Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919203854
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919203854.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: I.. I. W., U.., M..

XX.XX.XXXX, Q. G. XX/XX, P., pr. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie
638,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.8.2019, doručenou súdu dňa 30.8.2019, žalobca žiadal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 638,40 € s príslušenstvom, titulom náhrady za bolesť.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa28.6.2017pridopravnejnehodeutrpelujmunazdraví.Dopravnúnehodu
spôsobil vodič osobného motorového vozidla zn. Fiat Ducato EČV: A. XXX K. L. N., pričom vina vodiča
bola uznaná rozhodnutím o priestupku vydaným ODI A. pod č. k. G., právoplatným dňa 28.8.2017.
Vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil bol zmluvne poistený u žalovaného. Po ustálení zdravotného stavu
žalobcu a vypracovaní posudku o bolestnom dňa 29.7.2019 L.. I. Q., si žalobca uplatnil náhradu za

bolesť. Z lekárskeho posudku vyplýva, že mu bolo ohodnotené poškodenie za bolesť pre posudzované
poranenia vo výške 35 bodov pre diagnózu pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny hrudnej chrbtice -
103b a pomliaždenie ťažšieho stupňa kĺbu hornej končatiny 113e. Žalobca si dňa 1.8.2019 uplatnil u
žalovaného náhradu za bolesť ktorú však žalobcovi v požadovanej výške nevyplatil.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12. novembra 2019 vzniesol námietku premlčania, nakoľko má
za to, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže premlčacia doba pre uplatnenie si nároku na náhradu škody

titulom bolestného začala plynúť odo dňa 29.6.2017, žaloba bola podaná až dňa 28. augusta 2019, t. j.
po uplynutí premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby v prípade škody na zdraví je stanovený
okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Rozhodujúcim okamihom pre
plynutie premlčacej doby v prípade škody na zdraví titulom bolestného je okamih úrazu, teda kedy
žalobca vytrpel bolesť, pričom v predmetnej veci je to deň 28.6.2017, kedy žalobca utrpel pomliaždenie
krajiny hrudnej kosti a kĺbu hornej končatiny. Od toho dňa si žalobca mohol príslušnou žalobou na
súde uplatniť aj nárok na náhradu škody voči žalovanému. V prípade bolestného sa z hľadiska začiatku

plynutia premlčacej doby neskúma ustálenosť zdravotného stavu, ale okamih, kedy poškodený vytrpel
bolesť. Ustálenosti zdravotného stavu je aspekt rozhodujúci v prípade nárokov poškodeného z titulov
sťaženia spoločenského uplatnenia, nie bolesti. V prípade bolesti je rozhodujúcim okamihom vytrpenie
bolesti, od tohto okamihu si poškodený môže dať vypracovať lekársky posudok, ktorým bude presneurčená výška bolestného a súčasne od tohto okamihu plynie poškodenému subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody titulom bolestného voči škodcovi, prípadne poistiteľovi
škodcu.

K samotnému nároku na náhradu škody titulom bolestného uviedol, že považuje žalobcom uplatnený
nárok za nedostatočne preukázaný. Predložený lekársky posudok vypracovaný L.. I. Q. nie je možné
preskúmať, vzhľadom na to, že hodnotené poškodenie zdravia je potrebné objektivizovať v zdravotnej
dokumentácii žalobcu. Posudok je potrebné podložiť aj zdravotnou dokumentáciou žalobcu, aby bolo
možnépotvrdiťsprávnosťahodnovernosťlekárskehoposudku.Čosatýkaúrokovzomeškaniažalovaný

má za to, že nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa zákona o
PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania
poisťovateľa.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2019 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 29. júla 2019, nakoľko má za to, že predmetný

lekársky posudok je vypracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia a to na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu. Vo vzťahu k vznesenej
námietke premlčania s touto žalobca nesúhlasí a poukazuje na to, že predložený lekársky posudok bol
vypracovaný v čase 29. júla 2019, keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený a až vtedy boli naplnené
zákonné podmienky na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, keďže až vtedy mal žalobca k

dispozícii informácie a vedel aj o tom kto za škodu zodpovedá. Má za to, že pre vznik nároku nie je
rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode
(jej výške). Žalobcov zdravotný stav bol ustálený v júli 2019, kedy mu mohol byť vystavený znalecký
posudok.

5. Súd vo veci pojednával dňa 6.10.2020 a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou,
stanoviskom strán sporu a listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a na doterajších
vyjadreniach. Má za to, že nárok žalobcu je preukázaný na základe lekárskeho posudku o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, k tomu
uviedol, že lekársky posudok bol vyhotovený akonáhle došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu,
teda nedošlo k premlčaniu nároku. Taktiež poukázal na znenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa žalobca dozvedel o tom, kto zodpovedá za vzniknutú

škodu až rozhodnutím o priestupku vydaným ODI A.Š. pod č. k. G. ktoré bolo vydané 28.08.2017, teda
vtedy začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku, ktorý bol uplatnený
dňa 28.08.2019, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.10.2020 uviedol, že má za to, že nárok žalobcu je premlčaný. K

ustáleniu zdravotného stavu muselo dôjsť najneskôr ukončením liečenia a to dňa 28.06.2017, tak ako
to vyplýva z lekárskeho posudku. Rovnako má za to, že o škode a kto za ňu zodpovedá, žalobca vedel
už v deň dopravnej nehody a to 28.06.2017. Zároveň má za to, že nárok žalobcu je nepreukázaný,
vzhľadom na to, že k preukázaniu nároku je potrebný nielen lekársky posudok, ale aj náležitá zdravotná
dokumentácia, ktorá bola podkladom pre jeho vypracovanie. Namietal aj úrok z omeškania.

8. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 29.7.2019 L.. I. Q. ( č.l. 43-44) žalobcovi vzniklo poškodenie
na zdraví dňa 28.6.2017 a to pohmoždenie chrbta ohodnotené na 20 bodov a pohmoždenie ľavého
ramenného kĺbu, ktoré bolo ohodnotené na 15 bodov. Začiatok liečenia žalobcu bol 28.6.2017 a
ukončenie liečenia bolo stanovené na ten istý deň 28.6.2017. Podľa predmetného lekárskeho posudku

o bolestnom bolo žalobcovi priznaných 35 bodov.

9. Podľa listiny Uplatnenie - bolestného zo dňa 1. augusta 2019 TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o.
žiadala v mene žalobcu od žalovaného nárok z titulu náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 28. júna 2017, kde bol žalobca ako poškodený vo výške 35 bodov - bolestné, ktorému

prináleží poistné plnenie vo výške 638,40 EUR.

10. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.11. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, v prvom rade bol súd povinný vysporiadať sa so
vznesenou námietkou premlčania.

13. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných

dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôžesúspechomdomáhaťnasúdesvojhopráva. Následkomúčinnevznesenejnámietkypremlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1, 3.

veta OZ). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť
vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R
29/1983).

14. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia,

teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno
objektívneurobiťbodovéohodnotenie. (uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyI.ÚS 384/2015
zo dňa 16.9.2015).

15. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti
poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu
poškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného,
možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len dokladom potvrdzujúcim

vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia
posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať deň úrazu alebo iného
poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 384/2015 zo dňa 16.9.2015).

16. Premlčanie je následkom kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku. Súd skúmal žalovaným vznesenú námietku premlčania a zistil, že nárok žalobcu
je premlčaný, pretože k úrazu žalobcu došlo dňa 28.06.2017 pri dopravnej nehode, pričom z obsahu
lekárskeho posudku vypracovaného L.. I. Q. je zrejmé, že žalobca sa liečil do dňa 28.6.2017 a podľa
názoru súdu tento deň je potrebné považovať za ustálenie zdravotného stavu žalobcu. Žalobca si mohol

dať vypracovať lekársky posudok na určenie výšky bolestného nasledujúci deň, to je 29.06.2017 a
týmto dňom teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku, ktorá
uplynula dňa 29.06.2019. Žalobca dňa 28.06.2017 musel mať vedomosť o tom, že mu vznikla škoda
určitého druhu a rozsahu, aj o tom kto mu škodu pri dopravnej nehode spôsobil, pričom za deň počiatku
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného

stavu žalobcu (28.06.2017), kedy už bolo možné urobiť pre žalobcu bodové ohodnotenie. Žalobca si
svoj nárok uplatnil u žalovaného dňa 1. augusta 2019 prostredníctvom poverenej spoločnosti TTAK
Odškodňovacia spoločnosť s.r.o. a žalobu na súd podal až dňa 28.8.2019, teda až po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.12.2019 (č.l. 34 spisu) uviedol, že so vznesenou námietkou
premlčania nesúhlasí a poukazuje na to, že predložený lekársky posudok bol vypracovaný v čase
(29.7.2019) keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený; vtedy boli naplnené zákonné podmienky na začatie
plynutia subjektívnej premlčacej doby - vtedy mal žalobca k dispozícii informácie o výške škody a vedel
aj o tom, kto za škodu zodpovedá. K uvedenému súd uvádza, že žalobca v tomto prípade neuniesol

dôkazné bremeno v tom, že žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že k ustáleniu zdravotného stavu
došlo až dňa 29.7.2019, teda v čase, keď si dal lekársky posudok vypracovať. Čo sa týka žalobcovho
tvrdenia, že sa o tom kto za škodu zodpovedá dozvedel až na základe právoplatného rozhodnutia o
priestupku, súd to nepovažuje za smerodatné, nakoľko o tom kto škodu spôsobil sa dozvedel už v deňdopravnej nehody, t. j. 28.6.2017 a nie až dňom právoplatnosti rozhodnutia o priestupku vydaným ODI A.
pod č.k. G. - P. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keď sa žalobca odvoláva na predmetné právoplatné
rozhodnutie o priestupku, ani v tomto prípade si dôkaznú povinnosť nesplnil a predmetné rozhodnutie

o priestupku súdu nepredložil.

18. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal súd žalovanému
nárok na náhradu trov konania, ktorú bude musieť zaplatiť žalobca, keďže v tomto prípade mal žalovaný

v konaní plný úspech.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

23. Rozsudok bol v zmysle § 223 ods. 3 CSP vyhotovený v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.