Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201986
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119201986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so
sídlom Mlynské nivy 44a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Z. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. B. XX, XXX XX E., o zaplatenie 205,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/19/2019-81 zo dňa 12. mája 2020 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 93,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 65,24
eura od 01.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 28,18 eura od 18.04.2018 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 47 odsek 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 odsek 1, odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
25.1.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 205,51 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 5 eur od 26.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,- € od 26.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 eur od
24.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 eur od 25.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 eur od 26.09.2017 do
zaplatenia,zosumy65,24euraod01.01.2018dozaplatenia,zosumy5eurod26.01.2018dozaplatenia,

zo sumy 72,09 eura od 23.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 28,18 eura od 18.04.2018 do zaplatenia, zo
sumy10eurod30.05.2018dozaplatenia,pričomsvojužalobcuodôvodniltým,že„uzatvorilsožalobcom
dňa 02.05.2011 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti v znení jej
neskorších dodatkov, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému - odberateľovi dodávky a predajplynuvdomácnostivzmysleplatnýchprávnychpredpisov,ktorýmisaustanovujúpravidláprefungovanie
trhu s plynom. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, pričom z tohto
záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému dodávky plynu, čo aj urobil.

Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom
v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky.

4. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky plynu v súlade s platným cenníkom
za obdobie od 19.11.2016 do 18.11.2017 a od 19.11.2017 do 21.03.2018, pričom žalobca

vystavil žalovanému nasledujúce faktúry: č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 25.04.2017,
č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 25.05.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná
23.06.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 24.08.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur
splatná25.09.2017,č.XXXXXXXXXXnasumu65,24eursplatná31.12.2017,č.XXXXXXXXXXnasumu
5,- eur splatná 25.01.2018, č. XXXXXXXXXX na sumu 72,09 eur splatná 22.03.2018, č. XXXXXXXXXX
na sumu 28,18 eur splatná 17.04.2018, Fa č. XXXXXXXXXX na sumu 10,- eur splatná 29.05.2018.

5. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXspolusumuvovýške40eurako
náhradunákladovzavystavenieazaslanieupomienokafaktúrouč.XXXXXXXXXXsumuvovýške72,09
eur ako náhradu škody za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu z dôvodu neoprávneného

odberu vrátane dopravy, a to v zmysle platných zmluvných podmienok a cenníka externých služieb.

6. Dlh spolu k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 205,51 eura, pričom žalovaný k dnešnému
dňu dlžnú čiastku neuhradili ani čiastočne. Žalobca na základe listu zo dňa 08.03.2018 z dôvodu
neplatenia vyúčtovaných faktúr od zmluvy odstúpil. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný si

svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy nesplnil a do dnešného dňa dlžnú sumu vo výške 205,51 eur za
poskytnuté služby žalobcovi neuhradil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy.

7. Na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 1.5.2011 uzatvorená Zmluva o

dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť
žalovanému do odberného miesta dodávku plynu a žalovaný sa zaviazal ako odberateľ zaplatiť
dodávateľovi dohodnutú cenu za dodaný plyn.

8. K žalobe žalobca pripojil Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu

v domácnosti, s účinnosťou od 20. marca 2011, Cenník za dodávku plynu pre domácnosť, ktorým sa
realizuje cez viac distribučných sietí a oznámenie o zrušení poskytovania zvýhodnenia Plus Senior
ev. č. D/Xb/XXXX, Cenník externých služieb a výkonov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.,
žalovaným ako spotrebiteľom nepodpísané.

9. Žalobca vystavil žalovanému nasledujúce faktúry: č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná
XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 25.05.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur
splatná 23.06.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 24.08.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu
5,- eur splatná 25.09.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 25.01.2018, Fa č. XXXXXXXXXX
na sumu 10,- eur splatná 29.05.2018 a to „ v zmysle platných obchodných podmienok za vystavenie a

zaslanie upomienky ako náhradu vynaložených nákladov“.

10. Za dodávky plynu vystavil žalobca žalovanému tieto faktúry: č. XXXXXXXXXX na sumu 65,24 eur
splatná 31.12.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 28,18 eur splatná 17.04.2018. B. č. XXXXXXXXXX zo
dňa 8.3. 2018 s dátumom splatnosti 22.3.2018 na sumu 72,09 eur vyfakturoval žalobca žalovanému „ v

zmysle platných zmluvných podmienok a cenníka externých služieb - Zabezpečenie administratívneho
prerušenia dodávky plynu, a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného
odberu v prípade, že meradlo je nedostupné alebo koncový odberateľ prerušenie neumožnil“. K faktúre
nebol predložený dôkaz o tom kedy a akým spôsobom tento fakturovaný výkon bol uskutočnený. Listom
z 8.3.2018 žalobca odstúpil od zmluvy podľa §§ 48 a 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že

eviduje pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 116,24 eur.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu
na zaplatenie dodávok plynu a upomienok ako aj Zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávkyplynu, a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu v prípade,
že meradlo je nedostupné alebo koncový odberateľ prerušenie neumožnil a to na základe zmluvy
z 1.5.2011, ktorú je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

12. Z predložených listinných dôkazov je podľa názoru súdu prvej inštancie nesporné, že žalobca so
žalovaným uzavreli platne Zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej mal žalovaný povinnosť platiť za
dodávky zemného plynu. Je nesporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie neuhradených faktúr uplatnil
súdnou cestou.

13. Pokiaľ si žalobca účtuje za upomienky sumu celkom 40 eur - zmluva o dodávke plynu neobsahuje
zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu účtovať si voči žalovanému poplatky za upomienky.

14. Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, s
účinnosťou od 20. marca 2011, Cenník za dodávku plynu pre domácnosť, ktorým sa realizuje cez
viac distribučných sietí a oznámenie o zrušení poskytovania zvýhodnenia Plus Senior ev. č. I.,
Cenník externých služieb a výkonov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., neboli žalovaným ako
spotrebiteľom podpísané, neboli teda do zmluvy riadne a platne inkorporované. Dojednanie povinnosti

platiť uvedené poplatky nemôže byť súčasťou Obchodných podmienok dodávateľa/Cenníka, ale len
samostatnej spotrebiteľskej zmluvy. Dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvou
stranou, poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Obchodné podmienky
spotrebiteľských zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického, vysvetľujúceho charakteru, nemajú slúžiť na to, aby dodávateľ do nich skryl

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti.
15. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol v časti čo do žalobcom uplatnených poplatkov za
upomienky vo výške 40 eur.

16. V časti týkajúcej sa zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3. 2018 s dátumom splatnosti

22.3.2018 na sumu 72,09 eur, ktorou vyfakturoval žalobca žalovanému „ v zmysle platných zmluvných
podmienok a cenníka externých služieb - Zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky plynu, a
to vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu v prípade, že meradlo je
nedostupné alebo koncový odberateľ prerušenie neumožnil“, žalobca nepreukázal dôvodnosť takéhoto
výkonu a ani nepredložil dôkaz o tom kedy a akým spôsobom tento fakturovaný výkon bol uskutočnený,

preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nároku
nazaplatenienedoplatkunaplatbáchzaopakovanédodávkyplynufaktúramič.XXXXXXXXXX nasumu
65,24 eur splatná 31.12.2017, č. XXXXXXXXXX na sumu 28,18 eur splatná 17.04.2018, teda celkom

93,42 eur.

18. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa splatnosti týchto faktúr a súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úroku z omeškania
zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 a § 262 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

20. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že

žalobe vyhovie, prípadne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak bez nariadenia pojednávania zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena.

21. Podľa názoru žalobcu, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za
preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 297 písm.
b) C.s.p., t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je teda nesprávne, resp. vychádza z
nesprávneho procesného postupu. Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplneniedokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť
a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť
dokazovanie zo strany oboch strán sporu.

22. Ďalej v podanom odvolaní žalobca namietal, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné
právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril
zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti

zo strany súdu ako skutočnosti spornej, resp. nepreukázanej a preto žalobca nemal dôvod na označenie
ďalších dôkazov v tomto smere a z uvedeného dôvodu považuje za absurdné, ak súd bez nariadenia
pojednávania zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena. V prípade, ak by súd nariadil vo
veci pojednávanie, na ktorom by stranám sporu prezentoval, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a
ktoré za sporné, resp. nepreukázané, žalobca by uplatnil ďalšie prostriedky procesného útoku a uvedené
sporné skutočnosti by vysvetlil.

23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

24. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

26. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

29. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale
došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 12. mája 2020, ktoré bolo vopred oznámené
vyvesením na úradnej tabuli a web stránke súdu prvej inštancie, pričom podľa zápisnice o verejnom
vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v písomnom vyhotovení
predmetného rozsudku.

31. Podľa § 177 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdeniastrán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur, b) strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

32. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

33. Citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a upravuje
procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia § 297 písm. b) C.s.p.
korešponduje s § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne
posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný census s rozdielnou výškou. Cieľom
prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch,
kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán,

týkajúce sa právneho posúdenia veci.

34. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe
nerozporoval, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i
ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z

bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia, či poplatok za prerušenie/obmedzenie dodávky plynu,
poplatok za znovu pripojenie odberného miesta a poplatky za upomienky sú alebo nie sú v súlade so
zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných
podmienok. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000,- eur, keďže v danom
prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 205,51 eur s prísl. (z toho poplatky

predstavujú sumu 40,- eur).

35. Odvolací súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zhodne s prvoinštančným
súdom dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v
spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie.

36. K odvolacej námietke žalobcu o nevyslovení predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie
a tým, že neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú nevytvoril zákonný priestor na
doplnenie dôkazov odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 12. 2020,
sp. zn. 2Obdo/56/2020, v ktorom Najvyšší súd SR na rovnaké tvrdenie dovolateľa poukázal na právny

názor Ústavného súdu Slovenskej republiky cit.: „Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR“) v
týchtosúvislostiachkonštatoval,že§118ods.2OSPneukladápovinnosťsúdu„naznačiťsvojpredbežný
právny názor“, ale upravuje iba povinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd
určitú okolnosť neuvedie výslovne ako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za
nespornú. Nie je zjavným cieľom § 118 ods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania

medziúčastníkmikonania.Skutočnosť,žeaniokresnýsúdaanikrajskýsúdneupozornilsťažovateľovna
to,abypreukázaliurčitýpredpoklad,naktorýsamáviazaťurčitýprávnynásledok,nemôžeznamenať,že
by im, slovami sťažovateľov „odopreli... možnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné
bremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo procesného § 118 ods. 2 OSP v okolnostiach daného prípadu
nemohlo predstavovať opísaný protiprávny zásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri

uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. januára 2012).“

37. Podľa ust. § 191 C.s.p, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

38. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.39. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

40. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 C.s.p.
je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň
je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

41. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

42.Zhrnúcvyššieuvedené,odvolacísúduzatvára,ževdanomprípadebolisplnenézákonnépodmienky,
aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného ust. § 297 písm. b) C.s.p. a vo veci nenariadil

pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť
ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí.

43. V zmysle Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 1.5.2011 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú „Obchodné

podmienkypreopakovanédodávkyplynupreodberateľovplynuvdomácnostisúčinnosťouod20.marca
2011“ (ďalej len OP) a „Cenník za dodávku plynu pre domácnosti, ktorým sa dodávka plynu realizuje
cez viac distribučných sietí a oznámenie o zrušení poskytovania zvýhodnenia Plus Senior“ zo dňa
10.12.2010 s platnosťou od 1.1.2011. K žalobe žalobca pripojil aj Cenník externých služieb a výkonov
Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.“, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke dodávateľa

www.spp.sk . Správne súd prvej inštancie konštatoval, že tieto obchodné podmienky neboli individuálne
dojednané a neboli ani žalovaným podpísané.

44. Inkorporačná doložka, v zmysle ktorej má neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoriť aj „Cenník externých
služieb“ nie je zakotvená v základnom zmluvnom dokumente, na ktorý zmluvné strany pripájajú svoj

podpis, ale táto je obsiahnutá až v Obchodných podmienkach, teda v dokumente, ktorý samotný bol
do zmluvy už len inkorporovaný. Nemožno mať pochybnosti o tom, že takýto postup dodávateľa je voči
spotrebiteľovi nekorektný a inkorporovanie cenníka externých služieb do zmluvy je netransparentné.
Práve odkazy v rôznych listinách robia zmluvu pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou, neprehľadnou.
Takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín obsiahnuté vo viacerých dokumentoch
značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Spotrebiteľ takýmto
spôsobom stráca na ochrane, dojednania o závažných právach a povinnostiach nie sú dostatočne
transparentné, dôležité dojednania sú odsunuté do všeobecných podmienok a iných dokumentov.
Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť

z formálneho a gramatického hľadiska. Pri vyhodnocovaní zmluvných podmienok z hľadiska ich ne/
prijateľnosti je potrebné okrem znenia a koncepcie samotnej zmluvnej podmienky prihliadať tiež na
všetky okolnosti prípadu, vrátane spôsobu kontrahovania. Nie je zrejmé, čo dodávateľovi v danomprípade bránilo uviesť inkorporačnú doložku týkajúcu sa cenníka externých služieb už priamo v zmluve
tak, ako to učinil vo vzťahu k OP.

45.ZatohtostavubolonutnévyhodnotiťdojednanieoinkorporáciiCenníkaexternýchslužiebobsiahnuté
v Obchodných podmienkach ako neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Keďže inkorporačná doložka je neplatná, nemôže byť platné ani dojednanie
o výške poplatku za upomienky obsiahnuté v cenníku externých služieb, nakoľko tento sa na základe
neplatnej inkorporačnej doložky ani nestal súčasťou zmluvy.

46. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne
protiplnenie. Tieto skutočnosti len podporujú už vyššie uvedené, a to, že predmetný poplatok predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku ako
sú skutočné náklady (poplatok za upomienku) narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto

poplatky, aj keď sú upravené v zmluve, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné
náklady na takéto výdavky dodávateľa. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvu o dodávke plynu pre
odberateľov plynu v domácnosti vyhotovuje jednostranne dodávateľ, pričom žalobca v priebehu celého
konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby tieto poplatky boli individuálne dojednané.

47. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd zdôrazňuje, že upomienka ako taká nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu
k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a
spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno
chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.

48. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej

karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné.

49. Správny je aj záver súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca dôvodnosť nároku na zaplatenie
„Zabezpečenia administratívneho prerušenia dodávky plynu, a to vrátane dopravy pre koncového

odberateľa z titulu neoprávneného odberu v prípade, že meradlo je nedostupné alebo koncový odberateľ
prerušenie neumožnil“ nepreukázal. Z predloženej faktúry nevyplývajú také skutkové okolnosti, z ktorých
by bolo možné určiť kedy k prerušeniu došlo a aké náklady mal s tým žalobca spojené. Z podaného
odvolania vyplýva, že vo vzťahu k týmto úvahám, na základe ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2018 s

dátumom splatnosti 22.3.2018 na sumu 72,09 eur odvolateľ neuviedol žiadne námietky.

50. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 odsek

1, odsek 2 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).