Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117222012
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117222012.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. F., B. XXX/X, zastúpená advokátom: JUDr. Matúšom Lemešom, so sídlom Košice, Kuzmányho
29, proti žalovaným: 1. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/XX a 2. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. Q., L. XXXX/XX, obaja žalovaní zastúpení advokátkou: Mgr. Janou Hoksovou, so sídlom Volkovce,

J. Kalinčiaka 13, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1., o odvolaní
žalovaného 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/13/2017-272 zo dňa 6. februára 2020,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:
I. Žalobu žalobkyne voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
II. Súd u r č u j e , že žalobkyňa A. C., nar. XX.XX.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. S. L., obec S. L., okres S. L., zapísané na LV č. XXXX, a to

bytu č. X na X. p. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vchod č. XX, postavenom na parcele číslo
XXXX/X, spoluvlastníckeho podielu na parcele registra „C“ parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 14 m2 v podiele 3768/148334-in, spoluvlastníckeho podielu na parcele registra „C“
parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 474 m2 v podiele 3768/148334-in.
III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2017 domáhala určenia, že žalobkyňa a žalovaný
T. C., nar. XX.XX.XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. S. L., okres S. L., okres S. L., zapísané na LV č. XXXX
a to byt č. X na X. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parcele č.
XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 14 m2 o veľkosti 3768/148334-in, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č.

XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in, ako aj žiadala
priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na liste vlastníctva je žalovaný v 1.
rade evidovaný ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1 a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu v 1650/2016-p.z. 1085/16. V čase nadobudnutia
boli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželmi, ktoré manželstvo uzatvorili dňa 19.09.1998. V danom
prípade má žalobkyňa za to, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetnej nehnuteľnosti patrí

do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, a teda právny stav zapísaný na LV č. XXXX, podľa
ktorého je žalovaný v 1. rade výlučným vlastníkom tohto podielu nie je v súlade so stavom faktickým.
V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka je nesporné, že žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkouspoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na predmetnej nehnuteľnosti, avšak na liste vlastníctva je ako
výlučný vlastník tohto spoluvlastníckeho podielu evidovaný len žalovaný. Žalobkyňa má preto naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za tým účelom, aby sa faktický stav

zosúladil so stavom právnym. Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2017 žalobkyňa navrhla pripustiť
vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a to L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. z
dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou previedol spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach na L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX. Kúpnu zmluvu, na základe ktorej
Okresný úrad Zlaté Moravce, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva v konaní vedenom

pod V č. 1099/2017 v prospech L. F., nar. XX.XX.XXXX, žalovaný v 1. rade uzatvoril bez vedomia a
súhlasu žalobkyne. Z tohto dôvodu je táto kúpna zmluva s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatná a žalobkyňa sa týmto výslovne dovoláva relatívnej neplatnosti tohto právneho
úkonu. Vzhľadom na uvedené musí na strane žalovaných vystupovať aj L. F., ktorá je evidovaná ako
výlučná vlastnícka predmetnej nehnuteľnosti. S ohľadom na uvedené žiadala žalobkyňa, aby súd určil,
že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. S. L., okres

S. L., okres S. L., zapísané na LV č. XXXX a to byt č. X na X. poschodí v bytovom dome so súp.
č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele registra
„C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 o veľkosti 3768/148334-in,
spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a

žalovaného T. C., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením zo dňa 23.01.2018 č.k. 7C/13/2017-37 pripustil,
aby do konania pristúpila na strane žalovaného ako žalovaná v 2. rade L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U.. Okresný súd Nitra dňa 26.10.2018 rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/13/2017-186 vo veci samej tak,
že žalobu zamietol a žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. V dôsledku
odvolania žalobkyne došlo k zrušeniu prvoinštančného rozhodnutia, a to uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. 8Co/32/2019-235 zo dňa 12.09.2019, konštatujúc nesprávnosť právneho záveru súdu
prvej inštancie o nedostatku právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie vzhľadom na evidovaný stav zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
k predmetnej nehnuteľnosti naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou podanej žalobe odvolací
súd považuje za daný a preukázaný, pričom v prípade súdneho rozhodnutia sa zápis do evidencie

nehnuteľností nevykonáva vkladom, ale záznamom. Poukázal na to, že predpokladom riešenia toho, či
predmetný byt v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 -ice k celku patrí do BSM žalobkyne
a žalovaného v 1. rade, resp. o určenie, že sú jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi, v rámci konania
o BSM je možné len za predpokladu, že žalovaný v 1. rade je zapísaný ako podielový spoluvlastník
v evidencii nehnuteľností. Za stavu zápisu v evidencii nehnuteľností, že predmetný byt je zapísaný v

celku ako vlastníctvo tretej osoby (žalovanej v 2. rade) nie je možné v konaní o vyporiadanie BSM,
účastníkom ktorého konania žalovaná v 2. rade byť nemôže, riešiť formou riešenia predbežnej otázky
to, či predmetný byt v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice k celku do predmetu BSM patrí, keď
tiež právny úkon, ktorým žalovaný v 1. rade predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol, bol dotknutý
ďalšími právnymi úkonmi s následkom toho, že v evidencii nehnuteľností vlastníkom zapísaný nie je. Pri

neúčasti žalovanej v 2. rade v prípadnom konaní o vyporiadanie BSM by súdne rozhodnutie nemohlo
(nebolo spôsobilé) byť predmetom záznamu zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností. Pokiaľ otázka
vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu v súčasnosti svedčí ako výlučné vlastníctvo
tretej osobe, spornosť sa netýka len manželov a nie je možná iná ako podaná žaloba smerujúca
proti evidovanému vlastníkovi nehnuteľnosti, keď práve takéto (požadované) súdne rozhodnutie je

spôsobilé byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností a teda (aj spôsobilé) odstrániť právnu
neistotu vo vzťahu ako žalobkyne a žalovaného v 1. rade, tak aj na strane žalovanej, ktorá nemôže
stratiť vlastníctvo v konaní, ktorého účastníkom nie je. Potrebe určovacej žaloby v kontexte ustanovenia
§ 137 písm. c/ CSP svedčí aj to, že prípadné iné žaloby žalobkyne v kontexte ustanovenia § 137
písm. d/ CSP nie sú dané z dôvodu chýbajúceho zmocnenia v osobitnom predpise. V ďalšom konaní

uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa vecne dôvodnosťou podanej žaloby, na ktorej má žalobkyňa
podľa právneho názoru odvolacieho súdu daný naliehavý právny záujem a súčasne rozhodnúť o trovách
strán spor v celom konaní. Rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu súd umožnil stranám sporu sa
opätovne vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania. V tomto smere sa písomne vyjadrila žalobkyňa a
na pojednávaniach vyjadrili právni zástupcovia oboch strán, žalovaná v 2. rade s tým, že žiadna zo strán

nenavrhla a ani označila žiadne ďalšie dôkazy. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2019
uviedla, že v doterajšom konaní jednoznačne preukázala, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1
na predmetnej nehnuteľnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.
rade. Nehnuteľnosť žalovaný v 1. rade (vtedajší manžel žalobkyne) nadobudol kúpnou zmluvou zatrvania manželstva (manželstvo bolo uzatvorené dňa 19.09.1998, t.j. predtým, ako bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu v konaní č. V
1085/2016) S poukazom na ust. § 143 OZ, je nesporné, že sporná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Uvedené nijako nespochybňujú ani následne právne
úkony, ktoré považuje za neplatné a účelové realizované len ako následok toho, že žalobkyňa sa začala
domáhať určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do jej bezpodielového spoluvlastníctva. Odstúpenie
od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností na žalovaných, nie je platným právnym
úkonom, ale opäť len o účelový a fingovaný úkon. Spornú nehnuteľnosť „nadobudla“ žalovaná v 2. rade

potom, čo sa jej a žalovanému v 1. rade nepodarilo previesť Nehnuteľnosť na tretiu osobu (P. P.), keďže
žalobkyňa oznámila Okresnému úradu Zlaté Moravce, kat. odbor, že ako bezpodielová spoluvlastníčka
s týmto prevodom nesúhlasí a preto bolo katastrálne konanie prerušené. Následne dňa 14.06.2017 bol
vzatý späť návrh na katastrálne konanie, došlo k uzatvoreniu „dohody o odstúpeniu od zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a dohoda o vrátení plnení“ zo dňa 13.06.2017 a hneď nasledujúci deň (14.06.2107)
kúpnou zmluvou L. C. nehnuteľnosť „previedla“ na žalovanú v 2. rade. Je teda evidentné, že odstúpenie

od kúpnej zmluvy bolo iba účelové a navyše je absolútne neplatné. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je totiž
možné iba v zákonom, resp. zmluvou predvídaných prípadoch, pričom v danom prípade na odstúpenie
od zmluvy zo strany predávajúcej neboli dané ani zákonné a ani zmluvné dôvody. V tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.8.2009, č.k. 5Obdo/40/2008, podľa ktorého
je potrebné skúmať fakticky, či sú alebo nie sú dané dôvody na odstúpenie od zmluvy. V tomto prípade

dôvody na odstúpenie od zmluvy neexistovali. Pokiaľ ide o následne uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa
14.06.2017, ktorou L. C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca mala previesť vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade ako kupujúcu, túto považuje za absolútne neplatnú.
Vzhľadom na to, že odstúpenie od zmluvy bolo neplatné, L. C. nebola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
zo dňa 14.06.2017 vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a teda nemohla na žalovanú v 2. rade previesť

vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, ktorú nevlastnila. Na margo uvedeného poukazuje na zásadu
rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva
nemôže vzniknúť právo (bližšie k tomu aj uznesenie ÚS SR z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10).
Navyše žalovaná v 2. rade sa nemôže úspešne dovolávať ochrany svojho „vlastníckeho práva“ ani
tvrdením, že spornú nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere v presvedčení, že predávajúca (L. C.) bola v

čase uzatvorenia kúpnej zmluvy skutočne vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade totiž
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedela o tom spore, ktorého je stranou sporu na strane žalovaných a
preto nemôže ani len teoreticky požívať ochranu. Okresný súd Nitra tak po rozhodnutí odvolacieho súdu
dal priestor na vyjadrenia oboch strán sporu, spor strán sporu prejednal a rozhodol na pojednávaní,
na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, žalovaná v 2. rade a právna zástupkyňa žalovaných,

nedostavila sa žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, súr preto spor strán sporu prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval
na podanej žalobe a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže aj v zmysle rozhodnutia
odvolacieho súdu žalobkyňou formulovaný žalobný petit je spôsobilý na to, aby príslušný Okresný
úrad, kat. odbor mohol vykonať na podklade takého rozhodnutia zápis. V konaní bolo preukázané, že

predmetná nehnuteľnosť o veľkosti 1 bola nadobudnutá v čase trvania manželstva titulom kúpnej zmluvy
zo dňa 22.08.2016 s tým, že príslušný Okresný úrad rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva dňa
29.09.2016. Nie je sporné, že v tom čase boli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželmi. Pokiaľ ide o
následné úkony, a to odstúpenie od zmluvy zo strany L. F., takéto odstúpenie od zmluvy bolo neplatné,
pretože v zmysle OZ od zmluvy možno odstúpiť len ak to vyplýva zo zákona, resp. ak si to zmluvné strany

dohodli. Žalovaní v konaní neuviedli, aký bol dôvod odstúpenia od zmluvy. Ak mali strany sporu, resp.
L. F. za to, že tu bol dôvod na odstúpenie od zmluvy, takýto dôvod musí byť daný. Všetky tieto doposiaľ
uvedené skutočnosti žalovaní nerozporovali v žiadnom písomnom vyjadrení, napriek tomu, že súd uložil
sporovým stranám tzv. sudcovskú lehotu. Žalovaní nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že
predmetná nehnuteľnosť nemá patriť do BSM, poukazujúc na to, že platí zákonná domnienka v zmysle

§ 143 OZ, že bol nadobudnutý po dobu trvania manželstva a všetky veci nadobudnuté za jeho trvania
patria do BSM. Strana sporu má povinnosť skutočnosti nielen tvrdiť, ale ich aj dokázať, čo žalovaný
neurobil. V poslednom rade je nesporné, že kúpna cena žalovanými bola zaplatená, a to vo výške 4500
eur. Zo zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Prievidza zo dňa 04.09.2017 v konaní vedenom
pod sp. zn. 12P/20/2017 vyplýva, že žalovaný v 1. rade uviedol nasledovné: „Otec uvádza, že pokiaľ

ide o vyššie uvedenú dohodu, mala by mu byť vyplatená suma 4500 eur na účet. Zatiaľ mi nič neprišlo.“
Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu, či otec očakáva v krátkej dobe poukázanie sumy 4500 eur
na svoj účet, otec uviedol: „Neviem, či a túto sumu kedy dostanem. K tomu sa ja vyjadriť neviem. Ide o
peniaze, ktoré by mi mala vyplatiť moja mama. Či mi tie peniaze moja mama vyplatí, tak to neriešim.“O pravdivosti vyjadrenia žalovaného v 1. rade nemali súdy pochybnosti, a to Okresný súd Prievidza v
rozsudku zo dňa 04.09.2017 sp. zn. 12P/20/2017, kde sa uvádza na str. 11: „Otec sa bez dôležitého
dôvodu vzdal majetkového prospechu - sumy 4500 eur.“ Túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí uvádza

aj odvolací súd v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.12.2017, č.k. 27Cop/61/2017 na str.
7. Žalovaný v 1. rade ani podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Prievidza
nenamietal, že by nemal dostať peniaze za odstúpenie od zmluvy. Okrem toho aj v rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 08.11.2017 sp. zn. 11P/375/2016 sa na str. 8 uvádza citácia z pojednávanie na
Okresnom súde Prievidza. Skutočnosť, že peniaze boli zaplatené, vyplýva aj z tzv. dohody o dostúpení

od zmluvy z ktorej vyplýva, že zmluvným stranám, teda aj žalovanému v 1. rade sa má vrátiť suma
4500 eur. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí
do BSM, pretože nebola nadobudnutá z finančných prostriedkov patriacich do BSM, o čom svedčí aj
širší výklad citovaných ustanovení § 143 OZ a nasl., kde je povinnosťou skúmať či veci, ktoré majú
majetkovúpovahu,hocibymalipatriťdoBSM,bolinadobudnutéprávezprostriedkovpatriacichdoBSM.
Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala, že finančné prostriedky, ktoré mali byť vynaložené na vyplatenie kúpnej

ceny v rozsahu 4500 eur boli súčasťou BSM, neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu podanej žaloby,
že by aj nadobudnutá vec kúpnou zmluvou do BSM patrila. Do dnešného dňa nikto neuplatnil nárok na
dovolávanie sa neplatnosti daného právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy. Uvedený právny
úkon bol podpísaný zmluvnými stranami a pokiaľ sa zmluvné strany na takomto odstúpení vzájomne
dohodli, uvedený právny úkon je platný v zmysle zákona, a teda bol aj spôsobilý nadobudnúť vecno-

právne účinky príslušným zápisom do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva alebo
spochybňuje uvedený právny stav, bolo v jej možnostiach napadnúť tento právny úkon podaním žaloby
o neplatnosť, čo neurobila. Príslušné rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Nitra
a Krajského súdu v Trenčíne riešia len otázku, že práve titulom odstúpenia mala byť žalovanému v 1.
rade vrátená kúpna cena vo výške 4500 eur. Tvrdenia žalobkyne sú zmätočné a zavádzajúce, keď

na jednej strane tento právny úkon žiada nebrať do úvahy a na druhej strane sa odvoláva práve na
platnosť daného úkonu a nárok na vyplatenie 4500 eur. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, či boli
použité prostriedky na nadobudnutie predmetného bytu, ktoré by mali patriť do BSM. K tejto skutočnosti
sa nevedela na pojednávaní jednoznačne vyjadriť, pretože tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 1. rade
nedisponovali žiadnymi finančnými prostriedkami, ktoré by tvorili úspory a bolo by možné vyplatiť z

takýchto zdrojov uvedenú kúpnu cenu. Nárok žalobkyne v tomto konaní považujú za nedôvodný, pretože
sa dovoláva určenia vlastníckeho práva, resp. že vec patrí do BSM titulom kúpnej zmluvy, ktorej účinky
nastali povolením vkladu do katastra 29.09.2016 za trvania manželstva. Avšak predmetná kúpna zmluva
stratilaplatnosťaúčinnosťdohodouoodstúpeníodzmluvyavrátenípríslušnýchplnení.Poukazujúcna§
3 OZ, majú za to, že pokiaľ by si žalobkyňa mala nárokovať na majetok, na ktorom sa žiadnym spôsobom

nepodieľala formou vyplatenia kúpnej ceny, ktorá by patrila do BSM, bolo by to nielen v rozpore so
zásadami, ako má súd prihliadať či vec patrí alebo nepatrí do BSM, ale aj s dobrými mravmi, pretože sa
snažíobohatiťnaúkortretejosobyazískaťtakznačímajetkovýprospech,ktorýjejnepatrí.Žalovaná v2.
rade sa vyjadrovala o postupnosti a dôvode prečo bola uzatvorená predmetná kúpna zmluva medzi pani
L.C.ažalovanými,žedôvodombolapráveochranajejmajetkuprednegatívnymivplyvmiaohrozovaním

zo strany ostatných rodinných príslušníkov, ktorí sa ju snažili z bytu vyštvať, a práve toto bol dôvod,
prečo sa predmetný byt v danom čase previedol na žalovaných. Žalobkyňa v danom čase vedela o tejto
skutočnosti, pretože boli so žalovaným v 1. rade manželia, dokonca prevzala aj rozhodnutie o povolení
vkladu, ktorú skutočnosť nerozporovala a nenamietala. K sporu o nehnuteľnosť prišlo až po tom, keď sa
žalobkyňa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a po právoplatnosti rozvodového konania, čo považujú

za značne účelový krok. K dohode o odstúpení došlo vzájomnou dohodou práve z dôvodu, že neboli
naplnené podmienky pokojného užívania a voľného disponovania s nehnuteľnosťou, a táto sa stala
predmetnom súdnych sporov, útokov a uplatňovaných nárokov zo strany tretích osôb. A keďže žalovaní,
a teda aj všetci účastníci právneho úkonu, mali veľmi dobrú vedomosť o tom, prečo bol predmetný
byt na nich prepísaný, rozhodli sa od tejto zmluvy odstúpiť a žalovaný v 1. rade si nenárokoval na

nič, resp. aby som uviedla na pravosť vrátenie kúpnej ceny 4500 eur v jeho prospech, tým že tieto
peniaze mu zapožičala v danom čase ako výpomoc žalovaná v 2. rade, tieto prostriedky jej boli vrátené
v celosti. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaná v 2. rade ohľadne tejto kúpnej ceny zhodne vypovedali,
akým spôsobom bola vyplatená a že tieto finančné prostriedky neboli použité z prostriedkov patriacich
do BSM. S poukazom na uvedené navrhla žalobu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že nešlo o pôžičku pre žalovaného v 1. rade, ale o finančnú
výpomoc.2. Napadnutým (v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd
Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. S.

L., obec S. L., okres S. L., zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na X. p. v bytovom dome so súpisným
číslom XXXX, vchod číslo XX, postavenom na parcele číslo XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele
registra„C“parcelačísloXXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere14m2oveľkosti3768/148334-
in, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne A. C.,

nar. XX.XX.XXXX, a žalovaného v 1. rade T. C., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie, s poukazom na špecifikované vykonané dokazovanie (body
4. a 12.), zistil nasledovne:
Žalobkyňaažalovanýv1.radeuzatvorilidňa19.09.1998manželstvo.RozsudkomOkresnéhosúduNitra

č.k.11P/375/2016-126zodňa08.11.2017súdmanželstvorozviedolasúčasnerozhodoloúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to k F., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky detí s tým, že obaja rodičia
budú maloleté deti zastupovať a spracovať ich majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej
F. sumou 150 eur mesačne a maloletej C. sumou 110 eur mesačne, ktoré výživné je povinné platiť

k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode. Napokon rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. V dôsledku odvolania matky rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom
č.k. 25CoP/9/2018-242 zo dňa 23.05.2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
určenia výšky výživného tak, že otec je povinný platiť na maloletú F. sumou 170 eur a na maloletú C.

sumou 120 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky dieťaťa, počnúc dňom 27.01.2018.
Zaostalé výživné za čas od 01.02.2018 do 31.05.2018 na maloletú F. v sume 680 eur a na maloletú
C. v sume 480 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný
rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/375/2016-126 zo dňa 08.11.2017 v časti výroku o rozvode
žalobkyne a žalovaného v 1. rade, výroku o zverení maloletých detí a zastupovaní maloletých detí

nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2018. Podľa čiastočného výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. S. L. zo
dňa 05.06.2017 vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to byt č. X na X. poschodí v bytovom dome
so súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele
registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 o veľkosti 3768/148334-
in, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in sú T. C., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, a to
každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1. Titul nadobudnutia Zmluva o prevode vlastníctva bytu V
1650/20016-p.z.1085/16. Podľa čiastočného výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. S. L. zo dňa 23.06.2017
vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľnosti a to byt č. X na X.. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX,
vchod č. XX, postavenom na parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č.

XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere14m2oveľkosti3768/148334-in,spoluvlastníckypodiel
na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 474 m2 o veľkosti
3768/148334-in je L. F., nar. XX.XX.XXXX. Titul nadobudnutia kúpna zmluvy V 1099/2017-P.Z.773/17, a
to každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.08.2016
vyplynulo, že predávajúca L. C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a kupujúci T. C., nar. XX.XX.XXXX a L. F., rod.

Y., nar. XX.XX.XXXX uzatvorili podľa § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov,podľa§43anasl.a§588zákonač.40/1964Zb.zmluvu,predmetomktorejjeodplatnýprevod
nehnuteľnosti a to bytu č. X na X. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom
na parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 14 m2 o veľkosti 3768/148334-in, spoluvlastnícky podiel na parcele registra

„C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in, ktorý
sa predávajúca zaväzuje previesť do podielového spoluvlastníctva kupujúcich, a to rovnakým dielom.
Podľa čl. V bod. 1 zmluvy predávajúca a kupujúci 1 a 2 kupujú prevádzanú nehnuteľnosť za dohodnutú
kúpnu cenu 9000 eur, slovom deväťtisíc eur. Podľa čl. V bod 2 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že
kupujúci 1 a 2 zaplatia predávajúcej kúpnu cenu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy čo predávajúca

potvrdzuje vlastnoručným podpisom tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci nevstúpia
do užívania predmetu kúpy, nakoľko na základe tejto kúpnej zmluvy sa kupujúci zaväzujú ponechať
byt v bezplatnom doživotnom užívaní v prospech predávajúcej pričom sa predávajúca zaväzuje platiť
si mesačné zálohové platby spojené s užívaním bytu, t.j. platby za vodu, plyn a elektriku, internet,komunálny odpad a iné, poplatky správcovskej spoločnosti SLUŽBYT Zlaté Moravce, IČO: 18 047
343, prípadné nedoplatky, ktoré by vznikli a boli spojené s užívaním bytu zo strany predávajúcej.
Zmluvné strany sa navzájom medzi sebou dohodli na kúpnej cene 9000 eur (slovom: Deväťtisíc eur)

a to rovnakým dielom Kupujúci 1 v sume 4500 eur (slovom: štyritisícpäťsto eur) a Kupujúci 2 v sume
4500eur(slovom:Štyritisícpäťstoeur).Kúpnacenabolazvýhodnenázdôvodubezplatnéhodoživotného
bývania v prospech predávajúcej a z dôvodu, že kupujúci sú v rodinnom vzťahu s predávajúcou a
zaväzujú sa ju nerušene doživotne dobývať v nehnuteľnosti definovanej v čl. I tejto zmluvy. Podľa IX bod
2zmluvyprávnevzťahystrán,ktorúniesúupravenétoutozmluvou,saspravujúustanoveniami182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a ostatnými platnými právnymi predpismi. Podľa článku IX bod 6 zmluvy zmluvné strany
vyhlasujú, že táto zmluva bola napísaná podľa ich pokynov, že si ju pred podpísaním prečítali, jej
obsahu porozumeli, uzavreli ju slobodne a vážne, bez nátlaku a na znak súhlasu s jej obsahom ju
vlastnoručne podpisujú. Rozhodnutím Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor číslo vkladu
V 1650/2016 zo dňa 29.09.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti

v prospech T. C., v podiele 1 a L. F., rod. Y., v podiele 1. Predmetné rozhodnutie bolo prevzaté zo
strany žalobkyne ako splnomocnenca žalovaného v 1. rade dňa 05.10.2016, čo vyplýva z doručenky,
ktorá je súčasťou katastrálneho spisu V 1650/2016. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu 28.04.2017
vyplýva, že predávajúci T. C. a L. F., rod. Y. uzatvorili so P. P., rod. P. zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 39.500 eur. Rozhodnutím Okresného úradu Zlaté

Moravce, katastrálny odbor číslo V 885/2017-23 zo dňa 14.06.2017 bolo katastrálne konanie vo veci
účastníkov konania T. C., L. F., rodenej Y. a P. P., rodenej P., prerušené do vyriešenia predbežnej otázky
- relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keďže Okresnému úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor bolo
dňa 06.06.2017 doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko spoluvlastnícky
podiel T. C. má podľa dovolateľky A. C. patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný

úrad Zlaté Moravce, katastrálny odbor rozhodnutím číslo V 885/2017-25 zo dňa 16.06.2017 konanie
o návrhu na vklad z dôvodu späťvzatia návrhu na vklad pod číslom V 885/2017 podpísané všetkými
účastníkmi konania zastavil. Podľa dohody o odstúpení od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohoda
o vrátení plnení zo dňa 13.06.2017 vyplynulo, že L. C. ,rod. N., nar. 26.04.1951 (ako účastník v 1.
rade) na jednej strane a T. C. (ako účastník v 2. rade) a L. F. (ako účastník v 3. rade) na strane druhej

uzatvorilipodľaustanoveníObčianskehozákonníkadohoduoodstúpeníodzmluvyoprevodevlastníctva
bytu vkladovanou pod V 1650/2016 a dohodu o vrátení prijatých plnení. Podľa článku II dohody sa
zmluvné strany navzájom dohodli z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a ústnych dojednaní medzi
zmluvnými stranami pri pôvodnom predaji nehnuteľnosti zo strany účastníkov v 2., 3., že títo sa zaväzujú
predmetné nehnuteľnosti opísané v čl. I tejto dohody vrátiť v pôvodnom stave účastníkovi v 1. rade, ktorý

ich nadobudne do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 a vo vzťahu k spoločným častiam a zariadeniam
bytu, ako aj priľahlým pozemkom do podielového spoluvlastníctva v podiele 3678/148335 a zároveň sa
účastník v 1. rade zaväzuje pri podpísaní tejto dohody vrátiť účastníkom v 2. a 3. rade prijatú kúpnu cenu
vo výške 9.000 eur. Podľa článku IV. dohody zmluvné strany prehlasujú, že sú spôsobilí uzavrieť túto
zmluvu a nie je im známa žiadna prekážka, ktorá by im v uzavretí tejto dohody bránila. Rozhodnutím

Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor číslo V 1098/2017 zo dňa 19.06.2017 bol povolený
vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech L. C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX na základe
dohody o vrátení plnení uzatvorenej medzi L. C., rod. N., T. C., L. F., rod. Y.. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa
14.06.2017 L. C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca a L. F., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorili
kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, a to byt

č. X na X. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parcele č. XXXX/X,
spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
14 m2 o veľkosti 3768/148334-in, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in, vedené na LV .č XXXX pre
kat. úz. S. L.. Podľa článku II zmluvy predávajúci predáva nehnuteľnosti spoločne aj s príslušenstvom,

jeho súčasťami a spoluvlastníckymi podielom na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu
a pozemkoch opísané v čl. I tejto zmluvy v stave, v akom sa nachádzajú kupujúcej sa kúpnu cenu
stanovenú vzájomnou dohodou 39.500 eur, ktorá bola vyplatená v celosti pred podpisom tejto zmluvy.
Zmluvné strany svojím podpisom na tejto zmluve vzájomne potvrdzujú spôsob a podmienky vyplatenia
kúpnej ceny. Rozhodnutím Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor pod číslom V 1099/2017

zo dňa 20.06.2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech L. F., rod.
Y. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi L. C., rod. N. a L. F., rod. Y.. Zo zápisnice o pojednávaní
na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 12P/20/2017 dňa 04.09.2017 okrem iného vyplýva, že žalovaný
vo výpovedi (č.l. 170 pripojeného spisu 12P/20/2017) uvádza, že pokiaľ ide o vyššie uvedenú dohodu,mala by mi byť vyplatená suma 4500 eur na účet, zatiaľ mi nič neprišlo. Na otázku PZ matky: „či otec
očakáva v krátkej dobe poukázanie sumy 4500 eur na svoj účet? Žalovaný uvádza, že „ nevie, či a kedy
túto sumu dostane. K tomu sa ja vyjadriť neviem. Ide o peniaze, ktoré by mala vyplatiť moja mama, či mi

tieto peniaze moja mama vyplatí, tak to neriešim. Dohodu som uzavrel z dôvodu, že podstata zmluvy ...“.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav zistený z vykonaného
dokazovania, citované ustanovenie § 137 písm. c) CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015
Z. z.) a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 3 ods. 1, § 39, §

48 ods. 1 a 2, § 143, § 146 ods. 1, § 148 ods. 1 a § 150), odôvodnil nasledovne:
Z citovaného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že po dobu trvania manželstva
platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva tvoria bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny
zápis v štátom vedenom registri (v danom prípade v registri nehnuteľností). Podľa ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno pripustiť existenciu

naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorý je evidovaná v katastri nehnuteľnosti len
na jedného z manželov, prípadne na základe dispozície touto vecou sa táto nachádza vo vlastníctve
tretej osoby. Súd sa preto ako s predbežnou otázkou zaoberal tým, či žalobkyni svedčí naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci

vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/32/2019-235 zo dňa 12.09.2019, súd
dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na ňou podanej žalobe a to s ohľadom
na evidovaný stav zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k predmetnej nehnuteľnosti,
pričom žalobkyňou formulovaný žalobný petit je spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností na
základe súdneho rozhodnutia záznamom. Za stavu zápisu v evidencii nehnuteľností, že predmetný byt je

zapísaný v celku ako vlastníctvo tretej osoby (žalovanej v 2. rade) nie je možné v konaní o vyporiadanie
BSM, účastníkom ktorého konania žalovaná v 2. rade byť nemôže, riešiť formou riešenia predbežnej
otázky to, či predmetný byt v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice k celku do predmetu BSM
patrí, keď tiež právny úkon, ktorým žalovaný v 1. rade predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol, bol
dotknutý ďalšími právnymi úkonmi s následkom toho, že v evidencii nehnuteľností vlastníkom zapísaný

nie je. Pri neúčasti žalovanej v 2. rade v prípadnom konaní o vyporiadanie BSM by súdne rozhodnutie
nemohlo (nebolo spôsobilé) byť predmetom záznamu zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností.
Pokiaľ otázka vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu v súčasnosti svedčí ako
výlučné vlastníctvo tretej osobe, spornosť sa netýka len manželov a nie je možná iná ako podaná
žaloba smerujúca proti evidovanému vlastníkovi nehnuteľnosti, keď práve takéto (požadované) súdne

rozhodnutie je spôsobilé byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností a teda (aj spôsobilé) odstrániť
právnu neistotu vo vzťahu ako žalobkyne a žalovaného v 1. rade, tak aj na strane žalovanej, ktorá
nemôže stratiť vlastníctvo v konaní, ktorého účastníkom nie je. Potrebe určovacej žaloby v kontexte
ustanovenia § 137 písm. c/ CSP svedčí aj to, že prípadné iné žaloby žalobkyne v kontexte ustanovenia
§ 137 písm. d/ CSP nie sú dané z dôvodu chýbajúceho zmocnenia v osobitnom predpise. Súd sa

preto zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby, na ktorej má žalobkyňa daný naliehavý právny záujem.
Vychádzal pritom zo skutočnosti, že uzavretím manželstva vzniká možnosť spoločného nadobúdania
veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej
dochádza k spoločnému nadobúdaniu vlastníckeho práva manželmi. Je pritom jedno, akou mierou sa
ten ktorý manžel pričinil o nadobudnutie majetku, na základe akého právneho dôvodu počas trvania

manželstva k tomuto nadobudnutiu došlo (napr. uzavretie zmluvy, vytvorenie veci) ak nejde o majetok či
príjmy vylúčené z BSM, a či dôvodom nadobudnutia spoločného majetku je právny úkon jedeného alebo
oboch manželov. Súčasťou BSM sú prostriedky získané niektorým z manželov vo forme pôžičky alebo
úveru a rovnako tak majetkové hodnoty za tieto prostriedky získané. Vo všeobecnosti platí súdna prax,
že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov

(napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzatvorením manželstva, alebo ktoré získal darovaním), táto sa
nestáva predmetom BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Tak je to v bežných
prípadochkúpyvecíjednýmzmanželomzjehovýlučnýchprostriedkov,zdrojov,keďjuodpredávajúceho
kupuje sám vo svojom mene, pre seba a keď sa druhý z manželov na takejto kúpe nepodieľa. V
prípade ak bola cena obstarávanej veci úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov,

ktorý bol jediným účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do BSM, ale je jeho osobným
vlastníctvom. Pri nadobudnutí veci pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z BSM manželov a
jednak z osobného majetku niektorého z manželov, stávajú sa veci takto nadobudnuté predmetom BSM
bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Ustanovenia Občianskeho zákonníka neumožňujúpokladať za neplatnú zmluvu o prevode nehnuteľnosti bez ďalšieho len z dôvodu, že zmluvu uzavrel len
jeden z manželov. Rozhodujúce nie je, či ako účastník zmluvy vystupuje len jeden z manželov, ale či
ním vykonávaný úkon je platný z hľadiska zákonných predpisov o vybavovaní záležitostí, ktoré sa týkajú

spoločných vecí manželov. Na strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec je v BSM manželov, leží dôkazné
bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, ak sa toto preukáže a druhý manžel tvrdí
skutočnosti, ktoré vec z BSM vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach (viď
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4009/2007, rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 2615/2004).
Preto aj v danej veci, bolo na žalobkyni dôkazné bremeno aby preukázala, že sporný spoluvlastnícky

podiel k predmetnému bytu bol nadobudnutý za trvania manželstva a na žalovanom v 1. rade, aby by
preukázal skutočnosti, pre ktoré by mal byť sporný spoluvlastnícky podiel vylúčený z bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa v konaní preukázala, že spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. S. L., obec S. L., okres S. L.,
zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na X. p. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vchod
číslo XX, postavenom na parcele číslo XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela

číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 o veľkosti 3768/148334-in, spoluvlastnícky
podiel na parcele registra „C“ parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 474 m2 o
veľkosti 3768/148334-in, bol nadobudnutý za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade a
to kúpnou zmluvou zo dňa 22.08.2016, ktorej vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Zlaté
Moravce, katastrálny odbor číslo vkladu V 1650/2016 zo dňa 29.09.2016. Žalovaný v 1. rade v konaní

tvrdil, že v prípade predmetnej nehnuteľnosti boli použité finančné prostriedky žalovanej v 2. rade, teda
nešlo o spoločné prostriedky, ktoré mal so žalobkyňou. V tomto smere žalovaný v 1. rade neuniesol
dôkazné bremeno, že predmetné nehnuteľnosti zakúpil za svoje výlučné finančné prostriedky, prípadne,
že sú tu iné skutočnosti, ktoré vylučujú sporné nehnuteľnosti z BSM. V tomto smere žalovaný v 1. rade
nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by uvedené skutočnosti preukazovali, a to že sporná nehnuteľnosť

bola kúpená v časti požadovaného spoluvlastníckeho podielu z jeho výlučných prostriedkov, prípadne,
ženakúpupredmetnéhospoluvlastníckehopodielužalovanýv1.radepoužilpeňažnéprostriedkytretích
osôb, v tomto prípade žalovanej v 2. rade. Naviac podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalovaných na
pojednávaní dňa 06.02.2020 malo ísť zo strany žalovanej v 2. rade v prípade sumy 4500 eur, ktorá
predstavovala kúpnu cenu za ktorú žalovaný v 1. rade mal na základe zmluvy zo dňa 22.08.2016

nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu, o pôžičku. Uvedené podľa názoru súdu nemá
vplyv na to, že spoluvlastnícky podiel nemá patriť do BSM, pretože veci získané z pôžičky patria do BSM
a sumu pôžičky je možné zohľadniť len ako vklad pri vyporiadaní BSM žalobkyne a žalovaného v 1.
rade. K tomu sa žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 06.02.2020 vyjadrila, že nešlo o pôžičku ale
o finančnú výpomoc pre žalovaného v 1. rade. V tomto smere však žalovaný v 1. rade na pojednávaní

dňa 26.09.2018 netvrdil, že žalovaná v 2. rade mu poskytla finančnú výpomoc vo vzťahu k sume 4500
eur, tvrdil, že kúpna cena 9000 eur bola uhradená v celom rozsahu žalovanou v 2. rade. Rovnako tak
žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 26.09.2018 netvrdila, že poskytla žalovanému v 1. rade finančnú
výpomoc, resp. pôžičku. Súd poukazuje na čl. V bod. 1 zmluvy zo dňa 22.08.2016, podľa ktorého
predávajúca a žalovaní v 1. rade a 2. rade ako kupujúci 1 a 2 kupujú prevádzanú nehnuteľnosť za

dohodnutú kúpnu cenu 9000 eur, slovom deväťtisíceuro, pričom podľa bod 2 predmetného článku sa
zmluvné strany dohodli, že kupujúci 1 a 2 zaplatia predávajúcej kúpnu cenu v hotovosti pri podpise
kúpnejzmluvyčopredávajúcapotvrdzujevlastnoručnýmpodpisomtejtozmluvy.Rovnakotakvdohodeo
odstúpení od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohode o vrátení plnení zo dňa 13.06.2017 sa uvádza,
že L. C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX (ako účastník v 1. rade) na jednej strane a T. C. (ako účastník v 2.

rade) a L. F. (ako účastník v 3. rade) sa navzájom dohodli z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a
ústnych dojednaní medzi zmluvnými stranami pri pôvodnom predaji nehnuteľnosti zo strany účastníkov
v 2., 3., že títo sa zaväzujú predmetné nehnuteľnosti opísané v čl. I tejto dohody vrátiť v pôvodnom
stave účastníkovi v 1. rade, ktorý ich nadobudne do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 a vo vzťahu
k spoločným častiam a zariadeniam bytu, ako aj priľahlým pozemkom do podielového spoluvlastníctva

a zároveň sa účastník v 1. rade zaväzuje pri podpísaní tejto dohody vrátiť účastníkom v 2. a 3. rade
prijatú kúpnu cenu vo výške 9.000 eur. V tomto smere žalovaný v 1. rade na pojednávaní pred Okresným
súdom Prievidza dňa 04.09.2017 vo veci vedenej pod sp.zn. 12P/20/2017 vo výpovedi okrem iného
uviedol, že pokiaľ ide o uvedenú dohodu, mala by mu byť vyplatená suma 4500 eur na účet, zatiaľ mu
nič neprišlo a nevie, či a kedy túto sumu dostane, k tomu sa vyjadriť nevie, ide o peniaze, ktorú by

mu mala vyplatiť jeho mama, či mu ich mama vyplatí, to nerieši. Uvedené skutočnosti podľa názoru
súdu preto vyvolávajú pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovaného v 1. rade, podľa ktorého finančné
prostriedkyvovýške9000eurakokúpnucenuzapredmetnúnehnuteľnosťmalavyplatiťvcelomrozsahu
žalovaná v 2. rade, keď uvedené skutočnosti neuvádzal v rámci konania vedeného na Okresnom súdePrievidza, pričom pokiaľ by malo byť pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že finančné prostriedky za
vyplatenie kúpnej ceny uhradila žalovaná v 2. rade v celom rozsahu, vyvoláva to pochybnosti, že túto
skutočnosť neuvádzal v rámci konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12P/20/2017.

Neobstojí argumentácia žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 26.09.2018, že na Okresnom súde
Prievidza neporozumel otázke a bol v strese. Podľa názoru súdu žalovaný v 1. rade a ani žalovaná v 2.
rade svoje tvrdenia, že v prípade predmetnej nehnuteľnosti boli použité finančné prostriedky žalovanej
v 2. rade, a teda nešlo o spoločné prostriedky, ktoré žalovaný v 1. rade mal so žalobkyňou, teda
nešlo o ich spoločný majetok, v konaní nepreukázali. Na žalovanom v 1. rade bolo dôkazné bremeno

na preukázanie skutočností, ktoré by vylučovali sporné nehnuteľnosti z BSM žalobkyne a žalovaného
v 1. rade, teda aby v konaní preukázal, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti zo svojich výlučných
prostriedkov. Argumentáciou žalovaných, že bolo na žalobkyni dôkazné bremeno, aby preukázala, že
finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na vyplatenie kúpnej ceny 4500 eur, boli súčasťou BSM, sa
súd nestotožňuje, pretože bolo na žalovanom v 1. rade dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti,
pre ktoré by mal sporný spoluvlastnícky podiel vylúčený z BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. V

konaní nebolo sporu o tom, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade nemali zrušené BSM a ani uzatvorenú
dohodu o zúžení BSM. Súd dodáva, že iba v prípade, ak bola cena obstarávanej veci úplne zaplatená
z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ktorý bol jediným účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto
vec nepatrí do BSM, ale je jeho osobným vlastníctvom, čo žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal.
V prípade ak bola cena obstarávanej veci nadobudnutá pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak

z BSM manželov a jednak z osobného majetku niektorého z manželov, vec takto nadobudnutá sa
stáva predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že aj peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či zmluvu uzatvorili obaja alebo
jeden z manželov tvoria predmet BSM a súčasťou BSM sú prostriedky získané niektorým z manželov
vo forme pôžičky alebo úveru a rovnako tak majetkové hodnoty za tieto prostriedky získané. Preto aj

v prípade, že žalovaný v 1. rade na vyplatenie kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu predmetného
bytu použil pôžičku, prípadne finančné prostriedky poskytnuté či už žalovanou v 2. rade alebo inou
tretou osobou, uvedené by nevylučovalo predmetné nehnuteľnosti z BSM žalobkyne a žalovaného v
1. rade, lebo v prípade ak bola cena obstarávaných pozemkov nadobudnutá pomocou prostriedkov,
ktoré boli vzaté jednak z BSM manželov a jednak z osobného majetku žalovaného v 1. rade, takto

nadobudnuté nehnuteľné veci sa stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov
z BSM, pričom aj peniaze získané žalovaným v 1. rade pôžičkou zo strany tretích osôb tvoria predmet
BSM a prostriedky získané niektorým z manželov vo forme pôžičky alebo úveru sú súčasťou BSM
a rovnako tak majetkové hodnoty za tieto prostriedky získané. Pokiaľ išlo o dohodu o odstúpení od
zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohodu o vrátení plnení zo dňa 13.06.2017 uzatvorená medzi

L. C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX (ako účastník v 1. rade) na jednej strane a T. C. (ako účastník v 2.
rade) a L. F. (ako účastník v 3. rade) na strane druhej, podľa ktorej sa navzájom dohodli z dôvodu
porušenia zmluvných podmienok a ústnych dojednaní medzi zmluvnými stranami pri pôvodnom predaji
nehnuteľnosti zo strany účastníkov v 2., 3., že títo sa zaväzujú predmetné nehnuteľnosti opísané v čl. I
tejtodohodyvrátiťvpôvodnomstaveúčastníkoviv1.rade,ktorýichnadobudnedovýlučnéhovlastníctva

v podiele 1/1 a vo vzťahu k spoločným častiam a zariadeniam bytu, ako aj priľahlým pozemkom do
podielového spoluvlastníctva a zároveň sa účastník v 1. rade zaväzuje pri podpísaní tejto dohody vrátiť
účastníkom v 2. a 3. rade prijatú kúpnu cenu vo výške 9.000 eur, súd túto považuje za neplatný právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že odstúpenie od zmluvy je v zmysle
§ 48 Občianskeho zákonníka možné iba v zákonom, resp. zmluvou predvídaných prípadoch, ktoré v

danom prípade neboli dané, a teda odstúpenie nie je platným právnym úkon a nenastali účinky ním
predpokladané. V predmetnej dohode absentuje jednoznačné uvedenie, k akému porušeniu zmluvných
podmienok malo dôjsť, preto vymedzenie dôvodu odstúpenia je nedostatočne špecifikované, čo zakladá
nejednoznačnosť a neurčitosť dané právneho úkonu. Naviac zo zmluvy zo dňa 22.08.2016 nevyplýva
a nebolo to ani dohodnuté, že pre prípad porušenia zmluvných podmienok by niektorá zo zmluvných

strán bola oprávnená od zmluvy odstúpiť. Podľa zmluvy čl. XI zo dňa 22.08.2016 zmluvné strany sú si
vedomé toho, že obsahom tejto zmluvy sú viazané odo dňa jej podpísania, pričom ak v lehote 3 rokov
od uzavretia tejto zmluvy nebude Okresnému úradu Zlaté Moravce, kat. odbor, podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností platí, že zmluvné strany od tejto zmluvy odstúpili. Pokiaľ
ide o možnosť účastníka odstúpiť od zmluvy v zákonnom stanovených prípadoch, je potrebné poukázať

na to, že zákon ustanovuje možnosť odstúpiť od zmluvy pre prípad tiesne, sankciu za omeškania
dlžníka podľa § 517 ods. 1 OZ a či iné porušenie zmluvných povinností podľa § 576 OZ, § 623 OZ,
§ 679 OZ, čo však nie je daný prípad. V danom prípade tak dôvod odstúpenia od zmluvy o prevode
zo dňa 22.08.2016 nebol daný, pričom žalovaní ani netvrdili žiadny zákonný dôvod pre odstúpenie.Neobstojí v tomto smere argumentácia žalovaných, že do dnešného dňa nikto neuplatnil nárok na
dovolávanie sa neplatnosti daného právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorý právny
úkon bol podpísaný zmluvnými stranami a pokiaľ sa zmluvné strany na takomto odstúpení vzájomne

dohodli, uvedený právny úkon je platný v zmysle zákona, a teda bol aj spôsobilý nadobudnúť vecno-
právne účinky príslušným zápisom do katastra nehnuteľností. Súd je povinný prihliadať ex offo na to, či
daný právny úkon je platný v zmysle zákona tak ako to predpokladá ust. § 39 OZ, pričom túto otázku
je oprávnený riešiť ako predbežnú pre rozhodnutie v tejto veci. Pokiaľ išlo o následnú kúpnu zmluvu
uzatvorenú medzi L. C. a žalovanou v 2. rade dňa 14.06.2017, ani túto súd nepovažoval za platný

právny úkon z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy bolo posúdené ako neplatné, a preto L. C. nebola
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2017 vlastníčkou sporného bytu a teda nemohla na
žalovanú v 2. rade previesť vlastnícke právo k spornému bytu. Žalovaná v 2. rade sa nemôže dovolávať
ochrany svojho vlastníckeho práva, poukazujúc na to, že nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere v
presvedčení, že predávajúca bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2017 skutočnou
vlastníčkou sporného bytu, keďže mala vedomosť o tomto spore, v ktorom sa žalobkyňa domáha

určenia, že sporný spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v
1. rade. Naviac súd poukazuje na následnosť jednotlivých právnych úkonov, ku ktorým došlo v priebehu
niekoľkých dní, čo navodzuje súdu dojem o účelovosti a fingovanosti predmetných právnych úkonov
(odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.006.2017, kúpna zmluva zo dňa 14.06.2017). Na strane žalovanej v 2.
radenemožnotedaanilenteoretickyuvažovaťoochranejejvlastníckehoprávaztituludobromyseľnosti,

pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2017 mala vedomosť o tom, že žalobkyňa
sa v tomto konaní domáha určenia, že sporný spoluvlastnícky podiel predmetného bytu patrí do BSM
žalobkyne a žalovaného a to s ohľadom na to, že na základe Rozhodnutím Okresného úradu Zlaté
Moravce, katastrálny odbor číslo V 885/2017-23 zo dňa 14.06.2017 bolo katastrálne konanie vo veci
účastníkov konania T. C., L. F., rodenej Y. a P. P., rodenej P., prerušené do vyriešenia predbežnej otázky

- relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keďže Okresnému úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor bolo
dňa 06.06.2017 doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko spoluvlastnícky
podiel T. C. má podľa dovolateľky A. C. patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaní
v konaní apelovali na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle tohto
ustanovenia výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť
môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu; výkon práva musí byť právom
dovolený (aprobovaný). Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný
i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý

by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti. Ide teda o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú
mieru tolerancie v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Pojmom dobré mravy možno rozumieť
pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde ani tak o subjektívny názor účastníka, ako

o spoločenské, objektivizované hodnotenie. Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, hoci úplne výnimočne, prihliadlo aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v
pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také
okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba dbať o to, aby
ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné

okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil tak snahe alebo možnosti ich zneužitia. Toto ustanovenie
vyjadrujezároveňzákazšikanóznehovýkonupráva,oktoréidevtedy,akjeprávovykonávanézaúčelom
poškodzovania iného subjektu. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým
má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku. Právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi aj vtedy,
ak nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú uznávané

rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Šikanózny výkon práva sa musí
vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Podľa
názoru súdu zneužitie práva alebo šikanózny výkon práva zo strany žalobkyne nevyplýva. Z výsledkov
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia, že spoluvlastnícky podiel k
predmetnej nehnuteľnosti patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ktorý tento spoluvlastnícky

podiel nadobudol v čase, keď boli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželmi, ktoré manželstvo uzatvorili
dňa 19.09.1998. Na takýto postup má žalobkyňa v súlade s ustanovením § 143 a nasl. Občianskeho
zákonníka plné právo. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka platí, že po dobu trvania manželstva
platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva tvoria bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny
zápis v štátom vedenom registri (v danom prípade v registri nehnuteľností). Keďže medzi nimi nebolo
zrušené BSM a ani uzatvorená dohoda o zúžení BSM, o čom žalovaný v 1. rade mal vedomosť, potom

postup žalobkyne, ktorá sa domáha určenia, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí do BSM, je úplne
legitímny. Žalovaní tvrdili, že sporný spoluvlastnícky podiel nepatrí do BSM, keďže nebol nadobudnutý
z prostriedkov BSM, v tomto smere ich zaťažovalo dôkazné bremeno najmä žalovaného v 1. rade,
aby preukázali existenciu skutočností, ktoré vylučujú sporný spoluvlastnícky podiel z BSM žalobkyne a
žalovanéhov1.rade,čovkonanínepreukázali.Obranažalovanýchspoukazovanímnarodinnéudalosti,

nemôže byť s ohľadom na predmet tohto sporu relevantná. S poukazom na uvedené skutočnosti súd na
strane žalobkyne nevzhliadol konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žalobe
vyhovel a určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz.
S. L., obec S. L., okres S. L., zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na X. p. v bytovom dome so súpisným
číslom XXXX, vchod číslo XX, postavenom na parcele číslo XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na parcele
registra„C“parcelačísloXXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere14m2oveľkosti3768/148334-

in, spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 474 m2 o veľkosti 3768/148334-in, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, a žalovaného v 1. rade T. C., nar. XX.XX.XXXX. Súd o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči žalovaným v
1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadli len žalovaní domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby
žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá a aby im bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%,
prípadne aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V dôvodoch poukázali na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keď majú za
to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a zároveň jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď inak vykonal
dostatočné zistenie skutkového stavu. Žalobkyňa v konaní hodnoverným dôkazom nepreukázala ňou
v žalobe tvrdené skutočnosti a to predovšetkým v rozsahu, akým spôsobom sa mala podieľať na

nadobudnutí danej nehnuteľnosti a aké finančné prostriedky mali byť použité na jej nadobudnutie.
Prvoinštančný súd rozhodol len na základe konštatovania žalobkyne a ňou predložených listinných
dôkazov, osvojením si jej názoru, hoci dáva do pozornosti súdu vyššej inštancie, že v tomto konaní
súd sa nemal právomoc zaoberať sa otázkou platnosti daného právneho úkonu, nakoľko na dohode o
odstúpení sa účastníci dobrovoľne a slobodne v medziach zákona dohodli a táto ich dohoda zmluvnej

voľnosti neodporovala a v plnom rozsahu spĺňala aj požiadavky zákona. Odstúpenie je v zásade
možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, keď
Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba dôvod odstúpenia uviesť, čo platí aj v
prípade žaloby žalobkyne, nakoľko sa dovoláva vlastníctva k majetku, ktorý jej nikdy nepatril a na jeho
nadobudnutie sa žiadnym spôsobom nepričinila, nakoľko neboli ani použité prostriedky patriace do BSM

na jej nadobudnutie! Zo strany žalobkyne nebolo ničím preukázané, že uvedená dohoda o odstúpení
by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom, keď za zmätočné a zavádzajúce považujú aj to,
že práve titulom odstúpenia mala byť žalovanému v 1. rade vrátená kúpna cena vo výške 4 500 eur.
V rámci konaní o úpravu rodičovských práv žalobkyňa vôbec nepoukazovala na neplatnosť dohody o
odstúpení, práve naopak poukazovala len na majetkový prospech žalovaného v 1. rade vo výške 4

500 eur, ktorý by sa mal započítať k jeho schopnostiam platiť výživné. Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala,
že finančné prostriedky - 4 500 eur boli súčasťou BSM, neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu už
podanej žaloby, že by aj nadobudnutá vec kúpnou zmluvou do BSM patrila. Zotrvávajú preto na tom,
že vec do BSM nepatrí, nakoľko nebola nadobudnutá z finančných prostriedkov patriacich do BSM.
Hoci prvoinštančný súd konštatoval spornosť tejto otázky, vec nesprávne právne posúdil v tom, že

dôkazné bremeno preukázania spornej otázky preniesol na nich. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva určenia
bolo jej povinnosťou práve v tomto konaní aj jednoznačne preukázať, že na nadobudnutie veci boli
použité prostriedky patriace do BSM, čo nesplnila, preto jej nárok považujú za nedôvodný, nakoľko
predmetná kúpna zmluva stratila platnosť a účinnosť dohodou o odstúpení a vrátení príslušných plnení,
keď dávajú do pozornosti aj ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, že pokiaľ sa žiadnym spôsobom

nepodieľala na vyplatení kúpnej ceny, potom sa snaží obohatiť na úkor tretej osoby. Žalobkyňa v danom
čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaným v 1. rade vedela o tejto skutočnosti, túto
skutočnosť nijako nesporila a nenamietala, až po tom, keď sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a po
právoplatnosti rozvodového konania, čo je možné považovať za značne účelový krok. V konaní ohľadnekúpnej ceny zhodne vypovedali akým spôsobom bola vyplatená a že tieto finančné prostriedky neboli
použité z prostriedkov patriacich do BSM, a teda žalobkyni nevzniká nárok na predmetný majetok, ale
ani morálny nárok na niečo, čo do BSM nikdy nepatrilo.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, keď požadovala aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie žalovaných
považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Žalovaný v 1. rade ako jej vtedajší manžel nadobudol
nehnuteľnosť kúpnou zmluvou za trvania manželstva, o čom ona dôkazné bremeno uniesla, teda vec
do BSM patrí. Žalovaní nepredložili žiadne dôkaz, ktorý by preukazoval, že predmetná nehnuteľnosť do

BSM patriť nemá, žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno, že predmetné nehnuteľnosti zakúpil
za svoje výlučné finančné prostriedky. Dohodu o odstúpení od zmluvy považuje za absolútne neplatný
právny úkon, k čomu dáva do pozornosti relevantnú časť rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20.7.2011
sp. zn. 6Sžo/229/2010. Nestotožňuje sa ani s právnym názorom žalovaných, že súd nebol oprávnený
v tomto konaní riešiť otázku platnosti dohody o odstúpení od zmluvy, keďže posúdenie platnosti tejto
dohodyjeprávenaopakvýsostneotázkoupredbežnou,ktoroubolsúdoprávnenýapovinnýsazaoberať,

keď ona by ani nebola oprávnená podať osobitnú žalobu o určenie neplatnosti tejto dohody s poukazom
na ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Platnosť resp. platnosť dohody sa nemení podľa jej vyjadrení, ak je
raz dohoda absolútne neplatná, k jej zhojeniu by nedošlo, ani keby tvrdila, že je platná, preto sa žalovaní
snažia len tendenčne poukázať na tzv. jej „zmätočné“ vyjadrenia v konaní o úpravu rodičovských práv,
keď ani v tomto konaní platnosť dohody netvrdila.

7. Žalovaní sa už k podanému vyjadreniu k ich odvolaniu nevyjadrovali.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) výzvou zo dňa 31.3.2021 v zmysle ustanovenia
§ 382 CSP vyzval strany sporu (prostredníctvom právnych zástupcov) pre uplynutie 3-ročnej lehoty
od rozvodu, v lehote 10 dní na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ustanovenia § 149 ods. 4 OZ
(doposiaľ neaplikovaného) a teda i k ne/existencii vyporiadania BSM a k žalobnému petitu rozsudku

(jeho zmene/doplneniu a súvisiacim procesným nárokom), na ktorú výzvu z 31.5.2021 žalobkyňa vo
vyjadrení z 15.6.2021 uviedla, že navrhuje aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku
I. nasledovne: Súd určuje, že žalobkyňa A. C., nar. XX.XX.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou o
veľkosti 1 nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. S. L., obec S. L., okres S. L., zapísané na LV č.
XXXX, a to bytu č. X na X. p. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vchod číslo XX, postavenom

na parcele číslo XXXX/X, spoluvlastníckeho podielu na parcele registra „C“ parcela číslo XXXX/X -
zastavená plocha a nádvorie o výmere 14 m2 o veľkosti 3768/148334-in, spoluvlastníckeho podielu na
parcele registra „C“ parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 474 m2 o veľkosti
3768/148334-in. Ďalej uviedla, že požaduje potvrdenie výroku II. o trovách konania a priznanie jej
nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V rozhodnom čase bolo napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu zákonné, súhlasí s aplikáciou ustanovenia § 149 ods. 4 OZ (pre uplynutie
3 rokov od rozvodu bez uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM alebo podania žaloby na jeho súdne
vyporiadanie), keď spoluvlastnícky podiel v 1 prešiel z BSM do podielového spoluvlastníctva po 1 (jej
a žalovaného v 1. rade) a ona má naďalej na požadovanom určení naliehavý právny záujem z dôvodu
zosúladenia faktického stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Žalovaní na výzvu súdu

ani im zaslané vyjadrenie žalobkyne nereagovali. Následne odvolací súd, majú za to, že zo strany
žalobkyne sa v podaní zo dňa 15.6.2021 nejedná o zmenu žaloby (podľa ustanovenia § 140 ods. 3
CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu - v danej veci z ustanovenia § 149
ods. 4 PZ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku

a viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní a podaním žalobkyne z 15.6.2021 dospel k záveru,
že v čase vydania napadnutého rozhodnutia toto síce bolo v plnom rozsahu vecne správne, avšak s
ohľadom na uplynutie 3 rokov od rozvodu, nástupu nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyporiadaní
medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ (pre nevyporiadanie BSM do 3 rokov od zániku
BSM rozsudkom o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch

spoluvlastníkov sú rovnaké) a žalobkyňou (v podaní z 15.6.2021) požadovanom petite jej návrhu zostala
žaloba dôvodná (už len) voči žalovanej v 2. rade a voči žalovanému 1. rade ako neevidovanému spolu/
vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti sa stala právne neopodstatnenou, teda nedôvodnou s dôsledkom
zmeny rozsudku podľa ustanovenia § 388 CSP a zamietnutia žaloby voči nemu. Voči žalovanej v 2. rade
považoval naďalej odvolací súd návrh za dôvodný (pôvodný i v znení podania žalobkyne z 15.6.2021),

preto vo vzťahu k nej sa jedná o rozsudok potvrdzujúci v kontexte ustanovenie § 387 ods. 1 CSP.
S ohľadom na výsledok odvolacieho konania (rozhodnutia) žalobkyni odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov celého konania len voči žalovanej v 2. rade, keď žalovanému v 1. rade tento nárok voči
žalobkyni v zmysle ustanovenia § 257 CSP nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre takétorozhodnutie vzhliadol v tom, že spor vznikol pre jeho konanie, že nakoniec úspešným v spore sa stal až v
odvolacom konaní pre uplatnenie právnej domnienky a že jeho odvolanie inak dôvodné nebolo. O výške
náhrady bude konať a rozhodovať následne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

9. Nakoľko sa odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné.
10. Žalovaní 1. a 2. založili odvolanie na právnom názore, že súd prvej inštancie nemal v prejednávanej

veci právomoc zaoberať sa otázkou platnosti dohody o odstúpení od zmluvy, pretože na tomto
právnom úkone sa účastníci danej dohody dobrovoľne a slobodne v medziach zákona dohodli a
predmetná dohoda neodporovala zmluvnej voľnosti účastníkov konania a v plnom rozsahu spĺňa
požiadavky zákona. Na margo (neplatnosti) dohody o odstúpení uviedli, že Občiansky zákonník v
žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie
neuplatnil právne zásady k rozsahu BSM, t. j. ako sa kto z účastníkov pričinil o nadobudnutie danej

veci, pričom svojimi výpoveďami spochybnili, že by sa žalobkyňa pričinila o nadobudnutie danej veci,
resp. že k nadobudnutiu spornej nehnuteľnosti došlo z prostriedkov patriacich do BSM. Ďalej vytýkali
súdu, že dôkazné bremeno na preukázanie spornej skutočnosti (z akých finančných prostriedkov bola
nehnuteľnosť nadobudnutá) nesprávne preniesol na nich, pretože bolo práve povinnosťou žalobkyne v
tomtokonaníjednoznačnepreukázať,ženanadobudnutiebytubolipoužitéprostriedkypatriacedoBSM.

11. V prvom rade, čo sa týka právomoci súdu preskúmavať otázku platnosti dohody o odstúpenia od
kúpnej zmluvy ako (v rámci) predbežnej otázky, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania
bolo určenie, že spoluvlastnícky podiel k bytovej nehnuteľnosti (bližšie špecifikovanej vyššie) patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1., resp. (po podaní žalobkyne v
odvolacom konaní) že je v 1 podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Podľa § 3 ods. 1

CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak
to ustanovuje zákon (§ 4 CSP). Právomoc súdov teda predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov
pri prejednávaní a rozhodovaní vecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv. Inak
povedané, právomoc súdu predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych

vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilný sporový poriadok
obsahuje generálnu klauzulu civilnej sporovej právomoci súdov, všeobecné ustanovenie pokrývajúce
všetky právne záležitosti súkromnoprávneho charakteru, a na základe konkrétneho zákonného
ustanovenia i iné právne záležitosti, ktoré spadajú do právomoci civilných súdov. Pokiaľ by určitá
právna záležitosť nebola v kompetenčných predpisoch pokrytá vôbec (teda by nespadala do právomoci

žiadneho iného orgánu ochrany práva), platí nevyvrátiteľná domnienka, že patrí do právomoci súdu.
Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy,
a to na a) žalobu o splnení povinnosti, b) žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, c) žalobu na určenie,
či tu právo je alebo nie je, d) žalobu na určenie právnej skutočnosti, keď pripúšťa aj inú žalobu v

§ 137 CSP výslovným príkladom neuvedenú. Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak (možnosť žaloby) vyplýva z právneho predpisu (najmä z
hmotného práva). Napríklad, ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho
(nadobúdateľa) vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci alebo iná tým dotknutá osoba
môže žalovať kupujúceho (nadobúdateľa), že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva).

Predávajúci alebo iná tým dotknutá osoba nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej (alebo
dôsledkom obdobnej) zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva), a to aj pre
zmenu vlastníckeho stavu v dôsledku ďalších prevodov. Keďže do právomoci civilných súdov patrí
určovanie práv a právnych skutočností, tak ako je tomu v prejednávanej veci - určenie vlastníckeho
práva, ktorý nárok vyplýva z hmotného práva - Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie bol nie

len oprávnený, ale aj povinný (neviazane od katastrálneho úradu) preskúmavať platnosť dohody o
odstúpení od zmluvy a vrátení si plnení (majúcej charakter viacstranného a zmluvného úkonu), na
ktorej základe došlo k vkladu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (na pôvodne predávajúcu
L. C. - neskôr ako uzatvorila kúpnu zmluvu už len so žalovanou 2.). Zamýšľané právne účinky môže
vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy, ktoré má (pre zánik právneho dôvodu - titulu nadobudnutia

vlastníctva) i vecnoprávne účinky (v dôsledku neho sa obnovuje pôvodný stav) za predpokladu, že
vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo predtým nadobudnuté dobromyseľne treťou osobou. Pokiaľ
vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy (i relatívnu neplatnosť), jedná sa o občianskoprávny spor,
ktorý je oprávnený (obligatórne skúmať a) rozhodnúť jedine súd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 6Sžo/229/2010 z 20. júla 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR č. 5/2014 pod R 81/2014). Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd námietku o nedostatku
právomoci súdu prvej inštancie preskúmavať platnosť dohody o odstúpení od zmluvy ako predbežnú

otázku vo vzťahu k rozhodnutiu o určení, že nehnuteľnosť patrí v časti do BSM žalobkyne a žalovaného
1., resp., že v 1 podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, považoval za nedôvodnú.
Zároveň sa odvolací súd stotožňuje (a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie uvedené v bode 18. napadnutého rozsudku) s právnym posúdením neplatnosti dohody
o odstúpení od zmluvy, ktoré považuje za správne.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaných, že dôkazné bremeno preukázať, že
na nadobudnutie veci boli použité prostriedky patriace do BSM zaťažuje žalobkyňu, pretože dôkazné
bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že vec nadobudnutá počas trvania manželstva nepatrí ( z
dôvodu výnimiek v § 143 OZ) do BSM, teda že vec bola nadobudnutá síce za trvania manželstva, avšak
použité peňažné sumy boli výlučne jeho prostriedky a pod. Teda aj túto skutočnosť posúdil súd prvej
inštancie správne. Žalovaní v odvolaní tvrdili, že finančné prostriedky použité na kúpu neboli použité

z prostriedkov patriacich do BSM, keď ony zhodne vypovedali, akým spôsobom bola vyplatená kúpna
cena. Žalovaní 1. a 2. spočiatku tvrdili, že kúpna cena bola uhradená výlučne z prostriedkov žalovanej
2., potom žalovaná 2. tvrdila, že časť kúpnej ceny (4 500 Eur) poskytla žalovanému 1. ako pôžičku resp.
finančnú výpomoc. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súčasťou BSM sú
aj prostriedky niektorým z manželov vo forme pôžičky alebo úveru a rovnako tak majetkové hodnoty

za tieto prostriedky získané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obdobný záver v rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3596/2006, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „o nabytí věci
za výlučné prostředky jen jednoho z manželů nelze uvažovat v případě, že věc je nabyta za prostředky
získané půjčkou, byť ji sjednal jen ten manžel, jehož výlučné prostředky byly později na její splacení
použity. Bývalý Nejvyšší soud ČSR již v rozsudku z 28. 11. 1969, sp. zn. 8 Cz 36/69, publikovaném ve

Sbírce soudních rozhodnutí jako R 57/1970, zaujal právní názor, že vznikl-li za trvání manželství dluh,
z něhož byl zavázán jenom jeden z manželů, který např. uzavřel vlastním jménem smlouvu o půjčce,
a bylo-li takto získaných peněz použito na koupi určité věci, tj. byla-li za ně získána určitá majetková
hodnota, náleží i tato hodnota za splnění ostatních podmínek uvedených v § 143 ObčZ a bez ohledu na
to, zda byla smlouva o půjčce platně uzavřena do bezpodílového spoluvlastnictví. K závazku manžela,

který takto opatřil peníze a je povinen je vrátit (ať již jako plnění ze smlouvy o půjčce či jako neoprávněný
majetkový prospěch v případě, že smlouva o půjčce nebyla platně uzavřena) a který je vynaložil ve
skutečnosti na společný majetek ze svého, se přihlédne při vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví.“
Zasituácie,keďmalsúdprvejinštanciepreukázané,žekúpnuzmluvuuzatváralžalovaný1.akokupujúci
1. tvrdiac, že kúpnu cenu uhradil na základe finančných prostriedkov poskytnutých žalovanou 2. (ako

kupujúcou 2.) za trvania manželstva, patria veci získané z týchto finančných prostriedkov do masy BSM,
a preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil aj uvedenú otázku právne správne (a v
plnom rozsahu odkazuje na bod 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Na uvedenom nič nemení
ani možnosť zohľadnenia tejto skutočnosti pri vyporiadaní BSM.
13. Uvedené považoval odvolací súd za podstatné pre rozhodnutie v spore, keď ostatné odvolacie

dôvody, vzhľadom k zhora uvedeným podstatným dôvodom pre potvrdzujúce rozhodnutie, v spore
vzhliadol už nepodstatnými a ďalej sa nimi nezaoberal, keď nie je povinnosťou odvolacieho súdu dať
odpovede na všetky i nepodstatné odvolacie dôvody. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovaní v
odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nebol
vysporiadal. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí

jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd pomerom hlasov 3:0 rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).