Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/334/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217221234
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217221234.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanému: W. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, H., o zaplatenie 1.992,06 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške1.350,-€spolusúrokomzomeškaniavovýške
5,05 % ročne zo sumy 1.350,- € od 13.4.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 35,54 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 1.992,06 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so
žalovaným uzatvoril dňa 27.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mu poskytol úver vo výške 1.500,- €. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splácať mesačnými splátkami

po 47,43 € s dobou splácania 42 mesiacov. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky, žalobca si
uplatnil právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu
13.4.2015. Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie sumu nesplateného úveru s úrokom vo výške
1.992,06 €, keď žalovaný titulom poskytnutého úveru nič neuhradil. Tiež si uplatnil na zaplatenie sumu
úroku z omeškania z dlžnej sumy od 13.4.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo
zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobcu opísané v podanej žalobe nepopieral.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení
sa s obsahom listín založených v spise a to oznámenia veriteľa o schválení úveru, žiadosti o
poskytnutie úveru, zmluvných dojednaní, oznámenia o zosplatnení, kópie doručenky a ostatných ku

spisu pripojených listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Strany sporu uzavreli dňa 27.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500,- € (ktorý bol krátený o sumu poplatkuza poskytnutie úveru vo výške 150,- €, teda vo výške 1.350,- €), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
mesačnými splátkami vo výške 47,43 € mesačne v trvaní 42 mesiacov. V bode 6. zmluvy boli ustálené
údajeocelkovejčiastkesplatnejdlžníkomvovýške2.142,06€,RPMNvovýške25,95%,ročnejúrokovej

sadzbe vo výške 18,08 %, priemernej RPMN vo výške 36,30 %, ročnej úrokovej sadzbe úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- €. Tieto údaje sa odrazili
aj podaní žalobcu - oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného žalobca zosplatnil
poskytnutý úver, čo oznámil žalovanému písomným podaním zo dňa 16.3.2015, ktoré oznámenie

žalovaný prevzal dňa 23.5.2015 (kópia doručenky č.l. 6 spisu).

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) <. alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu

(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

6. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd konštatujúc, že predmetom konania bol záväzok
žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500093093 zo dňa 27.11.2014. I
keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

7.Vprejednávanejvecisúdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žepodanážaloba jedôvodnálen
čiastočne.Zoskutkovéhotvrdeniažalobcunepopretéhožalovanýmmalsúdpreukázané,žežalobcaako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere. Súd preskúmaním
uzavretej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné
pre absenciu, resp. nesprávne uvedenie údajov zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(neuvedenie termínu konečnej splatnosti, nesprávny údaj o RPMN - keď podľa vstupných údajov mal
byť správne uvedený údaj RPMN pri schválenom úvere vo výške 26,17 %, pričom v zmluve i v oznámení
veriteľa o schválení úveru je údaj RPMN uvedený vo výške 25,95 %) považovať za bezúročný a bez
poplatkov, a teda žalobcovi ako veriteľovi vznikol nárok len na vrátenie sumy rozdielu medzi tým,
čo žalovanému titulom spotrebiteľského úveru poskytol (suma 1.500,- € po odpočítaní poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 150,- €) a tým, čo žalovaný titulom spotrebiteľského úveru už uhradil (suma

0,- €), teda na zaplatenie sumy 1.350,- €. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného
úroku z omeškania zo sumy 1.350,- € počnúc odo dňa 13.4.2015 (ku ktorému dňu už žalovaný bol v
omeškaní s úhradou dlžnej sumy) do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s
ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške nepresahujúcej výšku zákonného úroku
z omeškania vyplývajúcu z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznanú sumu súd podanú žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

8. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítajúc pomer
úspechu a neúspechu strán sporu, žalobcovi ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 35,54 % (žalobca mal v spore úspech v rozsahu 67,77 % a žalovaný mal v spore

úspech v rozsahu 32,23 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach,
resp. elektronicky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.