Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201373
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1519201373.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. XXXX/XX, A., zast. advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK so sídlom Klincová
ul. č. 35, Bratislava a otec - J.. A. F., W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, A., zast. Niku
& partners, s.r.o., AK so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, za účasti Okresnej
prokuratúry Bratislava V, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas do
rozvodu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky s
účinnosťou od XX.XX.XXXX s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na mal. F. v sume 230 eur mesačne s účinnosťou od 02.04.2019, a to
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie 02.04.2019 do 31.01.2021 v sume 547 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd upravuje styk otca s mal. F. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať :

- Po dobu prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku nasledovne: každý párny týždeň
v roku v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod.; každý nepárny
týždeň v roku v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v sobotu

od 10,00 hod. do 19,00 hod.,

s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v predškolskom resp.
školskom zariadení a v prípade jej neprítomnosti v mieste bydliska matky prostredníctvom kolízneho
opatrovníka odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

- Od 1. dňa tretieho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku nasledovne: každý párny týždeň v roku

v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod.; každý nepárny týždeň v
roku v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 10,00
hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod.

s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v predškolskom resp.
školskom zariadení a v prípade jej neprítomnosti v mieste bydliska matky prostredníctvom kolízneho
opatrovníka odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.- Od 1. dňa piateho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku nasledovne: každý párny týždeň v roku
v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod.; každý nepárny týždeň
v roku v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., od 10,00 hod.

v sobotu do 17,00 hod. v nedeľu;

s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v predškolskom resp.
školskom zariadení a v prípade jej neprítomnosti v mieste bydliska matky prostredníctvom kolízneho
opatrovníka alebo tretieho akreditovaného subjektu odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom

mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa pôvodne s návrhom na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode domáhala aj určenia výživného otcovi na mal. F. na čas do rozvodu. Tunajší súd uznesením

č.k. 20P/32/2019-39 z 27.03.2019 vylúčil návrh matky na určenie výživného do rozvodu na samostatné
konanie. Uznesením č.k. 20P/63/2019 - 10 zo dňa 09.04.2019 bolo spojené konanie o návrhu matky na
určenie výživného otcovi na dieťa ( sp. zn. 20P/59/2019) s konaním o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu ( sp. zn. 20P/63/2019), ktorý návrh bol
súdu doručený 02.04.2019.

2. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2019 domáhala, aby jej súd zveril maloletú do
starostlivosti, aby obaja rodičia maloletú zastupovali, otcovi určiť výživné na dieťa po 300 eur mesačne
a určil mu oprávnenie stýkať sa s maloletou za jej prítomnosti v párnom týždni v utorok a štvrtok od
15,00 hod. do 17,00 hod. a v nepárnom týždni v utorok a štvrtok od 08,00 hod. do 10.00 hod v mieste

bydliska starého otca dieťaťa. Návrh odôvodnila odôvodnila potrebou upraviť výkon rodičovských práv
a povinností k maloletej na čas do ich rozvodu, lebo medzi rodičmi nedošlo k dohode.

3. V rámci jej posledného návrhu žiadala upraviť styk otca s maloletou na čas do rozvodu postupne
takto: a) počas prvých dvoch mesiacov každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00

hod a každý nepárny týždeň v utorok a piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod. v priestoroch akreditovaného
subjektu za prítomnosti odborného pracovníka a matky; b) počas druhých dvoch mesiacov každý párny
týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod a každý nepárny týždeň v utorok a piatok od
15,00 hod. do 18,00 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do 13,00 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu
za prítomnosti odborného pracovníka; c) počas tretích dvoch mesiacov každý párny týždeň v utorok a

štvrtokod15,00hod.do18,00hod.akaždýnepárnytýždeňvutorokapiatok od15,00hod.do18,00hod.
a v sobotu od 10,00 hod. do 16,00 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu za prítomsnoti odborného
pracovníka a matky; d) po uplynutí týchto 6 mesiacov každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00
hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od piatku od 15,00
hod. do soboty do 18,00 hod. , pritom otec si bude dieťa preberať už v predškolskom/školskom zariadení

a v prípade jej neprítomnosti v mieste bydliska matky. Alternatívne v prípade odmietania pomoci od
psychologičky V.. S. zo strany otca žiadala určiť otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletou každý týždeň
v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod a každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00
hod s preberaním dieťaťa v predškolskom/školskom zariadení resp. v mieste bydliska matky.

3.1. Návrh úpravy styku (uvedený vyššie v ods. 3 ) matka odôvodnila tým, že nie je v záujme dieťaťa
styk otca s dieťaťom upravený neodkladným opatrením v uznesení č.k. 20P/104/2020-42 z 8.7.2020 v
spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. 11CoP/246/2020-135 z 12.10.2020. Podľa jej vyjadrenia vzťah
F. k otcovi nemal nikdy atribúty vrúcneho vzťahu, otec sa k nej správal direktívne a autoritatívne. F. ho
začala odmietať už v čase ich spoločnej domácnosti a čas s otcom vnímala ako povinnosť. Podľa jej

tvrdenia otec matku ignoruje, prehliada a neodpovedá na jej otázky , nezdraví ju v prítomsnoti dieťaťa.
Matka sa ďalej odvolala na závery znaleckého posudku znalca V.. A. vyhotoveného v ich rozvodovom
konaní (je na čl. 386-436). Matka je presvedčená, že zmena správania F. k otcovi nastane postupne, ak
budú obaja rodičia disciplinovane na tom pracovať a podriadia sa pokynom odborníkov. Spolupráca s
akreditovaným subjektom im bolo odporučené aj kolíznym opatrovníkom. Podľa matky nie je preberanie

dieťaťa otcom v škôlke bezproblémové, lebo dieťa s ním nechce ísť. Ako ďalší dôvod rozčleneniazačiatkov stretávania sa otca s maloletou vo viacerých obdobiach odôvodnila tým, že maloletá sa začala
pred stykom s otcom pomočovať, prvý krát 26.01.2020 a 09.02.2020. V období od mája 2020 do júna
2020 si rodičia podľa tvrdenia matky zvolili za intervencie psychologičky V.. S. postup približovania

sa otca k maloletej za akceptovania jej aktuálnych potrieb. Dieťa sa W. pri stretnutí s otcom aj v
dne: 08.06.2020, 13.6.2020, 14.06.2020. Následne otec vyslovil nedôveru psycholohičke V.. S., ukončil
jej poradenský proces, odmietol pokračovať v nastavenom modeli stretávania sa. Aktuálne maloletá
odmieta u otca prespávať a aj bežný styk realizovať, od decembra 2020 máva dieťa pred stykom s otcom
žalúdočné problémy a potrebu častejšej stolice. Počnúc 03.09.2020 si otec začal preberať dieťa v škôlke

podľa neodkladného opatrenia bez jej prítomsnoti, ale bola vedením škôlky informovaná o odchode
dieťaťa s krikom. Podľa názoru matky otec neakceptuje názory kolízneho opatrovníka, znalca či iných
osôb. Matka poukázala na to, že počas dvoch januárových preberaní sa dieťa pocikalo aj pokakalo. V
písomnom vyjadrení matka tvrdí ( čl.453 v spise), že maloletá bola účastná nevhodného správania otca
a starej matky k nej ( matke), pamätá si atmosféru v domácnosti - ako otec na ňu kričal, vyhrážal sa jej
či ako ju ponižovala a kričala na ňu matka otca. Podľa názoru zlom vo vzťahu medzi F. a otcom nastal

XX.X.XXXX, kedy otec dieťa oklamal a na miesto ihriska ju vzal dieťa na výlet za svojim spolužiakom
do S. a dieťa to vnímalo stresujúco. Následné styky otca s dieťaťom s prespaním sa už nezrealizovali.

4. Matka na podanom návrhu trvala vrátane ňou rozvrhnutého postupného styku otca s maloletou na
jednotlivé adaptačné obdobia. Otec súhlasil rozhodnúť na čas do rozvodu tak, aby bola maloletá zverená

matke, aby obaja rodičia dieťa zastuovoali, určiť mu výživné na dieťa 200 eur mesačne a upraviť mu
styk s maloetou v každom týždni v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod, vo štvrtok od 15,00 hod. do
18,00 hod a v nepárnom týždni od piatku od 15,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. s
miestom prevzatia v predškolskom zariadení .Kolízny opatrovník poznajúc celú genézu vzťahov medzi
rodičmi ako aj spôsob správania sa maloletej pri styku otca s dieťaťom žiadal, aby súd na čas do

rozvodu upravil styk otca s dieťaťom z dôvodu potreby zastabilizovať vzťah medzi nimi. Prokurátor sa
pridržiaval vyjadrenia kolízneho opatrovníka navrhujúc realizovať styk formou odovzdávania dieťaťa
tretím subjektom.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prokurátora a kolízneho opatrovníka, rodným listom

dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni, písomnými vyjadreniami rodičov, prehratím videozáznamov
pri komunikácii dieťaťa s rodičmi, potvrdeniami o príjme rodičov, znaleckým posudkom č. 33/2020
(kópia urobená zo spisu 20P/32/2019), vzájemnou e -mailovou komunikáciou medzi rodičmi dieťaťa
ako aj medzi rodičmi a kolíznym opatrovníkom, správou kolízneho opatrovníka, potvrdením MŠ
zo dňa 27.01.2021, správami Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, CD nosičmi (od

matky) s videonahrávkami ohľadom správania sa dieťaťa pri odovzdávaní, USB nosičmi (od otca) s
videonahrávkami ohľadom správania sa dieťaťa v čase styku bez matky, ako i ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav veci:

6. OS Bratislava V vydal neodkladné opatrenie uznesením č.k. 20P/104/2020-42 zo dňa 08.07.2020 ,

ktorým určil otcovi styk s maloletou každý párny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok
od 15,00 hod. do 18,00 hod. a kažýd nepárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od piatka
od 15,00 hod. do soboty do 18,00 hod. a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní
vedenom na súdu pod sp. zn. 20P/59/2019. Predmetné uznesenie bolo potvrdené aj uznesením KS v
Bratislave č.k. 11CoP/246/2020 - 135 z 12.10.2020.

7. Mal. F. je dieťa narodené z manželstva, ktoré doposiaľ trvá a na súde je vedené rozvodové konanie,
v rámci ktorého sa vykonalo aj znaleckého dokazovanie ohľadom zisťovania vzťahov medzi rodičmi
a dieťaťom. Matka nebýva s dieťaťom v spoločnej domácnosti s otcom od 01.04.2019, kedy odišla
do Krízového centra, kde bola zhruba mesiac a potom sa nasťahovala do spoločnej domácnosti jej

otca. Prispieva mu mesačne na bývanie sumou 100 eur. Matka je spolu s otcom dieťaťa bezpodielovou
spoluvlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnosti býva len otec dieťaťa. Matka popiera tvrdenia otca, že by
otca vykreslovala pred F. negatívne, ale na pojednávaní dňa 16.7.2019 matka potvrdila, že sa s otcom
hádavali pred maloletou.

8. Matka má vysokoškolské vzdelanie pedagogického charakteru, aktuálne pracuje v materskej škôlke,
ktorú navštevuje mal. F. a isté obdobie bola aj jej triednou učiteľkou. Podľa slov matky by mohla so svojim
vzdelaním učiť aj na základnej škole na prvom stupni. Matka mala netto mesačný príjem nasledovný:
za obdobie 8/2018 - 5/2019 v sume XXX,XX eur, v roku 2019 v sume XXX,XX eur a v roku 2020 vovýške XXX,XX eur. Poberá na dieťa rodinné prídavky aktuálne po XX,XX eur mesačne. Matka okrem
presne vymedzených mesačných nákladov na dcéru uviedla v písomnom vyjadrení z 29.01.2021 ( na
čl. 452) aj mesačné výdavky na jej osobu v celkovej sume 470 eur (strava doma 150 eur, pomerná časť

nákladov na bývanie 50 eur, splátky hypotéky na byt v BSM 70 eur mesačne, oblečenie a obuv 50 eur,
drogéria 20 eur, výdavky na lieky a vyšetrenia 100 eur, doprava 30 eur).

9. Otec je zamestnaný ako geodet. Mal nasledovný netto mesačný príjem: v období 2/2018 -12/2018 v
sume 1 XXX,XX eur mesačne, v roku 2019 v dume XXXX,XX eur mesačne, v roku 2020 v sume 1516,87

eur mesačne. Y. toho na dohodu o pracovnej činnosti si zarobil za obdobie 20.11.2018 až 30.11.2018
netto sumuXXX,XX eur (čl. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur za stratu času ako člen
skúšobnej komisie, za deň 06.12.2018 sumu XXX,XX eur netto ( viď čl. 74 v spsie). Otec zadefinoval
svoje mesačné výdavky v sume XXX,XX eur ( platba hypotéky: splátka istiny 138,13 eur a úroku 1,81 eur,
nájomné za byt 193,08 eur, životná poistka vrátane dcéry 51,50 eur, sporenie pre F. 60 eur, preddavok
na alektrinu 31 eur, RTVS 4,64 eur, výživné pre dieťa 150 eur, škôlka F. 30 eur, mobil + internet + TV

48,07 eur); polročné výdavky celkovo 60 eur ako ZRPŠ pre F. a ročné výdavky celkovo v sume 216,21
eur ( poistka na byt 112,20 eur, daň na byt 37,01 eur a preddavok na plyn 67 eur). Ďalšie osobné
mesačné výdavky uviedol ako strava cca 200 eur, PHM na auto 60 eur, voľnočasové aktivity s dieťaťom
cca 80 eur, potreby do domácnosti 50 eur, kontaktné šošovky 11 eur, hobby cca 50 eur. Ďalšie svoje
ročné výdavky určil sumou 1559,80 eur ( povinné zmluvné poistenie na auto 95,20 eur, poistka za čelno

sklo 60,20 eur, na auto 162 eur, poistka az škodu pri výkone povolania 62,40 eur, dialničná známka
50 eur, oblečenie vrátanie pre dcéru cca 400 eur, garáž 180 eur, rôzne orpavy cca 300 eur, darčeky k
sviatkom cca 100 eur, lekáry a lieky cca 150 eur, viď na čl. 97 spisu).

10. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec jej na výživu dieťaťa v apríly 2019 neprispel

žiadnou sumou, v mesiacoch máj až júl 2019 jej dal výživné na dieťa po 150 eur mesačne a od augusta
2019 posiela po 200 eur mesačne. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec platil
maloletej škôlku mesačne po 30 eur a prispel polovičnou sumou na poplatok ZRPŠ. Otec výpisom z účtu
preukázal reálne zaplatené sumy v súvislosti s týmito poplatkami: a) na ZRPŠ: suma 40 eur 26.11.2020
a po 60 eur dňa 15.1.2020 a 30.11.2019; b) na škôlku: po 30 eur v počte 5 x ( 5.3.2020, 5.2.2020,

3.1.2020, 05.12.2019, 5.11.2019, 4.10.2019, 9.9.2019, 5.6.2019) + 5 eur dňa 9.5.2019, po 25 eur dňa
3.5.2019 a 5.4.2019. Súd si ustálil, že takto celkovo uhradil sumu 455 eur. Otec požiadal o započítanie
predmetných súm pri určovaním mu výživného.

11. Obaja rodičia sa v priebehu konani vyjadrovali osobitne k styku otca s maloletou:

11.1. Matka na pojednávaní dňa 16.7.2019 uviedla, že od konca mája 2019 sa realizuje styk otca
s dieťaťom bez jej prítomnosti, pričom otec si chodil pre dcéru pred ich terajšie bydlisko. Podľa
matky odovzdávanie nebolo spojené s napätím a palčom. S otcom má snahu komunikovať, ale je to
komplikované.Vpísomnomvyjadreníz22.8.2019(čl.120vspise)potvrdila,žestretnutiaotcasdieťaťom

prebiehajú relatívne v poriadku za jej dlhej prípravy, ale dieťa u otca prespalo len raz s následným
odmietaním. Podľa názoru matky maloletá vníma každý styk s otcom ako povinnosť, neteší sa naň. Vo
vyjadrení z 26.11.2019 uviedla, že maloletá u otca prespala z 9 víkendov len štyrikrát. Za hlavný zlom v
odmietaní otca uviedla, že to bol 20.9.2019, keď s maloletou odišiel prespať ku kamarátovi do S. pričom
to matke ani mal. F. nepovedal. Právna zászupkyňa matky na pojednávaní dňa 03.12.2019 poukázala

na to, že vzmysle správy psychologičky doktorky F.j vykazuje maloletá problémy so správaním.

Od januára 2021 sa ani raz nezrealizoval styk otca s dcérou v poobedných hodinách, síce ona F.
pripravila, tá sa aj s otcom rozprávala ale neodišla. K styku dňa 08.01.2021 uviedla, že vonku sa s
dcérou stretla s otcom malej a policajtmi, ktorí jej za osobnej prítomnosti dieťaťa oznámili dôvod ich

prítomnosti. Dokonca policajtom ukazovala video záznam za prítomnosti dieťaťa. Následne sa policajt
porozprával s malou a otcovi povedal ( zase za prítomnosti dieťaťa), aby ju nenútil. Matka potvrdila, že v
čase plánovanej realizácie styku v piatky sa ani raz maloletá v škôlke v čase odovzdania nenachádzala.
Matkatoodôvodnilatým,žebuďbolachoráaleboužvoštvrtokjubolievalobruško,malahnačky,zvýšenú
teplotu, plakala alebo jej volala domov iná učiteľka zo škôlky, že malá je v takom stave. Matka uvádza

ako ďalší príklad, že dieťa sa v noci budí a vraví, že u otca nebude spať. Podľa matky dieťa odchádzalo
z škôlky s otcom s krikom a riaditeľka ju vyzvala, aby odovzdávanie dieťaťa neriešili v škôlke. Podľa jej
vyjadrenia má svedkov tvrdiacich, že otec si dieťa v škôlke zoberie (odnesie) na silu.Ako príčiny odmietania maloletej prespať u otca uviedla matka, že: 1) otec odmieta zmeniť prístup k
dcére a počúvať jej názor; 2) klame dcéru tým, že sa nedá mame zavolať; 3) že ju zobral bez prípravy
na víkend na dcérou nepoznané miesto; 4) lebo sa otec správal nevhodne voči matkte; 5) znevažoval

matku pred dcérou; 6) otec neustále vytváral tlak na matku.

11.2. Otec sa osobitne vyjadril k tvrdeniam matky, hlavne k spôsobu a forme stretávania sa s dcérou.
Potvrdil, že matka sa s maloletou od neho odsťahovala 1.4.2019 bez oznámenia miesta, kde sa budú
zdržiavať. Podľa jeho názoru vzťahy medzi manželmi sa začali zhoršovať od leta 2017. V lete 2018

kúpila oddelené postele a svoju postel si spojila s postelou dcéry a on prestal s nimi v spálni spávať.
Matka dieťaťa nastúpila v auguste 2018 do práce a on zabzpečoval osobnú starostlivosť o dieťa. Podľa
vyjadrenia otca pri preberaní si dieťaťa, ak matka malú uistila, že sním môže odísť a nevystavila dieťa
citovému vydieraniu, tak s ním Dianka bez problémov odišla. Matka ho však často pred maloletou
vykresľovala negatívne, staršila ju. Tvrdí, že matka dieťa citovo vydierala , požadovala od nej istý spôsob
správania a ak sa tak malá nesprávala, matka sa jej vyhrážala odsťahovaním a že ju nechá otcovi.

Ako jednu zo skutočností, na ktorú chce otec vo vyjadreniach poukázať je to, že v dňoch 31.1.2019 a
01.04.2019 videl, ako mala matka vyhrnutú košeľu a ponúkala dcéru prsníkom a druhý prsník jej dcéra
hladkala. Otec požiadal matku, aby 4 ročnú dcéru takto neuspávala. Otec dodal, že na začiatku sa snažil
udržať rodinné vzťahy, absolvoval aj psychologické poradenstvo v manželsej poradni, žiadal UPSVaR aj
o vykonanie rodinnej konferencie. Podľa názoru otca je matka extrémne naviazaná na F. a nenastavuje

zdravé hranice dieťaťu. Taktitež poukázal na fakt, že matka odmietala prespávanie F. u neho v domove,
z ktorého matka s dcérou odišli.

11.3. Otec potvrdil na pojednávaní dňa 16.7.2019, že sa vyše mesiaca stretáva s F. bez prítomnosti
matky, malá je spokojná a uvoľnená. Otec má vedomosť o pomočovaní sa maloletej pri odovzdávaní

od júna 2020 .

11.4. Otec nesúhlasí s návrhom matky na úpravu styku s maloletou, lebo to nie je v najlepšom záujme
dieťaťa. Za obdobie september 2020 až december 2020 sa reálne v zmysle neodkladného opatrenia
malo zrealizovať jeho stretnutie s dcérou 45 krát, avšak reálne sa zrealizovalo 19 krát a to len prevzatím

z materskej škôlky. Z terajšieho bydliska matky si v tomto období otec dieťa ani raz neodviedol. Dieťa si
preberal zo škôlky, trávil s ním 3 hodiny, na čas ho priviedol domov, mal pozitívne zážitky s dcérou. Dieťa
sa chovalo u neho spontánne. K tomu doložil aj usb s nahrávkami malej v jeho prítomnosti bez osobnej
účasti matky. Podľa jeho názoru potrebuje Diana tráviť s ním nerušene viac času. Maloletá s ním vždy
odíde zo škôlky, ale od matky neodíde nikdy. Prvé preberania v škôlke opísal tak, že najprv odmietala

odísť s ním, avšak on i pani učiteľka ju motivovali. Ak si dcéru vzal z triedy, F. sa zmenila a ťahala ho pr.
k nástenke s vystavenými prácami. Čiže v škôlke si prevzal malú na začiatku septembra 2020, potom
bola F. 3 týždne chorá a následne na konci septembra si ju prebral. V októbri 2020 si prevzal dieťa v
škôlke viackrát v utorky a štvrtky. Otec bol s F. naposledy riadne zrealizoval styk dňa 15.12.2020. V
ďalšie určené časy pre stretnutia išiel za malou, ale tá s ním odmietla odísť. Mal. F. nebola u neho ani

cez vianočné sviatky, doposiaľ má pre ňu postavený vianočný stromček. Na základe týchto skutočností
navrhoval otec v konaní zabezpečiť realizáciu styku hoc aj v súčinnosti s CDR na Röntegonovej alebo
cez manželkinu matku.

11.5. Otec súdu potvrdil, že stratil dôveru v psychologičku V.. S. ( ktorá riešila ich problém s dieťaťom) a

to z dôvodu, že odporučila odovzdávanie dieťaťa v škôlke, pritom pre covid 19 to od marca 2020 nebolo
možné realizovať. V.. S. mu opakovane nezdvihla telefón, keď sa ju snažil na Veľkú noc požiadať o
pomoc pri stretávaní a následne mu oznámila realizovanie poradenstva telefonickou formou. Nedôveru
v menovanú psychologičku odôvodňuje aj tým, že vyhotovila dve rôzne správy ( 03.06. a 07.6.2020),
pritom v druhej správe uvádza udalosti, ktoré sa mali stať ešte pred písaním jej prvej správy z 03.06., v

ktorej správe o tom však nebola ani zmienka. Otec sa u pani psychologičky informoval, či ju navštevuje
matka s maloletou, navyše psychologička ho mala podľa jeho tvrdenia len odbiť na osobné stretnutie
s určením termínu o 3 týždne. Z týchto dôvodov ani nesúhlasí s postupným nabádaním maloletej na
stretnutia cez odborníka V.. S..

12. Mal. F.a v škôlke 40 eur, výdavky na lieky a vyšetrenia 35 eur, voľnočasové aktivity 50 eur, hračky
a knihy 50 eur, doprava 30 eur. Súdu neuniklo pozornosit, že matka na pojednávaní dňa 16.07.2019
odprezentovala celkové mesačné výdavky na dieťa v sume 380 eur (vrátane poplatku za tanečnú 32
eur mesačne a predškolské zariadenia).13. Zo správy materskej škôlky navštevovanej F. z 1.7.2019 súd zistil, že F. chodí do škôlky len v
čase, keď je v práci jej matka, nosí ju na jej zmenu, matka je na dcéru veľmi naviazaná. Dieťa chodí

do škôlky čisté a upravené.V správe materskej škôlky z 29.11.2019 ( na čl. 275 spisu) sa uvádza,
že Daina navštevuje škôlku podľa pracovných zmien matky, to znamená len pol dňa. Otec sa o dieťa
aktívne zaujíma. F. detskú spoločnosť v triede veľmi nevyhľadáva. Deti často upozorňujú na to, že im
trhá hračky z rúk a ich aj bezdôvodne strká. S matkou vzájomne vyhľadávajú svoju spoločnosť. Matka
na poslednom pojednváaní uviedla, že dieťa začalo chodiť neskôr do školky na celý deň, avšak pri

covidových pandemických opatreniach pri režime otvornej škôlky s ňou chodila F. do práce a aj z práce.

14. Kolízny opatrovník dieťaťa poukázal na fakt, že v zmysle zákona o socialno - právnej ochrane detí
a sociálnej kurately si plnil svoju funkciu, vyhodnotil potrebu zapojiť do rodiny psychológa, hľadal voľné
kapacity v CDR. Problém bol v marci 2020, kedy sa z dôvodu pandemického ochorenia Covidu na
súde nepojednávalo, nerealizovali činnosť ani akreditované subjekty. V auguste 2020 otec avizoval

nedôveru voči pani S. a nenavštevoval CDR. Následne sa orgán sociálnej kurately spojil s CDR a
začal poskytovať pomoc dieťaťu a matke. K zhodnoteniu spolupráce s psychologičkou V.. S. uviedol,
že vzhľadom na epidemiologickú situáciu nenastala žiadna zmena. D. dal účastníkom a súdu do
pozornosti, že v osobitnom konaní o návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia (pozn. súdu:
konanie nasledovalo ešte v deň pojednávania tejto veci, t.j. 09.02.2021) bude navrhovať iné zariadenie

v záujme pomôcť rodine, lebo CDR nemá kapacitu a otec nemá dôveru v V.
15. Z obsahu štruktúry plánu sociálnej práce z 20.5.2019 spísanej kolíznym opatrovníkom súd zistil, že
obaja rodičia podpísali plán na riešenie problému - konfliktu v rodičovskej komunikácii, zjendotenie
výchovných postupov rodičov, vyriešenie vzájomných konfliktov a možnosť naplniť svoje rodičovské
kompetencie s akceptáciou názorov dieťaťa. Z obsahu úradných záznamov kolízneho opatrovníka

dieťaťa mal súd preukázané, že dňa 11.3.2019 im otec oznámil, že matka mu zamedzuje kontakt s
maloletou a otcovi bolo odporúčené spolupracovať s psychológom za účelom zjednotenia rodičovskej
komunikácie a výchovných postupov ( čl. 52 v spise). Z úradného záznamu z 4.4.2019 vyplýva, že otec
žiadal o stretávanie sa s dcérou a o odbornú pomoc. V závere správy V.. Q. ( riaditeľky Centra pre rodinu
Bratislavskej arcidiecézy) z 26.4.2019 vyplýva, že matka otca celkovo odmieta a tvrdila, že len ona sa

vie o dcéru postarať a neragovala na opakované upozornenie, že dieťa potrebuje aj otca. Z obsahu
úradného záznamu kolízneho opatrovníka z24.4.2019 ( čl. 59) vyplýva, že matka chcela umožňovať
styk malej s otcom len za jej prítomnosti a otec prítomnosť matky odmietal, avšak pripustil prítomnosť
tretej osoby. Z potvrdenia všeobecného lekára matky z 8.2.2021 vyplýva, že v dokumentácii nie je u nej
záznam, že by navštevovala psychiatrickú ambulanciu a bola tam liečená.

16. Z obsahu záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská z 18.1.2021 vyplýva, že
odporúčajú podpornú terapiu pre dieťa, rešpektovanie záujmu dieťaťa. Pre budovanie vzťahu dieťaťa
s rodičom je potrebná aktívna podpora tohto vzťahu zo strany oboch rodičov. Centrum odporučilo
psychoedukáciu o vhodnej forme a obsahu aktívnej podpory, zefektívnenie komunikácie medzi rodičmi.

17.Zobsahuznaleckéhoposudkuč.33/2020znalcazodborupsychológie,odvetviaklinickápsychológia
dospelých a detí, poradenská psychológia zo dňa 13.09.2020 ( čl. 386 spisu) mal súd preukázané
nasledovné závery znalca:

- Súčasný psychologický stav maloletej je stabilizovaný bez prítomnej vyjadrenej reaktívnej úzkostno
- depresívnej symptomatiky, ktorá by ukazovala na primárne narušenie jej vzťahovej väzby k matke
alebo otcovi. Pri neutrálnych témach bola maloletá v psychickom stave bez úzkostnej alebo afektívnej
symptomatiky, pri expozícii konfliktogénnej tematike rodičovskej starostlivosti bolo u nej viditeľné
prežívanie subjektívneho dyskomfortu.

- U maloletej je preveferencia k matke, s ktorou je identifikovaná, k otcovi prezentuje negatívny až
odmietavýpostoj,aktuálnesozvýraznenoukritickouzložkouvdôsledkueskalácierodičovskéhokonfliktu
V jej prežívaní absentujú primárne úzkostné momenty a je v nápadnom nesúlade s jej mechanickým
kritizovaním a odmietaním otca bez autentickej emočnej odozvy. U maloletej je prítomná anticipácia
negatívnych alebo ambivalentných vzájomných postojov rodičov, v rámci ktotrej je to najmä devalvujúci

postoj matky vo vzťahu k osobnostným charakteristikám resp. rodičovským kompetenciám otca, ktorý
sa vzhľadom na identifikáciu maloletej s matkou javí v dynamike odmietania otca maloletou v rámci
porozchodovej adaptácie mal. dieťaťa ako kľúčový , lebo maloletá je v prílišnej miere zaangažovaná do
emočného prežívania matky.- Maloletá udáva pozitívny postoj k matke a negatívny, obviňujúci a odmietavý postoj k otcovi s
prítomným sprievodným demonštratívnym pomočovaním v prítomnosti otca avšak bez adekvátnej
emočnej reaktivity, čo podľa znalca ukazuje skôr na indukovaný negatívny postoj dieťaťa k otcovi a

k ďalším jeho príbuzným pod vplyvom matky.
- Pobyt maloletej u rodičov neohrozuje jej osobnostný alebo fyzický vývoj. Kontakt dieťaťa s otcom
vyvoláva u dieťaťa negatívne prejavy, ktoré vyplývajú z identifikácie maloletej s matkou a jej prežívaním.
Otca vníma ako „vinníka“ vzniknutej komplikovanej rodinnej situácie. Matka reaguje v pretrvávajúcej
konfliktogénnej situácii pri zabezpečovaní rodičovskej starostlivosti hyperprotektívne a bezmocne,

pritom si neuvedomuje, že regresné reakcie maloletej vyplývajú z identifikácie dieťaťa s ňou.
- Otecsasnažíobhájiťsvojekompetencie,matkuvykresľujevnegatívnomsvetle,jejsprávaniepovažuje
za účelové. V situácii zosilnených negatívnych reakcií dieťaťa pri vzájomnej interakcii s otcom reaguje
dieťa skôr neutrálne bez viditeľných neprimeraných prejavov.
- Obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečovanie výchovy a osobnej
starostlvisoti odieťa.Dieťabolonegatívneovplyvnenékonfliktnoukomunikáciouvspoločnejdomácnosti

rodičov a nekvalitnou kooperáciou rodičov v procese porozchodovej resp. rozvodovej adaptácie.
Znalec uviedol, že matka ako preverovaný a rezidenčný rodič nemá dostatočné rodičovské kompetencie
v zmysle rešpektovania rodičovskej role otca afektívneho motivovania F. k štandartnému rozsahu
stretávania dieťaťa s otcom .
-Znalecdalsúdudopozornosti,žerodičia rešpektovalijehoinštrukcie,reagovalineutrálneakooperovali

v záujme dieťaťa. P. pri individuálnom vyšetrení referovali subjektívnu nespokojnosť so spôsobom
komunikácie s prístupom druhého rodiča pri preberaní si dieťaťa.
- Znalec nezistil, že by matka alebo otec mohli byť pri výchove a starostlivosti o dieťa ovplyvňovaní
inými osobami do takej miery, že by tým bola narušená ich schopnosť ako rodičov samostatne sa
rozhodovať a uplatňovať rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu. Vzhľadom na komplikovaný vývoj

rodičovskej starostlivosti v procese rozvodovej adaptácie nedokážu rodičia zabezpečiť štandardný
rozsah stretávania dieťaťa s otcom vrátane víkendového prespávania znalec nemohol v súčasnej
situácii odporučiť ako vhodné a prospešné pre dieťa jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, ale zverenie F. do osobnej starostlivosti matky ako preferovaného rodiča. Avšak znalec
poukázal na to, že matka si musí uvedomiť, že jej negatívny ,kritický a devalvujúci postoj k otcovi sa

emočne prenáša na dieťa a v spolupráci s otcom by mala pomôcť vytvoriť bezpečný priestor pre
pravidelné stretávanie F. s otcom.
- V závere znalec jasne zadefinoval potrebu upraviť stretávanie dieťaťa s otcom tak, aby ich spoločné
stretávanie bolo z pohľadu dieťaťa pravidelné a predvídateľné, t.j. aby bolo súčasťou jeho štandartného
školského i víkendového režimu. Znalec odporučil ponechať extenzívny rozsah stretávania maloletej

s otcom vrátane víkendového prespávania s potrebou empatického prístupu oboch rodičov s tým,
že samotné prespávanie maloletej by s amalo obnoviť po celkovom stabilizovaní situácie vrátane
subjektívneho priania maloletej. Z psychologického hľadiska by podľa znalca nebolo správne rezignovať
na obnovenie štandartného stretávania Dainy s otcom, zvlásť keď výsledky psychol. Vyšetrenia ukazujú
na celkovú dynamiku prežívania a správania dieťaťa v komplikovanej rodinnej situácii vrátane jej

výrazného ovplyvnenia zo strany matky v rámci identifikácie dcéry s ňou, ako aj potrebu separácie
dieťaťa od matky. Nedosttaočná kvalita separácie maloletej od matky v súčasnosti komplikuje adaptáciu
dieťaťa na vzniknutú rodinnú konšteláciu vrátane realizácie rodičovskej starostlivosti.
- Súčasný psychický stav oboch rodičov vylučuje také správanie a konanie rodičov, ktoré by mohlo mať
priamy negatívny dopad na zdravie dieťaťa

18. Z obsahu záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská z 18.1.2021 vyplýva, že
spoluprácu s rodinou začala podpísaním dohody o vykonaní opatrení SPODaSK ambulantnou alebo
terénnou formou dňa 20.1.2020. Cieľom spolupráce bolo okrem iného zjendotenie výchovných postupov
rodičov.Následnesaotecvyjadrilsúhlasnekzmeneinštitúciepreďalšiuspoluprácusrodinnou avyjadril
nedôveru psychologičke centra. Poradensko - psychologické intervencie vyhodnotilo Centrum ako

podporné s čiastočným naplnením cieľa - podpora riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v
rodine a medziľudských vzťahov. Odporučil podpornú terapiu pre dieťa a rešpektovanie záujmu dieťaťa.
V priebežnej správe z 12.2.2020 Centrum pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská uviedlo, že odporúčajú
spoluprácu rodičov s jedným psychológom. Zároveň zariadenie odporučilo odovzdávať dieťa v školskom
zariadení bez prítomnosti matky, aktívne rozvíjať rodičovské zručnosti, nácvik zručností u matky pri

príprave dieťaťa na stretnutie s otcom a spoločné stretnutia pre rodičov s cieľom zefektívniť ich vzájomnú
komunikáciu.19. Súd sa oboznámil s videonahrávkami rodičov, z ktorých obsahu vyplynulo napr. nasledovné: 1)
Na nahrávke č. 3 pri stretnutí rodičov zaa účelom odovzdania dieťaťa matka uvádzala za prítomnsoti
dieťaťa . „Tatino ma požiadal, aby som už išla“.; 2) Na nahrávke je vidno, ako bolo dieťa s otcom odídené

už za rokov, matka naň nevidela a napriek tomu začala nahlas volať:“ Ahoj, ľúbim ťa, neplač, choď“.; 3)
Matka otcovi pri odovzávaní malej otcovi uviedla: „ keď si jej niečo sľúbil, tak to treba aj dodržať“, „ Nie A.,
teraz si zober F.“, Otec sa pýtal dcéry: „Ako chceš, chceš byť s maminkou?“ a matka na to : „Nie, choď s
tatinkom“.; 4) Na nahrávke č. 9 malá uvádza, že otec je tvrdý ako kameň, že sa mu to nedá vysvetliť, že
k otcovi nejde basta fidli a bodka.“; 5) Na nahrávke 10 prebieha za prítomnosti dieťaťa výmena názorov

medzi rodičmi a matky uvádza : „Ja odchádzam a riešte si svoje“.; 6) Nahrávka 14- matka presviedča
dieťa na odchod s otcom.; 7) Nahrávka 15- dieťa nechelo odísť a matka uviedla : „Hnevám sa na Teba“.;
8) nahrávka 16 - Dieťa odmieta odísť s otcom. Matka za prítomnosti dieťaťa vravvela: „Ja nahrávam,
lebo klameš“, „..obudila som ju, ešte spala, musela som ju obudiť..“ Malá dodala : „pocikala som sa“.; 9)
Na nahrávke 17 dieťa samo začalo otcovi hovoriť: „nechcem s tebou ísť, bojím sa Ťa...“. Otec sa snažil
s malou rozprávať a matka súc prítomná vstupovala do monológu otca k dcére.; 10) nahrávka 19- mala

nechela odísč, povedala že sa pocikala. ; 11) Nahrávka 20- za prítomnsoti dieťaťa matka otcovi vraela:
„A. a čo mám ako násielie na malú použiť...?“ Otec žiadal dieťa odísť s ním a dieťa uviedlo :“nechcem
s Tebou ísť, bojím sa Ťa a robíš mi zle“.

20. V záverečnom vyjadrení kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matky vzhľadom

na závery znaleckého posudku a aby ju obaja rodičia zastupovali. Navrhol určiť otcovi výživné na dieťa
v sume 250 eur mesačne, lebo tento rok dieťa nastúpi na základnú školu. Navrhol upraviť styk otca s
mal. Dianou na každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:00 hod do 18:00 hod, každý párny týždeň
v utorok a štvrtok od 15:00 do 18:00 , v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a nedeľa od 14:00 do 17:00
hod. bez prespávania. Prokurátor sa stotožnil s závěrečnými návrhmi kolízneho opatrovníka, pritom

navrhol odovzdávanie dieťaťa za súčinnosti tretej osoby,

20.1. Matka zotrvala na vyjadrení zo dňa 29.01.2021, alternatívne navrhla okrem iného zveriť F. do jej
starostlivosti a upraviť otcovi styk s F. nasledovne: každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do
18:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 do 18:00 hod. s tým, že si otec malú prevezme

v predškolskom zariadení alebo v mieste bydliska matky a tam ju aj odovzdá. Matka má záujem o
stretávanie sa otca s Dianou a je vnútorne presvedčená, že nastavenie cez postupné kroky by vyhovoval
maloletej.

20.2. Podľa názoru otca matka nepreukázala dôvodnosť výdavkov na dieťa, hlavne ak na pojednávaní

dňa16.07.2019uvádzalavýdavkynadieťa 380eurmesačnevrátanepoplatkuzatanečnúapredškolské
zariadenia a vo vyjadrení z 29.01.2021 už sumu 570 eur ( bez vyššie uvedených dvoch poplatkov).
Navrhol určiť mu výživné na dieťa v sume maximálne 200 eur mesačne. V súvislosti s úpravou jeho
styku sa odvolal na závery znaleckého posudku, podľa ktorého matka nemá dostatok rodičovských
kompetencií a prto nie je schopná zabezpečiť styk. Problematický vidí moment odovzdania dieťaťa

od matky k nemu, pritom matka sa domáha byť pri tom prítomná. Poukázal na to, že matka sice
verbalizovala strach z neho, ale v krízovom centre bola len mesiac a domáha sa realizácie styku
za jej prítomnosti. Otcovi z vykonaného dokazovania vyplynulo, že by mala byť F. zverená do jeho
starostlivosť, čím by malo dieťa plnohodnotný kontakt s oboma rodičmi. Alternatívne navrhol zveriť
dieťa matke a upraviť styk tak, aby nedochádzalo k stretávaniam medzi rodičmi pri odovzdávaní v

predškolskom alebo školskom zariadení a malo možnosť tráviť s otcom čas vrátane ucelených víkendov.
Navrhol upraviť mu stretávanie s dcérou v párnom kalendárnom týždni od utorka od 15:00 hod do stredy
do 08:00 hod., od štvrtku do piatku v rovnakom čase; v nepárnom kalendárnom týždni od utorka od
15:00 hod. do 18:00 hod. a od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

21. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18
ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia

všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.22. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy
pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli
podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky
so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v

záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

31. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.33. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu.
Súd vykonal dokazovanie vyjadeniami účastníkov konania, ktoré vzájomne porovnával a vyhodnocoval
v kontexte so závermi znaleckého posudku majúceho charakter listinného dôkazu v tomto konaní.

34. Súd rešpektujúc právo mal. Diany na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jej citové
väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti
návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na

udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

35. Súd vychádzajúc zo zhodnej alternatívnej zhody ( nie dohody) rodičov a zveril mal. F. do osobnej
starostlivosti matky s účinnosťou od 02.04.2019, lebo od tohoto dátumu určil aj otcovi výživné, v tento
deň matka doručila súdu návrh na úpravu práv a povinnsotí rodičov k dieťaťu na čas do rozvodu a
žiadala určiť výživné od podania nvárhu. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieta zastupovať a

spravovať jej majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené svoje rodičovské práva.

36. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby
oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca) a to za obdobie
rokov 2018 až 2020, lebo matka doručila návrh na súd v merite veci dňa 02.04.2019. Pod odôvodnenými

potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava,
ošatenie,hygiena,pomernáčasťnákladovzabývanie,poplatkyzalekárskustarostlivosť,lieky,okuliarea
pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča,
na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho

pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a
súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

37. Súd skúmal potreby maloletej, ktorá je zdravá, má len bežné ochorenia, navštevuje materskú škôlku,
v škôlke sa stravuje. Matka mala mesačný netto príjem za rok XXXX v sume XXX,XX eur a za rok XXXX
vsumeXXX,XXeur, poberárodinnéprídavkynadieťa.Y.dieťaťajejposielanamaloeltúvýživnéodmája
2019 po 150 eur v mesiacoch 5,6,7/2019 a od 8/XXXX po 200 eur mesačne. Otec mal netto mesačný

príjem v r. 2019 v sume X.XXX,XX eur a v r. 2020 v sume XXXX,XX eur. W. určovaní výšky výživného
otcovi súd vychádza z zaužívanej súdnej praxe, že výživné na jedno dieťa (vzhľadom na vek maloletej)
tvorí „najviac“ 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných
na povinného rodiča. 20% z príjmu otca v roku 2019 ( 1439,84 eur) predstavuje sumu XXX,XXX eur,
zaokrúhlene 288 eur a v roku 2020 ( 1516,87 eur) predstavuje sumu 303,374 eur, zaokrúhlene 304 eur.

Čiže suma „najviac“ do 288-304 eur predstavuje výživné na maloleté skoro šesťročné dieta. Zaužívaná
súdna prax najviac 20 % výživného je počítaná na dieťa vo veku od narodenia po obdobie ukončenia
základnej školy a kdeže maloletá ešte nechodí ani na základnú školu, súd nemohol určiť výživné v
maximálnej výške majúc na pamäti, že výdavky na dieťa budú rásť s jej nástupom do školy. Avšak súd
nemoholpriurčovanívýživnéhoprihliadaťnato,ževbudúcnostivseptembri2021bymalodieťanastúpiť

do školy, lebo v zmyse zákona musí vychádza z skutkového stavu osvedčeného v čase rozhodovania.
Súd ďalej prihliadal na to, že otec reálne a dobrovolne platí na maloletú mesačne výživné 200 eur a to
aj za okolností, že aktuálne si dieťa ani na styk nedokáže zobrať.
37.1. Pri určení výšky výživného 230 eur súd vychádzal z týchto myšlienkových pochodov: Prvotne
prihliadal na matkou odprezentované mesačné výdavky na dieťa v sume 570 eur ( presne uvedené v

ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku), ale súd ich všetky neakceptoval v plnej výške. Súd vyhodnotil ako
objektívny výdavok v plnej výške stravu na doma 150 eur, pomernú časť nákladov na bývanie 50 eur,
oblečenie a obuv 100 eur , stravu v škôlke 40 eur a poplatok v škôlke 30 eur. Súd akceptoval mesačný
výdavok na drogériu len vo výške 15 eur ( nie 35 eur) z dôvodu, že matka na seba uvádza výdavok na
drogériu 20 eur a v domácnosti bývajú aj s otcom matky. Matka nepresvedčila súd o tom, že by mala

len na dcéru výdavok mesačne na drogériu 35 eur, avšak súd vyhodnotil sumu 15 za objektívny. Súd
neakceptoval výdavok 35 eur na lieky vyšetrenia dieťaťa mesačne z dôvodu, že z lekárskeho potvrdenia
od detskej lekárky mal preukázané, že maloletá nebola dlhodobo chorá. Pokaiľ aj má výdavok na bežné
lieky pre dieta ( pr. paralen,..), ti esa dajú vtesnať do sumy 30 eur jako mesačný poplatok na škôlku. Zvýdavkov na voľnočasové aktivity pre dieťa a hračky, knihy pre dieťa súd akceptoval len polovičnú sumu
25 eur ( x 2) mesačne, lebo pokiaľ by sa reálne realizoval styk otca s dieťaťom, mala by výdavky nižšie,
reps. Ani nepreukázala objektívne výdavky v tejto sume mesačne. Taktiež pri výdavku na dopravu 30

eur mesačne súd akceptoval len polovičnú sumu, lebo matka pri preprave dieťaťa do škôlky zároveň
seba prepravuje na pracovisko. Takýmto výpočtom sa súd dostal na sumu 450 eur. Obaja rodičia sa
majú rovnodielne podieľať na výdavkoch dieťaťa, preto súd sumu vydelil dvomi, dostal sumu 225 eur,
zaokrúhlene 230 eur. Takto určené výživné súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam
povinného rodiča, ako aj reálnym objektívnym výdavkom na dieťa.

38. K nedoplatku na výživnom: Súd určil výživné otcovi s účinnosťou od 02.04.2019 v sume 230 eur
mesačne, pritom preukázateľne na výživnom zaplatil za obdobie od 02.04.2019 do 31.01.2021 celkovo
4505 eur ( v mesiacoch 5,6,7/2019: 3 x 150 eur, v 8-12/2019: 5 x 200 eur, r. 2020: 12 x 200 eur, za
1/2021:200eur+napoplatkochsoškôlkoupredieťacelkovo455eur,ktoréžiadaloteczapočítať).Ztoho
súd zistil, že otec má nedoplatok na výživnom v sume 547 eur. Súd určil nedoplatok do konca januára

2021 z dôvodu, že rozhodoval do 15. dňa v mesiaci február 2021, kedy sa podľa zaužívanej praxe pri
výpočte použije koniec predchádzajúceho mesiaca. Nedoplatok 547 eur súd vypočítal nasledovne: pri
mesačnej platbe 230 eur mal otec reálne uhradiť celkovo do 31.01.2021 sumu 5052 eur ( výpočet: za
29 dní mesiaca apríl 2019: 29/30 x 230 eur = 222 eur; za 5 -12/2019: 230 eur x 8; za r. 2020 : 12 x
230 eur, 1/2021: 230 eur ). Čiže rozdiel reálne uhradenej sumy 4505 eur a sumy na zaplatenie 5052

eur predstavuje sumu 547 eur, ktorú súd uložil povinnost otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

39. V poslednom rade sa súd vyporiadal s otázkou styku otca s dieťaťom. Súd mal vykonaným
dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že obom záleží na maloletej, avšak vzhľadom na

závery znalca je potrebné zabezpečiť prípravu na realizáciu stretávania sa otca s dieťaťom ako aj
samotné odovzdávanie za súčinnosti odborníkov. Otec prejavuje záujem podielať sa v čo najširšom
rozsahu na výchove svojho dieťaťa. Podľa názoru súdu ( aj vzhľadom na závery znaleckého posudku
a celkového dokazovania v konaní) sa rodičia nevedia dohodnúť ohľadom styku otca s dieťaťom, preto
bolo nutné vyporiadať sa touto otázkou. Z vyjadrení rodičov aj dokazovania mal súd preukázané, že

maloletá odmieta stretávanie s otcom vrátane prespávania, otcovi sa podarilo skoro vždy zrealizovať
stretnutie a odísť s maloletou v materskej škôlke. Od matky sa mu v poslednom období nepodarilo ani
raz odísť s dcérou, táto ho odmietala, na protest sa niekoľko krát aj pocikala. Z celkového dokazovania
vyplynulo, že zo začiatku po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti sa relatívne začal styk
otca s maloletou realizovať, brával si dcéru k sebe cez týždeň aj na víkend na prespanie, avšak dieťa

ho začalo razantnejšie otca odmietať až po tom, čo ju zobral prespať mimo mesto, pričom o tom vopred
neinformoval matku dieťaťa a ani dieťa. Matka deklarovala záujem , aby sa dieťa s otcom stretávalo, ale
trvala na postupných krokoch ( opísaných už v ods. 3 odôvodnenia tohto rouhodnutia).

40. Pri rozhodovaní o rozsahu a spôsobe úpravy styku otca s dieťaťom súd vychádzal jednak z

rozsahu návrhuov na styk od rodičov dieťaťa, od kolízneho oaptrovníka a prokurátora, ale primárne
z znaleckého posudku V., ktorý urobil podrobnú analýzu ako rodičov tak i dieťaťa. Z záverov znalca
súdu vyplynulo, že súčasný psychologický stav maloletej je stabilizovaný bez prítomnej úzkostno -
depresívnej symptomatiky. U maloletej je preveferencia k matke, s ktorou je identifikovaná, k otcovi
prezentuje negatívny až odmietavý postoj, aktuálne so zvýraznenou kritickou zložkou v dôsledku

eskalácie rodičovského konfliktu. V jej prežívaní je mechanické odmietanie otca bez autentickej
emočnej odozvy. Maloletá je v prílišnej miere zaangažovaná do emočného prežívania matky a otca
vníma ako „vinníka“ vzniknutej rodinnej situácie. Maloletá udáva pozitívny postoj k matke a pod
vplyvom matky odmietavý postoj k otcovi s prítomným sprievodným demonštratívnym pomočovaním v
prítomnostiotca bezadekvátnejemočnej reaktivity.Pobytmaloletejurodičovneohrozujejejosobnostný

alebo fyzický vývoj. V situácii zosilnených negatívnych reakcií dieťaťa pri vzájomnej interakcii s
otcom reaguje neutrálne bez viditeľných neprimeraných prejavov. Obaja rodičia majú dostatočné
osobnostné dispozície pre zabezpečovanie výchovy a osobnej starostlivosti o dieťa. Matka ako
rezidenčný rodič nemá dostatočné rodičovské kompetencie v zmysle afektívneho motivovania F. k
stretávania dieťaťa s otcom. Znalec jasne zadefinoval potrebu upraviť stretávanie dieťaťa s otcom

tak, aby ich spoločné stretávanie bolo z pohľadu dieťaťa pravidelné a predvídateľné, t.j. aby bolo
súčasťou jeho štandartného školského i víkendového režimu. Znalec odporučil ponechať extenzívny
rozsah stretávania maloletej s otcom vrátane víkendového prespávania s potrebou empatickéhoprístupu obochrodičov.Nedostatočnákvalitaseparáciemaloletejodmatkykomplikujeadaptáciudieťaťa
na realizáciu rodičovskej starostlivosti.
41. V záujme zabezpečenia širokého styku otca s dieťaťom, upevňovanie citových väzieb súd rozhodol

o styku, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd si uvedomuje, že v tomto konaní ide o
úpravu pomerov medzi rodičmi a dieťaťom len na čas do rozvodu, ale vzhľadom na akútnosť situácie
pre terajšie nerealizvoanie žiadneho styku otca s maloletou bolo potrebné určitou formou úpravy
styku zastabilizovať pravidelnosť realizácie styku, ako to vyplývalo zo záverov znalca. Z celkového
dokazovania súdu vyplynulo, že je potrebné v záujme zdravého vývoja a výchovy dieťaťa upraviť styk

dieťaťa s otcom. Súd nemohol nechať bokom ani zistenie, že maloletá „za prítomnosti matky“ otca
odmieta razantnejšie a nepodvolí sa jeho žiadostiam ani prosbám, aby s ním odišla. Súd je toho názoru,
že nateraz je nutné v záujme obnovenia stretávania rozložiť otázku začiatočných stretávaní sa na
tri dvoj mesačné obdobia ( ako to bolo aj v časti navrhnuté psychologičkou), počas ktorých sa bude
styk otca s dieťaťom rozširovať a v poslednom období je zahrnuté aj prespávanie. Pri rozhodovaní o
spôsoberozhodovaniasúdupomohlaprávematkaňoudoloženýmivideonahrávkamiprisnaheodovzdať

dieťa otcovi. Z nahrávok súdu vyplynulo, že matka v snahe možno aj dieťa ukludniť avšak (možno)
neovedomujúc si intenitu významu slov na svoju dcéru za prítomnosti otca, pôsobí pri odovzávaní
skôr kontraproduktívne. Z toho dôvodu a podporne aj na návrhy kolízneho opatrovníka a prokurátora
súd uložil povinnosť matke odovzdávať dieťa otcovi prostredníctvom kolízneho opatrovníka v prvé
štyri mesiace. Následne, majúc vedomosť z vyjadrení kolízneho opatrovníka o možnej realizácii styku

za asistencie tretieho akreditovaného subjektu (Úsmev ako dar), súd do obdobia piateho a šiesteho
mesiaca pri odovzdávaní určil alternatívne matke možnosť výberu pri odovzávaní spolupracovať aj s
takýmto zariadením. Súd však dodáva, že nič jej nebráni, aby na báze dobrovoľnosti a hlavne v záujme
ukľudniť vzťahy medzi otcom a dieťaťom ( a v snahe dokázať súdu, že má reálny záujem na stretávaní
sa otca s dcérou) začala s tretím akreditovaným zariadením spolupracovať aj v prých štyroch mesiacoch

odovzdávania hoc aj len počas víkendov. Z súdnej praxe je súdu známe, že tretie akreditované subjekty
( medzi ktoré patrí aj Úsmev ako dar) majú možnosť zabezpečiť asistenciu svojho pracovníka pri celom
realizovanom styku ( aj niekoľko hodín) a na to využívajú aj spoluprácu s duchovnými, ak sú rodičia
nábožne založení a majú o to vôbec záujem. Takýmto spôsobom súd určil styk otca s maloletou na
dobu prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku majúc však vedomosť, že doposiaľ na

súde prebieha medzi rodičmi rozvodové konanie vrátane aj styku otca s dieťaťom. Súd má za to, že je v
záujme dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

42. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
43. Súd nateraz nezrušil neodkladné opatrenie ohľadom styku otca s dieťaťom nariadené tunajším
súdom v uznesení č.k. 20P/104/2020-42 zo dňa 08.07.2020 v spojení s uznesením KS v Bratisalve č.k.

11CoP/246/2020 - 135 z 12.10.2020, lebo dospel k zváeru, že rodičov nedošlo k zmene pomerov a ani
neodpadli dôvdoy, pre ktoré bolo nariadené. Čiže do právoplatnosti tohoto konania v časti úpravy styku
otca s maloletou ( sp. zn. 20P/59/2019) ostáva v platnosti vyššie uvedené neodkladné opatrenie.

44. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

45. Záverom už len súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Súd nepripustil matkou navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov ( Q. S., V.. A. K. C., J.. A. X., J.. arch. Q. N.

a W.. K. Q.), ani výsluch maloletej. Súd nepripustil ani vykonanie dôkazu otca a to výsluch starej matky
mal. F., V. Q. ako svedka. Dôvodom nepripustenia výsluchu týchto navrhnutých svedkov súd hodnotí
ako nehospodárne, nakoľko z obsah písomných vyjadrení a ústnych prejavov rodičov na pojednávania
mal dostatočne preukázané okolnosti ohľadom realizovaného styku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané.
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho návrhom alebo
ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.