Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215186
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216215186.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:N.P.,A..XX.XX.XXXX,
W. O.A. XXXX/XX, T. X., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234
466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute
Borne,avenueHalley61,Villeneuve-d´AscqCEDEX59866,Francúzskarepublika,spoločnosťkonajúca
prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova ulica

11/3677, Bratislava, právne zast. URBÁNI & Partners, s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého
17, Banská Bystrica, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.574,97 eur a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.574,97 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.574,97 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že žalobca N. P., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, T. X., je vlastníkom motorového

vozidla značky H., obchodný názov P., typ P., výrobca vozidla H. X., C., kategória P., VIN: Q.,
číslo typového schválenia B. B., dátum typového schválenia XX.XX.XXXX, výrobca motora H. X., C.,
identifikačné číslo motora (typ) O. F., druh karosérie Y. O., farba Š. P., podľa Osvedčenia o evidencii -
časť II (technický preukaz) č. F. XXXXXX.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa 26.02.2013
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov pre chýbajúce obsahové
náležitostizmluvyvzmysle§9ods.2písm.c),k)aj)a§11ods.1písm.a),b)zákona č.129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi zo zmluvy o
úvere č. XXXXX zo dňa 26.02.2013 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.647,75 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.647,75 eur od 04.10.2016 do zaplatenia, o ktorú sumu mal
žalobca predmetný bezúročný a bezpoplatkový úver bezdôvodne preplatiť, a nahradiť trovy konania.

2. Dňa 25.09.2017 doručil žalobca na tunajší súd návrh na zmenu žaloby s petitom uvedeným v

tejto zmenenej žalobe na č.l. 56, vrátane upresnenia označenia pôvodného žalovaného v
žalobe, ktorý sa medzičasom zlúčil so spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku. Súd
na základe výpisu z obchodného registra BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky mal zapreukázané, že podaním žalobcu zo dňa 25.09.2017 upresnený žalovaný (zahraničná osoba s
obchodným názvom od 08.04.2016 v podobe BANCO COFIDIS, S.A.) sa zlúčil so spoločnosťou
COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66,

Francúzska republika, ktorá zahraničná spoločnosť koná na území SR prostredníctvom COFIDIS
SA, pobočky zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677,
Bratislava, preto súd uznesením č.k. 15Csp/184/2016-81 v zmysle ustanovenia § 64 CSP rozhodol,
že v konaní bude pokračovať s týmto právnym nástupcom žalovaného a zároveň pripustil zmenu petitu
žaloby v znení podľa výroku II uvedeného uznesenia (o časti, ktorá sa pri tejto zmene týkala čiastočného

späťvzatia žaloby, súd osobitne nerozhodoval pred doručením žaloby žalovanému v zmysle § 145 ods.
3 C.s.p.).

3. Podľa tejto zmenenej žaloby žalobca navrhuje uložiť žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.574,97 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5,05% ročne od 16.12.2015 do
zaplatenia, ďalej určiť, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo kúpené z prostriedkov

poskytnutých veriteľom z predmetnej úverovej zmluvy, a na ktoré sa vzťahuje zmluva
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (bližšie špecifikované v petite zmenenej žaloby na č.
l. 56 spisu), ako aj uložiť žalovanému povinnosť súčinnosti pri prevode vlastníckych práv žalobcu k
uvedenému motorovému vozidlu, a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu v
zmenenom znení odôvodňoval tým, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ uzavrel so žalovaným

ako dlžníkom dňa 26.02.2013 zmluvu o úvere č. XXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcovi na kúpu motorového vozidla značky: H. P. L. T. (P.), rok výroby XXXX,
od dodávateľa Y. Y. Y. W.. Celková výška úveru bola 4.491,- eur, výška mesačnej splátky bola 134,22
eur, počet všetkých mesačných splátok bol 72, deň splatnosti prvej mesačnej splátky a deň poslednej
mesačnej splátky boli 20.03.2003 a 20.02.2019, ročná úroková sadzba bola 15,55%, jednorazový

spracovateľský poplatok bol 1.555,11 eur, poistenie spôsobilosti splácať úver bolo vo výške 72,72 eur,
RPMN bola vo výške 32,70% a priemerná RPMN bola 23,03%. Celková čiastka na úhradu tak činila
9.663,84 eur. Listom zo dňa 01.02.2017 žalovaný vyhlásil splatnosť úveru a vyzval žalobcu na úhradu
dlžnej sumy vo výške 3.155,28 eur s príslušenstvom. K oznámeniu o vyhlásení splatnosti úveru žalovaný
priložil aj finančný plán, z ktorého vyplýva, že žalobca v období od 15.03.2013 do 19.09.2016 zaplatil

žalovanému spolu 6.065,97 eur. Žalobca namietal, že úverovú zmluvu podpísal a opečiatkoval v časti
„svedok“ subjekt Y. Y. Y. W.. V časti „veriteľ“ sa však nenachádza žiadny podpis a žiadna pečiatka.
Súčasťou úverovej zmluvy je aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá ale nie je
datovaná a je podpísaná len žalobcom ako dlžníkom a svedkom Y. Y. Y. W., pričom v časti „veriteľ“ sa
nenachádza podpis a pečiatka žalovaného. Ďalšou súčasťou úverovej zmluvy je aj poistenie spôsobilosti

splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity - poistka č. 15848, ktorá nie je špecifikovaná a nie
je podpísaná žalobcom. Podľa názoru žalobcu v úverovej zmluve absentujú obsahové náležitosti zmluvy
v zmysle § 9 ods. 2 písm. c), k) a j) o spotrebiteľských úveroch, a teda uvedenie adresy predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže je dojednaná celková suma splátok bez bližšej špecifikácie,

aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a spracovateľského poplatku a uvedenie
skutočného údaja o RPMN. Vo finančnom pláne, ktorý nie je podpísaný žalobcom, sú rozpísané len
platby istiny a úroku, avšak neobsahuje sumu, ktorá by pripadala k splátke na spracovateľský poplatok,
ktorý je podľa zmluvy vo výške 1.555,11 eur a je splatný takým spôsobom, že je započítaný v mesačných
splátkach. Celkové náklady spojené s úverom sú uvedené vo výške 9.663,84 eur, pričom však počet

splátok 72 x výška mesačnej splátky 134,22 eur + poistenie 72,72 eur činí vyššiu sumu, a to spolu
9.736,56 eur. Z uvedeného vyplýva, že výška poistenia nie je zahrnutá do výpočtu RPMN a do celkových
nákladovspojenýchsospotrebiteľskýmúverom,hocipodľanázoružalobcubypoisteniedotýchtoúdajov
malo byť zahrnuté tak ako to upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti daného úveru pre absenciu uvedených povinných obsahových náležitostí v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. mal žalovaný nárok len na zaplatenie istiny
poskytnutého úveru, a teda suma, ktorá bola žalobcom zaplatená nad výšku istiny úveru 4.491,- eur
(podľa názoru žalobcu do istiny nie je možné započítať jednorazový spracovateľský poplatok vo výške
1.555,11 eur, pretože úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak spracovateľský
poplatok nebol žalobcovi poskytnutý), t. j. suma 1.574,97 eur z celkovo zaplatenej sumy 6.065,97 eur,

predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, na ktoré žalovaný nemá nárok, a
ktoré žalobca preto navrhuje predmetnou zmenenou žalobou vydať. Nakoľko podľa vyššie uvedeného
názoru žalobcu žalovaný nemá nárok na žiadne ďalšie plnenie od neho titulom poskytnutého úveru,
týmto zároveň odpadol aj dôvod, pre ktorý bol v zmysle č.l. II. bod 2.1 zmluvy o zabezpečovacomprevode vlastníckeho práva vykonaný prevod vlastníckeho práva k uvedenému motorovému vozidlu na
žalovaného, a teda je potrebné aby súd určil, že vlastníkom vozidla sa opäť stal žalobca, a to spolu s
určením povinnosti súčinnosti u žalovaného pri spätnom prevode vlastníckeho práva na žalobcu.

4. K tejto zmenenej žalobe sa dňa 21.02.2019 vyjadril žalovaný tak, že žalobu navrhol (aj) vzhľadom
na nedostatok vecnej legitimácie žalovaného v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. K uvedeným
dôvodom žaloby žalovaný argumentoval tým, že úverová zmluva je opatrená
pečiatkou a podpisom svedka - spoločnosti Y. Y. Y. Y.. X.., ktorá žalobcovi predala osobné motorové

vozidlo, a ktorá sprostredkovala financovanie kúpy vozidla prostredníctvom žalovaného. Žalovaný však
disponuje zmluvou o úvere č. 15848 zo dňa 26.02.2013, ktorá je riadne podpísaná obomi zmluvnými
stranami s tým, že žalovaný tento exemplár zmluvy pripojil k svojmu vyjadreniu. Žalovaný taktiež
spolu so svojím vyjadrením predložil podpísanú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva zo dňa 26.02.2013, pričom k chýbajúcemu datovaniu tejto zmluvy uviedol, že zmluva bola
podpísaná súčasne s úverovou zmluvou, čo vyplýva z č.l. I bod 1.1. zmluvy. Čo sa týka namietnutého

poistenia, žalobca so žalovaným dojednal pristúpenie k tomuto poisteniu, a to výške 72,72 eur,
a žalobca v tomto znení aj podpísal úverovú zmluvu. Žalobca pristúpil k poisteniu spôsobilosti
splácať úver na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a poisťovateľom, pričom
možnosť uzavrieť takéto poistenie upravoval článok 15 všeobecných podmienok úverovej zmluvy s
tým, že žalobca pristúpil k predmetnému poisteniu dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia,

a preto uvedené poistenie nebolo zahrnuté do celkových nákladov uvedených v úverovej zmluve.
K namietnutému spracovateľskému poplatku žalovaný uviedol, že medzi zmluvnými stranami bolo
individuálnedojednané,žespracovateľskýpoplatokbudežalovanýmzapočítanývmesačnýchsplátkach
a teda bez takejto dohody by k jeho započítaniu nedošlo. V prípade spracovateľského poplatku pritom
bolo žalobcovi v postavení spotrebiteľa poskytnuté zo strany žalovaného plnenie v podobe obstarania

a poskytnutia peňažných prostriedkov. Jednorazový spracovateľský poplatok preto súvisí s trovami
pri uzatvorení zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že v článku I individuálnych podmienok úverovej
zmluvy, v časti označenej ako určenie dodávateľa, je uvedená adresa predajcu motorového vozidla.
Žalovaný ďalej poukazujúc na vybrané rozhodnutia NS SR dôvodil, že § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. je potrebné eurokonformne vykladať tak, že sa ním neustanovuje povinnosť uviesť

požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Podľa názoru
žalovaného žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných predpokladov
zakladajúcich bezdôvodné obohatenie, pričom žalovanému z predmetnej žaloby nie je zrejmé ako
žalobca dospel k dobe, kedy malo k bezdôvodnému obohateniu dôjsť. Žalovaný bol preto presvedčený,

že všetko plnenie zo strany žalobcu bolo prijaté titulom a na základe zmluvy o úvere č. 15848 zo dňa
26.02.2013. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa neho bola žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva
podaná predčasne, nakoľko až právoplatnosťou výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru by sa založilo splnenie podmienky predpokladanej v č.l. 23 všeobecných podmienok
úverovej zmluvy. Podľa názoru žalovaného žalobca tiež nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva, pretože zápis v evidencii vozidiel nemá vo vzťahu vlastníckemu právu konštitutívny
účinok, ale len účinok evidenčný. Žalovaný všeobecne podotkol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k
zmluve a k jej jednotlivým zmluvným podmienkam v čase pred uzavretím zmluvy, kedy sa mal oboznámiť
s podmienkami poskytnutia a čerpanie úveru. V rámci predzmluvnej fázy žalobca disponoval návrhom
zmluvy, ku ktorému sa mohol vyjadriť a zmluvné podmienky individuálne dojednať alebo modifikovať.

Žalobca pritom úverovú zmluvu akceptoval a táto bola konštituovaná na základe jeho vlastnej vôle, s
jeho súhlasom a vedomím, čo nakoniec potvrdil aj svojím podpisom. Žalovaný alternatívne navrhol súdu
vo veci rozhodnúť tak, že konanie zastaví, pretože žalobca pôvodne označil za žalovaného
organizačnú zložku zahraničnej spoločnosti, ktorá nemá právnu subjektivitu a tým ani spôsobilosť byť
stranou sporu, a teda súd následne nemohol pokračovať v konaní ani s právnym nástupcom pôvodného

veriteľa, ktorý podľa názoru žalovaného nebol žalobcom v konaní vôbec označený ako žalovaný.

5. Dňa 21.03.2019 žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a ešte viac rozšíril už vyššie
uvedené dôvody svojej žaloby. Zdôraznil, že žalobca nedisponuje takým rovnopisom zmlúv, kde
by boli podpisy aj veriteľa, pričom pri zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv nie je

uvedený dátum ani na žalovaným neskôr predloženom vyhotovení. Žalobca uviedol, že nie je pravdou,
že by k poisteniu pristúpil dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia, nakoľko z európskych
informácií o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že podmienkou získania predmetného úveru bolo aj
poistenie spôsobilosti splácať úver. Je pritom neprípustné, aby sa spotrebiteľ, ktorý chce získať úver,musel podrobiť podmienke veriteľa, ktorý podľa vlastného uváženia uzavrie skupinové poistenia so
zahraničnými poisťovňami, ktorých existenciu si spotrebiteľ len ťažko môže overiť. Zmluva o úvere,
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv ako aj všeobecné podmienky úverovej zmluvy

a poistka sú písané tak malým písmom, že sú čitateľné len s pomôckami, a teda týmto spôsobom sú
v uvedených dokumentoch obsiahnuté netransparentné inkorporačné doložky. Žalobca poukázal na to,
že ani vo finančnom pláne sa neuvádza, že v splátke je zahrnutý aj spracovateľský poplatok
a poplatok za poistenie, ako ani to, aká suma by pripadala v splátke na spracovateľský
poplatok, ktorý je podľa zmluvy vo výške 1 555,11 EUR a je splatný takým spôsobom, že je

započítaný v mesačných splátkach. Tieto poplatky preto predstavujú náklady dlžníka nad rámec celkovej
splatnej čiastky 9.663,84 eur. V prípade, ak by aj boli spracovateľský poplatok a poplatok za poistenie
zahrnuté v mesačnej splátke a celková splatná čiastka by bola 9.663,84 eur, tak aj v tomto prípade je
RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa, nakoľko podľa portálu ochrany finančného spotrebiteľa MF
SR je výška RPMN 33,91% a nie 32,70% ako je to uvedené v zmluve. Z textu zmluvy o úvere (časť II) je
preukázané, že v rubrike s názvom Dohodnuté podmienky úveru, v časti Výška mesačnej splátky

úveru, prípadnej mesačnej splátky PZP, prípadnej mesačnej splátky KASKO poistenia a trvalý príkaz
mesačnej splátky, je uvedená čiastka 134,22 EUR bez toho, aby bolo zrejmé, či táto čiastka predstavuje
výšku mesačnej splátky úveru, alebo aj mesačnej splátky povinného zmluvného poistenia, KASKO
poistenia. V dôsledku toho teda nie je zrejmé, či ide o splátky úveru so spracovateľským poplatkom a
poistením alebo bez nich, preto ide o dojednanie neurčité. Z uvedeného dôvodu na poskytnutý úver

dopadá zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č.
129/2010 Z. z. Žalobca dospel k dobe, odkedy dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu nasledovne:
Podľafinančnéhoplánu(prehľadsplácania)žalobcavobdobíod15.03.2013do18.11.2015uhradilsumu
4 589,55 EUR. Dňa 18.11.2015 už vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 98,55 EUR, ktoré sa do dňa
19.09.2016 navýšilo na celkovú sumu 1 574,97 EUR. Žalobca podal žalobu na súd dňa 03.10.2016,

t.j. žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v priebehu plynutia 2 ročnej
subjektívnej premlčacej doby a v priebehu plynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, pričom ani
jedna z nich neuplynula. Žalobca poskytnutú istinu žalovanému vrátil v plnom rozsahu, dokonca zaplatil
ďalšiu sumu nad rámec poskytnutej istiny. Všeobecné obchodné podmienky boli vydané veriteľom ešte
pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník

pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý
od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť ich obsah a pri uzavretí úkonu ich musí akceptovať.
Žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla. Za daného stavu tak žalobca nie je oprávnený napr.
vozidlo predať, čo v konečnom dôsledku ho obmedzuje. Ani to, keby súd dospel k záveru, že úver
je bezúročný a bezpoplatkový a že žalobca vrátil žalovanému poskytnutú istinu, by nič nemenilo na

skutočnosti, že žalobca má naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určené vlastnícke právo
k motorovému vozidlu. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že predmetné osobné motorové
vozidle je jeho vlastníctvom, spočíva v skutočnosti, že žalobca má záujem na definovaní
svojho vlastníckeho vzťahu k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, čím sa zabráni, aby si
žalovaný eventuálne uplatnil svoje nároky voči žalobcovi napr. výkonom zabezpečovacieho prevodu

práva. Súčasne pozitívne určenie osoby žalobcu ako vlastníka tohto osobného motorového vozidla je
potrebné ako právny titul pre vykonanie zmeny v osobe vlastníka vozidla v evidencii motorových vozidiel
Policajného zboru SR. Žalobca je toho názoru, že naliehavý právny záujem je daný, keďže predmetné
vozidlo je podľa technického preukazu evidované na žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu,
a preto jediným prostriedkom ochrany práva žalobcu je určovacia žaloba. Splatením istiny totiž došlo k

uhradeniu pohľadávky žalovaného, čím podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka prešlo právo späť
na toho kto ho previedol, t.j. na žalobcu.

6. Z následného vyjadrenia žalovaného z 02.04.2019 vyplýva, že pre určenie žalovaného subjektu
sú rozhodujúce skutočnosti uvedené v uzavretej úverovej zmluve a vo verejných registroch, a preto

argumenty žalobcu vo vzťahu k určeniu žalovaného subjektu nemôžu obstáť. Žalobca v
postavení spotrebiteľa vôbec nemusel sledovať a dohľadávať obchodné registre vedené v
zahraničí, pričom pre správne určenie žalovaného subjektu stačilo vychádzať z úverovej zmluvy,
poprípade z údajov zapísaných v Obchodnom registri Slovenskej republiky, ktorý je registrom verejne
dostupným. Nakoľko žalobca uzatváral úverovú zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa - Y. Y. Y.,

Y..X.., je logické, že zmluvu nemohol veriteľ podpísať priamo na mieste. Z uvedeného dôvodu sa
postupuje podľa článku 1 Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, čo predstavuje bežný a zaužívaný
spôsob aj u iných bankových spoločností pôsobiacich na našom trhu. Uzavieraná úverová zmluva je u
predajcu vozidla, resp. sprostredkovateľa podpísaná dlžníkom a zároveň opatrená pečiatkouči podpisom sprostredkovateľa, pričom úverová zmluva sa zasiela na podpis samotnému veriteľovi. V
zmysle článku 1. Všeobecných podmienok následne veriteľ poskytne jeden rovnopis úverovej zmluvy
dlžníkovi, a to po podpísaní zmluvy obidvoma zmluvnými stranami. Žalovaný opätovne uvádzal, že

možnosť uzavretia poistného upravuje článok 15. Všeobecných podmienok, pričom poistenie bolo
uzavreté v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca svojím podpisom
pristúpil k hromadnej poistnej zmluve, o čom mu žalovaný vydal písomné potvrdenie. Žalovaný mal
za to, že text zmluvných dokumentov je voľným okom čitateľný a veľkosť písma spĺňa požiadavky
stanovené zákonom. Poukazujúc na ustanovenie § 1b nariadenie vlády Slovenskej republiky, žalovaný

argumentoval, že zákonodarca stanovil a presne vymedzil minimálnu výšku písma až novelou účinnou
od 01.06.2014, pričom do toho času zákon veľkosť písma týmto spôsobom neobmedzoval. Napriek
uvedenému má žalovaný za to, že zmluvná dokumentácia je v súlade so zákonom, nakoľko veľkosť
písma v úverovej zmluve, a to či už v rámci Individuálnych alebo Všeobecných podmienok,
podstatne prevyšuje zákonom stanovenú veľkosť 1,9 mm. Žalovaný opätovne zdôraznil, že medzi ním
a žalobcom bolo individuálne dojednané, že spracovateľský poplatok bude žalovaným započítaný v

mesačných splátkach, čo vyplýva priamo z článku II. Individuálnych podmienok úverovej zmluvy,
ako aj zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Obdobne zo Štandardných
európskych informácií je zrejmé, že poistenie vo výške 72,72 EUR je započítané do splátok úveru. Z
článku II. Individuálnych podmienok jasne vyplýva výška mesačnej splátky, a to 134,22 EUR, pričom do
splátky je zahrnutý aj prípadný poplatok za poistenie či trvalý príkaz.

7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom súd za účasti právnych zástupcov strán sporu
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným
obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-22, zmluva o úvere z 26.02.2013 s finančným plánom a VOP,
zmluvaozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávabezuvedeniadátumu,súčastizmlúv-informácie

o finančnom sprostredkovaní ako aj štandardné európske informácie, poistka, prehlásenie žalobcu,
výpočet RPMN, odpoveď MS SR na žiadosť z 16.08.2016, prehľad úhrad, zmena žaloby s prílohami
č.l. 52-68, vyjadrenie žalovaného z 21.02.2019 s prílohami č.l. 93 - Č.l. 134, vyjadrenie žalobcu z
21.03.2019 s prílohami č.l. 148-171, vyjadrenie žalobcu z 02.04.2019 s prílohami č.l. 182-210, zmluva
o úvere z 26.02.2013 s prílohami predložená dňom 14.06.2019, rámcová poistná zmluva č. W. z

01.03.2014 predložená dňom 14.06.2019), ako aj prednesom právnych zástupcov strán sporu, ktorí
zotrvali na stanoviskách strán sporu a v detailoch ich aj doplnili a spresnili (viď zápisnicu z pojednávania
14.06.2019).

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Pôvodný veriteľ

BANCO BANIF MAIS S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 96 Lisabon, Portugalsko, konajúci na
území SR prostredníctvom Banco Banif Mais S.A., pobočky zahraničnej banky, IČO: 35 945 745,
so sídlom Einsteinova 11, Bratislava (po ktorom zániku súd podľa § 64 C.s.p. koná vo veci s jeho
právnym nástupcom uvedeným v záhlaví rozsudku - nový žalobca) bol spoločnosťou, ktorej predmetom
podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný ako dlžník nekonal v

predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (nesporná skutočnosť).
Právny predchodca žalovaného ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 26.02.2013 zmluvu
o úvere č. XXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi na kúpu
motorového vozidla značky: H. P. L. T. (P.), rok výroby 2007, od dodávateľa Y. Y. Y. W.. Celková výška
úveru bola 4.491,- eur, výška mesačnej splátky bola 134,22 eur, počet všetkých mesačných splátok

bol 72, deň splatnosti prvej mesačnej splátky a deň poslednej mesačnej splátky boli 20.03.2003 a
20.02.2019, ročná úroková sadzba bola 15,55%, jednorazový spracovateľský poplatok bol
1.555,11 eur, poistenie spôsobilosti splácať úver bolo vo výške 72,72 eur, RPMN bola vo výške 32,70%
a priemerná RPMN bola 23,03%. Celková čiastka na úhradu podľa zmluvy činila 9.663,84 eur. Z dôvodu
porušenia povinnosti splácať predmetný úver riadne a včas, právny predchodca žalovaného listom zo

dňa 01.02.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške
3.155,28 eur s príslušenstvom. K oznámeniu o vyhlásení splatnosti úveru žalovaný priložil aj finančný
plán, z ktorého vyplýva, že žalobca v období od 15.03.2013 do 19.09.2016 zaplatil žalovanému spolu
6.065,97 eur. Podľa názoru žalobcu v úverovej zmluve absentujú obsahové náležitosti zmluvy v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. c), k) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda uvedenie adresy

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže je dojednaná celková suma splátok bez bližšej
špecifikácie, aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a spracovateľského poplatku,
a uvedenie skutočného údaja o RPMN. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru preabsenciu uvedených obsahových náležitostí, ktoré sú podrobnejšie popísané vo vyššie uvedených
vyjadreniach, bol žalobca toho názoru, že žalovaný mal nárok len na zaplatenie istiny poskytnutého
úveru, a teda suma, ktorá bola žalobcom zaplatená nad výšku istiny úveru 4.491,- eur (podľa názoru

žalobcu do istiny nie je možné započítať jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 1.555,11 eur,
pretože úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak spracovateľský poplatok nebol
žalobcovi poskytnutý), t.j. suma 1.574,97 eur z celkovo zaplatenej sumy 6.065,97 eur, predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, na ktoré tento nemá nárok, a ktoré žalobca navrhuje
predmetnou zmenenou žalobou vydať. Nakoľko podľa vyššie uvedeného názoru žalobcu žalovaný už

nemá nárok na žiadne ďalšie plnenie od žalobcu titulom poskytnutého úveru, týmto odpadol aj dôvod,
pre ktorý bol v zmysle č.l. II. bod 2.1 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vykonaný
prevod vlastníckeho práva k uvedenému motorového vozidla na žalovaného, a teda je potrebné aby
súd určil, že vlastníkom vozidla sa opäť stal žalobca. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určenížalobcaodôvodňovalsvojimzáujmomnadefinovanívlastníckehovzťahužalobcukpredmetnému
osobnému motorovému vozidlu, čím sa zabráni, aby si žalovaný eventuálne uplatnil svoje nároky voči

žalobcovinapr.výkonomzabezpečovaciehoprevodupráva.Vzmyslevyššieuvedenéhosplatenímistiny
došlo k uhradeniu pohľadávky žalovaného, čím podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka prešlo právo
späť na toho, kto ho previedol, t.j. na žalobcu, čo však žalovaný neuznáva. Preto pozitívne určenie osoby
žalobcu ako vlastníka tohto osobného motorového vozidla je ako právny titul potrebné aj pre vykonanie
zmenyvosobevlastníkavozidlavevidenciimotorovýchvozidielPolicajnéhozboruSR.Vdanejsúvislosti

navrhoval žalobca priznať žalovanému i povinnosť poskytnutia súčinnosti pri prevode vlastníckych práv
žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ uzavrel
predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej boli žalobcovi
poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných
splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože pôvodný veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania a žalobca ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v
zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa 26.02.2013 je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským
úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú
obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,
ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. K splneniu procesnej podmienky spočívajúcej v danosti spôsobilosti označeného žalovaného byť
stranou sporu a k s tým súvisiacej námietke žalovaného, že žalobca pôvodne označil za
žalovaného organizačnú zložku zahraničnej spoločnosti, ktorá nemá právnu subjektivitu a tým ani

spôsobilosť byť stranou sporu, a teda súd následne nemohol pokračovať v konaní ani s
právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ktorý podľa názoru žalovaného nebol žalobcom v konaní
vôbec označený ako žalovaný, súd uvádza, že uvedená námietka žalovaného neobstojí a predmetná
procesná podmienka bola súdom preskúmaná a posúdená ako splnená. V prvom rade tu súd poukazuje
na to, že žalobca v žalobe z 03.10.2016 označil za žalovaného subjekt „BANCO BANIF MAIS, S.A.,

pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745“. Toto označenie však
nie je obchodným menom organizačnej zložky zapísanej v obchodnom registri pod vložkou č. 1286/B,
keď jej bývalé obchodné meno Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky obsahovalo veľké
písmená iba na začiatku jednotlivých slov, ktoré ho tvoria, a teda neobsahovalo samé veľké písmená
ako je to pri bývalom obchodnom mene samotnej zahraničnej osoby - zakladateľa uvedenej pobočky

zahraničnej banky. Táto zahraničná osoba totiž mala v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa
26.02.2013 so žalobcom obchodný názov BANCO BANIF MAIS, S.A., t.j. presne tak, ako je
tento uvedený v žalobe pred dodatkom: pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava,
IČO: 35 945 745. Uvedené označenie zahraničnej osoby vyplýva jednak zo samotnej zmluvy o úvere
č. XXXXX zo dňa 26.02.2013 (ako aj zo súvisiacej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva), ale takisto je známe aj z úradnej činnosti súdov (§ 12 ods. 9 zákona č.
530/2003 Z.z. o obchodnom registri) /napr. z dokumentov založených v zbierke listín organizačnej zložky
zapísanej v obchodnom registri pod vložkou č. 1286/B - podľa výpisu z obchodného registra zakladateľa
Banco Banif Mais S.A., pobočky zahraničnej banky, IČO: 35 945 745, z 12.01.2012, t.j. z obdobia, keď
bolo zmenené spolu s obchodným menom zahraničnej osoby aj obchodné meno organizačnej zložky

Banco Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky na Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky,
zakladateľtejtoorganizačnejzložky-zahraničnáosobasčíslomzápisu500280312vobchodnomregistri
v Lisabone, Portugalsko, mal obchodný názov v podobe BANCO BANIF MAIS, S.A., a to bez ohľadu na
označenie tejto zahraničnej osoby v rozhodnom období do 13.06.2014 vo výpise z obchodného registraorganizačnej zložky zapísanej v obchodnom registri pod vložkou č. 1286/B - výňatok z uvedeného výpisu
z obchodného registra zahraničnej osoby založený v spise na č.l. 282 a nasl./ Skutočnosti známe súdu
z jeho činnosti sa pritom v zmysle § 186 ods. 1 C.s.p. nedokazujú.

Nakoľko teda žalobca v žalobe z 03.10.2016 označil žalovaného zmätočne obchodným menom
samotnej zahraničnej osoby s číslom zápisu XXXXXXXXX v obchodnom registri v Lisabone,
Portugalsko, a to v podobe BANCO BANIF MAIS, S.A. (avšak jednoznačne nie obchodným menom
organizačnej zložky zapísanej v obchodnom registri pod vložkou č. 1286/B v čase uzavretia zmluvy v
podobe Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky) s dodatkom „pobočka zahraničnej banky,

Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745“, ktorý dodatok patrí organizačnej zložke uvedenej
zahraničnej osoby zapísanej v obchodnom registri pod vložkou č. 1286/B, súd túto zmätočnosť
odstránil nariadením výsluchu podľa § 130 C.s.p., kde žalobcovi, ktorý podľa tohto výsluchu bez pochýb
chcel označiť subjekt, s ktorým uzavrel predmetnú úverovú zmluvu, bolo uložené, aby označenie
žalovaného v súdom určenej lehote opravil a doplnil tak, aby bolo toto presné a úplné. Uvedené sa
udialo v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 57/1996, v zmysle ktorého ak je

v žalobe pri označení účastníka okrem úplného obchodného názvu podniku uvedená aj organizačná
zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie konania. V intenciách tohto rozhodnutia je
potrebné konštatovať, že ak uvedenie označenia odštepného závodu (organizačnej zložky) za
obchodným menom strany sporu pri označení v žalobe vzbudzuje pochybnosť o tom, či má byť odštepný
závod (organizačná zložka) stranou sporu, alebo sa týmto označením len podáva bližšia informácia

o tom, že sa spor týka odštepného závodu (organizačnej zložky), ide len o nepresnosť, či
neúplnosť podania (žaloby) a v takom prípade má súd postupovať podľa § 129 C.s.p. (predtým § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho
poriadku) /žalobcu vyzvať, aby nepresnosť v označení odstránil a žalobcu označil správne/.
Podľa okolností má prípadne žalobcu poučiť, ako má žalobu doplniť alebo opraviť. Vhodným spôsobom

označenia je v takýchto prípadoch v súdnej praxi zaužívané označenie strán sporu v záhlaví súdnych
rozhodnutí, kde za názvom strany sporu nasleduje dodatok alebo poznámka, že vec sa týka odštepného
závodu (organizačnej zložky) /k uvedenému ďalej pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/90/2004
založené na č.l. 38 spisu/.
Označenie žalovaného bolo napokon v súlade s uvedeným upresnené a doplnené podaniami žalobcu z

25.09.2017 označenými ako 1/ „upresnenie označenia žalovaného a návrh na zmenu žalovaného“,
ktoré podanie je založené na č.l. 45-47 spisu a 2/ „návrh na zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie
žaloby“, založené na č.l. 52-68 spisu. V súlade s týmto upresnením označenia žalovaného znelo toto
označenie správne a úplne v čase podania žaloby tak ako to vyplýva z uvedeného podania - upresnenie
označenia žalovaného na č.l. 45, pričom nakoľko súd mal na základe výpisu z obchodného registra

BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 35 945 745, preukázané, že podaním žalobcu
zo dňa 25.09.2017 upresnený žalovaný - zahraničná osoba BANCO COFIDIS, S.A. (predtým spomínaná
BANCO BANIF MAIS, S.A.), so sídlom Avenida 24 de Julho 96 Lisabon, Portugalsko, číslo zápisu v
obchodnom registri v Lisabone XXXXXXXXX, sa s účinnosťou od 1. decembra 2016 cezhranične zlúčila
so spoločnosťou COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq

CEDEX 598 66, Francúzska republika, ktorá koná na území SR prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky
zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava, súd v zmysle
ustanovenia § 64 CSP uznesením č.k. 15Csp/184/2016-81 rozhodol, že bude v konaní pokračovať s
týmto právnym nástupcom žalovaného.

11. V nadväznosti na uvedené potom bolo potrebné vyriešiť predovšetkým prejudiciálnu otázku,
či pre namietanú absenciu povinných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. pre
jej prípadné neprijateľné podmienky sa má považovať úver poskytnutý touto zmluvou za bezúročný a
bezpoplatkový. Pokiaľ áno, tak ďalej bolo potrebné posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu na vydanie
plnenia zaplateného žalobcom nad výšku istiny poskytnutého úveru, ktoré mal žalovaný (jeho právny

predchodca) prijať ako bezdôvodné obohatenie, ako aj oprávnenosť určovacej žaloby o vlastníckom
práve žalobcu k motorovému vozidlu a dôvodnosť uloženia povinnosti súčinnosti žalovanému pri
spätnom prevode vlastníckeho práva na žalobcu.

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má

písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy, pričom na
základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.491,- eur. Z
vykonaného dokazovania však zároveň vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti
určené citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. A to v prvomrade údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k/). Pokiaľ tieto údaje jednoznačne nevyplývajú

z textu zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože spôsob započítavania jednotlivých splátok úveru na
istinu, úroky a iné poplatky (čo podľa predmetnej zmluvy nemôže bežný spotrebiteľ v
celom rozsahu a s istotou identifikovať), sú aj ukazovateľmi výhodnosti úveru, pričom neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve objektívne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah podstatných zložiek

jeho záväzkov z úveru (istina, jej amortizácia, úroky, iné poplatky), a to v jednotlivých časových úsekoch
splácania úveru (splácanie častí istiny, úrokov a poplatkov v konkrétnych splátkach).
Vychádzajúc z obsahu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia tu súd zároveň odkazuje na ustálený
názor Krajského súdu v Trnave vyjadrený napr. v rozsudku sp. zn. 25Co/172/2016 z 27.09.2017, podľa
ktorého je možné aj v predmetnom konaní tvrdiť, že zákonodarca s poukazom i na gramatické
znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala

presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných
poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný
oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru.
Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ

mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť
primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré
spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak
hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve
stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov

(v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej
normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je
svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá
právo. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť ani tým, že

veriteľ mimo obsahu samotnej zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch (vrátanie písm. k/) vyhotoví, resp. pripojí písomnosť ako prílohu
označenú ako finančný plán (súhrnný prehľad platieb), na ktorú samotná zmluva vôbec neodkazuje,
obsahujúci prehľad splátok s uvedením istiny a úroku na každú splátku počas celej doby splácania, a
to tým skôr že táto písomnosť nie je podpísaná účastníkmi zmluvy, teda ani žalobcom ani právnym

predchodcom žalovaného. Požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ nespĺňa ani oboznámenie sa
so zmluvnými podmienkami zmluvy zo strany žalobcu hoc aj prostredníctvom formulára o štandardných
európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobca podpísal. Na podporu záveru o tom,
že zmluva nespĺňa náležitosť § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na
obsah úverovej zmluvy, ktorá v čl. II obsahuje ohľadom splatnosti spracovateľského poplatku, že tento

je započítaný v mesačných splátkach, pričom finančný plán, na ktorý žalobca odkazuje, neobsahuje v
prehľade splátok údaj o výške tohto poplatku v každej splátke počas doby splácania.
Veriteľ - dodávateľ služby je pritom v danom prípade takou zmluvnou stranou, ktorá nekontrolovateľne
priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká ich časť sa použije na splátku istiny a aká na splátku odmeny
veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc kontrolovať, podľa akého kľúča toto

veriteľ robí. Veriteľ od samého začiatku takúto vedomosť má, ale spotrebiteľovi príslušnú informáciu
neposkytol. Preto zmluvné dojednanie, v ktorom absentuje takéto členenie splátky, je možné podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať aj za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka, a teda za neprijateľnú podmienku,
čo má taktiež za následok neplatnosť tohto dojednania (§ 53 ods. 5 OZ). Dokonca je možné

konštatovať, že v danom prípade sa jedná aj o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 odsek 2 písm.
b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nevedomosť spotrebiteľa o spôsobe členenia
splátok,ktorémáhradiť,zrejmepodstatnenarušujealebomôženarušiťjehoekonomickésprávanie vo
vzťahu k ponúknutému produktu - v danom prípade pristúpenia na spotrebiteľský úver (viď rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/40/2017 z 26.03.2018). V každom prípade však pre absenciu

(hoci aj v dôsledku neplatnosti takého dojednania) uvedenej, povinnej obsahovej náležitosti zmluvy, je
potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit.
ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmlúv.13. Súd ďalej zistil, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca do celkových nákladov
spojených s úverom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaj: celková čiastka k zaplateniu - 9.663,84
eur) nezahrnul poistné na poistenie schopnosti splácať úver, ktoré mal žalovaný platiť vo výške 72,72

eur. Tento postup žalobcu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov však nebol podľa posúdenia
súdu správny, nakoľko z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že i poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok,trebazahrnúťdocelkovýchnákladovspojenýchsospotrebiteľskýmúverom(§9ods.2písm.

j) zákona č. 129/2010 Z. z.). O tom, že žalovaný na poistenie schopnosti splácať úver pristúpiť musel,
ako aj že bez takéhoto dojednania by k uzavretiu úverovej zmluvy za uvedených podmienok nedošlo,
niet, so zreteľom na obsah úverovej zmluvy pochýb, a ani žalovaný počas konania nepreukázal opak.
Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy, ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v časti
II vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie poistenia spotrebiteľom a upravuje poistenie ako
imanentnúsúčasťprávnehovzťahubezalternatívyvpodobeiprípadnéhonepoistenia.Taktiežtovyplýva

zo štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere založených na č.l. 7 zadná strana,
podľa ktorých bolo pri predmetnej zmluve vyžadovanou zárukou i poistenie spotrebiteľa pre prípad smrti
a úplnej trvalej invalidity. Tvrdenia žalovaného, že žalobca pri uzatváraní zmluvy so žalovaným bol
informovaný o možnosti poistenia v súvislosti s touto zmluvou, avšak nebola to jeho povinnosť a bolo to
s ním individuálne dojednané, ako aj že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a to aj napr.

v časti poistenia, a to tak, že ak by nechcel pristúpiť na uzavretie poistenia tak zmluva by v pobočke
predajcu mohla byť modifikovaná (viď zápisnicu z pojednávania), neboli počas konania ničím podložené
a prípadná skutočná existencia tejto dobrovoľnosti a individuálnosť dojednania poistenia s možnosťou
jeho modifikácie žiadnym spôsobom nevyplývajú ani z obsahu zmluvy, t.j. žalovaný v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno dodávateľa (§ 53 ods. 3 OZ). Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (táto je vypočítaná na základe sumy 9.663,84
eur a nie celkovej sumy splátok k zaplateniu 72 x 134,22 navýšenej o poistenie 72,72 eur = 9.736,56
eur) v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, úver
poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za bezúročný a

bez poplatkov aj z tohto dôvodu. Taktiež zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj spočívajúci
v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, hoci je nepochybné, že do kategórie
týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k
určitej výške RPMN, pretože spotrebiteľ by inak nemohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN

ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť
úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s
veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej
miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy a posúdiť rozsah
svojho záväzku.

14. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje ani inú povinnú náležitosť určenú citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve nie je

jednoznačne uvedené, že spotrebiteľ môže reklamáciu alebo sťažnosť uplatniť priamo u predávajúceho,
a to na jeho adrese. V zmluve je síce uvedená adresa predávajúceho v časti I úverovej zmluvy pri určení
dodávateľa, avšak nie je tam uvedený potrebný údaj o tom, či práve táto adresa sa má považovať
za adresu, na ktorej môže spotrebiteľ na účely § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. uplatniť svoju
reklamáciu alebo sťažnosť, keďže tieto právne prostriedky nemožno automaticky zakaždým, keď sa

podáva výslovne reklamácia alebo sťažnosť zahrnúť pod všeobecný pojem „nárok“ dlžníka, a to bez
potrebného vysvetlenia rozsahu a obsahu tohto pojmu.

15. Pre absenciu uvedených, povinných obsahových náležitostí zmluvy (aj čo len jednej), je nutné
predmetný spotrebiteľský úver považovať za úver bez poplatkov (vrátane spracovateľského poplatku

a poplatku za poistenie, pri ktorom bolo preto bezpredmetné bližšie skúmať náležitosti a okolnosti
pristúpenia žalobcu k tomuto poisteniu) a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmlúv. Vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru z uvedených dôvodov mal žalovaný (resp. jeho právny predchodca) právo len nazaplatenie istiny 4.491,- eur, t.j. len na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek
navýšenia, teda bez úrokov z úveru a poplatkov (za poistenie, spracovateľský poplatok). Zo zisteného
skutkového stavu (podľa finančného plánu - prehľad splácania na č.l. 159-161, ktorého správnosť

bola žalovaným na pojednávaní výslovne potvrdená) vyplýva, že žalobca celkovo uhradil na tento
úver sumu 6.065,97 eur, a to tak že v období od 15.03.2013 do 18.11.2015 uhradil sumu 4.589,55
EUR, t.j. ku dňu 18.11.2015 už zaplatil viac než bola istina poskytnutého úveru, pričom do 19.09.2016
zaplatil žalobca celkovo o 1.574,97 EUR viac než bola istina poskytnutého úveru. Dôsledkom prijatia
plnenia bez právneho dôvodu (ktorý právny dôvod pre absenciu povinných obsahových náležitostí

zmluvy tu neexistoval od samotného vzniku zmluvného vzťahu) je vznik povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca z titulu poskytnutého
úveru mal žalovanému vrátiť len istinu 4.491,- eur. Celkovo však žalobca zaplatil čiastku 6.065,97
eur, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 4.491,- eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Súd preto tento nárok žalobcovi priznal v

I. výroku rozsudku. Omeškaním žalovaného s platením dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na
úroky z omeškania, ktoré súd priznal v zmysle zmeneného žalobného návrhu žalobcu, s poukazom
na vyššie citované ustanovenia, v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 1.574,97 eur od
16.12.2015 do zaplatenia (súčasť výroku I). Žalobca nepochybne podľa finančného plánu (prehľad
predpísaných platieb), ktorý tvorí prílohu žaloby na č.l. 5 spisu /v spojení s prehľadom splátok a

realizovaných úhrad žalovaného (č.l. 159-161)/, zaplatil žalovanému ešte pred dátumom 15.12.2015
celú žalobou uplatnenú sumu, a to titulom zmluvných úrokov, na ktoré v dôsledku vyššie konštatovanej
zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemal žalovaný nárok, pričom z vykonaného
dokazovanianijakýmspôsobomnevyplynuloaaninebolostranamitvrdené,žebytuexistovalinýspôsob
započítavania úhrad žalobcu na istinu a úroky. Tieto zaplatené úroky sa preto u

žalovaného prejavili ako majetkový prospech získaný plnením žalobcu bez právneho dôvodu, t.j.
bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi, na koho úkor sa bezdôvodne obohatil,
vydať podľa § 451 a § 456 OZ. V dôsledku uvedeného je možné v súlade s rozhodnutím NS SR sp.
zn. 2Cdo/92/2010 z 19. 01. 2012 skonštatovať, že tu vznikol záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia splnením všetkých jeho predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na

strane žalovaného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia (prijatie plnení na úroky, na
ktoré žalovaný podľa zákona nemal nárok), majetková ujma, ktorá postihovala žalobcu spočívajúca v
týchto plneniach bez právneho dôvodu a nepochybná príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
uvedeného bezdôvodného obohatenia žalovaným a uvedenou majetkovou ujmou žalobcu. Nejde
pritom o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné

obohatenie výslovne vylučuje. V konaní pritom nebolo tvrdené, a ani preukazované, že by žalobca
vedel (alebo že by mal možnosť spoľahlivo sa dozvedieť) o počiatočnej neexistencii právneho dôvodu
plnenia na predpísané úroky úveru skôr, než nadobudol vedomosť predovšetkým o odpovedi MS SR,
odbor ochrany spotrebiteľa, z 16.08.2016, vo veci právneho posúdenia zmluvy veriteľa BANCO BANIF
MAIS,S.A.uvedenýmorgánompriobdobnomaporovnateľnomúverovomvzťahusinýmdlžníkom,ktorú

odpoveď žalobca priložil k svojej žalobe.

16. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu, ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa

ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak

však určovacia žaloba vytvára pevný právny základe pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej

strane preukázať určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi
a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť,
že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (odstraňuje neistotu
vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ prejeho usporiadanie). V predmetnej veci možnokonštatovať, že žalobca má a tiež osvedčil svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Zápis
vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu na príslušnom dopravnom inšpektoráte OR PZ sa
vykonáva na základe listiny, ktorá osvedčuje evidenciu a ktorou sa nepochybne preukazuje vlastnícke

právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny
vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu a žalobca ním môže spoľahlivo
preukazovať toto svoje právo. Vyriešenie otázky vlastníctva vozidla pritom v danom prípade vedie k
vyriešeniu spornosti celého právneho vzťahu alebo práva, keďže s týmto vozidlom žalobca fakticky
disponuje (vyplýva to zo zhodných tvrdení strán sporu), a teda potrebuje len odstrániť spornosť vzťahov

po právnej a evidenčnej stránke. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti súdenej veci preto
súd dospel k záveru, že žalobca sa tu domáhal nápravy daného stavu vhodne zvoleným procesným
prostriedkom (predmetnou určovacou žalobou), a to za situácie, keď splatením istiny došlo k uhradeniu
celejoprávnenejpohľadávkyžalovanéhoapodľa§553ods.3Občianskehozákonníkaprešloprávospäť
na toho kto ho previedol, t.j. na žalobcu, pričom však žalovaný do dnešného dňa vozidlo nepreviedol
späť na osobu žalobcu. Uvedené konanie žalovaného tak za daných okolností prípadu (ktorými

sú predovšetkým nerešpektovanie povinností stanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch a
ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa zo strany žalovaného,
a to od samotného uzavretia zmluvy, ako aj následné nerešpektovanie § 553 ods. 3 Občianskeho
zákonníkapouhradenícelejistinyúveru)objektívnenemožnoposúdiťakokonanie,zktoréhobyvyplýval
reálny predpoklad dobrovoľného uznania či rešpektovania spätného nadobudnutia vlastníctva žalobcu

žalovaným (pozri k tomu napr. rozsudok KS PO sp. zn. 3Co/345/2015 z 01.06.2016). Súd tu neprisvedčil
námietkežalovaného,žežalobavčastiourčenievlastníckehoprávabolapodanápredčasne,nakoľkoaž
právoplatnosťou výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru by sa založilo splnenie
podmienky predpokladanej v č.l. 23 všeobecných podmienok úverovej zmluvy, keď okrem iného
v danom prípade sa bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle zmenenej žaloby posudzovala len

ako prejudiciálna otázka, na vyriešení ktorej sa zakladajú samotné navrhnuté výroky rozsudku vrátane
určovacieho výroku o vlastníctve, a preto tvrdenie žalovaného o časovej postupnosti záväznosti výrokov
rozsudku v tejto súvislosti neobstojí. Súd z uvedených dôvodov žalobe v časti o určenie
vlastníckeho práva žalobcu k motorovému vozidlu špecifikovanému v II. výroku rozsudku vyhovel. Súd
tu poznamenáva, že žalobcom namietaná absencia dátumu podpisu zmluvy o zabezpečovacom práve

bez ďalšieho nemá vplyv na platnosť / neplatnosť písomného právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3
OZ, pričom žalobca nenavrhoval v tomto smere relevantným spôsobom doplniť dokazovanie, preto súd
vychádzal z toho, že táto zmluva je platná, pričom právo, ktoré bolo ňou predtým dočasne prevedené na
veriteľa už prešlo späť na dlžníka v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, t.j. predmet zmluvy odpadol.
V danej súvislosti však súd zároveň neuložil žalovanému aj povinnosť súčinnosti pri spätnom prevode

vlastníckeho práva na žalobcu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca zatiaľ, za doterajšieho
právnehostavupredžalobou,žalovanéhooposkytnutietejtosúčinnostinijakýmspôsobomnepožiadal,a
teda bolo predčasné žalovaného už predmetnou žalobou žalovať aj na splnenie uvedeného čiastkového
nepeňažného záväzku nevlastníka (§ 489 OZ) pred samotným odstránením spornosti vlastníctva, z čoho
napokon žalovanému aj tak vyplynú povinnosti zodpovedajúce právu žalobcu na ochranu vlastníctva

podľa § 126 OZ. Súd preto žalobu v tejto nepatrnej časti zamietol (výrok III).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Súd ďalšie argumenty strán sporu nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,

preto sa s nimi osobitne ani nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú

argumentáciu strán sporu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v IV. Výroku podľa ustanovenia § 262 ods. 1
C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % v časti

hlavných žalobných petitov (vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie vlastníctva) rozhodujúcich v
konkrétnom prípade pre určenie celkového úspechu strany v spore, keď tretí žalobný petit spočívajúci
v uložení povinnosti sučinnosti žalovanému bol závislý na uvedených hlavných žalobných petitoch a
predstavovalakésidoplnenieurčovaciehožalobnéhopetituvovzťahukbudúcemusplneniukonkrétneho
čiastkového práva vlastníka voči žalovanému, ktoré oprávnenie zahŕňa samotné vlastníctvo určované

priamo v II. výroku rozsudku. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).