Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Csp/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201368
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2318201368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:
P. H., A.. XX.XX.XXXX, W. L., O. XXXX/XX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom: Občianske
združenie Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, so sídlom Galanta, Staničná 1702/10,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č.
25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom

Bratislava, Pribinova č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 7 416,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 1
000,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2018 domáhala, aby súd určil že Dohoda
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX a č.

XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú
neplatné. Rovnako tak žiadala určiť neplatnosť úverových zmlúv s rovnakými vyššie uvedenými číslami,
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7 416,51 Eur a priznanie finančného zadosťučinenia vo
výške 1 000,- Eur. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila štyri
úverové zmluvy (formulárové, typové, predtlačené) a to zmluvu č. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX,
Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX N. T.

XX.XX.XXXX. Uzatvorené zmluvy považuje žalobkyňa za právne úkony, ktoré sú v rozpore s právnymi
normami na ochranu spotrebiteľa, nakoľko obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky (nečitateľné
zmluvné podmienky, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo
mzdy). Na základe dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených pri každej z úverových zmlúv,
žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, a teda aj napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobkyni zrážky
zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa

za rozporný s právom Európskej únie, a preto je neplatný. V prípade dohody o
zrážkach zo mzdy ide o tzv. mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý
zrážky nedokáže zastaviť. Dohoda o zrážkach poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie
majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. V ďalšom texte žaloby žalobkyňa odkazuje
na konania pred dvorom EÚ ako aj únijné právo, zamerané na ochranu spotrebiteľa. V závere žaloby

žalobkyňa uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu. Výška dlhu síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmaniepráve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Na určení
neplatnosti právnych úkonov má žalobkyňa naliehavý právny záujem, nakoľko deklarovaním neplatnosti
žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie predmetného kontroverzného zabezpečovacieho úkonu

v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým prípustnosť, príp. neprípustnosť Dohody o zrážkach
zo mzdy čo do základu právnej otázky. Žalobkyňa ďalej navrhuje určenie, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená
požadovať,abyklientovivykonávalplatcajehomzdy(zamestnávateľ)mesačnúzrážkuzomzdyvovýške

dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve, maximálne však vo výške,
ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Klient podpisom
tejto zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením
jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť
oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť
oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s

úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných
záväzkov klienta z tejto Úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta,
ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo je v rozpore
so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Žalobkyňa je presvedčená, že zrážky zo mzdy zvlášť na
plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto

sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne na ich primeranosť s
poukazom na princíp ochrany povinného. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo
dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované
osoby.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2018.
V predmetnom podaní žalovaný uviedol, že namieta neexistenciu naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, T. E. N. N. P. Č..
XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, T. E. N. N. P. Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX
Y. T. E. N. N. P. Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2018 môže byť predmetom
určenia (v korelácii s ustanovením § 137 ods. 1 písm. d) C.s.p.) iba neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosť a bezodplatnosť úveru poskytnutého na základe takejto
zmluvy. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že žaloba nebola podaná dôvodne a v
súlade so zákonom. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy o

revolvingovom úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ukladajúce mu povinnosť plniť, má si žalovaný uplatňovať nároky
na základe svojvoľného diktátu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom
Európskej únie, pričom tvrdí, že moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne

súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok
úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho
súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a
tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným

prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade
dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr.
uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi
vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže
schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr.

porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento
zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa
napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej tvrdí, že pre toto konanie
je podstatné to, či žalobkyňa mala možnosť nadobudnúť o predmetnej dohode vedomosť alebo nie.
Táto vedomosť žalobkyne jestvovala už v predzmluvnej fáze a trvala aj následne pri (a po) poskytnutí

úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným
označením, ktorý bol navyše žalobcom aj osobitne podpisovaný. Pri zachovaní priemernej obozretnosti
a vnímavosti spotrebiteľa je vylúčené, aby si žalobkyňa neuvedomila, že ide o samostatný zmluvný
dokument, ktorý navyše, ako to vyplýva zo samotného obsahu listiny, nepredstavoval podmienku kposkytnutiu úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru a spotrebiteľ mohol po zrelej úvahe
podpis takéhoto dokumentu odmietnuť. Pokiaľ ide o námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške
dlhu s majetkom dlžníka, je nutné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom

zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi.
Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí
dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a teda ani
dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný
predpis. Žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobkyne o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s

právom Európskej únie. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje výkon zrážok, regulácia tohto
inštitútu ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho zákonodarcu. Žiadne ustanovenie únijného práva
neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom
a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou
vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho
inštitútu možné alebo nie. Ak teda Národná rada Slovenskej republiky ako jediný zákonodarný orgán

určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, potom
je každý takýmto rozhodnutím zákonodarcu viazaný. Žalobkyňa svoje hypotézy nepodporila žiadnymi
konkrétnymi okolnosťami, majúcimi pôvod v uzatvorených dohodách o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
popiera aj dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Výpočty predložené
žalobkyňou nemajú oporu v konkrétnych okolnostiach vo vzťahu ku tej - ktorej zmluve o revolvingovom

úvere, nakoľko nezohľadňujú výšku skutočnej mesačnej splátky, lehotu splatnosti a ďalšie relevantné
údaje. Dôvodnosť takto koncipovaného nároku nebola preukázaná vo vzťahu ku žiadnej zo zmlúv o
revolvingovom úvere, z vyjadrenia žalobkyne zároveň nevyplývajú skutkové a zákonné okolnosti, ktoré
by jeho relevanciu a oprávnenosť preukázali. Absentuje teda tvrdenie takých skutočností, ktoré by
žalobu zdôvodnili. V neposlednej rade žalovaný popiera aj dôvodnosť nároku na vydanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Žalobkyni žiadny nárok na zaplatenie ňou uplatňovaného nároku nevznikol,
rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohla uplatňovať a
už vôbec nebola preukázaná žiadna okolnosť, v zmysle ktorej by bolo preukázané právo požadovať
predmetný nárok v uvedenej výške, ani to, na základe akého výpočtu žalobkyňa dospela k sume
uplatneného nároku. Zákonná úprava práva spotrebiteľa požadovať primerané finančné zadosťučinenie

vyžaduje rozhodnutie súdu s výrokovou časťou, v ktorej sa konštatuje, že konkrétne právo spotrebiteľa
bolo porušené a spotrebiteľovi sa priznáva predmetný nárok. Ani tento predpoklad nebol v predmetnom
prípade naplnený. Záverom žalovaný poukázal na to, že pripojený list od MS SR ako listinný dôkaz, sa
na daný prípad nevzťahuje.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobkyni, ktorá sa k uvedenému vyjadrila podaním súdu
doručeným dňa 25.5.2018. V predmetnom podaní zásadne poprela skutkové tvrdenia žalovaného.
Naliehavý právny záujem na ochranu jej práv a oprávnených záujmov, tu daný je. Je potrebné aby sa
dosiahloodstráneniespornostiprávaaprávnejneistoty,predchádzalosporomaabynedošlokporušeniu
jej práv žalobcu. Bez určenia súdu či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, sú jej

práva ohrozené. Podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva
žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu. Žalovaný úvodom namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti sporných dohôd o zrážkach. S poukazom na právnu úpravu spotrebiteľského
práva v Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2018, naliehavý právny záujem na určení nie je

potrebné preukazovať, pretože vyplýva priamo zo zákona. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy,
nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve
jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky

vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné
podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody
o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom
zákonníku umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných
podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým

súdom. Žalovaný popiera dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný je dlhodobý poskytovateľ pôžičiek na Slovensku a vedome porušuje zákony a svojvoľne si
určuje vlastné pravidlá čím poškodzuje spotrebiteľov. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je
v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnostívyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom,
že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi.

Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou
zmluvy o poskytnutí úveru. Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Je nepochybné, že tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá je s vlastnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a
vytvára jeden celok. Cena poskytnutej finančnej služby a to úrok za poskytnutie úveru je síce v sporných

spotrebiteľskýchzmluváchvyjadrená,avšaklenformálne.Cenouzaposkytnutúfinančnúslužbujenielen
úrok za poskytnutie úveru, ako aj ďalší poplatok z úverov za službu preberania peňažnej hotovosti na
úhradu dlhu z úveru. Ustanovenia sporných zmlúv o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 4
ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať
(reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe
ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Cena poskytnutej

služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Obsah zmluvy sa
snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je
veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohla žalobkyňa ako spotrebiteľ zistiť skutočnú
cenu poskytnutej služby. Uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane zmlúv o zabezpečení
splátok úveru sú ako celok neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a považujú sa podľa § 11 zákona o

spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Úverové zmluvy neobsahujú termín konečnej
splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona o spotrebiteľských
úveroch, preto sa úvery na základe nich poskytnuté považujú sa za bezúročné a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 citovaného zákona). Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že v danom prípade
sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto na neho musia byť aplikované tak ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobkyňa má za to, že v predmetných zmluvách absentujú obligatórne náležitosti, ktoré sú vyžadované
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to predovšetkým:
a) údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
b) údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,

c) neuvedenie priemernej RPMN,
d) neuvedenie RPMN.
Taktiež má za to, že nakoľko ide o spotrebiteľské úvery, zmluvy obsahujú veľa neprijateľných podmienok,
a to v prvom rade neprimerane vysokú zmluvnú odmenu a taktiež neprimerane vysoké sankcie v
súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou splátky, rozhodcovská doložka, a mnohé iné. Predmetné

zmluvy sú teda v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom, ako aj v
dôsledku prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok, považované za bezúročné a bez poplatkov.
K predloženému listu MS SR žalobkyňa uviedla len toľko, že ak podľa žalovaného nejde o výsledok
objektívneho procesu, tak žalobkyňa môže pripojiť viacero súdnych rozhodnutí preukazujúcich to, ako
sa žalovaný bezdôvodne obohatili na spotrebiteľoch.

4. Vyjadrenie žalobkyne bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k uvedenému vyjadril podaním
súdu doručeným dňa 9.7.2018. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú nejasné a
nezrozumiteľné, nakoľko z ich obsahu nemožno zistiť k čomu smerujú, t.j. či žalobkyňa
napáda výšku úrokovej sadzby, príp. výšku odplaty za určitú službu a pod. Žalovaný poukázal na to,

že otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z.z.
bola donedávna posudzovaná rôzne a dospela až do stavu, kedy časť súdnej praxe negovala závery
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Túto prax jednoznačne stopol Najvyšší súd SR, ktorý
v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 vyslovil, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri
interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným

smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide o pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať,
či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových

strán popierame nižšie) ešte neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o
náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah
záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a
výška úveru. Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobkyne sú nesprávne a v rozporeso zákonom. Zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými
spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných
splátok, alebo spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých

dátumsplatnostiposlednejsplátkyuvedenývoznámeníoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnej
splatnosti. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru,
pretože nie je v zmysle uvedeného spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho
záväzku v zmysle zmluvy. Požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou
nad rámec smernice a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe

bezúročnosti úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie
spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie
jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobkyňou neobstojí a je založený na formalistickom prístupe
pri výklade právnej normy. Jazykový doslovný výklad právnej normy podávaný žalobkyňou odporuje v

prvom rade systematickému výkladu. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho
znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie
splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva
spotrebiteľapožadovaťamortizačnútabuľkupodľa§9ods.5zákona.Veďdanéúdajebyužmalpriamov

zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam §
9ods.5.Uplatneniejazykovéhovýkladuprávnejnormypopieraajpovinnosťrešpektovaťúčinkyúnijného
práva. Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis

plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Žalovaný
poprel aj tvrdenia žalobkyne o tom, že zmluvy o revolvingovom úvere neobsahovali údaje o priemernej

RPMN za úver a RPMN úveru. Oba predmetné údaje sú obsiahnuté v obsahu bodu 6. zmluvných
vzťahov a nemožno hovoriť o žiadnom porušení povinnosti. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že
sa pridržiava už uvedenej námietky voči uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
predovšetkým z pohľadu nesprávnosti výpočtov, na základe ktorých žalobkyňa dospela k výslednej
sume, ako aj z dôvodu absencie ďalších právne relevantných skutočností či podporných dôkazov,

ktorými by oprávnenosť svojho nároku preukázal.

5. Súd vo veci dňa 22.11.2018 rozhodol rozsudkom č.k. 35Csp/27/2018-118, ktorým rozhodnutím
rozhodol nasledovne:

- I/ určil, že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté k revolvingovým zmluvám č. XXXXXXXXXX
N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX Y. Č..
XXXXXXXXXX N. T.Y. XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným
ako veriteľom sú neplatné;

- II/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 7 416,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku;

- III/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 1
000,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku;

- IV/ v časti určenia neplatnosti Zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX žalobu zamietol;

- V/ právo na náhradu trov konania žalobkyni nepriznal.

6. Voči uvedenému rozhodnutiu (okrem zamietajúcej časti) bolo zo strany právneho zástupcu
žalovaného podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Trnava, ako súd druhej inštancie, a to
rozhodnutím č.k. 10Co/50/2019-85 zo dňa 26.2.2020. Uvedeným rozhodnutím súd druhého stupňarozsudok tunajšieho súdu (súdu prvej inštancie) v napadnutom výroku o určení
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy potvrdil a v napadnutých výrokoch o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7 416,51 Eur a o povinnosti zaplatiť finančné

zadosťučinenie spolu s nárokom na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Predmetom konania vzhľadom na rozhodnutie súdu druhého stupňa ostal nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 7 416,51 Eur, nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo
výške 1 000,- Eur a nárok na náhradu trov predmetného konania.

8.Povrátenívecitunajšiemusúdubolovytýčenépojednávanie,atonadeň13.10.2020.Pojednávaniasa
osobne zúčastnila len žalobkyňa a jej splnomocnený zástupca. Právny zástupca žalovaného svoju ako i
žalovaného neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil, a to podaním súdu doručeným dňa 16.6.2020.
V predmetnom podaní súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol aj bez ich
prítomnosti. Súd teda pojednával len v prítomnosti žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu.

9. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne pred súdom uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby a žiada,
aby súd rozhodol tak ako v pôvodnom rozsudku a priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie v pôvodne
uplatnenej výške 7 416,51 Eur. Čo sa týka uplatnenej výšky primeraného finančného zadosťučinenia
vychádzali z toho, že konanie žalovaného malo výrazný vplyv na život a psychický stav žalobkyne.

V prípade vyhovenia žalobe v tejto časti priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia
ponecháva na úvahu súdu.

10. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvné dojednania
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., prehľad platieb žalobkyne, oznámenie veriteľa o schválení
úveru a karta klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX, oznámenie
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok, doklady o vyúčtovaní mzdy žalobkyne za rok 2016
(mesiac apríl až december), za celý rok 2017, za rok 2018 (mesiac január), pričom zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

11. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila štyri spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých boli žalobkyni
poskytnuté spotrebiteľské úvery, ktoré sa táto zaviazala v pravidelných mesačných splátkach
žalovanému vrátiť. Peňažné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté za nasledovných podmienok:

- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 36, mesačná splátka 85,15 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 3 065,40 Eur, predpokladaná RPMN 70,00 %, priemerná
RPMN 46,06 %, ročná úroková sadzba 70,00 %;

- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 36, mesačná splátka 85,15 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 3 065,40 Eur, predpokladaná RPMN 70,00 %, priemerná
RPMN 46,06 %, ročná úroková sadzba 70,00 %;

- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 42, mesačná splátka 47,43 Eur,

celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 2 142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, priemerná
RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 %;

- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 42, mesačná splátka 47,43 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 2 142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, priemerná

RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 %.

12. Nakoľko žalobkyňa svoju povinnosť splácať poskytnuté úvery riadne a včas neplnila, s ich splácaním
sa dostala do omeškania. Žalovaný tak pristúpil k realizácii dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne,
prostredníctvom ktorých sa realizovalo splácanie poskytnutých úverov.

13. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzavreté zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba -
spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebopodnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto
neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

14. Predmetné zmluvy teda súd považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazujú známky
absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami
spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia

majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Po preskúmaní zmlúv o úvere z pohľadu či obsahujú náležitosti uvedené v

§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd zistil, že zmluvy neobsahujú údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona). Konkrétny
dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluvách uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani
odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Žalobkyňa mala podľa zmluvy zaplatiť
36 (prvé dve zmluvy) a 42 (druhé dve zmluvy) splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluvách
jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmlúv vyvodiť ani

konečnúsplatnosťúveru.DátumposlednejsplátkyobsahovalolenOznámenieveriteľaoschváleníúveru
dlžníkovi, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalobkyňou podpísané a
vyhotovené bolo až potom, ako žalobkyňa podpísala návrh na uzavretie zmluvy a zároveň
žalovaný nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalobkyni doručené. Vzhľadom na uvedené nedostatky
súd síce považoval zmluvy o spotrebiteľských úveroch za platne uzavreté, v dôsledku chýbajúcich

náležitostí sú však poskytnuté úvery bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa bola žalovanému
povinná vrátiť len toľko peňažných prostriedkov, koľko jej od neho bolo reálne poskytnutých. To čo mu
uhradila naviac predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

25. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že prvý úver bol žalobkyni reálne
poskytnutý vo výške 1 277,05 Eur, pričom žalobkyňa splatila sumu vo výške 3 105,84
Eur, t.j. poskytnutý úver preplatila o 1 828,79 Eur, druhý úver bol poskytnutý reálne vo výške 1 277,05
Eur, splatených bolo 3 045,38 Eur, čiže v tomto prípade bolo splatené o 1 768,33 Eur viac. Tretí úver
bol žalobkyni poskytnutý taktiež vo výške 1 277,05 Eur, splatených bolo 3

996,24 Eur, a síce o 2 719,19 Eur. V prípade posledného úveru bolo žalobkyni poskytnutých rovnako
tak 1 277,05 Eur, splatených však bolo 2 377,25 Eur,
čo je o 1 100,20 Eur. Uvedené mal súd preukázané z listinných dôkazov predložených žalobkyňou,
pričom vykonané úhrady súdu preukázala a podložila dokladmi o vyúčtovaní mzdy, z ktorých mal súd
preukázané vykonávanie zrážok z príjmu žalobkyne v prospech žalovaného. Súd vychádzal z prehľadu

splátok úverov vyhotovených a predložených žalobkyňou (čl. 8-11 spisu), nakoľko tieto žalobkyňa
podložila aj dokladmi o vyúčtovaní mzdy. Čo sa týka prehľadu splátok úverov nachádzajúcich sa na čl.
34, čl. 36, ktoré boli taktiež predložené žalobkyňou, tak tieto boli vypracované žalovaným, pričom súd
nemal dôvod z nich vychádzať, nakoľko zo strany žalovaného neboli nijako podložené, pričom jednalo sa
len o dva úvery zo štyroch. Žalovaný vo svojich vyjadreniach síce popieral dôvodnosť nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, avšak z jeho strany neboli súdu predložené žiadne dôkazy, z ktorých by
súd mal preukázané aké sumy boli žalobkyňou na poskytnuté úvery splatené. Nakoľko súd dospel k
záveru, že zmluvy uzatvorené medzi sporovými stranami neobsahovali zákonom predpísané náležitosti,
úvery boli poskytnuté bezúročné a bez poplatkov, a teda žalobkyňa bola povinná vrátil len to čo jej bolo
poskytnuté. Z vyššie uvedeného prehľadu poskytnutých a splatených čiastok je zrejmé, že žalobkyňa

poskytnuté finančné prostriedky preplatila o sumu 7 416,51 Eur. To znamená, že o túto sumu sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, a to na úkor žalobkyne - spotrebiteľa. Súd mal zato, že žaloba v časti vydania
bezdôvodného obohatenia je dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel.

28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

29. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

30. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

31. Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia
§ 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

32. Zákon o ochrane spotrebiteľa vo svojich ustanoveniach priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý

bol na súde úspešný voči dodávateľovi za porušenie jeho práv alebo povinností, má nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

33. Základný predpoklad a splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia žalobkyni v danom prípade splnený bol (úspech pri ochrane práva spotrebiteľa v

dôsledku porušenia práv a povinností zo strany dodávateľa spočívajúci v potvrdení rozhodnutia
tunajšieho súdu o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy potvrdené súdom druhej inštancie). Účelom
a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde
a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Z hypotézy

citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný.
Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia. Zákon nevyžaduje
pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna a presne definovaná ujma.
Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, bez toho aby spotrebiteľ bol povinný
preukazovať či a v akej výške ujma vznikla. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právo na priznanie

finančného zadosťučinenia žalobkyni v danom prípade vzniklo. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
vyššie citovaným zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi. Uvedená podmienka v danom
prípade splnená bola, nakoľko žalovaný svojím konaním rozhodne nepostupoval v súlade s ochranou
spotrebiteľa a jeho práv, ktoré práva v dôsledku vyššie uvedeného, boli porušené.

34.Kprimeranostivýškypriznanéhofinančnéhozadosťučineniasúdpoukazujenato,žezanemajetkovú
ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach
jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobkyni neoprávnenými platbami v prospech
dodávateľa jednoznačne vzniklo. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne

špeciálne podmienky, nemôže tu však ísť o svojvôľu, pretože i takto priznaná náhrada musí
byť odôvodnená čo do základu a výšky a táto voľná úvaha musí byť preskúmateľná. Primerané
zadosťučinenie môže pozostávať z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý
spotrebiteľ musel trpieť, keďže nie vždy vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov sa
všetko zhojilo.

35. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného malo pre žalobkyňu nepriaznivé ekonomické
dôsledky. Konanie žalovaného bolo jednoznačne v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa ako
slabšej strany sporu. Súd má za to, že žalovaný ako podnikateľ v oblasti spotrebiteľskýchúverov, postupoval v rozpore so svojou odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa bola zavedená do omylu
(nepravdivo informovaná), následne bola nútená plniť na účet žalovaného prostriedky, na ktoré nemal
žalovaný nárok a napokon bola žalobkyňa nútená podstúpiť súdne konanie za účelom ochrany svojich

práv.

36. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 7 416,51 Eur, pričom žalobkyni boli celkom poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 5 108,20 Eur. Odplata za poskytnutie úverov po zohľadnení nezákonného strhnutia poplatku

predstavovala až sumu 891,80 Eur; teda v tejto výške boli zároveň ohrozené majetkové práva
žalobkyne, pretože bez zásahu súdu by žalovaný zasiahol do majetkových práv žalobkyne v rozsahu
rovnajúcom sa odplate za úver. Žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch tým, že zmluvy ním pripravené neobsahovali zákonom stanovené náležitosti,
a neboli uzatvorené v predpísanej forme. Žalobkyňa celkom isto už tým, že musela pristúpiť k súdnemu
vymáhaniu svojej pohľadávky utrpela určité psychické napätie a stres, ktorú skutočnosť ani nie je

potrebné iným spôsobom dokazovať. Obohatenie sa žalovaného muselo mať tiež nepriaznivý dopad
na jej finančnú situáciu a obstarávanie jej potrieb. Po zhodnotení všetkých týchto okolností dospel súd
k záveru, že požadované finančné zadosťučinenie je primeraným. Priznaná suma plne zohľadňuje ujmu
(morálnu a majetkovú) na strane žalobkyne a predstavuje dostatočnú sankciu pre žalovaného, ktorá
by ho mala pri ďalšom poskytovaní úverov odradiť od porušovania príslušných noriem na ochranu

spotrebiteľa.

37. Žalobkyňa požadovanú sumu zdôvodnila zhoršením zdravotného stavu v dôsledku postupu
žalovaného, ktorý neustále používal vyhrážky a hrubý nátlak, čo spôsobilo dlhodobú práceneschopnosť
žalobkyne, ako aj intenzitou zásahu do jej práv a výškou sumy, o ktorú sa žalovaný ne jej úkor obohatil.

Zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným boli vo svojich ustanoveniach v rozpore so zákonom
a zakladali hrubú nerovnováhu práv a povinnosti v neprospech slabšieho spotrebiteľa, a predstavovali
takporušenieustanovenia§4ods.6 aods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Pri
uzatvorení zmlúv použil žalovaný nekalé obchodné praktiky spočívajúce v tom, že text obsahu zmlúv bol
tlačený veľmi malým písmom v dôsledku čoho je formulár nečitateľný a v uplatnení dohody o zrážkach,

ktorá je v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vyslovene neprípustnou
formovou zabezpečenia záväzku. Súd má zato, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, sa v predmetnom konaní
domáhala ochrany svojich práv súdnou cestou a v konaní bola úspešná, takže jej v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. prislúcha aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané
finančné zadosťučinenie bolo zo strany žalobkyne uplatnené v sume 1 000,- Eur.

Žalovaný, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má postupovať s
odbornou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje nielen v rovine uzatvorenia zmluvy v súlade so zákonom,
ale aj v jej následnom plnení a prijímaní finančných plnení zo strany spotrebiteľa. Žalovaný predložil k
podpisu (štyri krát) návrh spotrebiteľskej zmluvy, ktorá neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho sa stala nezrozumiteľnou a neurčitou. V dôsledku použitia

slovných spojení „úroky“ a „zmluvná odmena“ skresľuje informácie o skutočnej výške odplaty za
poskytnutie úveru a v časti zmluvných podmienok je napísaná i nečitateľným malým
písmom. Na základe zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom (o tejto skutočnosti žalovaný vzhľadom
na požiadavku odborného poskytovania služieb a rozhodovacej činnosti súdov musel vedieť) prijal od
žalobkyne neoprávnený prospech v sume 7 416,51 Eur, vydanie ktorého si žalobkyňa musela uplatniť

súdnou cestou a výška ktorého je vyššia než samotná výška poskytnutých úverov (5 108,2 Eur). Z
konania žalovaného je zrejmé, že pri svojej podnikateľskej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských
úverov, nepostupoval v súlade so zákonom, používal praktiky, ktoré je možné kvalifikovať ako nekalé
obchodné praktiky a zmluvné dojednania, ktoré majú povahu neplatných zmluvných podmienok a týmto
postupom získal neoprávnený prospech v rozsahu 7 416,51 Eur a spôsobil žalobkyni nemajetkovú ujmu

anepriaznivéekonomickédôsledkyvtom,ževýškaneoprávnenéhoprospechupožadovanéhozostrany
žalovaného mala negatívny dopad na jej ekonomickú situáciu a zabezpečovanie životných potrieb pre jej
rodinu,ktorýsaešteviacprehĺbilvprípadeuskutočňovaniazrážokzostranyzamestnávateľa,nazáklade
žiadosti žalovaného, v očiach ktorého žalobkyňa vystupovala ako dlžník neplniaci si svoje povinnosti.
Žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval v súlade so zákonom, používal praktiky, ktoré

je možné kvalifikovať ako nekalé obchodné praktiky a rovnako tak používal aj zmluvné dojednania, ktoré
majú povahu neplatných zmluvných podmienok a nie sú v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi
na ochranu spotrebiteľa. Konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v súlade s ochranou
spotrebiteľa ako slabšej strany daného sporu. Súd požadovanú sumu finančného zadosťučineniapovažoval za primeranú, a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako
spotrebiteľa. Konaním žalovaného vznikli na strane žalobkyne nepriaznivé ekonomické dôsledky. Tým,
že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatnil zrážky zo mzdy vo výške dvojnásobku mesačnej splátky,

vyvolalo u žalobkyne taktiež aj stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u
nej stav neistoty a obavy z možnosti, že zo strany žalovaného sa bude voči nej uplatňovať nárok na
uhradenie už raz splatených peňažných prostriedkov a výška bezdôvodného obohatenia bude narastať.

38. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že súd mal vznik nároku na finančné zadosťučinenie za

preukázané, pričom jeho požadovanú výšku mal za primeranú, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
daného rozhodnutia a podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu i v časti finančného zadosťučinenia.
Požadovanú výšku 1 000,- Eur mal za dôvodnú a opodstatnenú, čo do výšky i základu, a to vzhľadom
na vyššie vedené skutočnosti a závažnosť nezákonného konania zo strany žalovaného.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobkyni v konaní žiadne trovy nevynikli,
žiadne si neuplatnila a žiadne jej nevyplývali ani zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.