Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/214/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610200008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1610200008.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Q.. V. X., H. XX, I., zastúpeného
advokátom Q.. X. Š., K. Q.. Y.. Š.K. XX, I., proti žalovanej: P. X., T.. X. Q. XX, Q., o zaplatenie
42.159,12 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09.05.2019,
č.k. 6C/1/2010-588, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 26.909,49 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e a vo zvyšnej
časti m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
42.159,12 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
04.01.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia polovice z hodnoty členského podielu družstevného 3-

izbového bytu č. XX v Q. na ulici X. Q., na 3. poschodí (ďalej len „byt“). Dôvodil, že manželstvo so
žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 07.02.1991, č.k.
13C/209/90-43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.1991. Počas manželstva im bol ako členom
bytového družstva daný do užívania byt, vo vzťahu ku ktorému Okresný súd Bratislava III rozsudkom
zo dňa 25.04.2006, č.k. V-2-7C/116/1992-220, zrušil právo spoločného nájmu a za nájomníčku tohto
bytu a členku družstva určil žalovanú. Členský podiel v družstve sa ako pôvodné spoločné majetkové
právo manželov stalo vo vzťahu ku družstvu majetkovým právom žalovanej, avšak ku dňu zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) bol majetkovým právom oboch manželov,
ktoré ostalo nevysporiadané a k jeho vyporiadaniu došlo v zmysle § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Toto právo preto žalobca žiadal vyporiadať so
zohľadnením zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvedených v § 142 Občianskeho
zákonníka, pričom pri stanovení jeho hodnoty navrhol vychádzať z ceny, ktorú možno získať za prevod
členského podielu v rozhodnej dobe, t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 25.04.2006 č.k. V-2-7C/116/1992-220. Žalobca sa po zmene žaloby, ktorú konajúci súd

pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.02.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 42.159,12 eura, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 07.02.1991, č.k. 13C/209/20-43, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.03.1991. Počas manželstva im bol ako členom bytového družstva daný do

užívania byt, vo vzťahu ku ktorému Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 25.04.2006, č.k.
V-2-7C/116/1992-220, zrušil právo spoločného nájmu manželov a za nájomníčku tohto bytu a členku
družstva určil žalovanú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009. Podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX a č. XXXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, sa žalovaná
stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a

zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko na základe zmluvy o prevode družstevného bytu,
ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 24.01.2018, pod č. B.-XXXX/XXXX. Darovacou
zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. B.-XXXX/XXXX, právoplatným dňa
28.03.2019, žalovaná darovala predmetný byt svojim dvom deťom, a to V. X.S. a G. Z., ktorí ho nadobudli
do podielového spoluvlastníctva.

4. Znaleckým dokazovaním konajúci súd zistil, že znalec H.. V. A. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX
zo dňa 13.10.2011 stanovil hodnotu členského podielu bytu sumou 64.500 eur. Podľa znaleckého
posudku znalca H.. R. W. č. 04/2015 predstavovala všeobecná hodnota bytu bez vložených investícii
do rekonštrukcie v roku 2009 sumu 53.818,98 eura a v roku 2015 sumu 47.896,52 eura, keď jeho
hodnota so zohľadnením vložených investícii v danom roku predstavovala sumu 67.220,04 eura; vplyv

zhodnotenia bytu rekonštrukciou v roku 2015 ustálil znalec sumou 19.323,52 eura. Súdny znalec
v znaleckom posudku č. XXX/XXXX stanovil všeobecnú hodnotu bytu so zohľadnením vložených
investícii v roku 2018 na sumu 105.888,93 eura, keď ohodnotil investície vložené do rekonštrukcie
sumou 21.570,70 eura, potom všeobecná hodnota členského podielu k bytu bez vložených investícii do
rekonštrukcie predstavovala ku dátumu 10.12.2018 sumu 84.318,23 eura.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že po zániku manželstva strán sporu sa tieto
nedohodli na vyporiadaní BSM, ku ktorému nedošlo ani rozhodnutím súdu, a preto ostala nevyporiadaná
i hodnota členského podielu k bytu, ktorý ako majetkové právo patril do BSM. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2006 č. k. V-2 7C/116/1992-220, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2009, sp. zn. 5Co/11/09, bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu,
pričom za nájomníčku tohto bytu a členku družstva bola určená žalovaná. Následne konštatoval, že
v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu sa súd môže riadiť iba platnou hmotnoprávnou
úpravou (§ 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka), a preto v tomto konaní nie je daný zákonný
podklad na finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu bytu. Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta

druhá Občianskeho zákonníka o ďalšom nájme družstevného bytu tak nie je viazané na rozhodnutie o
vyporiadaníspoločnýchmajetkovýchprávbývalýchmanželov,ikeďsasúčasnýmurčenímtoho,ktobude
ako člen družstva byt ďalej užívať, rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. S konaním o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu teda nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých
podieloch sa rozdelí hodnota predstavujúca majetok tvoriaci BSM, prípadne kto z bývalých manželov,

čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne, na ktorý záver nemá vplyv skutočnosť, že prípadne už
uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie, odvolávajúc sa na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku
vovecisp.zn.3Cdo183/2010dospelkzáveru,žeakdo3rokovodzánikuBSMnedošlokzrušeniupráva

spoločného nájmu družstevného bytu bývalými manželmi podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a k vysporiadaniu členského podielu k bytu v rámci vysporiadania BSM, spadá jeho vysporiadanie pod
režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom,
čoho dôsledkom je, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva
spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Aplikujúc uvedené

na prejednávanú vec, keď medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu BSM a ani k zrušeniu ich
práva spoločného nájmu bytu v lehote 3 rokov od zániku BSM, mal za to, že právo na vyporiadanie
členského podielu sa nemohlo premlčať skôr než došlo k zrušeniu spoločného členstva v bytovom
družstve. Všeobecná premlčacia doba na vyporiadanie hodnoty členského podielu potom v súlade
s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom nasledujúcim po tom, ako došlo

k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu, t.j. právoplatnosťou rozsudku o zrušení práva spoločného
nájmu bytu dňa 24.11.2009. Pokiaľ žalobca podal žalobu na vyporiadanie tohto majetkového práva
dňa 04.01.2010, podal ju v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení členstva k
družstevnému bytu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenúžalovanou za nedôvodnú. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že členský podiel v družstve sa stal
podielovým spoluvlastníctvom strán sporu, s tým, že ich podiely na ňom boli rovnaké; v takom prípade
jeho vyporiadanie podlieha ustanoveniu § 142 Občianskeho zákonníka.

7. Pri vyporiadaní súd prvej inštancie zohľadnil, že pod všeobecnou hodnotou členského podielu v
bytovom družstve sa rozumie cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo
predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, plochy, vybavenia, veku a podobne,
pričom obvykle sa táto cena zisťuje ako cena trhová, z už zrealizovanej kúpy a predaja podobných

bytov v danom čase a mieste. Všeobecná cena veci, či práva je teda ekvivalent, za ktorý možno získať
vec alebo právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa
ponuka a dopyt stretnú. Keďže členstvo v bytovom družstve je spojené s presne špecifikovaným bytom,
pokiaľ sa prevádzajú (alebo prechádzajú) členské práva a povinnosti viazané k bytu, prevádza sa vo
svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu. Vychádzajúc z týchto skutočností ustálil súd prvej
inštancie za rozhodnú všeobecnú hodnotu členského podielu určenú znaleckým posudkom znalca H..

R. W. Č.. XXX/XXXX sumou 105.888,93 eura, od ktorej odpočítal hodnotu investícií vložených do bytu
žalovanou v sume 21.570,70 eura; všeobecná hodnota členského podielu bytu potom predstavovala
sumu 84.318,23 eura. Žalobcovi v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka patrila polovica z tejto hodnoty,
t.j. suma 42.159,12 eura. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti namietala, že predmetný byt už stratil
charakter družstevného bytu, nakoľko ho odkúpila do osobného vlastníctva a jeho cena bola rozdielna

od ceny družstevného bytu, konajúci súd jej námietku nepovažoval za dôvodnú. Podľa jeho mienky
hodnota členského podielu družstevného bytu sa fakticky rovná hodnote bytu v osobnom vlastníctve,
a teda oba byty možno odpredať v danom čase a mieste za rovnakú hodnotu. Konajúci súd následne
uzavrel, že v zmysle § 217 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) je pre
rozsudokrozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia,apretozarozhodujúcupovažovalvšeobecnúhodnotu

členského podielu bytu stanovenú v čase jeho rozhodovania. Na uvedenom základe, za súčasnej
aplikácie ustanovení § 100, § 101, § 142, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 703
ods. 1 až 3, § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 42.159,12
eura žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že sa nezaoberal písomnými vyjadreniami strán sporu
ohľadne ich vzájomných vzťahov v rodine pred a po rozvode ich manželstva, vrátane vzťahov
k spoločným deťom, ani k finančným otázkam týkajúcich sa splatenia členského podielu k bytu,
nadobúdania ich majetku a jeho rozdeľovania po rozvode manželstva, nakoľko tieto mali byť predmetom
iných konaní, resp. predmetom konania o vyporiadanie BSM. Z rovnakého dôvodu neprihliadal na

námietku žalovanej založenú na tom, že žalobca sa z bytu odsťahoval ešte počas manželstva a
neprispievalnaúhradyzaužívaniebytu,vrátanejejargumentácie,žepriznanieprávanavýplatupolovice
členského podielu by bolo v rozpore so zákonom.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a

ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanej náhradu trov konania
vo výške 100%.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Zopakovala, že manželstvo so žalobcom bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 07.02.1991, č.k. 13C/209/90-43, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.03.1991. Počas trvania manželstva dostali ako členovia bytového družstva do
užívania byt, vo vzťahu ku ktorému požiadala žalobou zo dňa 05.05.1992 o zrušenie práva spoločného
nájmu. Okresný súd Malacky (správne má byť Okresný súd Bratislava III - pozn. odvolacieho súdu)
rozsudkom vo veci sp. zn. 7C/116/1992, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24.11.2009, sp. zn. 5Co/11/2009, zrušil spoločný nájom manželov k predmetnému bytu a ona sa stala
nájomníčkoubytuakočlenkabytovéhodružstva.Žalobcasažaloboupodanounasúdaždňa04.01.2010
domáhal zaplatenia sumy zodpovedajúcej polovici členského podielu k bytu, určenej podľa znaleckého
posudku. Žalovaná zdôraznila, že vo veci boli vypracované tri znalecké posudky, a to č. 196/2011 od
súdneho znalca H.. A., a č. XX/XXXX a č. XXX/XXXX, oba od súdneho znalca H.. R. W., z ktorého

posledného napokon konajúci súd pri rozhodovaní o veci vychádzal, bez vysporiadania sa s otázkou,
prečo sa pri určení hodnoty členského podielu priklonil práve k tomuto znaleckému posudku; vo vzťahu k
uvedenému znaleckému posudku pritom namietala, že ním bol sporný byt posudzovaný ako družstevný
len do 17.02.2017.11. V ďalšom žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci nezohľadnil niektoré
relevantné ustanovenia právnych predpisov, ako i judikatúru. Vytýkala mu, že i keď bolo predmetom

konania vyporiadanie členského podielu k družstevnému bytu, v odôvodnení rozhodnutia sa odvolával
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 29/2000, ktoré sa však
tohto konania netýkalo, rovnako ako rozhodnutie Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. 8C/85/2010
a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 53/2009, na ktorý poukazoval
žalobca. V priebehu konania dala konajúcemu súdu do pozornosti závery rozsudku veľkého senátu

občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 31Cdo
2036/2008, podľa ktorého pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve je potrebné vychádzať
zo stavu (bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a
spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, a teda zisťovať hodnotu členského podielu
v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva v družstve, ktorým
rozhodnutím sa súd prvej inštancie nezaoberal.

12. Podľa mienky žalovanej súd prvej inštancie nezohľadnil ani právne závery rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 28.01.2008, vo veci sp. zn. 5C/101/2007, potvrdeného i rozsudkom Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/95/2008, podľa ktorých v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu súd rozhodne i o ďalšom nájme predmetného bytu. Zároveň sa neriadil ňou citovanou

časťou uznesenia Krajského súdu v Košiciach, vo veci sp. zn. 1Co/248/2007, v zmysle ktorého
hodnota členského podielu družstevného bytu patriaceho do spoločného nájmu manželov patrí do
aktív BSM, a preto finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu k nemu je vecou vyporiadania
BSM. Samostatné rozhodovanie súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu spravidla predchádza
vyporiadaniu BSM a pri jeho vyporiadaní sa potom členský podiel určí tomu, kto zostal ďalším nájomcom

bytu a súčasne jediným členom družstva; hodnota členského podielu sa potom vyporiadava v rámci
vyporiadania celého BSM. Pokiaľ však nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM v lehote 3 rokov
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a nedošlo ani k vyporiadaniu BSM dohodou, platí
nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka;
pre členský podiel v bytovom družstve potom platí režim podielového spoluvlastníctva. Keď v takom

prípade v konaní o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu podľa § 705 ods. 2 veta druhá
Občianskeho zákonníka dochádza aj k zániku spoločného členstva bývalých manželov v družstve
a jeden z nich prestáva byť členom družstva, je to obdobná situácia ako pri zrušení podielového
spoluvlastníctva, s ktorým je zo zákona spojené i jeho vyporiadanie. Pri analogickom použití ustanovenia
§ 142 Občianskeho zákonníka znamená určenie, kto zostane členom družstva vlastne prikázanie

členského podielu jednému zo spoluvlastníkov, takže je potrebné rozhodnúť aj o primeranej náhrade
pre odstupujúceho spoluvlastníka. S ohľadom na názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach, treba
mať podľa žalovanej za to, že zo zákona je konanie o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného
bytu spojené s konaním o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k členskému podielu.

13. V ďalšom žalovaná konajúcemu súdu vytýkala, že i keď v konaní predložila dôkazy, a to písomné
výpovede svojich rodičov, výpoveď žalobcovej matky a darovaciu zmluvu potvrdzujúcu, že peniaze
na byt dostali od jej rodičov, ktorí sa dlhodobo podieľali i na úhrade nájomného a inkasných platieb,
a teda dôkazne preukázala, že žalobca na chod a udržanie domácnosti neprispieval, konajúci súd
tieto skutočnosti nevzal pri rozhodovaní o veci do úvahy. Rovnako sa nevysporiadal s jej námietkou

o prikázaní členského podielu k bytu bez finančného vyrovnania. V nadväznosti na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 537/2012 pritom platí, že pri vyporiadaní spoločnej veci
podľa § 150 Občianskeho zákonníka nie je vylúčené, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, napríklad
i prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby ho zaviazal finančne sa s druhým vysporiadať.

Žalovaná v tejto súvislosti poprela tvrdenia žalobcu, že zaplatil za členský podiel k bytu sumu 25.688
Kčs (852,69 eura), ako i odstupné v sume 42.000 Kčs (1.394,14 eura) predchádzajúcemu užívateľovi
bytu, ktoré tvrdenia žalobca nijako nepreukázal.

14. Vo vzťahu k ňou uplatnenej námietke premlčania žalovaná uviedla, že BSM strán sporu a právo

spoločného nájmu družstevného bytu vzniklo za právnej úpravy platnej pred 01.01.1992, a teda pred
účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6MCdo 18/2011, Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci
sp. zn. 22Cdo 2433/99, zdôraznila, že ak zaniklo BSM pred 01.01.1992, je potrebné v konaní aplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníprednovelouvykonanouzákonomč.509/1991Zb.Vtakom
prípade nemožno na vec vzťahovať iný, v tom čase neexistujúci právny predpis a zásadne ani v tom čase
neexistujúcu judikatúru. Z porovnania § 100 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 s

jeho znením od 01.01.1992 badať podľa mienky žalovanej zreteľný zámer zákonodarcu nevylúčiť právo
nájmu bytu, ktoré nahradilo právo osobného užívania bytu, z majetkových práv, ktoré sa premlčujú.
Majetková povaha spoločného členstva manželov v bytovom družstve je vyjadrená okrem iného aj tým,
že členský podiel ako majetkové právo tvorí súčasť BSM.

15. A napokon sa žalovaná vyjadrila i k postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré od jeho začiatku
do 09.05.2019 trvalo 19 rokov, nebolo právoplatne skončené. Zdôraznila, že žalobca sa nedostavil
ani na jedno súdne pojednávanie, nepredložil žiadosť o jeho odročenie, kým ona sa dožadovala
vytýčenia termínu pojednávania, vždy sa osobne zúčastnila nariadeného pojednávania a dokonca sa
obrátila i na predsedu Okresného súdu Malacky so žiadosťou o ukončenie sporu. Konanie súdu prvej
inštanciehodnotilaakoinštitucionálnepsychickétýranie,ktorýmporušovaljejzákladnéústavnéprávona

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhla
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej i
primerané finančné zadosťučinenie v sume 66.000 eur.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že jej odvolanie je čiastočne dôvodné, a preto je potrebné napadnutý rozsudok

zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).
Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2021 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.).

18. Odvolací súd udáva, že je nepochybné, že v uvedenej veci je predmetom sporu nárok žalobcu na

zaplatenie polovice hodnoty členského podielu k bytu, ktorý patril pôvodne do BSM, avšak v dôsledku
toho, že medzi stranami sporu nedošlo k jeho vyporiadaniu v lehote 3 rokov po zániku BSM, či už
dohodou alebo rozhodnutím súdu, spadal tento v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka do režimu
podielového spoluvlastníctva strán sporu, s veľkosťou podielu každej v jednej polovici; táto skutočnosť
napokon nebola medzi stranami sporná. Keďže predmetom sporu nebolo vyporiadanie BSM, nebola

dôvodná námietka žalovanej, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti
uvedené v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka a nezaoberal sa jej argumentáciou, že byt jej
darovali de facto rodičia, žalobca sa z neho odsťahoval ešte v roku 1988, neplatil výživné na deti,
nestaral sa o spoločnú domácnosť, a preto je na mieste prikázať členský podiel k bytu bez finančného
vyrovnania, ktoré skutočnosti by mohol súd skúmať a na ne prihliadať v inom konaní. V zmysle ustálenej

súdnej judikatúry pritom platí, že ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k zrušeniu práva spoločného
nájmu družstevného bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani k vyporiadaniu členského
podielu k bytu v rámci vyporiadania BSM, spadá jeho vyporiadanie pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Toto právo sa vyporiadava podľa
zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka), a nie za

použitia ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyvovecisp.zn.3Cdo183/2010).Sozreteľomnauvedenévyhodnotilodvolacísúdargumentáciu
žalovanej založenú na tom, že súd prvej inštancie opomenul prihliadať na skutočnosti uvedené v
ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka za nedôvodnú.

19. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani námietke žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala
nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania.

20. V prvom rade odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nijakým spôsobom nespochybnil, že právo na vyporiadanie hodnoty členského podielu k bytu podlieha

premlčaniu, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ako
zrejme mienila naznačiť žalovaná v odvolaní poukazom na zmenu právnej úpravy § 100 Občianskeho
zákonníka účinnej od 01.01.1992. Súd prvej inštancie následne správne konštatoval, že konanie o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o určení, kto bude ako nájomca bytu a člen družstva ďalej bytužívať, nie je spojené s konaním o vyporiadanie hodnoty členského podielu k bytu. Konanie podľa §
705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je viazané na súčasné rozhodnutie o vyporiadaní
spoločných majetkových práv bývalých manželov. Je nepochybné, že určením, kto bude ako člen

družstva byt ďalej užívať, sa rieši otázka členského podielu v bytovom družstve; avšak otázka, či a
akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť druhému z manželov, sa v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného
nájmu teda nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota,
ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM bývalých manželov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a

v akej cene z tohto majetku nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula
lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Je tomu tak i z dôvodu, že súd
pri rozhodovaní podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka prihliada na
celý komplex rozhodujúcich okolností (najmä na záujem maloletých detí, stanovisko prenajímateľa,
sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa
bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu a oprávnené potreby účastníkov), do rámca ktorého však

nepatria skutočnosti, ktoré sú významné pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva, aj podielového (k tomu
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 26/2010). Preto v konaní o
zrušení práva spoločného nájmu bytu nemohlo dôjsť súčasne k vyporiadaniu hodnoty tohto členského
podielu a v nadväznosti na to, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu práva žalobcu na jeho vyporiadanie, tak
ako nesprávne namietala žalovaná.

21. V nadväznosti na to je zjavné, že o vyporiadaní hodnoty členského
podielu k bytu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva
rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), či už dohodou bývalých
manželov alebo rozhodnutím súdu. Do tej doby totiž toto právo trvá ako spoločné a nie je ani

známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a teda nemožno ani stanoviť, komu patrí náhrada za
stratené spoločné právo; do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve nemožno
teda vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva vykonať (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 183/2010). Preto pokiaľ žalobca doručil dňa 04.01.2010
žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia polovice hodnoty členského podielu bytu, uplatnil

svoje právo na súde v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdov o zrušení práva spoločného
nájmu bytu (24.11.2009), t.j. v lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ako správne konštatoval súd
prvej inštancie.

22. Za dôvodnú však uznal odvolací súd námietku žalovanej ohľadne ustálenia výšky hodnoty členského

podielu, ktorú konajúci súd stanovil ku dňu svojho rozhodovania, vychádzajúcu pritom zo súdnej praxe
v konaniach o vyporiadanie BSM. V danom prípade však treba zohľadniť, že pokiaľ je predmetom
vyporiadania členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba
jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva (v danej veci žalovanej), pri jeho oceňovaní
nemožno vychádzať z ceny tohto podielu v dobe jeho vyporiadania, ale je potrebné zohľadniť povahu

obsahu konštitutívnych účinkov rozhodnutia súdu pri jeho vyporiadaní. V prípade členského podielu v
bytovom družstve jeho majetkovú hodnotu získava rozvedený manžel už právoplatnosťou rozsudku,
ktorým súd rozhodol o zrušení práva spoločného užívania družstevného bytu a spoločného členstva a o
určení, ktorý z rozvedených manželov bude naďalej ako člen družstva byt užívať. Výlučný člen družstva
môže členským podielom ako majetkovou hodnotou disponovať, a to už okamihom zrušenia spoločného

členstva v družstve. V tomto okamihu je už jasné, aká majetková hodnota sa dostala v dôsledku zrušenia
spoločného členstva jednému z bývalých manželov, pričom je rovnako zrejmé, o čo sa majetok druhého
zmenšil. Preto pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve treba vychádzať zo stavu (stavu
družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a
spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 202/2017, vo veci sp. zn. 6MCdo 18/2011).

23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právo spoločného nájmu k bytu bolo zrušené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2006, č.k. V-2 7C/116/1992-220, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2009, sp. zn. 5Cdo 11/2009, ktorým zároveň súdy určili

za nájomníčku bytu a členku družstva žalovanú; rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
dňa 24.11.2009. Týmto okamihom prešli členské práva a povinnosti v bytovom družstve na žalovanú
a od tohto momentu bolo zrejmé, o čo sa jej majetok zvýšil a zároveň o akú hodnotu sa znížil
majetok žalobcu. Súd prvej inštancie mal preto správne zisťovať hodnotu majetkového nároku žalobcuk dátumu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Z obsahu súdneho spisu
a odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že konajúci súd vykonal zistenie ohľadne tejto
skutočnosti, keď konštatoval, že zo znaleckého posudku č. X/XXXX, v ktorom súdny znalec ustaľoval

všeobecnú hodnotu členského podielu bytu, ktorou je cena, za akú je možné v danom mieste a
čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy,
vybavenia a veku, zistil, že ku dátumu právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení práva spoločného nájmu
bytu predstavovala hodnota členského podielu k bytu sumu 53.818,98 eura, bez vložených investícií
do rekonštrukcie; z údajov, ktoré mal znalec k dispozícii pri spracovaní znaleckého posudku pritom

vyplývalo, že k zhodnoteniu bytu investíciami od žalovanej došlo až po uvedenom dátume. Vychádzajúc
z takto znalcom stanovenej hodnoty členského podielu bytu v sume 53.818,98 eura, predstavoval podiel
žalobcu v jednej polovici sumu 26.909,49 eura, na ktorej zaplatenie vzniklo žalobcovi v konaní právo.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovanej odvolací
súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky predpoklady pre vyhovenie žalobe žalobcu len v časti

zaplatenia sumy 26.909,49 eura, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v časti, ktorou
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 26.909,49 eura v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p a vo zvyšnej časti ho podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

25. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala existenciu prieťahov v konaní a v tejto súvislosti žiadala
o priznanie primeraného zadosťučinenia (v sume 66.000 eur), odvolací súd udáva, že nedisponuje
oprávnením preskúmavať konanie súdu prvej inštancie z hľadiska porušenia práva na prejednanie veci
bezzbytočnýchprieťahovvzmyslečlánku48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ktoréprislúchavýlučne
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, a preto jej námietky v tomto smere nepovažoval za relevantné.

Za neopodstatnenú vyhodnotil i odvolaciu argumentáciu, ktorou žalovaná vytýkala konajúcemu súdu,
že sa nezaoberal ňou citovanými rozhodnutiami okresných a krajských súdov, keďže rozhodnou vo veci
bola ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Ústavného súdu Slovenskej republiky) a ňou prijaté závery, ktoré konajúci súd v miere potrebnej
aplikoval na prejednávanú vec. Správne pritom aplikoval i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 29/2000, v ktorom Najvyšší súd ustálil, že všeobecnou cenou členského
podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské
práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa
táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už zrealizovanými prevodmi členských podielov, podobných
bytov, v danom čase a mieste.

26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa
§ 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal
úspech v spore celkovo v rozsahu 27,66%, keď mal úspech v časti zaplatenia sumy 26.909,49 eura,
čo predstavuje 63,83% z celkovo uplatnenej sumy 42.159,12 eura, a neúspech v časti zaplatenia sumy

15.249,63 eura, čo predstavuje 36,17%, (a zároveň ide o úspech žalovanej), priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 27,66% (63,83% - 36,17%).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).