Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202283
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5815202283.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: E. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. XXX, A., zastúpenej Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7,
Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovaným: 1/ Mgr. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/
XX, A., 2/ Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, A., prechodne bytom Y. XXXX/X, H. V., 3/ Ing. X.

Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, U., o odstránenie stavby a vydanie bezdôvodného obohatenia,
na odvolanie žalovanej 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 10C/144/2015-208 zo dňa
26. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalovaným uložil povinnosť odstrániť stavbu a v
nadväzujúcom výroku VI., ktorým priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania, z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výrokoch II. III., IV., ktorými žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie
a vo výroku V., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolaním nenapadnutými, p o n e c h á v
a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 135c ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456,

§ 517 ods. 2 OZ, § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ,
uložil žalovaným povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu bez súpisného čísla postavenú na
pozemkoch parc. č. 486/3 a 486/1, popis stavby: hospodárska budova, evidovaná na liste vlastníctva č.
XXX,k.ú.A.do60dníodnadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.VovýrokochII.,III.,IV.uložiljednotlivým
žalovaným zaplatiť žalobkyni na ich podiel sa vzťahujúce bezdôvodné obohatenie spolu s príslušnými
úrokmi z omeškania. Vo výroku V. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku VI. žalobkyni priznal

voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Mal preukázané, že hospodárska
budova je postavená na pozemku CKN parc. č. 486/3 a CKN parc. č. 486/1, z ktorej väčšia časť leží
na pozemku CKN parc. č. 486/3, vlastníkom ktorého je žalobkyňa. Vlastníkom pozemku CKN parc. č.
486/1 je syn žalovaného 2/. Hospodárska budova je stále vedená vo vlastníctve pôvodne žalovanej,
ktorá ju vydržala v roku 1998 na základe osvedčenia o držbe zapísaného pod Z-1090/98 zo dňa 05.
05. 1998, ktorá po začatí konania zomrela a hospodárska budova doposiaľ nebola v dedičskom konaní

prejednaná, keďže je z dôvodu sporu prerušené. Hospodárska budova bola postavená podľa vyjadrenia
žalovaných v roku 1965 a podľa vyjadrenia svedkov v nasledujúcich rokoch (1967, 1968 alebo 1970).
Stavebníkom hospodárskej budovy bol starý otec žalovaných R. U. spolu s manželkou Y.. Z výpovedí
svedkov, ako aj vyjadrenia žalovaného 2/ vyplýva, že v súčasnosti nie je využívaná a slúži len ako
sklad stavebných vecí. Keďže vydržanie vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalovaných je
originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, pre posúdenie bolo podstatné, či táto alebo žalovaný

disponoval občianskoprávnym titulom, ktorý by ich oprávňoval k tomu, aby hospodárska budova stála
na pozemku CKN parc. č. 846/3 po roku 1998. Žalobkyňa, ktorá nadobudla predmetný pozemok vroku 1993, v roku 2000 kontaktovala pôvodnú žalovanú a upozornila ju, že pokiaľ nedôjde k dohode,
bude sa domáhať odstránenia hospodárskej budovy a takisto v roku 2014 ju vyzvala na usporiadanie
vzťahov k pozemku, upozorniac ju na možnosť odstránenia hospodárskej budovy. Navrhla uzatvorenie

nájomného vzťahu s uvedením konkrétnej výšky nájomného, ktoré návrhy pôvodne žalovaná odmietla,
t. j. nevyvinula žiadnu aktivitu o usporiadanie vzťahov odo dňa nadobudnutia hospodárskej budovy.
Pritom vedomosť o tom, že hospodárska budova je pravdepodobne neoprávnenou stavbou, mala
minimálne už od roku 2000, pričom odmietla aj platenie nájomného, ktoré považoval za primerané.
Vzhľadom na uvedené žalobe v časti týkajúcej sa odstránenia hospodárskej budovy vyhovel, pričom

ďalšie riešenia usporiadania vzťahov podľa § 135c OZ by z pohľadu doterajšieho prístupu jednotlivých
strán k zmierlivému riešeniu sporu považoval za nespravodlivé voči žalobkyni.
Súčasne skúmal aj okolnosti samotného postavenia hospodárskej budovy, keď podľa vyjadrenia
žalovaných, aj svedkov, súhlas s jej výstavbou mal dať Y. T.. Ako však vyplýva z predložených
dedičských rozhodnutí, pozemok CKN parc. č. 846/3 (pôvodne parc. č. 126) nadobudla žalobkyňa
od svojej starej matky Y. U. a svojho starého otca R. U., pričom Y. T. nebol jeho vlastníkom. Súhlas

s výstavbou hospodárskej budovy mali dať aj R. U. a jeho manželka Y. U.. Z predložených kópií
šekov, ako aj vyjadrení svedkov je však preukázané, že R. U. sa v tom čase zdržiaval v Kanade.
Pokiaľ súhlas udelila len jeho manželka Y. U., nebol takýto úkon perfektným právnym úkonom a bol
potrebný aj súhlas druhého spoluvlastníka, t. j. R. U.. V zmysle vtedy platného znenia Občianskeho
zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločnejveci mohol vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných

veciach bol potrebný súhlas všetkých, inak bol právny úkon neplatný (§ 138 ods. 1). Súc si bol
vedomý, že v čase postavenia hospodárskej budovy mali aj ústne dohody v zmysle pretrvávajúcej
tradície uhorského zvykového práva určitú váhu, avšak v tom čase išlo už len o morálny záväzok. V
tom čase už totiž platil súčasný Občiansky zákonník vo vtedy platnom znení, preto pokiaľ žalovaní
tvrdili, že súhlas s výstavbou hospodárskej budovy udelili stavebníkovi R. U. vyššie uvedené osoby,

nemožno ani na pomery vtedajšej doby považovať takýto súhlas za právne perfektný, t. j. taký ktorý
by skutočne oprávňoval stavebníka s zriadeniu stavby na cudzom pozemku. Vo vzťahu k pozemku,
na ktorom stavba stojí, a to bez právneho dôvodu, mal za to, že dôsledkom toho je vznik nároku
vlastníka pozemku voči vlastníkovi neoprávnenej stavby na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto
vychádzajúc zo znaleckého posudku stanovujúceho výšku ročného nájomného za predmetný pozemok,

zaviazal žalovaných na jeho zaplatenie za požadovanú dobu, vrátane príslušného úroku z omeškania.

2. Proti výroku I. a naň nadväzujúcemu výroku VI. uvedeného rozsudku podala v zákonom stanovenej
lehote z dôvodov podľa obsahu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ CSP odvolanie žalovaná
3/, pričom na strane žalovaných sa jedná o nerozlučných spoločníkov, preto rozsudok v tejto časti

nenadobudol právoplatnosť ani vo vzťahu k ostatným nerozlučným procesným spoločníkom, t. j.
žalovanému 1/ a 2/ (§ 77 ods. 1 CSP) a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Poukázala na to, že musela existovať vzájomná ústna dohoda medzi právnymi
predchodcami žalobkyne a medzi jej právnymi predchodcami z dôvodu, že takáto stavba pozostávajúca
zo základov, kamenného obvodového plášťa a strechy (výška budovy má cca 6 m), nemohla vzniknúť zo

dňa na deň a minimálny čas na jej výstavbu sa odhaduje na 3 až 6 mesiacov. Preto nie je možné, že by
vlastníčka pozemku cca v rokoch 1965 až 1968 Y. U., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX
nedala súhlas k výstavbe tejto hospodárskej budovy. Jej manžel, resp. ďalší vlastník tohto pozemku R.
U., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX sa v roku 1965 síce nachádzal v Kanade, ale zomrel v roku
XXXX na Slovensku v A., pričom z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že v Kanade sa zdržiaval

do roku 1965, pričom napriek tomu až do svojho úmrtia v roku XXXX nedal žiadny podnet, že s uvedenou
stavbou hospodárskej budovy nesúhlasí, keď v čase jeho pobytu v A. už bola postavená. Z toho dôvodu
je možné pripustiť, že o dohode postaviť hospodársku budovu vedel a nepodaním sťažnosti tak s tým
súhlasil, resp. aj sám dal súhlas k jej výstavbe. Uvedení vlastníci počas života tak nikdy nepodali žalobu
na súd z dôvodu nesúhlasu s jej postavením, dokonca Y. U. tak neučinila po dobu cca 25 rokov a táto

jej neprekážala.

3.Žalovaná1/vovyjadreníkodvolaniužalovanej3/súhlasilasoskutočnosťamiuvedenýmivjejodvolaní,
poukazujúc na výpovede žijúcich svedkov R. U. a T. U., majúc za to, že žalobkyňa nepredložila žiadne
dôkazy, ktoré by dosvedčili, že stavba sa diala bez predchádzajúcej ústnej dohody s protistranou.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 3/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť vzhľadom k tomu, že úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.5. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na predtým uvádzaných
skutočnostiach a predložila fotografiu vyhotovenú z priečelia vstupu do hospodárskej budovy. Na

betónovej podlahe je vyrytý konkrétny rok výstavby hospodárskej budovy, a to rok 1966.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 3/ ďalej uviedla, že ňou predložený dôkaz nie
je prípustný.

7.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalovaným uložil povinnosť odstrániť stavbu a v nadväzujúcom
výroku VI., ktorým priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Vo
výrokoch II., III., IV., ktorými žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie a vo

výroku V., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolaním nenapadnutými, ponecháva rozhodnutie
súdu prvej inštancie nedotknuté.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tvorí
súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo
znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

10. Z výpovedí R. U. a T. U. jednoznačne vyplýva, že súhlas na výstavbu hospodárskej budovy dala
ich otcovi (otcovi, aj pôvodne žalovanej) Y. U. ako spoluvlastníčka CKN parc. č. 486/3 (pôvodná p.č.
126), t. j. stará matka žalobkyne. Z dôkazov predložených samotnou žalobkyňou vyplýva, že od roku
1965 do svojej smrti v roku XXXX sa v Kanade nenachádzal ani druhý spoluvlastník CKN p.č. 486/3 R.
U., manžel Y. U. a starý otec žalobkyne, po ktorých predmetnú parcelu zdedila. Z listinných dôkazov a

výpovedí svedkov vyplýva, že hospodárska budova bola postavená v rozpätí rokov 1965 - 1968.

11. Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase vybudovania hospodárskej budovy (§
868 OZ) bežné veci týkajúce sa spoločnej veci, mohol vybavovať každý zo spoluvlastníkov a v ostatných
veciach bol potrebný súhlas všetkých, inak je právny úkon neplatný.

12. Zmenou Občianskeho zákonníka z. č. 131/1982 Zb. však bola do neho zavedená relatívna
neplatnosť právnych úkonov, a to v § 40a ods. 1, v zmysle ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho
úkonuajpodľaust.§138ods.1,považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľsaten,ktojetakýmtoúkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá, pričom podľa § 507a týmito ustanoveniami sa spravujú

aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 01. apríla 1964 do nadobudnutia účinnosti tejto zmeny 01. apríla
1983. Podľa odseku 4 citovaného paragrafu, ak ide o právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu z
dôvodu uvedeného v ust. § 40a, ku ktorému došlo pred 01. aprílom 1983, neskončí sa premlčacia doba
skôr, než uplynutím 3 rokov od tohto dňa (v súčasnosti § 865 OZ).
Žalobkyňa pritom ani len netvrdila, nieto preukazovala, že by R. U. ako spoluvlastník sa v čase svojho

života od roku 1965 do roku XXXX, resp. jeho právni nástupcovia dovolávali neplatnosti právneho úkonu
Y. U., t. j. jej súhlasu s výstavbou hospodárskej budovy, pričom tento súhlas podľa vtedy platného ust.
§ 46 OZ nevyžadoval písomnú formu, t. j. možno konštatovať, že právny predchodca žalovanej zriadil
hospodársku budovu na pozemku CKN parc. č. 486/3, pretože mal na to právo z dôvodu súhlasu právnej
predchodkyne žalobkyne s jeho výstavbou.

V súvislosti s uvedeným krajský súd uvádza, že už v čase dostavby humna mohla Y. U. a R. U. podľa
vtedy platného ust. § 221 v spojení s § 489 OZ sa domáhať na súde zbúrania stavby, ak by mali za to, že
stavebník ju postavil na ich parcele neoprávnene, čo však neučinili, z čoho možno vyvodiť, že súhlas navýstavbu bol daný právnemu predchodcovi žalovaných aj R. U., čo mohol učiniť jednak pred jej začatím,
ale aj následne, k čomu sa taktiež nevyžadovala osobitná forma.
.

13. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil, keďže sa nevyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
veci podstatné a právne významné, z ktorého dôvodu sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a
vzhľadom na princíp dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého
po zopakovaní dokazovania vo veci opätovne rozhodne, vysporiadajúc sa so všetkými relevantnými

skutkovými a právnymi skutočnosťami a v nadväznosti na ne aj námietkami žalovaných, tak aby jeho
odôvodnenie spĺňalo kritéria ust. § 220 CSP a bolo preskúmateľné.

14. Súčasne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP), prihliadnuc
k tomu, že v konaní boli uplatnené dva samostatné nároky, t. j. o nároku na náhradu trov konania pri
každom z nich rozhoduje samostatne.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).