Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228166
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4116228166.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudcomJUDr.FilipomDemom,vsporežalobkyne:M.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.

XXX/X, G., zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Legionárska
7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.
r. o. so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47
234 679, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, sumu vo výške
500,00 eur ako primerané finančné zadosťučinenie.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 07.10.2016, doručenou Okresnému súdu Nitra 20.10.2016 požadovala
určenie, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov, vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1 917,68 eura a zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške
500,00 eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 19.05.2011 uzatvorili zmluvu o úvere č.
4105073933, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 300,00 eur, so splatnosťou 72
mesiacov, s výškou mesačnej splátky 48,08 eura so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu

poskytnutia úveru a ďalších vždy k 15. dňu v mesiaci, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť vo výške 3 217,68 eura, s RPMN vo výške 42,2 % do 44,30%, ročnou úrokovou sadzbou
35,86% a priemernou RPMN vo výške 25,85%. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a
zároveň spotrebiteľským úverom a neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len „ ZoSÚ“). Poukázala na to,
že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods.
2 písm. k ZoSÚ ), nie je v nej jednoznačne uvedená výška RPMN ani správne uvedená celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( § 9 ods. 2 písm. j ZoSÚ) a zo zmluvy nie je zrejmá ani doba trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Žalovaný zavádza spotrebiteľa,
keď pri matematickom výpočte počtu splátok a výšky mesačnej splátky (72 × 48,08) dostaneme sumu
3 461,76 eura a nie 3 217,68 eura, ktorú žalovaný v zmluve uvádza ako celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Rovnako žalovaný v zmluve jednoznačne neuviedol výšku RPMN, tak ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Žalobkyňa tak bola zavádzaná nie celkom jasnými údajmi,
z ktorých nemôže byť schopná vyvodiť , aké bude skutoční navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú

bude povinná zaplatiť. Tiež úver vo výške 35,86 % považuje za neprimerane vysoký, keďže dohodnutá
úroková miera je o 25,86 % vyššia ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v tomto
obdobíbankami.Zvyššieuvedenéhomázato,žezmluvajebezúročnáabezpoplatkov,pričompožičaná
suma bola 1 300,00 eur, zaplatila 3 217,68 eura, teda má za to, že na strane žalovaného došlo kbezdôvodnému obohateniu vo výške 1 917,68 eura, ktoré je povinný vydať. Tiež požaduje finančné
zadosťučinenie vo výške 500,00 eur, keďže žalovaný porušil jej práva ako spotrebiteľa, a to najmä
s ohľadom na výrazný zásah do jej práv a neprimerané praktiky pri poskytovaná úveru. Žalobkyňa

dňa 06.04.2018 vzala žalobu späť v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 175,40 eura
a predmetom konania zostala len časť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 742,28 eura.

2. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 9Csp/208/2016 - 159 z 28.05.2018 konanie v sume 175,40 eura

zastavil. Druhým výrokom (II.) určil, že Úverová zmluva č. 4105073933 zo dňa 19.05.2011, uzatvorená
medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je bezúročná a bez poplatkov. Tretím
výrokom (III.) žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.742,28 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom (IV.) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu
500 eur ako primerané finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a napokon,
piatym výrokom (V.) žalobkyni proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Odvolací súd rozsudkom č. k. 9Co/223/2019 - 216 z 21.05.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov (II.) a vo výroku o povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie (III.) potvrdil a vo výroku o priznaní finančného zadosťučinenia (IV.)
a vo výroku o trovách konania (V.) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalovaného ďalej smerovalo aj do výroku, ktorým
ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. V tomto
výroku považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nesprávne a predčasné. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 06.04.2018 ohľadne
priznania primeraného finančného zadosťučinenia poukazovala len na rozhodnutia iných súdov a

na priznané výšky finančného zadosťučinenia, pričom žiadne ďalšie skutkové tvrdenia odôvodňujúce
opodstatnenosť tohto nároku neuvádzala. Z rozhodnutia NS SR z 20.03.2008 sp. zn. 6Obo 302/2006 sú
vymedzené aj kritériá pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pri posudzovaní ktorých je potrebné
prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, či ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, alebo ide o
určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí

však na tieto kritériá iba poukázať, ale preukázať vznik takých skutočností, ktoré by umožnili priznať
finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie svoj
nárok odôvodnila len paušálnym poukazovaním na nekalé obchodné praktiky žalovaného, bez tvrdenia
konkrétnych skutočností, z ktorých by mal vyplývať možný alebo faktický vznik ujmy práve u nej.
Žalobkyňa však nijako nekonkretizovala, aké neprimerané praktiky mal žalovaný použiť a výšku

uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie bližšie neodôvodnila. S ohľadom na charakter tohto
sporu, ktorý je spotrebiteľským sporom, odvolací súd upriamuje pozornosť súdu na ust. § 295 veta prvá
CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie veci. Pre svoju úvahu o výške primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch
nemal súd prvej inštancie k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých pri

svojich úvahách vychádzal, resp. by mohol vychádzať. Pre spravodlivé rozhodnutie o výške finančného
zadosťučinenia je potrebné, aby súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť nielen rozsahu a
intenzite porušených práv spotrebiteľa, ale tiež to, aká ujma konaním žalovaného u nej nastala, resp. či
vôbec nastala. Potvrdené výroky rozsudku OS NR č. k. 9Csp/208/2016 - 159 nadobudli právoplatnosť
nasledovne. Výrok I. dňa 16.07.2018 a výrok II. a III., v spojení s rozsudkom KS NR č. k. 9Co/223/2019

- 216, dňa 16.06.2020.

4. Súd vykonal vo veci na pojednávaní dňa 14.04.2021 dokazovanie za účasti zástupcu žalobkyne
pričom žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím
vo veci bez jeho prítomnosti. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe

aj v rozsahu primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko má za to, že žalovaný porušil svoje
povinnosti jemu vyplývajúce z ustanovení Občianskeho zákonníka a rovnako tak aj ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ako už žalobca vo svojich
podaniach uviedol, z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 vyplýva, že predpokladom uplatnenia
práva na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je samotné porušenie práva, prípadne

povinnosti ustanovenej týmto zákonom proti tomu, kto za takéto porušenie zodpovedá. Žalobca má
za to, že konaním žalovaného, ktoré spočívalo vo vyvíjaní neprimeraného nátlaku na žalobkyňu v
prípade čo i len krátkeho omeškania so splatením splátky, boli vyslovene porušené jej práva a slobody.
Žalobkyňa dlhodobo vystupuje ako matka samoživiteľka s tým, že alimenty, ktoré jej bývalý manželposielal, nepostačujú ani na pokrytie potrieb jej maloletého dieťaťa. Jej mesačný príjem v čase, kedy
bola v ťažkej finančnej situácii, sa pohyboval na hranici minimálnej mzdy. Životná situácia žalobkyne
bola natoľko neúnosná, že bola nútená požiadať žalovaného o poskytnutie úveru, ktorý použila na kúpu

a financovanie životných nákladov pre seba a svoje maloleté dieťa. Žalobkyňa má za to, že žalovaný
túto nepriaznivú situáciu zneužil a v momente, keď sa omeškala s úhradou splátok, začala využívať
praktiky, ktoré boli pre žalobkyňu ponižujúce. Žalobkyňa siahla na dno svojich možností a bola nútená
si finančné prostriedky na úhradu dlžnej sumy požičiavať od známych a rodinných príslušníkov, čo ju
súčasne ovplyvnilo aj v spoločenskej sfére. Žalobkyňa bola nútená v rovnakom období, kedy uhrádzala

žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, uhrádzať aj hypotekárny úver, rovnako tak náklady na
nájomné, elektrinu, plyn, vodu a všetky náklady, ktoré boli nevyhnutné pre zabezpečenie jej maloletého
dieťaťa. V zmysle vyššie uvedeného žiadala zástupkyňa súd, aby zaviazal žalovaného na úhradu
primeraného finančného zadosťučinenia v takom rozsahu, v akom to bolo uvedené v podanej žalobe.
Žalobca súdu predkladá aj kópiu rozsudku o rozvode manželstva z roku 2009 a súčasne aj zmluvu o
splátkovom úvere na kúpu bytu. Žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemám.

5. Zástupkyňa žalobkyne predložila súdu na pojednávaní krátkou cestou rozsudok OS NR č. k.
10C/54/2009 - 17 z 18.05.2009, v ktorom poukázala najmä na výšku výživného, na ktoré bol otec
zaviazaný, Zmluvu o splátkovom úvere z 25.02.2015, v súvislosti s ktorou poukázala na tú skutočnosť,
že tento úver bol potrebný na zabezpečenie základných potrieb žalobkyne týkajúcich sa ubytovania jej,

ako aj jej maloletých detí a potvrdenie o výške príjmu žalobkyne z roku 2015, z ktorého vyplýva, že jej
čistá mzda sa pohybovala na úrovni 400,00 eur mesačne, na čo poukázala s odvolaním sa už na vyššie
uvedené nekalé praktiky dodávateľa súvisiace s jej finančnou situáciou počas trvania zmluvy o úvere.

6. Súd sa preto na pojednávaní oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom OS NR č. k.

10C/54/2009 - 17 z 18.05.2009, Zmluvu o splátkovom úvere z 25.02.2015 a potvrdením o výške príjmu
žalobkyne z roku 2015.

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ v aktuálnom znením ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienkyindividuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

15. Podľa § 39 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu.

17. Podľa § 451 ods. 1 ,2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

20. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných včase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10

ods. 1 ; v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

24. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „ZoOS“) účinného v
čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

25. Podľa § 3 ods. 3 ZoOS účinného v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

26.Žalobkyňažiadala,abyjejsúdpriznalprimeranéfinančnézadosťučinenie vovýške500eurzdôvodu
porušenia jej práva ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z.,

či už v pôvodnom alebo terajšom znení, súd uvádza, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou
hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné
zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane

spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Súd mal za to, že
aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Z vyššie citovaného ustanovenia
vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie má ten spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu spotrebiteľa.

27. Súd konštatuje, že prvým predpokladom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v tejto
veci je právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že úverová zmluva č. 4105073933 z 19.05.2011 uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Prvoinštančný a odvolací súd tak rozhodli

po tom, čo vzhliadli porušenia zákona zo strany žalovaného v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo samo
o sebe je dôvodom na to, aby bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Druhým
predpokladom je uplatnenie si nároku na priznanie finančného zadošťučinenia podporené skutkovými

tvrdeniami, prípadne dôkazmi, o tom, že porušenie práva zo strany žalovaného bolo spôsobilé privodiť
žalobkyni nemateriálnu ujmu, k čomu súd uvádza nasledovné.

28. V predmetnej veci súd k nároku na primerané finančné zadosťučinenie konštatuje, a to v súlade
s vopred vyjadreným predbežným právnym posúdením na pojednávaní dňa 14.4.2021, že odvolací

súd sa vo svojom rozhodnutí č. k. 9Co/223/2019 - 216 na str. 16, a zároveň č. l. 231 spisu, vyjadril
najskôr vo všeobecnosti k posúdeniu finančného zadosťučinenia v súlade s rozhodnutím NS SR sp.
zn. 6Obo/302/2006 tak, že pri posudzovaní kritérií nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, či ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, alebo ide ourčitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí
však na tieto kritériá iba poukázať, ale preukázať vznik takých skutočností, ktoré by umožnili priznať
finančné zadosťučinenie. Súd ďalej konštatuje, že z vyjadrení sporových strán, ale aj z rozhodovacej

praxe krajských súdov v SR má za to, že táto je rozdielna čo sa týka rozhodovania o priznaní finančného
zadosťučinenia spotrebiteľom. Ako príklad možno použiť žalobkyňou poukazovaný rozsudok KS v
Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 a rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 4Co/359/2016, ktoré možno vo
vzťahu k priznaniu finančného zadosťučinenia nazvať ako benevolentnejšie, pričom ako protipól k týmto
rozhodnutiam možno odkázať na uznesenie KS v Košiciach sp. zn. 3Co/185/2019, na ktoré poukázal

žalovaný vo svojom vyjadrení z 15.01.2021 a v ktorého intenciách sa vyjadril aj odvolací súd, ktorý
uviedol, že žalobkyňa vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie svoj nárok odôvodnila
len paušálnym poukazovaním na nekalé praktiky žalovaného bez tvrdenia konkrétnych skutočností, z
ktorých by mal vyplývať možný alebo praktický vznik ujmy práve u nej. Žalobkyňa nekonkretizovala,
aké praktiky mal žalovaný použiť a výšku uplatneného nároku bližšie neodôvodnila. Krajský súd v Nitre
ďalej uviedol, že pre spravodlivé rozhodnutie o výške finančného zadosťučinenia je potrebné, aby súd

I. inštancie venoval náležitú pozornosť nielen rozsahu a intenzite porušených práv spotrebiteľa, ale tiež
to, aká ujma v konaní žalovaného u nej nastala, resp., či vôbec nastala.

29. Okresný súd Nitra, reflektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu, uvádza, že výška nároku na primerané
zadosťučinenie nie je zákonom konkretizovaná. Súd ju určí podľa svojej úvahy po zhodnotení okolností

konkrétneho prípadu. Čiastku uplatnenú v žalobe je preto potrebné zdôvodniť a ideálne ju podporiť
aj dôkazmi. Argumentovať možno mierou závažnosti a vyššou intenzitou protiprávneho konania,
ktorého sa dodávateľ dopustil. Poukázať je možné tiež na rozsah nepriaznivých následkov, ktoré jeho
konanie v živote spotrebiteľa vyvolalo (napr. dlhodobý stres zo súdneho vymáhania pohľadávky a
iné). Samotný vznik ujmy však nie je podmienkou pre priznanie nároku na finančné zadosťučinenie.

Postačí, ak ujma aspoň hrozila. V danom prípade má súd po vykonaní pojednávania dňa 14.04.2021
za to, že žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne požiadavky na uplatnenie nároku na priznanie
finančného zadosťučinenia splnila tým, že z vlastnej iniciatívy na pojednávaní predniesla svoje nové
skutkové tvrdenia a predložila aj dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to aj v súlade s požiadavkou
a argumentáciou odvolacieho súdu bez toho, aby na to bola Okresným súdom Nitra na pojednávaní

vyzvaná, čo bola ďalšia z alternatív prichádzajúcich v tomto konaní do úvahy v súlade s odôvodnením
odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že s ohľadom na charakter sporu, ktorý je spotrebiteľským sporom,
môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

30. Súd sa preto stotožnil s tvrdeniami vyjadrenými zástupkyňou žalobkyne na pojednávaní, a síce,

že konaním žalovaného, ktoré spočívalo vo vyvíjaní neprimeraného nátlaku na žalobkyňu v prípade čo
i len krátkeho omeškania so splatením splátky, boli porušené jej práva a slobody, pričom žalobkyňa
dlhodobo vystupuje ako matka samoživiteľka s finančnými ťažkosťami, nízkym príjmom a splácaním
niekoľkých úverov súčasne. Poukázala ďalej na to, že žalovaný zneužil túto nepriaznivú situáciu
žalobkyne a v momente, keď sa omeškala s úhradou splátok, začal využívať praktiky, ktoré boli pre

žalobkyňu ponižujúce. Žalobkyňa siahla na dno svojich možností a bola nútená si finančné prostriedky
na úhradu dlžnej sumy požičiavať od známych a rodinných príslušníkov, čo ju súčasne ovplyvnilo
aj v spoločenskej sfére. Predmetné skutkové tvrdenia žalobkyne neboli sporné, pričom boli súčasne
podporenéajdôkazmi,atorozsudkomOSNRč.k.10C/54/2009-17z18.05.2009,Zmluvuosplátkovom
úvere z 25.02.2015 a potvrdením o výške príjmu žalobkyne z roku 2015.

31. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia,
keďže na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu
spotrebiteľa a súčasne podporila svoj nárok príslušnými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi. Pri posúdení
výšky finančného zadosťučinenia vychádzal súd z výšky bezdôvodného obohatenia 1 742,28 eura a

sumu 500,00 eur uplatnenú žalobkyňou považuje za primeranú, pričom súdna prax nevylučuje ani
priznanie zadosťučinenia vo výške materiálnej ujmy, ktorá sa stala alebo hrozila spotrebiteľovi. Takáto
výška primeraného finančného zadosťučinenia má podľa názoru súdu nielen satisfakčný účinok, ale
taktiež účinok preventívny, ktorý môže odradiť žalovaného od uplatňovania nezákonných postupov.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobkyni, ktorá mala prevažný úspech vo veci priznal proti žalovanému náhradu trov konania
vo výške 100 %, keďže bola úspešná v plnom rozsahu pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, finančnom zadosťučinení a v prevažnej časti aj vo vydaní bezdôvodného obohatenia a zavineniev zastavujúcej časti vzhľadom k zvyšným uplatneným nárokom považoval súd len za nepatrné. Súčasne
súd poznamenáva, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré
by nemal žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník

podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.