Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201046
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117201046.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcov 1/ S. J., R.. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX

N., 2/ Q. J., R.. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX N., žalobcovia 1/, 2/ zast. Mgr. Ivanom Mazancom,
advokátom, Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 42344671 proti žalovanej V. V., R.. XX. XX. XXXX,
D. K. XX, XXX XX T., zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 41183959, o určenie dedičského práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov, v ktorej sa domáhali určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi X.. Q. J., R.. XX. XX.
XXXX, U.. XX. XX. XXXX a žalovaná nie je dedičkou po poručiteľovi X.. Q. J., R.. XX. XX. XXXX, U..
XX. XX. XXXX, z a m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n ínahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

Súd p r i z n á v a znalkyni K.. E. F., D. X, XXX XX Š., nárok na náhradu znalečného voči žalobcom
1/ a 2/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali žalobou doručenou súdu dňa 20. 01. 2017 určenia, že sú dedičmi po
nebohom poručiteľovi, ich otcovi, X.. Q. J., R.. XX. XX. XXXX, U.. XX. XX. XXXX a že žalovaná, jeho
sestra, nie je dedičkou po nebohom poručiteľovi X.. Q. J..

Na podanie žaloby v tomto znení boli odkázaní v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 24D/29/2015 uznesením zo dňa 13. 12. 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04. 01. 2017, v lehote 30 dní.

2. Keďže žaloba došla tunajšiemu súdu dňa 20. 01. 2017, podali túto žalobu v lehote stanovenej v
dedičskom konaní.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich zástupcov, rozsudkom tunajšieho súdu 10C/87/2013
zo dňa 25. 06. 2014, fotografiou mobilu nebohého, jeho korešpondenciou s bývalou manželkou,
odvolaním voči rozsudku OS Prešov 16Nc/4/1992, korešpondenciou žalobkyne, rozsudkom OS BB
11C/136/1996, upovedomením o začatí exekúcie z titulu dlžného výživného na žalobkyňu za obdobie
od 01. 02. 2008 do 30. 04. 2008 zo dňa 17. 07. 2008, výpisom zo zdravotnej dokumentácie obvodnej

lekárky nebohého poručiteľa, trestným oznámením zo dňa 04. 06. 2008 z dôvodu zanedbania povinnej
výživy, návrhom na zastavenie exekúcie, zmluvou o poistení žalobcov, dokladmi o platbách výživného
v roku 2012, svedeckou výpoveďou K.. A. J., K. J.J., W. V., S. D., K.. S. J., C. I. K.. K. I. - všeobecnejlekárky, znaleckým posudkom znalkyne z odboru písmoznalectvo K.. E. F., svedeckou výpoveďou K..
Š.O. - psychiatričky, svedka S. Z., X.. K. Z. a zistil tento skutkový stav:

5. X.. Q. J., R.. XX. XX. XXXX, U. A. XX. XX. XXXX s tým, že zanechal závet a listinu o vydedení zo dňa
25. 12. 2014, ktoré boli spísané strojom a podpísané poručiteľom a dvomi svedkami.
Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy žalobcovia 1/ a 2/ ako deti
nebohého. Závetom však mala nadobudnúť dedičstvo v plnom rozsahu jeho sestra - žalovaná.

6. Žalobcovia tieto listiny neuznali za platné tak po formálnej, ako aj materiálnej stránke. Dôvody
uvedené v listine o vydedení neboli podľa ich názoru dané. Z týchto dôvodov ich odkázal súd v konaní
24D/29/2015 na podanie predmetnej žaloby na súd.

7. Žalobcovia spochybnili závet z dôvodu, že :
– nie je jednoznačne zrejmé, kedy poručiteľ závet podpísal, keďže sa podpis nachádza na konci listiny

mimo priestoru, v ktorom je text závetu
– dátum podpisu svedkov závetu absentuje, rovnako aj u listiny o vydedení
– poručiteľ nebol schopný rozpoznávať následky svojho konania s ohľadom na jeho zdravotný stav,
užívané lieky a časovú súvislosť medzi spísaním závetu a úmrtím,
– namietli tiež pravosť podpisu poručiteľa.

8. Vo vzťahu k listine o vydedení popreli, že by konali v rozpore s dobrými mravmi, že by nejavili záujem o
poručiteľa, keďže mu písali listy a pohľadnice. Poukázali tiež na tú skutočnosť, že ich prípadný nezáujem
vychádzal z trvalého nezáujmu o ich osoby zo strany poručiteľa. Ich rodičia sa rozviedli v čase, keď boli
ešte maloleté deti a následne sa odsťahovali s matkou do N.. Pokiaľ aj prispieval poručiteľ na ich výživu,

absentoval z jeho strany osobný kontakt, čo nebolo zapríčinené nimi samotnými.

9. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva
miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádza. Podpis má byť umiestnený na úplnom
konci závetu, lebo dovršuje obsah závetu a potvrdzuje prejav vôle poručiteľa

10. Poprela, že by poručiteľ nebol spôsobilý v čase spísania týchto listín na tieto právne úkony. Nebol
ovplyvnený užívaním liekov. Onkologická diagnóza mu bola zistená až koncom roka 2014 pri plánovanej
operácii, ktorá mala byť vykonaná v novembri 2014.

11. Spísaniu závetu predchádzala skutočnosť, že ho žalobcovia dlhodobo nekontaktovali, neozvali sa
mu ani, keď oslavoval významné životné jubileum 60 rokov v decembri 2014, ani na Vianoce. Na žalobcu
v 2/ rade nemal žiaden kontakt. Získal ho až v lete 2014 od bývalej manželky. Napísal mu SMS deň
pred Vianocami, na ktorú nereagoval. Toto ho viedlo k definitívnemu rozhodnutiu pre spísanie závetu a
listiny o vydedení, ktoré podpísal dňa 25. 12. 2014.

12. Hoci ho žalobkyňa v minulosti viackrát žiadala o finančné príspevky, vrátane príspevku na telefón,
telefónne číslo mu neposkytla.

13. Poprela, že by nemal záujem sa stýkať s deťmi po rozvode jeho manželstva. Doložila o tom

listinné dôkazy - korešpondenciu s bývalou manželkou, odvolanie voči rozsudku o rozvode manželstva,
pohľadnice, ktoré im zasielal. Napriek vzdialenosti cestoval za deťmi do N. a dožadoval sa stretnutia s
nimi, čo však matka detí nepodporovala. Znášal túto situáciu veľmi zle. Pokiaľ žiadali od neho peniaze,
či už na stužkovú, školské poplatky, vysokoškolské štúdium, príspevok na dovolenku alebo výlet do
Paríža, vždy im vyhovel. Napriek tomu mu žalobkyňa neoznámila ani ukončenie vysokej školy, musel

si to zistiť cez internet. Výživné, okrem krátkeho obdobia, kedy nemal možnosť z objektívnych dôvodov
ho posielať, posielal vždy riadne a plnil si vyživovaciu povinnosť aj v čase, keď ju už nemusel do roku
2013. Pre nezáujem žalobcov o jeho osobu trpel. Žalobcovia, aj keď mali vedomosť o jeho pohrebe,
tohto sa nezúčastnili.

14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ žiadala o finančnú pomoc
na vysokoškolské štúdium, táto žiadosť ostala bez odozvy. Ako dôkaz o tom predložila dohodu o ručení
zo dňa 15. 08. 2008, ktorú uzatvorila so sestrou matky. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že bola nútenápodať návrh na exekúciu a následne trestné stíhanie za dlh na výživnom za obdobie od 01. 02. do 30.
04. 2008.

15. Žalovaná uviedla, že dôvodom omeškania s úhradou výživného na strane poručiteľa bola jeho
práceneschopnosť od marca do júna 2008, kedy poberal len nemocenské dávky a zároveň sa staral
o ťažko zdravotne postihnutú sestru, ktorá 23. 10. 2008 aj zomrela. Ako dôkaz o tom pripojila list
adresovaný exekučnému úradu zo dňa 12. 11. 2008 vo veci OS BB 4Er/620/2008. Tiež poukázala na
tú skutočnosť, že poručiteľ nad rámec výživného šetril obom žalobcom mládežnícke sporenie, ktoré im

bolo vyplatené po dovŕšení plnoletosti. Z uvedeného nemožno konštatovať jeho nezáujem, keďže robil
všetko, čo bolo v jeho silách, aby im pomohol. Naopak žalobcovia, hoci prijali od neho finančné plnenia,
nezaslali mu po celé roky pohľadnicu, SMS a to ani k jeho jubileu 60 rokov.

16. Súd vo veci na návrh žalobcov nariadil znalecké dokazovanie grafológom, z ktorého bolo
preukázané, že závet ako aj listinu podpísal nebohý poručiteľ.

17. Žalobkyňa v 1/ rade na pojednávaní uviedla, že písala listy aj pohľadnice otcovi k narodeninám, aj
k Vianociam. Naposledy, keď mal 58 rokov. Pokiaľ spolu netelefonovali, bolo to z dôvodu, že otec o to
nejavil záujem, nepýtal si od nej telefónne číslo. Potvrdila, že mu nedala vedieť, keď ukončila v roku
2009 bakalára. Naposledy ho videla osobne na základnej škole. Následne sa s ním nekontaktovala, lebo

nejavil o ňu záujem. O jeho smrti sa dozvedela deň pred pohrebom. Na pohrebe nebola z dôvodu, že
chodila do práce a dali jej to vedieť veľmi neskoro.

18. Žalobca v 2/ rade rovnako uviedol, že videl otca naposledy, keď bol na 1. stupni základnej školy.
Posielali si však pohľadnice na Vianoce a na narodeniny. Väčšinou sestra kúpila pohľadnicu a oni sa na

ňu podpísali. Naposledy to bolo v roku 2012 až 2013. Netelefonovali si. Kontakt na neho sa dozvedel od
jeho mamy. Pokiaľ mu mal písať SMS na Vianoce roku 2014, on ju nedostal. Na pohreb sa nedostavil,
lebo bola zima a mal pokazené auto. Potvrdil výplatu poistky po 18 rokoch od otca, aj tú skutočnosť, že
si plnil vyživovaciu povinnosť dlhšie, než to bolo nariadené súdom.

19. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že ona sama aj s manželom chodievala s nebohým bratom za
žalobcami, keď boli malí a veľmi málokrát sa podarilo, že sa s nimi aj naozaj stretol. Pokiaľ aj žalobkyňa
mu písala listy, vždy len keď pýtala peniaze. Za tieto však nepoďakovala.

20. Svedkyňa K.. J. uviedla, že bola prítomná ako svedkyňa pri podpísaní závetu a listiny o vydedení

nebohým poručiteľom. Tento ich požiadal, aby s ním išli do vedľajšej miestnosti, prečítal im tieto listiny,
podpísal ich a následne ich podpísali oni. Bolo to na prvý sviatok vianočný 25. decembra 2014. Listiny
predtým napísal sám na písacom stroji. V tej dobe nevykazoval žiadne zdravotné problémy. Ďalej
svedkyňa uviedla, že mala vedomosť aj o tom, že mu žalobcovia - jeho deti neskutočne chýbali.

21. Svedok K. J. potvrdil, že sa podpísal na závet a listinu o vydedení ako svedok. Popísal rovnaký
postup ako jeho žena A. J..

22. Svedok W. V., syn žalovanej, uviedol, že posledných 10 rokov sa fakticky zdržiaval v jednom dome
aj nebohý otec žalobcov - brat jeho mamy. Mal vedomosť o tom, že sa snažil kontaktovať s deťmi, hľadal

informácie na nich, čo sa mu nepodarilo. Písali mu len sporadicky, aj to len so žiadosťou o peniaze. Po
jeho smrti získal telefónne číslo na žalobcu a telefonoval o tom, kedy bude pohreb. Večer dostal SMS,
nech mu dá ešte raz vedieť miesto a čas pohrebu. Túto informáciu mu zaslal na druhý deň ráno.

23. Svedkyňa K.. S. J., matka žalobcov, uviedla, že sa stretla s bývalým manželom 25. 06. 2014 po

konaní o zrušenie spoločného práva k družstevnému bytu v D. D.. Jej bývalý manžel ju vyplatil z tohto
bytu. Pri tej príležitosti si vypýtal telefónne číslo na syna, lebo ho chcel zobrať v lete na Hrlicu. Ďalej
uviedla, že po rozvode manželstva žiadala o vydanie predbežného opatrenia - zákazu styku s deťmi,
ktorý mu umožnila až po právoplatnom rozhodnutí o styku vo veci samej v roku 1993. Predtým odišla zo
spoločnej domácnosti v roku 1991. Upravený styk využil len niekoľkokrát počas doby, keď boli deti na

prvom stupni základnej školy a párkrát na druhom stupni. Styk počas letných prázdnin sa nerealizoval,
lebo o to nemal záujem. Po dovŕšení plnoletosti detí dcéra mu písala nejaké listy, ale syn nepísal
absolútne nič. Keď boli deti malé, nevidela, že by písal pre ne listy, občas im poslal pohľadnicu.24. Svedkyňa K.. K. I. uviedla, že bola ošetrujúcou lekárkou nebohého poručiteľa od októbra roku 2013.
V roku 2014 u nej absolvoval bežné vyšetrenie, následne sono brucha v októbri 2014. Dňa 14. 11.
2014 mu bolo diagnostikované podozrenie na rakovinu brucha. Na operáciu bol prijatý 29. 12. 2014.

Po preventívnej prehliadke mu neboli nasadzované žiadne lieky, nakoľko sa plánovala operácia. Z
predchádzajúcej zdravotnej dokumentácie zistila, že bol hospitalizovaný na psychiatrii v roku 2006 a
následne sledovaný na psychiatrickej ambulancii K.. Š.. Bral dlhodobo lieky proti depresii, ktorá bola
jeho hlavnou diagnózou.

25. Svedok Z., bývalý sused nebohého poručiteľa, uviedol, že pracovali spolu aj na jednom pracovisku.
Mal vedomosť, že bol hospitalizovaný asi pred 8 rokmi na psychiatrickej ambulancii. Následne, keď sa
vrátil, javil sa mu normálny, rovnako ako aj rok pred smrťou, keď sa s ním stretával.

26. Svedkyňa X.. K. Z., bývalá suseda nebohého, uviedla, že asi dva roky pred smrťou sa s ním
rozprávala a podľa jej názoru nebol psychicky v poriadku. Tesne pred smrťou sa nezdržiaval v byte,

ale v T..

27. Svedkyňa K.. X. Š. psychiatrička uviedla, že nebohý X.. J. bol hospitalizovaný v roku 2006 pre akútnu
psychotickú poruchu s bludmi. Do roku 2008 ho viedla v ambulancii a liečila. Následne až do roku 2013
saunejneukázal,zrejmetonepotreboval.Voktóbri2014jejspomínal,ževrámcipreventívnejprehliadky

mu bol zistený nádor na obličke, pričom situáciu zvládal dobre. Rovnako na kontrole v novembri jej
povedal, že sa cíti psychicky dobre, ako aj na poslednej kontrole dňa 04. 12. 2014. Ona sama jeho
stav charakterizovala ako stabilizovaný, keď v tej dobe poberal minimálnu dávku bežných antidepresív.
Pôvodné ochorenie, pre ktoré bol hospitalizovaný, v tomto období už nebolo manifestné.

28. Predmetom sporu bolo určenie dedičského práva strán v spore vo vzťahu k dedičskému konaniu
po nebohom poručiteľovi X.. Q. J., W.. J., U.. XX. XX. XXXX, ktorú žalobu možno subsumovať pod ust.
§ 137 pís. c) C.s.p.

29. Súd si musel v konaní prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti závetu a listiny o vydedení, ktorú nebohý

spísal dňa 25. 12. 2014, ako aj otázku, či sú dané dôvody vydedenia v zmysle § 469a O. z.

30. Podľa § 38 ods. 1, 2 O. z. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony.

31. Podľa § 469a ods. 1 O. z. poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

32. Predmetné konanie je typickým sporovým konaním, na ktoré je potrebné aplikovať Civilný sporový
poriadok účinný od 01. 07. 2016. Súd vykonal dokazovanie v plnom rozsahu tak, ako ho navrhli
žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu.

33. Z vykonaného dokazovania, najmä však zo zdravotnej dokumentácie nebohého poručiteľa a
výpovede svedkyne K.. Š., jeho ošetrujúcej lekárky - psychiatričky, nemal súd za preukázané, že by
nebohý poručiteľ bol v čase spísania závetu a listiny o vydedení osobou, ktorá by nebola spôsobilá k
takýmto právnym úkonom, t. j. nebola by schopná posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie

ovládnuť.

34. Pre určenie neplatnosti právneho úkonu podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje
bezpečné zistenie tejto skutočnosti, v čom dôkazné bremeno žalobcovia neuniesli.

35. Ďalej sa súd zaoberal tvrdením, že neboli dané dôvody vydedenia potomka v zmysle ustanovenia
§ 469a O. z.36. Z obsahu listiny o vydedení vyplývalo, že nebohý poručiteľ vydedil žalobcov „pretože dlhodobo o mňa
neprejavujú záujem, ktorý by ako potomkovia o mňa prejavovať mali. Po dosiahnutí dospelosti svojich
detí, ale aj predtým som sa mnohokrát pokúšal skontaktovať sa s nimi, ale márne. Na moje pokusy o

skontaktovanie nereagovali a ak, tak len tým, aby som im poslal ďalšie peniaze. V posledných rokoch
sa ku mne vôbec nehlásia, nezaujímajú sa o mňa, o môj zdravotný stav, ani nič iné.“

37. Podľa obsahu dôvodov vydedenia tieto súd subsumoval pod dôvod uvedený v § 469a ods. 1 písm.
a) O. z. (neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, v starobe), ale najmä pod písm. b) (trvalo neprejavujú

opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať).

38. V danom prípade tieto dva dôvody vydedenia úzko súvisia.

39. V konaní nebolo sporné a žalobcovia to potvrdili, že sa osobne stretli so svojím otcom naposledy
ešte počas základnej školy. V čase spísania listiny o vydedení však mala žalobkyňa v 1/ rade 27 rokov

a žalobca v 2/ rade 26 rokov.

40. K ich argumentácii, že sa s otcom nestýkali z dôvodu, že tento neprejavoval opravdivý záujem o ich
osobu, nebola preukázaná a javila sa súdu len ako účelová.

41. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca mal záujem sa stretávať s deťmi po odchode ich
matky zo spoločnej domácnosti a to napriek tomu, že jeho bývalá manželka mu v tom bránila. Svedčia o
tom pripojené listinné dôkazy, jeho listy z tohto obdobia (č. l. 38 - 45), vyjadrenie v konaní 17Co/405/92
z roku 1992, vyjadrenie v konaní 11C/136/96 zo dňa 04. 11. 1996, v konaní 16NCc/4/92 Okresného
súdu Prešov.

42. Rovnako bolo preukázané, že si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a to aj po tom, čo už nebol k
tomuto povinný, okrem veľmi krátkeho obdobia, kedy z objektívnych dôvodov si túto povinnosť nemohol
plniť, ale napriek tomu nepožiadal o jej zníženie.

43. Na druhú stranu žalobkyňa v 1/ rade hoci opakovane žiadala od neho finančné prostriedky, ktoré
jej poskytol /okrem obdobia roku 2008, keď sa ocitol vo finančnej tiesni /, sa s ním osobne nestretla,
nekontaktovala ho ani telefonicky, nedala mu na seba telefónne číslo.
Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu v 2/ rade, bolo preukázané, že jedenkrát do roka kúpila
pohľadnicu, na ktorú sa podpísali obaja, naposledy pred dvomi rokmi. Rovnako bolo preukázané, že

žalobkyňa v 1/ rade neoznámila svojmu otcovi ukončenie vysokoškolského štúdia, nepozvala ho na
promóciu.

44. Žalobca v 2/ rade sa nijakým spôsobom nekontaktoval so žalovaným v dospelom veku, ani potom,
čo obdržal od neho vyplatenú poistku.

45. Bolo to už obdobie, keď boli obaja plnoletí a z týchto dôvodov ich argumentácia tým, že manželstvo
ich rodičov bolo rozvedené, keď boli malí a nemohli si vybudovať vzťah k odporcovi, nebola adekvátna
v danej situácii.

46. Rovnako bolo preukázané, že mali minimálne deň pred pohrebom vedomosť o úmrtí ich otca, na
pohreb sa však nedostavili.

47. Súd mal potom za preukázanú existenciu dôvodov vydedenia minimálne podľa ustanovenia § 469a
ods. b O. z. a z týchto dôvodov súd žalobu aj v tejto časti zamietol ako bezdôvodnú.

48. O trovách znalečného vzhľadom k tomu, že tieto nepokryli zloženú zálohu, súd rozhodol voči
žalobcom 1/ a 2/, ktorí navrhli toto dokazovanie a boli v konaní neúspešní, v súlade s ustanovením §
251, § 252 a § 262 CSP

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď
úspešnej žalovanej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).