlavy 17
Záverečné ustanovenia, v znení: „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho
ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky
RÚ I. alebo RÚ II. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v
týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v
plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na
základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur/120,50 SKK v

prípade prvej upomienky a 12 eur/361,51 SKK v prípade druhej a ďalšej upomienky“ je neprijateľnou
zmluvnou pomienkou.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa podala dňa 16.1.2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil zmluvné
podmienkyuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudkuzaneprijateľné.Zároveňžiadala,abyžalovanýbol
zaviazaný uhradiť jej 908,92 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť jej trovy konania.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 6.7.2010 uzatvorila úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 3 500 eur a ona mu uhradila
celkovú sumu 4 408,92 eur.

Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa tvrdenia žalobkyne úverová zmluvu zo 6.7.2010 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to
vymedzené v § 8 Hlavy 5 zmluvných podmienok Home Credit Slovakia, a. s. a v § 3 Hlavy 17.

Prvá zmluvná podmienka, ktorú žalobkyňa žiadala určiť za neprijateľnú sa týka skutočnosti, že žalovaný
nie je viazaný tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu
klienta na pohľadávky spoločnosti v poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného
titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v uvedenom poradí
vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich
pohľadávok i v inom, ako vyššie uvedenom poradí.

Žalobkyňa uviedla, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, lebo poskytuje žalovanému ako

dodávateľovi možnosť započítať platby klienta na iný účel, akým je splatenie istiny úveru a to bez ohľadu
na vôľu klienta. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným,
pokiaľ ide o započítanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto
smere nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva netransparentné. Tu žalobkyňa poukázala
aj na skutočnosť, že uvedenú zmluvnú podmienku už vyhlásil za neprijateľnú aj KS v Prešove a to v

rozsudku sp. zn. 6Co/39/2011 z 20.9.2011.

Ďalej žalobkyňa považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj tú časť, ktorá sa týka zmluvných
pokút a poplatkov za upomienku. Poukázala na ustanovenie § 3 Hlavy 17, podľa ktorého v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť

spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RU I alebo RU II 8% z čiastky z ktorej
úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom
dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.
Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eurá v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej

a ďalšej upomienky.

K tejto zmluvnej podmienke žalobkyňa uviedla, že zmluvnú pokutu si so žalovaným individuálne
nedojednala, ale táto bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive,
pričom ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ďalej sa v zmysle tohto ustanovenia mala zaviazať aj

na úhradu poplatkov za upomienky, pričom je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky
žalovaného, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky a ktoré si on sám určil pevnou sumou
vopred. Výšku týchto poplatkov žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil a preto ich požadovanie od
spotrebiteľa odporuje dobrým mravom.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú aj OS v
Prešove a to v rozsudku sp. zn. 9C/137/2016.

Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 298 ods. 2 CSP a žiadala, aby súd vo výroku rozsudku uviedol
znenie zmluvnej podmienky, ktorú určil za neprijateľnú.

2. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala zaviazať žalovaného, aby jej vyplatil aj primerané finančné
zadosťučinenie a to vo výške 908,92 eur, na základe ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie požadovala vo výške 908,92 eur zdôvodu, že poskytnutý úver mal byť bezúročný a bezpoplatkový a žalobkyňa namiesto poskytnutej sumy
3 500 eur už uhradila 4 408,92 eur. Čiže žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 908,92 eur
a preto žalobkyňa takto vyčíslila primerané finančné zadosťučinenie. Uviedla, že toto má mať sankčnú

a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v celom rozsahu ju popieral. Považoval ju za nedôvodnú,
zavádzajúcu a dôkazmi nepodloženú.

Predovšetkým namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu v spore, lebo pohľadávka, ktorá vyplýva zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 6.7.2010, z ktorej žalobkyňa požaduje vydanie primeraného finančného
zadosťučineniabolapostúpenáspoločnosťouHomeCreditSlovakia,a.s.nazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok na spoločnosť AB 1 B.V. Poukázala na rozsudok OS Komárno sp. zn. 10C/245/2016, ktorý
sa zaoberal vecnou pasívnou legitimáciou v obdobnom spore a dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej spoločnosti.

Ďalej žalovaný namietal res iudicata, to znamená námietku, že vec už raz bola právoplatne rozhodnutá.
Poukázal na to, že na OS Humenné sa pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX viedlo konanie spoločnosti
AB 1 B.V., ktorá uplatňovala voči terajšej žalobkyni tam v postavení žalovanej sumu 1 950,84 eur
s prísl. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý je právoplatný a vykonateľný dňom 23.10.2015.

Žalobkyňa tam mala možnosť brániť sa riadnym opravným prostriedkom podaním odporu, ale tak
neurobila. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. To znamená, že predmetné konanie by sa malo
zastaviť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009, podľa ktorého prekážka
rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide

vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Poukázala na to, že v konaní sp. zn.
XXC/XXX/XXXX už súd skúmal, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a pokiaľ by ich
obsahovala, tak by platobný rozkaz nevydal a to s poukazom na ustanovenie § 172 ods. 9 O. s. p. K
samotným neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný uviedol, že konkrétna zmluva neobsahuje

žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá,
či nepatrná v neprospech spotrebiteľa.

4. K uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že základným predpokladom
na úspešné uplatnenie tohto práva je preukázanie, že žalovaný svojim konaní porušil súčane -
kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobkyňa
to však nepreukázala. Predpokladom je aj to, aby aspoň potencionálna hrozba - ujma vznikla, inak nie
je čo reparovať. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov musí byť preukázané, že došlo

k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Konaniu vedenému pod sp. zn. 6Csp/6/2020
však nepredchádzalo žiadne konanie, v ktorom by si žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne
uplatnila porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného. Teda už prvý predpoklad absentuje.
Naopak, právny nástupca žalovaného si uplatnil nárok voči žalobkyni v konaní XXC/XXX/XXXX, v
ktorom bol úspešný. Teda neexistuje rozhodnutie súdu, ktorým by súd deklaroval, že zmluvou zo

6.7.2010uzatvorenoumedzistranamisporudošlokporušeniuprávalebopovinnostížalobkynezostrany
žalovaného.

Primerané finančné zadosťučinenie je inštitútom, ktorého účelom je reparovať hrozbu ujmy, ktorá bola
neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyni však žiadna ani potenciálna

hrozba ujmy nevznikla. Poukázala tu na rozsudok OS Prešov sp. zn. 12Csp/147/2016, kde súd obdobnú
žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu 908,92 eur, žalovaný ju považuje za vrcholne absurdnú,
neodôvodnenú a neprimeranú. Poukázal pritom na obsah uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
kde žalobkyňa mala presne určenú výšku splátok, počet mesiacov splácania a vyčíslené celkové
náklady, s podmienkami zmluvy bola oboznámená pred jej podpisom a s obsahom zmluvy súhlasila.

Ak by žalovaný mal žalobkyni uhradiť ďalších 908,92 eur, sám by sa dostal do pozície dlžníka, ktorý by
uhradil žalobkyni viac ako mu vrátil.Žalovaný teda tvrdil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, lebo v čase podania žaloby neexistovalo
súdne rozhodnutie, ktorým by úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa, ani že jej v súvislosti s porušením práva vznikla určitá ujma, ani to, že táto ujma

vznikla vo výške 908,92 eur.

5.Žalobkyňanapreukázanieopodstatnenostipodanejžalobypripojilaakolistinnýdôkazúverovúzmluvu
uzatvorenú so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a prehľad uhradených splátok. Žalovaný
predložil fotokópiu platobného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a tiež zmluvu o

postúpení pohľadávky spoločnosti AB 1 B.V. a úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a. s. Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi, vypočul žalobkyňu a zistil nasledovný
skutkový stav.

6. Dňa 6.7.2010 uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej veriteľ poskytol bezúčelový úver vo výške 3 500 eur.

Žalobkyňa sa ako dlžníčka zaviazala uhradiť celkovú čiastku vo výške 6 553,68 eur a to 84 mesačnými
splátkami vo výške 83,93 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 19,72%, RPMN od 21,8% do
22,5% a priemerná RPMN 18,59%. Celkové náklady spotrebiteľa boli 3 053,68 eur. Podľa predloženého
prehľadu splátok žalobkyňa uhradila na zaplatenie predmetného úveru celkovo 4 408,92 eur.

7. Na OS Humenné sa pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX viedlo konanie žalobcu spoločnosti AB 1 B.V., IČO:
56 007 043, proti žalovanej D. M., byto B. O. G. Č.. XXX, o zaplatenie 1 950,84 eur. Vo veci bol dňa
30.9.2015 vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.10.2015.

8. Žalovaná predložila súdu list s označením „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX“ z ktorého vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. ako postupca postúpil
spoločnosti AB 1 B.V. ako postupníkovi pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo 6.7.2010 vo výške 2 370,11 eur voči dlžníkovi D. M.. Pohľadávka bola postupníkovi
postúpená aj s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami, ktoré sú s ňou spojené. Súdu nebol
predložený doklad o tom, že postúpenie pohľadávky bolo žalobkyni ako veriteľke oznámené.

9. Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vyplýva, že obsahujú
zmluvné podmienky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že so žalovaným uzatvorila v roku 2010 úverovú

zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3 500 eur. O úver požiadala z dôvodu, že
bola síce zamestnaná, ale dosahovala veľmi nízky zárobok a manžel nepracoval. Mali dve deti a nemala
peniaze na úhradu základných životných potrieb. Neskôr sa manžel síce zamestnal, ale vo zvýšenej
miere požíval alkoholické nápoje a nedával jej peniaze s ktorými by mohla hospodáriť. Jedna z dcér
začala študovať na vysokej škole a v rodine nebolo dostatok finančných prostriedkov. Preto si žalobkyňa

začala požičiavať peniaze v rôznych nebankových spoločnostiach, pretože žiadna banka by jej úver za
takých podmienok neposkytla. Snažila sa úvery splácať, ale úroky a poplatky boli príliš vysoké a na
splatenie jedného úveru si požičala peniaze od ďalšej nebankovej spoločnosti. Požičiavala si tiež od
známych, ktorým peniaze musela vrátiť. Dostala sa do situácie, keď jeden úver splácala iným a stále
nemala dostatok finančných prostriedkov. Dostala sa z toho až po tom, čo súdy v rôznych konaniach

určili, že nemá platiť vysoké poplatky a úroky.

Uviedla, že celá situácia mala nepriaznivý dopad na jej psychický stav, lebo ju veľmi zaťažovala
skutočnosť, že si neustále musela požičiavať peniaze na splácanie predchádzajúcich úverov. Hanbila
sa ľudí, od ktorých si peniaze požičiavala, lebo ich stretávala a nemala z čoho vrátiť. Pokiaľ ide o

žalovaného, tak ten na ňu vyvíjal určitý nátlak, lebo jeho pracovníci jej neustále telefonovali a vyhrážali
sa jej, že aj tak bude musieť všetko zaplatiť, vrátane vysokých poplatkov a pokút. Vymáhané sumy sa
stále navyšovali. Z toho bola žalobkyňa v zlej psychickej situácii a doposiaľ má určitú traumu, lebo sa
s tým nevie vyrovnať. Žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podala hlavne kvôli
svojmu zdravotnému stavu a psychickej traume, ktorá u nej doposiaľ pretrváva. Celá situácia vyústila do

toho, že musela ísť na psychiatriu, kde sa doposiaľ lieči. Je to násletok toho, že nebankové spoločnosti
jej poskytovali neustále úvery, ktoré nemala z čoho splácať. Poukázala na jej zlý zdravotný stav, ktorý
je dôsledkom poskytnutých úverov.11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že obidve zmluvné podmienky už viackrát
boli súdmi vyhlásené za neprijateľné a teda neplatné. Voči žalobkyni bola použitá najmä zmluvná
podmienka, na základe ktorej si žalovaný mohol započítať jednotlivé platby podľa poradia ako sú

uvedené v úverových podmienkach. Žalobkyňa preplatila žalovanému úver o 908,92 eur, lebo zmuluva
mala byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, ale uplynula už lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia, tak takú žalobu nemohla podať. K obrane žalovaného právny zástupca uviedol, že námietka
nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie nie je dôvodne uplatnená, lebo to bol práve žalovaný,
ktorý skoncipoval obsah zmlúv a obsah všeobecných úverových podmienok k týmto zmluvám, takže

je namieste žalobu uplatniť voči nemu. Konanie vo veci 12C/249/2015 nemá nič spoločné s určením
neprijateľných zmluvných podmienok, lebo ide o osobitný druh žaloby tak, ako to judikoval už Ústavný
súd SR. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, tak žalobkyňa ho považuje
za neplatné a nepreukázané, lebo žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalobkyňu s postúpením
pohľadávky oboznámil.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná čo do
základu.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 298 ods.1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa),
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušovateľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav,

atoajvtedy,aktakétokonanieporušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchým
súkrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie

práva alebo povinnosti uvedenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 CSP, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace suzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

16. Súd mal za to, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

17. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 6.7.2010 úverovú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby
súd určil dve zmluvné podmienky za neprijateľné v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

18. Žalovaný sa bránil tým, že nie je vecne pasívne legitimovaný pre dané konanie, lebo pohľadávku
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi ním a žalobkyňou postúpil spoločnosti AB 1
B.V. dňa 16.1.2015. Predložil súdu listinu označenú ako postúpenie pohľadávky z ktorej vyplýva, že
pohľadávka bola postupníkovi postúpená aj s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami, ktoré
sú s ňou spojené. Žalobkyňa namietala platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu, že oznámenie o

postúpení jej zo strany žalovaného nebolo doručené.

19. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strany subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskomprocesnomprávepoužívapojemvecnálegitimácia.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnania o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že

je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v
konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

Obdobne Najvyšší súd SR v uznesení 6Cdo 214/2011 uviedol, že účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania

tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného.

20. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je

dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Žalovaný tvrdil, že nemá v spore vecnú pasívnu legitimáciu, lebo pohľadávku z úverovej zmluvy
postúpil spoločnosti AB 1 B.V., ktorá je súčasným veriteľom pohľadávky.22. Podľa aktuálnych záverov súdnej praxe, v prípade postúpenia pohľadávky vo všeobecnosti platí,
že postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá

má hmotnoprávne účinky; zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza
iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník
na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná
pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú
postúpením dotknuté; účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 125/2018 z 27.6.2019).

Teda pokiaľ postúpením pohľadávky nedochádza k prechodu všetkých práv a povinností zo zmluvného
vzťahu z ktorého pohľadávka vznikla, na nového veriteľa nemôže mať postúpenie pohľadávky priamy
vplyv na prípadné iné (samostané) práva a povinnosti z iných záväzkových vzťahov pôvodného veriteľa
a dlžníka.

23. Nárok žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je takýmto iným samostatným
právom, lebo sa netýka tej časti záväzku, ktorá bola postúpená. Predmetom postúpenia bola pohľadávka
žalovaného voči žalobkyni vrátane príslušenstva, ale predmetom sporu je neprijateľnosť zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, teda žalovaného. Tieto úverové zmluvné podmienky

neboli a ani nemohli byť postúpené, lebo predmetom postúpenia bola len pohľadávka s príslušenstvom
z konkrétnej úverovej zmluvy označenej konkrétnym číslom, dátumom a menom dlžníka, teda samotný
hmotný následok zmluvy, ktorá bola uzatvorená za určitých podmienok. Žalobkyňa sa domáha určenia
neprijateľnosti práve týchto podmienok za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktoré boli jej súčasťou. Tieto
podmienky skoncipoval a používal priamo žalovaný, preto je nositeľom hmotného práva o ktoré v konaní

ide. Nemôže sa svojej zodpovednosti zbaviť tým, že bude tvrdiť, že nie je vecne pasívne legitimovaný,
lebo pohľadávku postúpil inej spoločnosti. Predmetom sporu je určenie neprijateľnosti podmienok, ktoré
postúpené neboli a preto súd obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako neúspešnú. Súd má za to,
že žalovaný je v danom konaní vecne pasívne legitimovaný.

24. Žalovaný vzniesol aj námietku res iudicata, teda veci už raz právoplatne rozhodnutej. Poukázal
na to, že pohľadávku zo zmluvy postúpil spoločnosti AB 1 B.V., ktorá pristúpila k súdnemu vymáhaniu
vzniknutého dlhu a to podaním žaloby na OS Humenné. Konanie sa viedlo pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX
a predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 1 950,84 eur. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Platí zásada, že ak sa vo veci už raz právoplatne rozhodlo, súd nemôže znova o

tom istom konať. Musia byť splnené dva predpoklady a to predpoklad totožnosti predmetu konania a
predpoklad totožnosti strán. V oboch konaniach, to znamená v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/
XXXX, aj v prebiehajúcom konaní 6Csp/6/2020 sú uplatňované nároky z tej istej úverovej zmluvy a pri
zaplatení dlhu z tejto zmluvy súd musel ako predbežnú otázku posudzovať aj platnosť zmluvy, prípadne
neprijateľné zmluvné podmienky a tiež náležitosti úverovej zmluvy. Ak by tieto otázky súd znova riešil,

nastala by situácia, že by rozhodoval druhý krát o veci, ktorá už raz bola rozhodnutá. Žalovaný tu
poukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo120/2009,podľaktoréhoprekážkarozsúdenej
veci nastala vtedy, ak sa má v novom konaní prejednávať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Podľa názoru žalovaného, súd už v konaní sp. zn. XXC/

XXX/XXXX skúmal, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, lebo ak by ich obsahovala,
nemohol by vydať platobný rozkaz.

25. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

26. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bola žalobkyňou spoločnosť
AB 1 B.V. a žalovanou len D. M.. Predmetom sporu bolo zaplatenie 1 950,84 eur s prísl. Teda išlo
o žalobu o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP. V prebiehajúcom konaní pod
sp. zn. 6Csp/6/2020 sa žalobkyňa mimo iného domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
a teda ide o konanie podľa ustanovenia § 137d CSP, teda o určenie právnej skutočnosti. Už z toho je

zrejmé, že nejde o totožnosť predmetu konania, ale uplatnenie dvoch samostatných nárokov, aj keď
vyplývajúcich z tej istej úverovej zmluvy. To, že medzi stranami sporu bude existovať jeden záväzkový
právny vzťah ešte neznamená, že z neho nemôžu byť uplatňované viaceré nároky a to aj v samostatných
konaniach a rozhodovanie o týchto nárokoch nebude tvoriť prekážku rozhodnutej veci. Skutočnosť, žesúd eventuálne v konaní o splnenie povinnosti neskúmal neprijateľnosť podmienok nevylučuje podanie
samostatnej žaloby žalobkyňou. Žalobkyňa pri podávaní žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok nemôže byť limitovaná tým, či súd v inom konaní, kde mala rozdielne právne postavenie,

dostatočným spôsobom ex offo preskúmal neprijateľnosť všetkých zmluvných podmienok uvedených v
úverových podmienkach žalovaného. Záväzný je pritom iba výrok rozhodnutia a z platobného rozkazu
jednoznačne vyplýva, že súd zaviazal žalovanú len na plnenie a o neprijateľnosti zmluvných podmienok
nerozhodoval tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 298 ods. 2 CSP. Možnosť určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky vyplýva priamo z ustanovenia § 53a ods. 1 a 2 OZ a preto sa žalobkyňa môže v

samostatnom konaní domáhať určenia právnej skutočnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 137 CSP.
Súd má za to, že nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci a preto nebol dôvod na zastavenie
daného konania tak, ako to navrhoval žalovaný.

27. K tej časti žaloby, ktorá sa týkala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok sa žalovaný bránil
aj tým, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, lebo za také môžu byť označené iba tie,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podstatným znakom je to, že nerovnováha musí byť značná, nie malá, či nepatrná
a musí byť v neprospech spotrebiteľa.

28. Žalobkyňa žiadala určiť za neprijateľné dve zmluvné podmienky tak, ako sú uvedené vo výrokovej

časti rozsudku, pričom poukázala na to, že obidve už boli judikované ako neprijateľné v iných súdnych
konaniach.

Žalobkyňa žiadala určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v ktorej sa strany dohodli, že spoločnosť
(žalovaný) nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená

započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti,
ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane
sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v
uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta
na úhradu svojich pohľadávok i v inom, ako vyššie uvedenom poradí.

Súd určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
strán, ktoré uzatvorili úverovú zmluvu, v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z citovanej zmluvnej
podmienky vyplýva, že iba dodávateľ je oprávnený rozhodovať o tom, na aký účel bude započítaná
platba dlžníka, pričom dodávateľ určil presné, nemenné poradie, na ktoré bude platba započítaná. Z

tohto poradia je zrejmé, že na prvom mieste by sa mali splatiť záväzky, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, potom na zmluvné pokuty, príslušenstvo vrátane sankčného úroku, až potom
na vrátenie úveru a na ostatné pohľadávky. Je zrejmé, že takto určené poradie je pre spotrebiteľa
nevýhodné, naopak uprednostňuje veriteľa, ktorý si platby môže započítať aj proti vôli dlžníka dokonca
na záväzky, ktoré nesúvisia s uzatvorenou úverovou zmluvou. V neprospech spotrebiteľa je aj dohoda

o tom, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu určí. Celé znenie tejto zmluvnej
podmienky odporuje aj ustanoveniu § 566 ods. 2 OZ, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného
dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa
tohto ustanovenia sa predpokladá, že dlžník môže určiť na čo sa jeho platba započíta, pričom zmluvná
podmienka tomu odporuje.

Obdobne rozhodol aj KS v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/39/2011 z 20.9.2011, keď túto
zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú. Poukázal na to, že ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa
v tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o účele platby a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen
príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom

určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená (rozsudok KS v
Prešove sp. zn. 6Co/39/2011).

29. Druhou zmluvnou podmienkou, ktorú žiadala žalobkyňa určiť za neprijateľnú, je podmienka týkajúca
sa úhrady zmluvnej pokuty vo výške 15% resp. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní.

Tiež sa týka poplatku za upomienku 4 eurá v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej
a ďalšej upomienky. Súd aj túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje
značnú nerovnováhu v postavení strán zmluvy, a navyše nebola individuálne dohodnutá. Žalobkyňa tútoskutočnosť uviedla v žalobe a žalovaný nepreukázal opak, teda nepreukázal, že zmluvná podmienka
bola individuálne dojednaná.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že
zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných
podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné
práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Je potrebné brať na zreteľ sankcionovanie

nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy a nemala by byť výlučne sankcionovaná len
jedna zmluvná strana, v danom prípade spotrebiteľ. Uvedená zmluvná podmienka už na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy a to spotrebiteľa, ktorý je sankcionovaný za
omeškania s úhradou splátky úveru viac ako 7 dní. V prípade žalobkyne by zmluvná pokuta bola vo
výške 15% z čiastky, s ktorou by bola v omeškaní. Ide o tak vysokú zmluvnú pokutu, ktorá by sa mohla
uplatňovať za každý mesiac s omeškaním splátky, že v konečnom dôsledku by bola vyššia ako samotný

dohodnutý úrok a spolu s úrokom z omeškania by mohla byť pre žalobkyňu priam likvidačná. Kvôli výške
zmluvnej pokuty a povinnosť žalobkyne ako spotrebiteľky uhradiť ju za každú omeškanú splátku, ju
súd posúdil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, tu rovnako ako
pri zmluvnej pokute nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a spotrebiteľ sa nachádza
v znevýhodnenom postavení oproti dodávateľovi. Dojednanie o poplatkoch za upomienky spôsobuje

stav nerovnovážnosti v právach a povinnostiach zmluvných strán, lebo spotrebiteľ z toho nemá žiaden
preukázateľnýprínosanedostávasamužiadnehoprotiplnenia.Uvedenépoplatkyslúžiavýlučnezáujmu
dodávateľa na maximalizáciu zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok KS
v Trnave z 13.8.2014 sp. zn. 10Co/27/2013 a rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp.
zn. AZI 7U 192/2010 z 3.5.2010). Žalovaný si sám určil výšku poplatku za upomienku, pričom táto

výška bola odstupňovaná podľa poradia upomienky pri prvej upomienke to boli 4 eurá a pri druhej a
ďalšej upomienke už 12 eur. Tento rozdiel však žalovaný v zmluvných podmienkach nijako neodôvodnil,
ani neodkázal na to, akým spôsobom túto výšku upomienky vypočítal, resp. aké parametre použil pre
rozdielnosť poplatku za prvú a ďalšie upomienky. Súd preto aj túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako
neprijateľnú.

Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa uzatvorila typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah pripravil
žalovaný, pričom nemala možnosť zmeniť jej obsah. Rovnako tak nemala možnosť participovať na
príprave zmluvných podmienok a musela ich buď prijať v takom rozsahu, ako ich pripravil dodávateľ
alebo odmietnuť zmluvu ako celok, vrátane zmluvných podmienok. To, že by mala možnosť znenie

zmluvných podmienok nejako ovplyvniť je iba fiktívna. Spotrebiteľské právo je preto určené na efektívne
zamedzenie používania neprijateľných zmluvných podmienok.Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a

konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pret takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri konfrontácii je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je

rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky
(posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do
práv spotrebiteľa) ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.
Preto súd podanej žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel a určil obidve zmluvné podmienky za
neprijateľné tak, ako to žiadala žalobkyňa podanou žalobou.

30. Na základe určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobkyňa tiež žiadala, aby žalovaný bol
zaviazaný zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške 908,92 eur.

Podľa už skôr citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa žalobkyne sa o
takúto sumu žalovaný resp. jeho právny nástupca obohatil, pretože zmluva mala byť posudzovaná akobezúročná a bezpoplatková. Keďže jej bol poskytnutý úver vo výške 3 500 eur a uhradila už sumu 4
408,92 eur, rozdiel žiadala priznať ako primerané finančné zadosťučinenie.

31. Žalovaný žiadal žalobu aj v tejto časti zamietnuť, lebo žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne
ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Predpokladom uplatnenia
nároku je to, aby apoň potencionálne ujma vznikla, inač by nebolo čo reparovať. Predpokladom
je úspešné uplatnenie porušenia práva a žalobkyňa nepreukázala, aby prebiehajúcemu konaniu

predchádzaloinékonanie,vktorombynasúdeúspešneuplatnilaporušeniepráv.Rovnakotaknamietala
výšku primeraného finančného zadosťučinenia a poukázala na to, že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť
poskytnutéfinančnéprostriedky,vrátanecelkovýchnákladov.Keďžetakneurobila,žalovanýbysadostal
do pozície dlžníka, ak by jej zaplatil 908,92 eur. Namietal teda, že žalobkyni nebola spôsobená žiadna
ujma, ktorú by mal reparovať vyplatením primeraného finančného zadosťučinenia.

32. Je potrebné konštatovať, že súd v prebiehajúcom súdnom konaní určil za neprijateľné dve zmluvné
podmienky a teda žalobkyňa v tomto konaní úspešne uplatnila porušenie práva a má nárok na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva zodpovedá, teda od žalovaného. Nie je
vylúčené, aby v jednom konaní bolo uplatnené tak porušenie práva, ako aj priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Naopak ak by žalobkyňa obidva nároky uplatňovala v samostatných

konaniach, došlo by k navýšeniu trov konania, čo by bolo nehospodárne. Teda v jednom súdnom konaní
samožnodomáhaťajurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky,ajzaplateniaprimeranéhofinančného
zadosťučinenia, hoci toto nie je sankciou za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj
keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.

33. Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo
povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016).

V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného

stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a
spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne
dôvodný.

34.Súdsavšaknestotožnilsvýškouuplatňovanéhonárokunaprimeranéfinančnézadosťučinenie,ktoré

žalobkyňa žiadala v sume 908,92 eur s odôvodnením, že predmetný úver o túto sumu preplatila. Súd
priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie na základe toho, že určil neprijateľnosť zmluvných
podmienok a tento nárok nie je vyčísliteľný v peniazoch.35. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, preto
ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na úvahe súdu a súd v rámci voľnej úvahy
vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to
intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. V dôsledku
konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí
vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci.

„Treba mať pritom na zreteli, že primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, z podstaty ktorého
vyplýva jeho imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať
z aspektov materiálnej povahy, keďže tieto sú základom pre uplatnenie iných nárokov, napríklad
náhrady škody. Ide o prostriedok satisfakčný, vykazujúci však aj sankčnú povahu, nakoľko dôsledkom
zaplatenia zadosťučinenia je úbytok v majetkových aktívach osoby, ktorá právo porušila. Sankčná

stránka má u finančného zadosťučinenia len vedľajší dôsledok nakoľko pre účely represie slúžia
iné odvetvia práva, civilné nároky majú kompenzačný, nie sankčný charakter. Keďže pri stanovení
rozsahu zadosťučinenia je rozhodujúcou primeranosť, zadosťučinenie má zodpovedať povahe ujmy,
primeranosť musí byť posudzovaná z objektívnych hľadísk, kritéria subjektívnej a sankčnej povahy nie
sú z hľadiska primeranosti výšky určujúce“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 2. 2018 sp.

zn. 9Co/61/2018.

36. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že úver od žalovaného žiadala z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie za podmienok, kedy by jej banka žiaden úver neposkytla. Potvrdila, že
mala úvery aj od viacerých nebankových spoločností a dostala sa do situácie, keď neustále splácala

úvery a požiadala o ďalšie, a požičiavala si aj od fyzických osôb. Tvrdila, že celá situácia mala na ňu
nepriaznivý dopad, najmä pokiaľ ide o jej psychický stav, bola nútená vyhľadať lekársku pomoc a stala
sa z nej psychiatrická pacientka a doposiaľ sa lieči. Správanie žalovaného bolo také, že jej neustále
telefonoval a obťažoval ju, pričom na ňu robil nátlak, aby uhradila nielen poskytnutú sumu, ale aj ďalšie
poplatky. Uviedla, že žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podala hlavne kvôli

tomu, že sa jej zhoršil zdravotný stav a psychická trauma u nej pretrváva. Súd zohľadnil aj skutočnosť,
že žalovaný využil pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobkyňou aj zmluvné podmienky, ktoré súd určil
za neprijateľné.

Žalobkyňa musela vyhľadať právne poradenstvo a iniciovať súdny spor proti žalovanému, ktorý

ako poskytovateľ úverov postupoval v rozpore so zákonom. Teda žalobkyňa sa pustila do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom prinesie benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ - žalovaný sa konania, ktorého
sa dopustil voči žalobkyni už v ďalšich sporoch dopúšťať nebude a podmienky, ktoré súd určil za
neprijateľné nebude používať. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný sa dopustil konania v rozpore

so zákonom a vopred naformuloval zmluvné podmienky tak, že nespĺňali zákonné náležitosti.

Cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci
účinok vo vzťahu k dodávateľovi a zabezpečil, aby upustil od porušovania spotrebiteľských práv.
Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že finančné zadosťučinenie nemôže slúžiť na obohatenie

sa žalobkyne alebo kompenzáciu majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni satisfakcie a musí
odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Preto priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie
vo výške 300 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd má za to, že takáto priznaná suma
bude dostatočnou satisfakciou pre žalobkyňu a zároveň odradí žalovaného od ďalšieho používania
neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobkyňa uplatnila dva nároky, jednak nárok na určenie neprijateľosti

zmluvných podmienok a tu bola v celom rozsahu úspešná, a tiež uplatnila nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Tu výška plnenia závisela od úvahy súdu.V prejednávanej veci výška plnenia závisela od úvahy súdu. Úspech sa skúma čo do právneho základu
a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná čo do základu. Výška
závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla predvídať. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná, lebo mal plný

úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, preto má
právo na plnú náhradu trov konania iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia
závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.

Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške
priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto
prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej
časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých
je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie)
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný

rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere
k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť,
že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove
napríklad sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo

dňa 16.01.2019).

O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.