Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. apríl 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010531
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4420010531.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného L. T., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn.
1Pv/221/20/4404 z 14.09.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 08.04.2021
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. T. nar.XX.XX.XXXX v X., trvale bytom T. , J. F. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV
a ÚVTOS Nitra,

je v i n n ý , ž e

dňa 23.05.2020 v čase medzi 16.30 h a 17.00 h viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia,
evidenčného čísla NZ XXX BT, bielej farby v obci T. po Ulici F. X., ktoré vozidlo pri Farskom kostole F. M.
V. nasmeroval zozadu na práve prechádzajúcu poškodenú jeho bývalú družku a matku ich spoločného
dieťaťa W. L., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom U., prechodne bytom T., Z. XX, ktorá zo strachu

uskočila pred idúcim vozidlom v snahe zabrániť zrážke, následne obžalovaný zastavil osobné motorové
vozidlo pri kostole v jej tesnej blízkosti, vystúpil z vozidla kričiac a vulgárne nadávajúc na poškodenú,
pričom jej vytýkal, že bola schopná nechať dcéru plakať u jej matky, dal jej dve facky na ľavú stranu tváre,
v dôsledku čoho mu poškodená uviedla, že zavolá políciu, čo viedlo k vystupňovaniu jeho agresívneho
konania voči poškodenej, dal jej ďalšie dve facky na líce, schytil ju za vlasy a násilím natlačil proti
jej vôli do jeho osobného motorového vozidla na sedadlo situované za spolujazdcom, dva krát udrel
poškodenú päsťou do podbrušia a kopol do nohy, aby ju vtiahol do vozidla, aby mohol zavrieť dvere
na vozidle, po tomto násilím zatvoril dvere na vozidle, prešiel do prednej časti vozidla, odkiaľ zobral zo

sedadla spolujazdca plastovú fľašu o objeme 0,5 l naplnenú benzínom a tento benzín vylial poškodenej,
sediacej v osobnom motorovom vozidle, na hlavu a celé telo, následne vytiahol zapaľovač a tento k
poškodenej priblížil na vzdialenosť asi 30 cm ako výstrahu, zapaľovačom však neškrtol, nevytvoril iskru
ani plameň, ale držiac ho v ruke v smere k poškodenej kričal, že keď poškodená nebude s ním, tak
nemôže byť ani s nikým iným, povedal poškodenej, že ho nemôže opustiť, lebo keď ho opustí, tak
jej podreže krk, následne odišiel vozidlom aj s poškodenou k jeho príbytku na H. F. vrch číslo X v T.,
otvoril dvere na vozidle a povedal poškodenej, aby sa išla upokojiť do letnej kuchynky, poškodená ho zo

strachu poslúchla a zotrvala v kuchynke, ktorým konaním spôsobil poškodenej zranenie - abdominalgia
v hypogastriu po traume, vyžadujúce si dobu liečenia do 3 dní,

t e d a

iného násilím nútil, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na
chránenej osobe (blízkej osobe),č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení

Zákona č. 474/2019 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného
zákona a ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ako ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona) na trest odňatia slobody 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.09.2020 pod sp.zn. 1Pv/221/20/4404
obžalobu na obvineného L. T. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona, ust. § 139 odsek 1

písmeno c) Trestného zákona ust. § 38 odsek 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 23.05.2020 v čase medzi 16.30 h a 17.00 h viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia,
evidenčného čísla NZ XXX BT, bielej farby, v obci T. po H. F. vrch a pri I. kostole F. M. V. nasmeroval
osobné motorové vozidlo zozadu na práve prechádzajúcu poškodenú W. L., narodenú XX.XX.XXXX,

trvale bytom U., prechodne bytom T., Z. XX, jeho bývalú družku, s ktorou má spoločné dieťa, ktorá zo
strachu uskočila pred idúcim vozidlom v snahe zabrániť zrážke, následne obvinený zastavil osobné
motorové vozidlo pri kostole v jej tesnej blízkosti, vystúpil z vozidla kričiac a vulgárne nadávajúc na
poškodenú, pričom jej vytýkal, že bola schopná nechať dcéru plakať u jej matky a dal jej dve facky na
ľavú stranu tváre, v dôsledku čoho mu poškodená uviedla, že zavolá políciu, čo viedlo k vystupňovaniu

jeho agresívneho a násilného konania voči poškodenej, dal jej ďalšie dve facky na líce, schytil ju za
vlasy a násilím natlačil proti jej vôli do jeho osobného motorového vozidla na sedadlo situované za
spolujazdcom, dva krát udrel poškodenú päsťou do podbrušia a kopol do nohy, aby ju vtiahol do vozidla,
aby mohol zavrieť dvere na vozidle, po tomto násilím zatvoril dvere na vozidle, prešiel do prednej časti
vozidla, odkiaľ zobral zo sedadla spolujazdca plastovú fľašu o objeme 0,5 l plnenú tekutinou, zápachom

silne pripomínajúcou benzín a túto tekutinu vylial poškodenej, sediacej v osobnom motorovom vozidle,
na hlavu a celé telo, následne vytiahol zapaľovač a tento k poškodenej, obliatej tekutinou zápachom
silne pripomínajúcou benzín, priblížil na vzdialenosť asi 30 cm ako výstrahu, zapaľovačom však neškrtol,
nevytvoril iskru ani plameň, ale držiac ho v ruke v smere k poškodenej kričal, že keď poškodená nebude
s ním, tak nemôže byť ani s nikým iným, povedal poškodenej, že ho nemôže opustiť, lebo keď ho opustí,

tak jej podreže krk, následne odišiel vozidlom aj s poškodenou k jeho príbytku na H. F. vrch číslo X v T.,
otvoril dvere na vozidle a povedal poškodenej, aby sa išla upokojiť do letnej kuchynky, poškodená ho zo
strachu poslúchla a zotrvala v kuchynke, ktorým konaním spôsobil poškodenej zranenie abdominalgia
v hypogastriu po traume, pričom poškodená mala z konania obvineného dôvodnú obavu, že jej ublíži,
nakoľko zapaľovač a tekutinu zápachom silne pripomínajúcu benzín použil na zdôraznenie svojich

prednesených vyhrážok voči poškodenej,
p r i č o m
obvinený L. T. uvedený skutok spáchal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno spisovej značky
2Tv/12/03 zo dňa 16.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2004, uznaný vinným zo
spáchaniatrestnéhočinulúpežespolupáchateľstvom podľa§9odsek2Trestnéhozákonak§234odsek

1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: W. L., E. M., U. V., Y. L., E. M., G.
O., I. L., I. V., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou mal problémy už pred týmto skutkom,
opakovane sa k nemu vracala potom, ako ju opustil priateľ z Maďarska, čo jej vyčítal, ale bral ju iba
ako matku svojich detí. V uvedený deň poškodená odišla za svojim priateľom do Maďarska, dcéru F.
nechala u svojej matky, pričom túto k nemu priniesol brat poškodenej (u neho bývajúci), pretože u matky

poškodenej plakala a chcela ísť domov. Keďže nevedel plačúcu dcéru upokojiť, bolo opakovane volané
priateľovi poškodenej, aby poškodená prišla domov, načo táto uviedla, že hneď príde. Obžalovaný preto
išiel autom poškodenej oproti ju čakať na vlak, ale poškodená skorším vlakom neprišla, preto ju išiel
čakať na ďalší vlak, ale rovnako ju nevidel na železničnej stanici, keďže obžalovaný meškal. Po ceste
domov ale obžalovaný poškodenú videl ísť pri kostole smerom domov, zastavil asi 0,5 až 1 meter za
ňou, vystúpil z vozidla, poškodená si chcela sadnúť na sedadlo spolujazdca, ale on jej zabuchol dvere

a dal ju na zadné sedadlo. Potvrdil, že poškodenej vynadal a vulgárne jej nadával, že sa kvôli nejakému
chlapovi nestará o deti a tiež jej povedal, že jej zoberie deti tak, ako ich zobral svojej predchádzajúcej
družke. Potom poškodenú odniesol k sebe domov, ona išla do letnej kuchynky, obžalovaný niečo robil,
poškodená chodila von fajčiť, asi po hodine mu povedala, aby išiel po jej druhú dcéru L., ktorá bola u
bývalej švagrinej U. V. a tak išiel po ňu. Okolo 19. 00. hod. poškodená začala hovoriť, že ju bolí brucho,

pred tým už mala gynekologické problémy s tým, že ide k svojej matke, kde má tabletky.
Tvrdil tiež, že poškodená pred jeho vozidlom neuskakovala, ale keď počula auto, presunula sa na trávu.
Poškodenú posadil na zadné sedadlo tak, že ju chytil vzadu na zátylku a posadil do vozidla, v aute jej
ešte stále vyčítal toho chlapa, nevyhrážal sa jej, ani nemal prečo, pretože ju bral iba ako matku svojich
detí, poškodenú neudrel ani ju neoblial žiadnou tekutinou. Vypovedal, že v kufri auta mal dvojlitrovú

plastovú fľašu ako rezervu, ale táto bola prázdna a tiež uvádzal, že do rúk nevzal zapaľovač, tento ani
nemal, pretože nefajčí.
Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnice o
skorších výpovediach obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný tak vo svojej prvej výpovedi v procesnom postavení obvineného, a to aj v prítomnosti svojho

obhajcu, uviedol, že sa ku skutku uvedenému v uznesení o vznesení obvinenia priznáva a ľutuje svoje
konanie, vzhľadom na svoju psychickú situáciu, ktorú označil za zlú, tvrdil, že nedokáže o skutku ďalej
hovoriť.
Obžalovaný následne pri svojom dopočutí v prípravnom konaní rozdielne v porovnaní so svojou
výpoveďou na hlavnom pojednávaní uvádzal, že poškodenú chytil za vlasy a tak ju strčil na zadné

sedadlo, vynadal jej a povedal, že jej zoberie deti, ak takto bude robiť a následne ju oblial nejakou
tekutinou, nevie, aká to bola tekutina ani to, či to bol benzín, táto tekutina bola v aute, nevie, ako dlho
tam bola ani v akej fľaške a koľko tekutiny bolo a nepamätá sa ani na to, kde presne na poškodenú lial
túto tekutinu a tiež uviedol, že si nepamätá, že by poškodenú kopol do nohy, keď ju strčil do auta.
Obžalovaný zistené rozpory vysvetľoval tak, že v čase výsluchov bol psychicky na dne, bol nervózny, čo

bude s deťmi a bolo mu všetko jedno. Tiež na otázku, či nejakým spôsobom manipuloval s oblečením
poškodenej potom, ako odišla k svojej matke v zmysle ich skladania, premiestňovania, prania, žehlenia,
odpovedal, že zvykol prať každý deň a nevedel povedať, či pral aj v uvedený deň.

Poškodená W. L. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený

deň dcéru F., ktorú má s obžalovaným, zaniesla k svojej matke, druhú dcéru švagrinej U. V. a odišla
do Maďarska za priateľom. Po návrate k matke zistila, že F. tam nebola s tým, že dcéru zobrali k
obžalovanému. Volala preto priateľke svojho brata E. M., aby F. zobrali dole k jej matke, nakoľko tam
neprišli, išla po dcéru sama. Keď bola pri kostole, prišiel obžalovaný autom a chcel ju zraziť, musela
odskočiť, potom zastavil, vystúpil z vozidla a začal na ňu kričať, nadával jej do kuriev, vytýkal jej, že

nechala dcéru doma a potom ju vyfackal. Poškodená prešla na druhú stranu vozidla a povedala, že
zavolá políciu. Obžalovaný ju na to ešte raz udrel, otvoril zadné dvere na aute, násilím ju posadil do auta,
kopol do nej a tiež ju udrel do podbrušia a zavrel dvere. Následne odniekadiaľ zobral fľašu, oblial ju,
zobral zapaľovač a hovoril, že ju podpáli. Poškodená kričala, aby prestal. Obžalovaný potom nastúpil do
vozidla na miesto šoféra a vykrikoval, že keď nebude s ním, nebude s nikým iným a odviezol ju k sebe

domov. Poškodená po vystúpení z vozidla išla do letnej kuchynky, kde sa nachádzala švagriná E. M.,
poškodená veľmi plakala a povedala jej, čo jej obžalovaný urobil. Potom prišiel brat poškodenej Y. L. a
aj tomu povedala, čo jej obžalovaný urobil, tento potom išiel za obžalovaným, rozprávali sa. Poškodená
po celý čas bola vo vnútri kuchynky, potom išla k matke a obe dcéry nechala u obžalovaného. Matkepovedala, čo sa stalo a ona jej nedovila ísť k obžalovanému pre dcéry. Poškodená prespala u matky,
ráno ju veľmi bolelo brucho, zavolala lekára a policajti ju zobrali na vyšetrenie.
Na otázky poškodená odpovedala, že vozidlo obžalovaného najskôr počula prichádzať a potom ho aj

videla s tým, že toto išlo rýchlo, zľakla sa a odskočila. Vypovedala, že od obžalovaného dostala dve
facky, jedenkrát ju udrel päsťou do podbrušia a jedenkrát ju kopol do oblasti stehna, keď už sedela v
aute, pretože chcela vystúpiť. Opísala spôsob, akým ju obžalovaný naložil do auta tak, že ju chytil za
pravú ruku, stlačil ju a natlačil ju do auta. Poškodená nevedela uviesť, aký bol objem fľaše, z ktorej
ju obžalovaný oblial s tým, že išlo o plastovú fľašu, pričom na ňu vylial celú fľašu tak, že jej ju držal

nad hlavou a táto tekutina zapáchala podobne ako benzín. Uvádzala, že táto tekutina zasiahla väčšinou
prednúčasťpulóvraačasťsadostalaajnanohavice.Tiežvypovedala,žeobžalovanýzapaľovačvytiahol
z vrecka nohavíc, pričom zvykol nosiť zapaľovač, tento držal vo vzdialenosti, ktorú poškodená nevedela
uviesť a ukázala iba orientačne vzdialenosť do 1 metra. Poškodená uviedla, že sa bála a bránila sa
iba vtedy, keď ju obžalovaný násilím tlačil do auta. Poškodená tiež vypovedala, že bratovi a švagrinej
povedala, že ju obžalovaný vyfackal a oblial benzínom a chcel ju podpáliť. Oblečenie si vyzliekla a

nechala u obžalovaného, podľa nej jej šaty opral, pretože boli na sušiaku. Poškodená za príčinu tohto
správania obžalovaného označila žiarlivosť.
Súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede poškodenej z prípravného konania, kedy rozdielne
vypovedala, že od obžalovaného dostala najskôr dve facky na ľavú stanu tváre, prešla na druhú stranu
vozidla kričiac, že na neho zavolá políciu, dostala dve facky na pravú stranu tváre, potom ju chytil za

vlasy, natlačil ju do vozidla, kde ju ešte dvakrát udrel do oblasti podbrušia, kopol ju do nohy, pričom sa
snažila vystúpiť z vozidla, ale ju nepustil, privrel dvere a potom zo sedla spolujazdca vybral fľašu a oblial
ju benzínom, kričal pritom, že ju podpáli a v ruke mal zapaľovač, medzitým kričal, že keď ho nechá, tak
jej podreže krk. Poškodená vtedy tiež čiastočne rozdielne opisovala aj okolnosti jej následného pobytu
v mieste bydliska obžalovaného a komunikácie s tam prítomnými osobami.

Poškodená uvedené rozpory vysvetlila tak, že na polícii vypovedala pravdu a v čase hlavného
pojednávania si už na všetko nespomenula.

Matka poškodenej E. M. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedla, že svedkom incidentu medzi
obžalovaným a poškodenou nebola, vie o ňom iba to, čo jej povedala poškodená, a síce, že ju

obžalovaný oblial a strčil ju do auta, poškodená jej povedala, že ju obžalovaný chcel podpáliť. Tvrdila,
že z vlasov poškodenej po jej príchode k nej cítila trošku benzínu. Podľa svedkyne poškodená nemala
žiadne viditeľné zranenia, ale sťažovala sa na bolesť brucha.
Súd prečítal výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že poškodená
jej povedala, že obžalovaný ju chcel zraziť autom, potom vyskočil z auta a dal jej facku, kopol ju a ťahal

za vlasy, hodil ju do auta, kde na ňu vylial benzín a chytil zapaľovač s tým, že ju podpáli, potom zavrel
dvere, aby nemohla vystúpiť a zobral ju k sebe domov, pričom jej povedal, že keď odíde, tak ju zabije
a neuvidí dcéry.
Svedkyňa sa následne pridržala tejto svojej výpovede z prípravného konania s tým, že na polícii
vypovedala pravdu a aktuálne si už na podrobnosti až tak nepamätá.

Keďže svedok Y. L. (brat poškodenej) v úvode svojej výpovede uviedol, že si na nič z predmetného dňa
nepamätá, pretože bol v krčme, súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania,
kedy vypovedal, že v predmetný deň po príchode domov z krčmy sedela u neho v kuchyni poškodená,
bola tam aj jeho priateľka E. M., pričom poškodená plakala, že ju obžalovaný oblial benzínom. Svedok

potom odišiel na čerpaciu stanicu kúpiť cigarety a keď sa vrátil, obžalovaný varil večeru a svedok s
priateľkou odišiel do dediny. Na otázku, či mu obžalovaný hovoril niečo o tom, čo sa stalo medzi ním
a poškodenou, svedok odpovedal, že obžalovaný mu povedal toľko, že bol nervózny. Tiež tvrdil, že z
poškodenej niečo cítil, ale nevie, čo to bolo. Uvádzal tiež, že aj jeho frajerka mu následne povedala, že
poškodená vbehla do kuchynky, plakala, že ju obžalovaný v aute polial benzínom.

AjvýpoveďsvedkyneE.M.zprípravnéhokonaniasúdprečítalnahlavnompojednávaní,keďžesvedkyňa
si na hlavnom pojednávaní nevedela spomenúť na žiadne okolnosti týkajúce sa veci. Svedkyňa v
prípravnom konaní vypovedala, že poškodená vbehla do kuchynky, plakala, povedala, že obžalovaný ju
oblial benzínom a toto isté povedala aj priateľovi svedkyne Y. L., ktorý prišiel neskôr. Tvrdila vtedy, že z

poškodenej necítila nič, pretože bola prechladnutá a tiež na nej nevidela žiadne zranenia.
Svedkyňa následne potvrdila, že v prečítanej výpovedi uvádzala pravdu.Svedkyňa U. V. vypovedala, že v uvedený deň strážila dcéru poškodenej L., prišiel po ňu obžalovaný,
preto sa ho pýtala, z akého dôvodu neprišla poškodená. Obžalovaný jej vtedy povedal, že mal nejaký
amok, že poškodenú oblial benzínom, ale že jej nechcel ublížiť. Svedkyňa si nebola istá, ale zdá sa jej,

že obžalovaný hovoril i to, že dal poškodenej facku. Tiež vypovedala, že sa na druhý deň o tejto udalosti
rozprávala aj s poškodenou, ktorá jej hovorila o tom benzíne a svedkyňa jej ho aj cítila vo vlasoch.
Svedkyňa v prípravnom konaní rozdielne vypovedala, že obžalovaný jej povedal o dvoch fackách, ktoré
dal poškodenej a tiež uvádzala, že poškodená jej hovorila o tom, že obžalovaný ju sotil do auta, bol na
ňu násilný a že ju oblial nejakou látkou, spomínala, že ju škrtil, chytil za krk a tak sotil do auta. Svedkyňa

vtedy tiež potvrdzovala, že vlasy poškodenej zapáchali od benzínu alebo nafty.
Svedkyňa po konfrontácii s touto jej skoršou výpoveďou jej obsah potvrdila s tým, že sa tejto výpovede
pridržiava, keďže s odstupom času sa už na detaily nepamätá.

Svedok I. L. (brat poškodenej) na hlavnom pojednávaní nevedel k predmetu tohto konania uviesť žiadne
bližšie skutočnosti s tým, že nebol jeho svedkom a v mieste bydliska obžalovaného sa zdržal iba chvíľu,

nič vtedy nevidel, ani sa s poškodenou nestretol a s touto sa ani neskôr o udalosti nebavil.

Svedok I. V. obdobne tvrdil, že bol prítomný v miesta bydliska obžalovaného iba krátky čas, registroval,
že obžalovaný odišiel, potom sa vrátil s poškodenou (jeho sesternicou), ktorá iba okolo neho prešla,
nezaznamenal preto jej emočný stav ani nezacítil z nej žiadny zápach. Potvrdil však, že v prípravnom

konaní opoznal oblečenie, ktoré mala poškodená v tom čase oblečené.

Svedkyňa G. O. pred súdom vypovedala, že v mieste bydliska obžalovaného iba videla poškodenú
utekať dovnútra do izbičky, pričom táto plakala, nič jej ale nehovorila a svedkyňa z nej ani nič necítila.
Svedkyňa po prečítaní jej výpovede z prípravného konania, kedy rozdielne uviedla predovšetkým to, že

sa obžalovaného pýtala, či poškodenú zbil, načo mykal ramenami a nič nehovoril, vysvetľovala, že na
polícii vypovedala pravdu, pričom je názoru, že ani na hlavnom pojednávaní nevypovedala rozdielne.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislava
Rozborila súd zistil, že u poškodenej dňa 24.05.2020 zistená abdominalgia (bolesť v oblasti brucha)

mohla vzniknúť z dôvodu vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, ktoré pôsobilo na oblasť
podbruška menšou silou a prudkosťou, napríklad po kopnutí do oblasti brucha, ale zároveň mohla byť
spôsobená aj z iných príčin, teda neúrazového pôvodu s tým, že v lekárskej správe poškodenej z
24.05.2020 nie sú uvedené žiadne úrazové zmeny, vonkajšie zranenia charakteru kožných odrenín,
krvnýchvýronov.Vprípade,akbyboloupoškodenejkonštatovanéporanenieúrazovéhocharakteru,toto

by hodnotil ako úraz ľahký, ktorý by si vyžiadal dobu liečby 1 až 3 dni a poškodená by bola obmedzovaná
len lokálnou bolesťou po túto dobu. Znalec skonštatoval, že podľa výpovede poškodenej by mali byť
prítomné markanty po útoku, teda po fackách a kopnutiach.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu - osobného motorového vozidla obžalovaného zn. Škoda Felícia

EČ: NZ XXX BT zo dňa 24.05.2020 vo večerných hodinách (t.j. až s odstupom jedného celého dňa) súd
zistil, že v jeho interiéri na podlahe za sedadlom spolujazdca bol zistený mastný fľak po neznámej látke,
ktorý nebol zaistený ani len fotograficky. Pri ohliadke bola zaistená jediná stopa, a to ako chemická stopa
prázdna plastová fľaša 1,5 l s nápisom „Woda“, nájdená v batožinovom priestore vozidla.

Zo zápisnice o ohliadke miesta bydliska obžalovaného z 25.05.2020 súd zistil, že pri tomto úkone brat
poškodenej Y. L. vydal dobrovoľne ako šaty, ktoré mala poškodená oblečené v čase spáchania skutku,
biele tričko s čiernymi pruhmi, nachádzajúce sa v tom čase v kuchyni predmetného domu.

Poškodená na výzvu vyšetrovateľa v prípravnom konaní dňa 25.05.2020 dobrovoľne vydala bledomodré

rifle s bielymi ornamentmi.

Uvedená pri ohliadke osobného motorového vozidla obžalovaného zaistená chemická stopa - plastová
fľaša, oblečenie poškodenej ako aj vzorka jej vlasov, odobratá jej dňa 25.05.2020 (t.j. s odstupom
až dvoch dní s tým, že táto vzorka nebola odobratá z temena hlavy, ale z koncových častí

vlasov na ľavej strane hlavy) boli predmetom znaleckého skúmania Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistickej požiarnej chémie, pričom podanými
znaleckými posudkami bolo skonštatované, že v predložených nohaviciach a vzorke vlasov, nebola
zistená prítomnosť látok pochádzajúcich zo zvyškov ľahko horľavých kvapalín, naopak, v predloženomtričku bola zistená prítomnosť malého množstva veľmi odparených zvyškov automobilového benzínu.
Obdobne boli zvyšky čiastočne odpareného automobilového benzínu zistené v skúmanej plastovej fľaši.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký
posudok znalca z dobru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých RnDr. Mgr. Dušana
Kešického PhD. Ten v jeho záveroch skonštatoval, že obžalovaný vykazuje intelektové schopnosti
v pásme priemeru, jeho intelekt a poznávacie funkcie nevykazujú znaky patológie. Podľa posudku
obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu a nevykazuje zvýšenú mieru agresivity ako

osobnostnej črty, ktorá by prevažným spôsobom ovplyvňovala jeho správanie pri snahe presadiť
svoje záujmy, prevažne teda nekoná agresívne, ale koná takto epizodicky, pri nadmernej záťaži,
ktorá je generovaná hlavne interpersonálnou záťažou, špecificky vo vzťahu k prípadu ide o konflikty
s partnerkou, keď je riziko agresie zvýšené. Uvoľňovanie negatívnych emócii smerom navonok je
primerane kompenzované z prosociálnych zdrojov, pokiaľ dôjde k presiahnutiu záťaže nad kapacitu pre
zvládanie, tak reakcia je často impulzívna, bez primeranej účasti regulačných mechanizmov. Osobnosť

obžalovaného je nezrelá a takéto sú aj jeho emócie v kontexte interpersonálnej interakcie, vrátane
špecifickyintersexuálnej.Priopakovanýchzlyhaniachvsaturáciiemočnýchpotriebsaprehlbujeobranný
odstup, stáva sa menej sociálne atraktívnym, takto klesá jeho sebahodnota a môže dochádzať k
zlyhaniam v kompenzačných stratégiách v snahe uchovať vzťah (či už k partnerke alebo k deťom),
ktoré môžu nadobúdať charakter na hranici sociálnej prijateľnosti. Znalec skonštatoval, že schopnosť

obžalovaného „emočnej inteligencie“ je s ohľadom na obranné uzatváranie sa a vyhýbavosť voči
intenzívnym a diferencovaným emočným výmenám znížená. Motivácia konania obžalovaného v
prejednávanej veci je daná motivačným predpolím (charakteristikami osobnosti) s dopadom na aktiváciu
motívu, ako snahy o zamedzenie straty významnej emočnej väzby, ktorú pre neho predstavujú deti a
súčasne sa takto zabezpečuje sanácia zraniteľného sebaobrazu v roli muža - otca. Pobyt obžalovaného

naslobodezopsychologickéhohľadiskaniejeprespoločnosťnebezpečnývgeneralizovanomvýzname,
za postačujúce znalec považuje obmedzenia vo vzťahu k poškodenej, resocializačná prognóza
obžalovaného je pozitívna s odporučením dlhodobej poradenskej a terapeutickej psychologickej
intervencie.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekársku správu z ošetrenia poškodenej dňa 24.05.2020,
zápisnicu o trestnom oznámení (ktoré podávala matka poškodenej, opisujúc v nej poškodenou
sprostredkovaný priebeh fyzického útoku obžalovaného na ňu vrátane úderov a kopnutí poškodenej
obžalovaným, jej násilného vtiahnutia do vozidla, vyhrážania sa jej zabitím a podpálením, obliatia
benzínom s tým, že oznamovateľka i cítila z poškodenej zápach, podobný benzínu alebo inej horľavej

látke), uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4Nt/21/2020 z 12.10.2020, právoplatné dňa
23.10.2020 (ktorým bolo rozhodnuté o zahladení odsúdenia obžalovaného vo veci Okresného súdu
Komárno sp.zn. 2Tv/12/2003) a ďalšie listiny.
Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré konajúcemu súdu

umožňujúpozorovaťvypovedajúceosobyaichreakcienapoloženéotázky,dospelkzáveru,žeobžaloba
bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa žalovaného skutku dopustil.

Obranu obžalovaného, prezentovanú ním na hlavnom pojednávaní, spočívajúcu v absolútnom popieraní
ohrozovania osoby poškodenej osobným motorovým vozidlom, použitia akéhokoľvek násilia voči

telesnejintegritepoškodenejakoajjejnásilnéumiestneniedovozidla,tiežobliatiapoškodenejbenzínom
ako aj akoukoľvek inou látok a s hrozbou podpálenia a tiež vyhrážok zabitím pre prípad, že bude s
iným mužom, pre súd vyznela absolútne nevierohodne nielen preto, že táto obrana obžalovaného je
v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ale, a to predovšetkým preto, že je v rozpore
s predchádzajúcimi výpoveďami samotného obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný totiž

opakovane menil svoj postoj k za vinu mu kladenému trestnému činu, keď najskôr vyhlásil, že sa tohto
dopustil tak, ako bol opísaný v uznesení o vznesení obvinenia, následne tento postoj modifikoval a
pripustil iba, že poškodenú naložil do auta tak, že ju chytil za vlasy a tiež to, že ju vo vozidle oblial jemu
neznámou tekutinou, ktorú mal vo fľaške vo vozidle. Podľa názoru súdu obžalovaný tieto zmene svojej
výpovede v takýchto zásadných otázkach náležite nevysvetlil, keďže jeho tvrdenie, že takto vypovedal

z dôvodu psychického tlaku (a to aj týždeň po jeho vzatí do väzby a dokonca v oboch prípadoch v
prítomnostinímzvolenéhoobhajcu),vyznelopresúdnevierohodneasúdzmenyvýpovedíobžalovaného
vyhodnotil ako tendenčné, zjavne motivované snahou obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti.Tak, ako súd uviedol vyššie, spáchanie skutku bolo obžalovanému preukázané ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi, ktoré vzájomne korešpondovali a podporovali obžalobný návrh prokurátora.
Obžalovaného totiž zo spáchania skutku plne usvedčovala práve poškodená W. L., ktorá vo všetkých

rozhodujúcich detailoch vypovedala konštantne počas celého priebehu trestného konania rovnako, a to
aj na hlavnom pojednávaní, kde pre súd presvedčivo opísala to, ako ju obžalovaný ohrozoval vozidlom, v
dôsledku ktorého konania bola nútená uskočiť z cesty, ako aj to, ako ju obžalovaný následne opakovane
udrel do tváre, násilím ju posadil do vozidla, tiež ju kopnúc do nohy a uderiac do podbrušia a tiež i to, ako
juobžalovanývovozidlepolialbenzínomadržiacvrukezapaľovačhrozil,žejupodpáli,súčasnepoužijúc

vyhrážky zabitím s tým, že pokiaľ nebude s obžalovaným, nebude ani s iným mužom. Poškodená
rozdielne vypovedala skutočne iba s minimálnych detailoch, odlišnosti vo svojej výpovedi vysvetľovala
plynutím času, ktoré vysvetlenie súd uznal za vierohodné a súčasne i za prirodzené aj s poukazom na
emočné rozpoloženie, v ktorom sa poškodená v dôsledku ňou opísaného konania obžalovaného ocitla.

Napriek tomu, že pri tomto incidente nebol okrem obžalovaného a poškodenej prítomný žiadny priamy

svedok, výpoveď poškodenej podporujú výpovede aj ostatných vo veci vypočutých svedkov z okruhu
príbuzných poškodenej, súčasne súc v istom vzťahu aj so samotným obžalovaným, a ktorým poškodená
zreprodukovala viac alebo menej detailne, čoho sa obžalovaný voči nej dopustil a ktorí tiež opisovali
aj reakcie obžalovaného na konfrontáciu s týmito udalosťami. Uvedení svedkovia pritom na hlavnom
pojednávaní viaceré podrobnosti uvádzali rozdielne alebo ich neuvádzali vôbec v porovnaní s ich

výpoveďami z prípravného konania, čo odôvodňovali plynutím času a súčasne neuniklo pozornosti
súdu, že viacerí títo svedkovia sa aktuálne zjavne nechceli v prípade angažovať pre svoj kladný vzťah
k obžalovanému. Ani jeden takto rozdielne vypovedajúci svedok však nepoprel svoje vyjadrenia z
prípravného konania a preto súd vychádzal z týchto ich skorších výpovedí, ktoré aj vzhľadom na čas
ich realizácie a aktuálnosť situácie nepochybne boli najpresnejšie a najmenej ovplyvnené vzťahmi

týchto svedkov k poškodenej a obžalovanému. Z tohto hľadiska tak súd poukazuje na výpoveď matky
poškodenej, ktorá asi pomerne najpresnejšie reprodukovala opis udalostí samotnou poškodenou potom,
ako táto prišla do jej domácnosti, i keď je samozrejmé, že vzhľadom na to, že ide o reprodukciu
poškodenou opísaného konania obžalovaného, táto obsahuje aj isté rozdiely v porovnaní s výpoveďou
poškodenej. Poškodená tak svojej matke opísala fakt, že obžalovaný na ňu nasmeroval motorové

vozidlo,akoajto,žejudovozidlaposadilnásilím,tiežjejopísalaajfyzickénásiliezostranyobžalovaného
a to, že ju obžalovaný polial benzínom a vyhrážal sa jej podpálením, pričom svedkyňa z poškodenej
i cítila benzín. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že trestné oznámenie v
prejednávanej veci podávala práve matka poškodenej, ktorá tieto okolnosti opísala aj v zápisnici o tomto
oznámení, ktorá je dôkazom podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku. Obdobne aj svedkovia Y. L. a

jeho priateľka E. M. v prípravnom konaní uviedli, že poškodená im obom povedala, že obžalovaný ju
oblial benzínom a svedok Y. L. z nej dokonca zápach i cítil. Poškodenú po príchode do miesta bydliska
obžalovaného vnímala bežať do kuchynky aj svedkyňa G. O., ktorá sa preto obžalovaného pýtala, či
poškodenú zbil, načo tento reagoval tak, že iba mykol plecami. Aj svedkyňa U. V. potvrdila, že keď pre
staršiu dcéru poškodenej, ktorú strážila, prišiel obžalovaný a nie poškodená, pýtala sa ho na dôvod, a

obžalovaný jej povedal, že mal amok a oblial poškodenú benzínom. Tejto svedkyni neskôr správanie
obžalovaného opísala samotná poškodená a svedkyňa z jej vlasov dokonca i cítila benzín.

Napriek tomu, že obžaloba tekutinu, ktorou obžalovaný poškodenú polial ako benzín neoznačila, súd
nemalžiadnepochybnosti,žetátotekutinabolabenzínom,atonielenvzhľadomnašpecifickosťzápachu

takej látky, známemu všeobecne každej dospelej osobe bez potreby mať osobitné vzdelanie, ale, a to
predovšetkým, s poukazom na výsledky znaleckého skúmania časti odevu poškodenej z uvedeného
dňa (trička), na ktorom boli stopy po automobilovom benzíne identifikované. Z tohto dôvodu súd ustálil,
že obžalovaný poškodenú oblial benzínom. Pokiaľ obhajoba namietala, že stopy benzínu neboli nájdené
vo vzorke vlasov poškodenej, súd v tejto súvislosti poukazuje na neodbornosť úkonu odobratia vzorky

vlasov z hlavy poškodenej, keď táto vzorka vlasov bola odobratá poškodenej až s odstupom dvoch dní
a dokonca nebola odobratá z temena hlavy poškodenej, na ktoré miesto podľa poškodenej obžalovaný
benzín na ňu vylial, ako ani z ďalších viacerých miest, ktorými mohla táto látka po vlasoch poškodenej
stekať a preto podľa názoru súdu nie je vylúčené, že práve miesto, z ktorého orgány prípravného
konania vzorku vlasov poškodenej odobrali, nemuselo nevyhnutne byť zasiahnuté obliatím benzínom,

resp. sa v čase vykonávania tohto úkonu nemuseli stopy benzínu už nachádzať. Vo vzťahu k námietke
obhajoby, snažiacej sa spochybniť, že poškodenou uvádzaná látka nebola benzínom a touto ani nebola
obliata preto, že stopy benzínu neboli zaistené v osobnom motorovom vozidle, súd obdobne považuje
za potrebné uviesť (odhliadnuc od predchádzajúceho vyjadrenia obžalovaného, kedy pripustil obliatiepoškodenej istou látkou vo vozidle), že ohliadka osobného motorového vozidla obžalovaného nebola
vykonaná dôsledne, keďže okrem plastovej fľaše batožinového priestoru (ktoré v kontexte s výpoveďou
poškodenej nebola tou, z ktorej ju mal obžalovaný benzínom obliať, keďže malo ísť o fľašu s menším

objemom) pri tomto úkone neboli zaistené žiadne ďalšie chemické stopy, a to napriek tomu, že ohliadkou
vozidla bolo zistený aj „mastný“ fľak na podlahe vozidla v zadnej časti jeho interiéru. Napriek tomu podľa
názoru súdu tento nedostatok nemôže viesť k záveru, že poškodená uvádzala nepravdu o obliatí ju
tekutinou zo strany obžalovaného (ktoré konanie aj obžalovaný v prípravnom konaní potvrdzoval), ako
aj o charaktere tejto látky s tým, že išlo o benzín, a to práve s poukazom na jej opis charakteristík tejto

látky, vyhrážky obžalovaného podpálením a predovšetkým zistením stôp benzínu na odeve poškodenej.

Pokiaľ na tele poškodenej neboli pri jej lekárskom ošetrení konštatované žiadne vonkajšie poranenia v
zmysleodrenínakrvnýchvýronov,podľanázorusúdutentofaktnevylučujepoškodenouopísanýpriebeh
útoku obžalovaného na jej osobu, keďže nepochybne vznik takýchto vonkajších následkov závisí aj od
intenzity použitého násilia, oblasť, na ktoré násilie pôsobí, fakt, či zasiahnuté časti tela poškodenej boli

zahalené odevom a pod. Z lekárskych správ z ošetrenia poškodenej pritom vyplýva, že vyšetrenie bolo
zamerané výlučne na oblasť brucha poškodenej a nie aj na iné časti jej tela. Následok fyzického útoku
obžalovaného na poškodenú v podobe bolesti brucha v oblasti podbrušia, súd preto dal do príčinnej
súvislosti s obžalovaným voči nej použitého násilia, čo v konečnom dôsledku nevylúčil ani znalec z
odboru zdravotníctva v ním podanom znaleckom posudku s tým, že na túto časť tela poškodenej

pôsobilo tupé násilie o menšej intenzity a prudkosti.

Na podklade výsledkov takto vyhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa
dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nemal o vine
obžalovaného žiadne dôvodné pochybnosti, keď dospel k záveru, že obžalovaný voči poškodenej použil

násilie, sprevádzané súčasne vyhrážkami zabitím (týmto násilím konzumované) a takto ju nútil niečo
konať, a to jednak nasmerovaním morového vozidla na poškodenú nútiac túto odskočiť z cesty s
cieľom následne použitím násilia v podobe faciek, potiahnutím za vlasy, kopnutím do nohy a údermi do
podbrušia donútiť poškodenú nastúpiť do tohto vozidla a v ňom zotrvať a tiež obliatím benzínom (ako
vysoko horľavou látkou) a hroziac jeho zapálením riešiť svoj vzťah s poškodenou. Obžalovaný tak do

slobody rozhodovania poškodenej v zmysle nútenia ju rozhodovať o svojom pohybe a osobnom živote,
zasiahol opísaným spôsobom aj s použitím zbrane, keďže kritériá zbrane podľa § 122 odsek 3 Trestného
zákona ako veci, ktorou možno útok proti telu urobiť dôraznejším, nepochybne napĺňa nielen benzín ale
aj obžalovaným použité osobné motorové vozidlo.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného vo veci Okresného
súdu Komárno sp.zn. 2Tv/12/2003 sa na tohto aktuálne hľadí, akoby nebol odsúdený, použitie ust. § 38
odsek 5 Trestného zákona na jeho základe neprichádzalo do úvahy a preto súd túto skutkovú okolnosť
z výroku o vine vypustil.

Podľa názoru súd obžalovaný vo výroku rozsudku opísaným protiprávnym konaním naplnil všetky
formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona a ust. § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej
stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným

zákonom,atozáujmunaochraneslobodyrozhodovaniajednotlivcatým,žeinéhonásilímnútil,abyniečo
konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (blízkej osobe).
Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane
druhej.

Súd skutok kvalifikoval podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože ustanovenia neskoršieho
zákona nie sú podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejšie.

Z týchto dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný je slobodný, otcom maloletých detí, pred vzatím do väzby pracoval ako vodič nákladného
motorového vozidla. Z miesta trvalého bydliska o obžalovanom nie sú uvádzané žiadne negatívne
poznatky o jeho osobe a správaní. Obžalovaný má v evidencii priestupkov síce evidované výlučne
postihy za priestupky na úseku cestnej dopravy, súčasne je však z tejto evidencie zrejmé, že sa vminulosti voči nemu viedlo priestupkové konanie pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
spočívajúce vo fyzickom napadnutí predchádzajúcej družky, ktoré konania boli zastavené. Na
obžalovaného sa síce podľa odpisu z registra trestov hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak touto

fikciou nezanikla skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil aj závažnej násilnej trestnej
činnosti, a to trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 odsek 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. (odsúdenie vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/45/1994) a trestný čin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c)
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 2Tv/12/2003, kedy mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov v I. NVS).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ako ani
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona (ako na priťažujúcu okolnosť nemohol súd v zmysle
ust. § 7b odsek 2 Trestného zákona prihliadať na odsúdenie obžalovaného v Spolkovej republike
Nemecko z 04.12.2009, keďže už zo záznamu v odpise z registra trestov je zrejmé, že jazda vozidlom
bez zmluvy o poistení zodpovednosti nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným

činom) a tak pri ich absencii podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladal trest podľa
§ 189 odsek 2 Trestného zákona v základnej sadzbe trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov. Súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, a to
nevyhnutne ako trest nepodmienečný a za podmienok podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
ho na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd pri rozhodovaní o výmere trestu prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním naplnil
znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu až v dvoch alineách, pričom obžalovaný
voči poškodenej použil v krátkom slede rôzne formy násilného správania, keď ju ohrozoval osobným
motorovým vozidlom, fyzicky ju opakovane napadol nielen údermi do tváre, ale aj do brucha a kopnutím

do nohy, nútiac ju nastúpiť do vozidla a v ňom zotrvať, pričom v motorovom vozidle túto oblial benzínom
a držiac v ruke zapaľovač hrozil, že ju podpáli, vyhrážajúc sa jej súčasne i zabitím pre prípad, že bude
s iným mužom. Takéto konanie obžalovaného podľa názoru súdu vykazovalo vysokú mieru agresivity
a nevyspytateľnosti, ktorého spúšťačom zo strany obžalovaného bol fakt, že poškodená trávila deň s
iným mužom, starostlivosť o ich spoločnú, viac ako ročnú, dcéru zabezpečila prostredníctvom svojej

matky a dieťa sa dožadovalo jej prítomnosti. Podľa názoru súdu je táto pohnútka obžalovaného v
nadväznosti na takúto formu násilného správania voči matke jeho dieťaťa, ktorá aktuálne ani nebola
jeho partnerkou, neospravedlniteľná a hoci aj podľa znaleckého posudku obžalovaný prevažne nekoná
agresívne, práve takéto situácie týkajúce sa jeho vzťahu k partnerkám môžu u neho agresívne správanie
vyvolať, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v prípade konania obžalovaného v prejednávanej veci. Zo

skutočností, týkajúcich sa predchádzajúceho života obžalovaného preto vyplýva, že tento sa dostáva
do konfliktných situácii so svojimi partnerkami pri riešení otázky rodičovských a práv a povinností a
súčasne i to, že zo strany obžalovaného v prejednávanej veci nešlo o ojedinelé vybočenie z právnym
poriadkom stanovených noriem správania spôsobom, napĺňajúcim znaky závažnej trestnej činnosti,
keďže obžalovaný sa v minulosti dopustil aj trestného činu v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaným

ako aj trestného činu lúpeže, ktorý je trestným činom vysokej závažnosti a bol mu zaň uložený aj
prísny nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd tak dospel k záveru, že nápravný účinok na osobu
obžalovaného, tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie
mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, ktorá výmera trestu súčasne reflektuje aj závažnosť a okolnosti

obžalovaným spáchaného zločinu, bude pre neho predstavovať dostatočne citeľnú sankciu v podobe
represie a súčasne ochráni spoločnosť pred obdobnými zlyhaniami obžalovaného a aj iných odradí od
páchania trestnej činnosti (generálna prevencia).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).