Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116207747
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116207747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: T. L., W.. X. X. XXXX, F. Š.
XXX/X, W. F., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 472
344 66, proti žalovanému: T. L..C..I.., T. XX, F., K.: XX XXX XXX, o 1.408,13 eur s prísl., na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
24. januára 2017 č. k. 6C/23/2016 - 74, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.408,13
eur s 8,05 % úrokom z omeškania od 9.4.2016 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli uzatvorili dňa
23.4.2010 zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe
ktorejsaveriteľ-žalovanýzaviazalposkytnúťžalobkyniúvervovýške200,-euražalobkyňasazaviazala
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur v 9 splátkach po 40,- eur
mesačne počnúc dňom 18. 5. 2010. Žalobkyňa so žalovaným dňa 29. 7. 2010 uzavreli Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX. Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200,- eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť

žalovanému úver zvýšený o poplatok v sume 196,- eur v 12 - splátkach v sume 33,- eur, počnúc dňom
18.08.2010. Žalobkyňa žalovanému uhradila na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 17.5.2010 sumu
40,- eur, dňa 15.7.2010 sumu 120,- eur a dňa 10.10.2011 sumu 636,10,- eur. A na zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX dňa 29.07.2010 uhradila žalovanému dňa 09.10.2011 sumu 1052,03 eur. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že nakoľko uzavreté zmluvy neobsahovali podstatné náležitosti uvedené v ust. §2,
§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, uvedené úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný sa tak

bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne celkom vo výške 1.408,13,- eur. Keďže žalovaný na výzvu
žalobkyne dlh neuhradil, je povinný zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania. Na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 756,10,- eur, tzn. o 556,10,- eur viac,
než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 556,- eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na stranežalovaného. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške
1.052,03,- eur, tzn. o 852,03,- eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 852,03,- eur tak
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Celkové bezdôvodné obohatenie z oboch

predmetných zmlúv o úvere predstavuje sumu vo výške 1.408,13,- eur.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
zaujal stanovisko, že predmetné zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. S námietkou premlčania
uplatnenou žalovaným sa súd prvej inštancie vysporiadal nasledovne: „Pri použití Občianskeho

zákonníka plynie jednak subjektívna lehota, ktorá je dvojročná a tá začína plynúť odo dňa keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. Z vyjadrenia
žalobcu súd zistil, že o tom, že sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil sa žalobca dozvedel vtedy keď
udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo na konanie, t.j. 23.3.2014. Keďže žalobca žalobu doručil
súdu dňa 12.4.2016, urobil tak v subjektívnej premlčacej dobe. Nakoľko tzv. subjektívna premlčacia doba
je limitovaná objektívnou premlčacou dobou, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne ako pri
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V prípade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.4.2010 tak začala objektívna
premlčacia doba plynúť od 10.10.2011 a v prípade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.7.2010

začala objektívna premlčacia doba plynúť od 09.10.2011. Na základe uvedeného tak súd ustálil, že
žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty. Nakoľko však
žalobca žiadal v danom prípade aplikovať objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu, súd skúmal, či v
danom prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so
zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré

je v rozpore s právom. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. V danom prípade zmluvy o úveroch neobsahovali všetky podstatné
náležitosti stanovené ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu

"neznalosť zákona neospravedlňuje" v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie NS SR pod sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný práve pri
neuvedení obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal a mohol vedieť, že prijímaním
príslušenstva poskytnutého plnenia sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatí a pre prípad, že tak urobí,
bol s tým uzrozumený, je povinnosťou žalovaného poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce

sa na problematiku poskytovania spotrebiteľských úverov, žalovaný zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatváral non lege artis na základe netransparentných údajov opakovane vo veľkom množstve prípadov,
preto aj v tomto smere je možné ustáliť úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný mal vedomosť o tom, že neuvedením všetkých
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001

Z.z. a ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. nastane zákonom predpokladaná sankcia, a to bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a pre prípad že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou
uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Na základe uvedeného súd ustálil, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu

nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ku dňu podania žaloby neuplynula
10-ročná premlčacia lehota a vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného vyhodnotil ako
nedôvodnú.“

4. Súd prvej inštancie po tom, ako námietku premlčania vyhodnotil ako neopodstatnenú, k samotnému

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „na základe
predložených listinných dokladov tak súd mal za preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil
celkovo o sumu vo výške 1408,13,- eur a vznikla mu povinnosť dlh vydať, preto súd posúdil nárok
žalobkyne v plnom rozsahu ako dôvodný.“ Vo vzťahu ku zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 4.
2010 konštatoval, že „uvedená zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, RPMN a

priemernú RPMN. Keďže sa jedná o obligatórne náležitosti takejto zmluvy, poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosťou žalobcu tak bolo uhradiť žalovanému len sumu vo výške
200,- eur, preto má voči žalovanému nárok na vrátenie sumy vo výške 556,10,- eur.“ Vo vzťahu ku
zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.7.2010 konštatoval, že uvedená zmluva neobsahuje dobutrvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosťou žalobcu tak bolo uhradiť žalovanému len sumu vo výške

200,- eur, preto má voči žalovanému nárok na vrátenie sumy vo výške 852,03,- eur.“ S poukazom
na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1.408,13,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Bezdôvodné obohatenie
rovnako predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný
bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Keďže tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh
peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok
vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. V
danom prípade, tak bol žalovaný povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal
(ust. § 563 Občianskeho zákonníka), t.j. dňom 08.4.2016. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenia nesplnil, dostal sa tak do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne od 9.4.2016 do zaplatenia.“

5. Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.aúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6 Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,
že v prejednávanej veci má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa
23.4.2010 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa 29.7.2010 Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXX, na základe ktorých bol žalobkyni poskytnutý úver na účel povolania. Žalobkyňa v
zmluvách o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel
a svojim podpisom potvrdila, že informácie, ktoré žalovanému poskytla, sú pravdivé. Skutočnosť na čo
konkrétne žalobkyňa využila poskytnutý finančné úver, žalovaný neskúma a rovnako nie je ani povinný
preukázať, na čo boli tieto finančné prostriedky žalobkyňou použité. Keďže teda žalobkyňa nemienila

použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nemá postavenie spotrebiteľa. Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je dôvodné. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že na úkor žalobkyne nezískal
bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná
zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto

zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Mal za to, že k
bezdôvodnému obohateniu nedošlo a nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej trojročnej premlčacej
dobe. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci aplikoval 10
- ročnú premlčaciu dobu. Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe mal za to, že v žalobe absentujú
rozhodujúceskutočnostipreurčeniezačatiajejplynutia.Žalobcasadozvedelobezdôvodnomobohatení

dňa 23.3.2014 a žalobu podal až dňa 12.4.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá uplynula dňom 23.3.2016.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zmeniť.

9. Odvolací súd sa v prvom rade zameral na posúdenie otázky premlčania predmetného nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by predmetné úverové zmluvy nemali spotrebiteľský charakter,
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by sa premlčoval v zmysle § 387 a nasl. Obch. zák. V tejto
súvislosti treba uviesť, že to, že Obchodný zákonník výslovne neupravuje počiatok behu premlčacej
doby a jej dĺžku pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia, ešte neznamená nutnosť aplikácieprávnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ale iba to, že aj tieto otázky treba riešiť
podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Obchodný zákonník je v pomere
k Občianskemu zákonníku zvláštnym právnym predpisom, čo platí aj pre všeobecné ustanovenia

Obchodného zákonníka o premlčaní podľa § 387 až 401 Obch. zák. v pomere k § 107 Obč. zák.
Z toho možno vyvodiť, že pri riešení otázky určenia právneho režimu premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije právna úprava premlčania obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku. Ak totiž Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a ucelenú úpravu premlčania,
je v obchodných záväzkových vzťahoch vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o

premlčaní.

10. Ak teda predmetné úverové zmluvy nemajú spotrebiteľský charakter, premlčanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa riadi Obchodným zákonníkom. V zmysle § 391 ods. 1 Obch. zák.
premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde. Úverová zmluva z 23.4.2010 bola v celom rozsahu uhradená dňa 10.10.2011 a úverová zmluva

z 29. 7. 2010 dňa 9.10.2011, 4 - ročná premlčacia doba (§ 397 Obch. zák.) teda v prípade zmluvy z 23.
4. 2010 začala plynúť dňom 11.10.2011 a uplynula dňom 10.10.2015. Žalobkyňa podala žalobu na súd
prvej inštancie až dňa 12. 4 2016, teda oneskorene - po márnom uplynutí premlčacej doby. V prípade
zmluvy z 29.7.2010 začala 4 - ročná premlčacia doba plynúť dňa 10.10.2011 a uplynula dňom 9.10.2015.
Teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z tejto zmluvy je premlčaný. Možno teda

uzavrieť, že predmetný nárok je ako celok premlčaný v prípade, ak predmetné úverové zmluvy nemajú
spotrebiteľský charakter a ide teda o tzv. absolútny obchod.

11. Je ďalej potrebné vyriešiť otázku premlčania predmetného nároku, ak by sa vychádzalo z toho, že
predmetné úverové zmluvy majú spotrebiteľský charakter. V takom prípade by sa premlčanie nároku

riadilo Občianskym zákonníkom, pretože úprava premlčania v ňom obsiahnutá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej
veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor právnej žalobkyne. K tomu
treba uviesť, že keďže Občiansky zákonník a ani iný občianskoprávny predpis pojem a podstatu
úmyselného konania nevymedzuje, vychádza sa z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v Trestnom

zákone. Ten rozlišuje podľa prítomnosti rozumového (intelektuálneho) a vôľového (určovacieho) prvku
medzi úmyselným konaním a nedbanlivostným konaním. O priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne
ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím
konaním sa môže bezdôvodne obohatiť a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. V

obidvoch prípadoch je teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa
bezdôvodne obohatil, o tom, že svojím konaním získava (priamy úmysel) alebo môže získať (nepriamy
úmysel) bezdôvodné obohatenie. Samotnú tú skutočnosť, že predmetné zmluvy neobsahujú náležitosti
požadované spotrebiteľským právom (zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) nemožno bez
ďalšieho vyhodnotiť tak, že žalovaný mal pri uzavieraní predmetných zmlúv úmysel sa na úkor právnej

predchodkyne žalobcu bezdôvodne obohatiť. Naviac súd prvej inštancie nevysvetlil, aký je vzťah medzi
bezdôvodným obohatením, resp. jeho výškou a tým, že predmetné zmluvy neobsahovali údaj o konečnej
splatnosti úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov. Bezpoplatkovosť a bezúročnosť predmetných úverov je zákonným dôsledkom absencie
zákonných náležitostí v predmetných zmluvách. Úroky, resp. poplatky dojednané v predmetných

zmluváchniesúdôsledkom„úmyslu“žalovanéhosanaúkorprávnejpredchodkynežalobcubezdôvodne
obohatiť, ale sú výsledkom zmluvnej vôle zmluvných strán. Pri nedostatku iných skutkových zistení
(úmyselnékonaniežalovanéhobolapovinnýpreukázaťžalobkyňa)trebapodľanázoruodvolaciehosúdu
akceptovať tvrdenie žalovaného, že s právnou predchodkyňou žalobcu mienil uzavrieť úverové zmluvy
v zmysle Obchodného zákonníka.

12. Ak predmetné zmluvy majú spotrebiteľský charakter, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje v zmysle § 107 Obč. zák. 3 - ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. začala žalobkyni plynúť v
prípade zmluvy z 23.4. 2010 dňa 11.10.2011 2011 a uplynula dňom 10.10.2014. V prípade zmluvy

z 29.7.2010 3 - ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 11.10.2011 a uplynula dňom
10.10.2014. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie až dňa 12.4.2016, teda oneskorene - po
márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby. Ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku, 10 - ročná
premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 druhá časť vety Obč. zák. neprichádza do úvahy. Možno tedazhrnúť, že nárok je premlčaný aj v zmysle Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný sa premlčania
dovolal, nebolo možné žalobcovi premlčaný nárok priznať (§ 388 ods. 1 Obch. zák., resp. § 100 ods.
1 posledná veta Obč. zák.).

13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd v zmysle
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací sú dodáva, že vo veci nebolo potrebné doplniť,
resp. zopakovať dokazovanie, pretože odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie s tým, že rozdielne posúdil iba otázku premlčania nároku.

14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

15. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).