Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010558
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120010558.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému Y. J. pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 27. mája 2021 odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.3T/40/2020 zo
dňa 21. januára 2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.3T/40/2020 zo dňa 21. januára 2021 bol obžalovaný Y. J.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 05.10.2019 v čase o 18:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: R po ceste
II/XXX v obci B. v smere od obce Z. kde pri miestnom kostole zrazil poškodených manželov O. G. a
F. G., ktorí prechádzali cez priechod pre chodcov, v dôsledku čoho pri dopravnej nehode utrpel O. G.
zmliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácania so zlomeninami klenby, spodiny lebečnej a tvárových
kostí na následky týchto zranení dňa 29.10.2019 v nemocnici zomrel, poškodená F. G. utrpela pri
kolízii s vozidlom tržnú ranu v oblasti očnice vpravo, otras mozgu, zakrvácanie do podhrudničnej dutiny

vpravo veľké, zlomeninu krížovej kosti vpravo, poranenie interkostálnej artérie pre Th10 aTh11 vpravo,
zlomeninu priečneho výbežku V. bedrového stavca vpravo a odreniny v oblasti oboch kolien na následky
týchto zranení poškodená dňa 13.11.2019 zomrela a obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenie
§ 4 odsek 1 písmeno f) zákona č. 8/2009 Z.z, o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov tým, že nedal prednosť chodcom, ktorí prechádzali cez priechod pre chodcov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods.
3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 2 roky. Súčasne okresný súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 5 rokov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti nemu prokurátor podal v
zákonnej lehote odvolanie pre nesprávnosť výrokov o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol nasledovné:

„Na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2021 bolo proti vyhlásenému rozsudku zo strany prokuratúry

podané odvolanie, čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín v súvislosti s ukladaním trestnoprávnych sankcii uviedla, že po
zvážení všetkých rozhodných skutočnosti dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, následok, zavinenie a pohnútku, na

osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospela k záveru, že pre splnenie účelu
trestu bude postačovať obžalovanému uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu a skúšobnú dobu v trvaní
dvoch rokov.

Nakoľko obžalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia vodiča s
následkom smrti, súd mu zároveň uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Z dôvodmi, pre ktoré bol obžalovanému uložený takýto druh a výmera trestu sa nestotožňujem, a to z
nasledujúcich dôvodov.

Zo znaleckého posudku ktorý bol v predmetnej trestnej veci vypracovaný vyplýva, že obžalovaný sa
pri vedení motorového vozidla dostatočne nevenoval situácii v cestnej premávke, nezvýšil pozornosť
s ohľadom na vyznačený priechod pre chodcov, vošiel na priechod kde došlo ku kolízii jeho vozidla
s poškodenými, ktorá mala za následok vznik vážneho poranenia u poškodených so smrteľným
následkom. S poukazom na priebeh a skutkové okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu predmetného

prečinu, ktorým obžalovaný v príčinnej súvislosti so svojim nedbanlivostným konaním spôsobil zranenie
poškodeným nezlučiteľné so životom je evidentné, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
nie je v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného poriadku, ktoré nadväzujú na ustanovenie
§ 34 odsek 1 Trestného zákona. S ohľadom na značnú závažnosť spôsobeného nenapraviteľného
dvojnásobného následku, vrátane závažného spôsobu spáchania činu a z pohľadu naplnenia princípu

spravodlivosti v podobe generálnej prevencie a morálneho odsúdenia mám za to, že je potrebné
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho reálnym výkonom.

Vzhľadom na vyššieuvedené preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 322 odsek 3
Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 3T/40/2020 zo dňa 21.01.2021 vo výroku
o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v strede zákonnej trestnej sadzby.“

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý poukázal na to, že:

„Nahlavnompojednávanísomurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,nakoľko
som si uvedomoval mieru svojej zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody a jej následkov.

Podľa môjho názoru súd pri ukladaní druhu a výmery trestov postupoval správne a zákonne a bral
do úvahy všetky okolnosti prípadu. Odvolanie Okresnej prokuratúry Trenčín nie je dôvodné, nakoľko
aj poškodení mali určitý podiel na následkoch dopravnej nehody, nakoľko nemali na svojom oblečení
žiadne reflexné prvky, ktoré by mi boli umožnili včas zaregistrovať ich pohyb na vozovke tak, aby som
mohol primerane ako vodič reagovať, preto navrhujem aby odvolací súd podané odvolanie zamietol

podľa § 319 Trestného poriadku.

Zároveň pripájam aktuálne pracovné hodnotenie od môjho zamestnávateľa G. Q. spol. s r.o. Z..“

K písomnému vyjadreniu obžalovaného sa prokurátor písomné bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s petitom písomných dôvodov odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietol. Obžalovaný v závere ešte dodal, že sa chce veľmi ospravedlniť
za to, čo sa stalo a je mu to ľúto.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 27. mája 2021 preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky podmienečne na skúšobnú dobu 2 rokov za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je
zákonný, primeraný a spravodlivý.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v
ktorom zákonu ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 2 roky a

hornou hranicou vo výmere 5 rokov. Obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal
závažnejšímspôsobomkonania,atoporušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákonač.8/2009
Z. z. o cestnej premávke.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri

ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za správny, považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v
prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život, v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval. Na druhej strane okresný súd správne nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
Tr. zák. Odvolací súd žiadne iné poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti v tejto predmetnej trestnej veci
nezistil.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného odvolací súd rovnako ako okresný súd zistil, že obžalovaný
doteraz nebol súdne trestaný. Priestupkovo bol doteraz riešený za priestupok na úseku cestnej
premávky zo dňa 28.10.2017 a vykazuje dva záznamy zo dňa 21.06.2005.

Senát odvolacieho súdu rovnako ako okresný súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že trest
odňatia slobody uložený obžalovanému v zákonom upravenej hranici trestnej sadzby (2 roky až 4 roky)
vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou vo výmere 2 rokov zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,ods. 3 a ods. 4 Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného

činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd súčasne správne uložilobžalovanému v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá vo výmere 5 rokov.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu).
Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do

popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však
už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky
trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa
k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove
páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky
musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že na obžalovaného nie je nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom.
Pokiaľ ide o trestnú minulosť obžalovaného, tak obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný. Za
správny, považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o
vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v

prospech obžalovaného. Odvolací súd taktiež pri preskúmavaní výroku o treste napadnutého rozsudku
okresného súdu prihliadol na skutočnosť, že znalecká organizácia Avocare, s.r.o. vo svojom znaleckom
posudku č.XXXXXXXXXXXX ustálila, že prvkami technickej príčiny vzniku dopravnej nehody boli okrem
nevenovania sa dostatočnej pozornosti situácii v cestnej premávke vodičom vozidla KIA Ceed 1,6 CRDi,
EČV:R. XXX H., ktoré v inkriminovanom čase viedol obžalovaný, aj nekonanie chodcov, ktorí mali

možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody správnou technikou a spôsobom pohybu po priechode,
kde mohli po včasnej reakcii zastaviť pred koridorom pohybu vozidla KIA (viď. č.l.56 spisu). Taktiež
vyplývajúc z vyššie uvedeného znaleckého posudku podľa názoru senátu odvolacieho súdu nemožno
jazdu obžalovaného v inkriminovanom čase hodnotiť ako agresívnu, hazardnú a bezohľadnú.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným
súdom nezákonný a neprimerane mierny. Pri ukladaní trestu obžalovanému, vzhľadom na uvedené,
dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že u obžalovaného takto uložený
podmienečný trest napĺňa účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., a nie je preto za
daných okolností potrebné pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s

jeho priamym výkonom.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu
je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone,
pričom námietky, ktoré uvádza prokurátor vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.

Odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, nepovažoval odvolanie prokurátora za
opodstatnené, a preto ho ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.