Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/339/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4217220299.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ P. H. a 2/ P. H., oboch trvale bytom v P., S. XXX/
XX a zastúpených dr. jur. Zitou Machlicovou Czibor, advokátkou v Komárne, Župná 14, proti žalovanému
Á. C., trvale bytom v P., S. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou v Komárne,
Záhradnícka 16/11, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
15C/82/2017, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. novembra 2019 sp. zn.

6Co/43/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. októbra 2018 č. k.
15C/82/2017-86 I. žalobu žalobcov zamietol, II. určil, že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. P.,

zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. 35, nachádzajúci sa na 1. poschodí obytného domu súpisné číslo
233 v P., na S. K., vchod č. 37 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu parc. č. 1201 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.037 m2 v
podiele 7221/295052-tín (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) je žalovaný, III. vyslovil, že žalovaný má voči
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a IV. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť na účet súdu prvej inštancie (vo výroku inak neoznačený - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € do 10
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré nadobudli na základe
zámennej zmluvy z 9. októbra 2008, uzatvorenej s H. U. (ako vlastníkom bytu). Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť a v priebehu konania podal protižalobu, ktorou sa domáhal určiť, že vlastníkom sporných
nehnuteľností je (na základe osvedčenia o dedičstve titulom dedenia po nebohej P. U.) on. Súd prvej

inštancie svoj rozsudok právne odôvodnil ust. § 124, § 126 ods. 1 a § 132 Občianskeho zákonníka
(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 36 a § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Zdôraznil, že jeho rozsudkom (súdu prvej inštancie) č. k. 8C/351/2010-453 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/47/2015-483 bolo právoplatne určené, že sporný byt patrí do dedičstva
po nebohej P. U., zomrelej X. E. XXXX, teda, že v čase jej smrti bol predmetom jej vlastníctva a nebol

tak riadne prevedený na H. U. a následne ani na žalobcov, pričom v skoršom konaní, o ktorom je reč,
sa súdy riadne vysporiadali aj s otázkou platnosti, resp. neplatnosti zámenných zmlúv. Dodal, že je
nepochybné, že už prvá zámenná zmluva uzatvorená medzi P. U. a H. U.P. nemohla byť uzatvorená
platne, pretože k jej uzatvoreniu došlo 5. februára 2008 a z konania (súdu prvej inštancie) jeho sp. zn.
12C/67/2008 vyplýva, že P. U. nebola až do smrti, t. j. do X. E. XXXX spôsobilá na právne úkony, pričom
o jej nepríčetnosti vedeli aj žalobcovia, ktorí sa podpísali pod petíciu a tým nebola daná ich dobrá viera

pri nadobudnutí nehnuteľností. Ak o vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam bolo už rozhodnuté
v konaní sp. zn. 8C/351/2010, takým rozsudkom je viazaný i on a žalobcovia na požadovanom určenínemajú ani naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (zákona č.
160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej len „C. s. p.“).
Protižalobe žalovaného vyhovel z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti sa stali predmetom dedičstva a na

základe osvedčenia o dedičstve ich zdedil žalovaný ako dedič po nebohej P. U.. Napokon rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil právne ust. §§ 255 a 262 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného
a rozhodnutie o poplatkovej povinnosti právne ust. § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 10 ods.
2 písm. a/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a
položkou1písm.b/Sadzobníkasúdnychpoplatkovavecnevznikomžalovanémupoplatkovejpovinnosti

podaním protižaloby.
2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. novembra 2019 sp. zn. 6Co/43/2019
I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. vecne správny. Zdôraznil,
že zásadnou otázkou v konaní bola otázka, či žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam na základe ich dobrej viery. V tomto smere súd prvej inštancie vyvodil záver, že
žalobcovia neboli nadobúdateľmi v dobrej viere, keď mali vedomosť o tom, že v čase uzatvorenia
zámennej zmluvy medzi H. U. a P. U. táto nebola spôsobilá na právne úkony. Odvolací súd posúdil
zistené skutkové okolnosti daného prípadu v ich vzájomnej súvislosti a časovej následnosti a dospel
k rovnakému záveru, že v konaní nebola preukázaná dobrá viera žalobcov ako nadobúdateľov k

spornému bytu. Mal za preukázané, že pred uzatvorením zámennej zmluvy žalobcovia mali vedomosť
o tom, že H. U., ako prevodca bol na liste vlastníctva zapísaný na základe zámennej zmluvy s P. U.
a rovnako tak mali vedomosť o psychickom stave P. U. v čase uzatvorenia tejto zámennej zmluvy.
Za danej situácie tak pri bežnej opatrnosti žalobcov, ktorú možno od nich spravodlivo požadovať,
mohli mať o platnosti zámennej zmluvy dôvodné pochybnosti. Dobrá viera žalobcov ako nadobúdateľov

predstavovala nevyhnutný predpoklad pre nadobudnutie ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
a pre jej neexistenciu bolo potrebné žalobu žalobcov ako neopodstatnenú zamietnuť. Vo vzťahu k
výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo vyhovené protižalobe žalovaného, že vlastníkom sporných
nehnuteľností je on, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o jej dôvodnosti, keď
žalovaný preukázateľne nehnuteľnosť nadobudol dedením v dedičskom konaní po poručiteľke P. U.

podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5V/262/2008, Dnot 111/2008 vydaného 14. februára 2018 notárkou
JUDr. Leilou Baštrnákovou, ktoré nadobudlo právoplatnosť rovnaký deň. Rozhodnutie o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania odôvodnil právne ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného.
3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“).

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 420 písm. f/ C. s. p. tvrdiac, že nižšie súdy im nesprávnym
procesným postupom znemožnili uskutočňovať procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu vytýkali nesprávny postup pri dokazovaní, ktorý podľa
dovolateľov spočíval v tom, že súd nevyhodnotil všetky predložené dôkazy stranami sporu, v dôsledku
čoho ani neodstránil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi. Navrhli preto, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na prejednanie súdu prvej
inštancie. Zároveň žiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.
4. Žalovaný navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s.
p.), na to oprávnenými osobami, reprezentujúcimi stranu v konaní pred nižšími súdmi neúspešnú (§ 424

C. s. p.), zastúpenými v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443,
časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a
predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Podľa § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421

C. s. p.
7. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.).

9. V danom prípade dovolatelia uplatnili prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420
písm. f/ C. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p., sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (v tejto súvislosti porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Podľa dovolateľov procesná vada konania uvedená v § 420 písm. f/ C. s. p. mala spočívať v
nedostatku v procese dokazovania, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu v prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti).
13. Z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nevykonanie niektorého z
navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v
procesnom postupe odvolacieho súdu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu
navrhnuté dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., lebo týmto
postupom súd neporušil právo strany sporu na spravodlivý proces.

14. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania je aj dovolacia námietka žalobcov týkajúca sa
prípadného nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím súdom, ktorú tiež bez ďalších
relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe
odvolacieho súdu, a to preto, že (i) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich
vykonal, teda v tomto prípade súdu prvej inštancie a (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale
sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá. Judikatúra
najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/ 2000) ako aj viaceré jeho rozhodnutia z čias
účinnosti skoršej procesnej úpravy (napr. sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7
Cdo38/2012)zastávalinázor,žeaniprípadnáneúplnosťčinesprávnosťskutkovýchzisteníaskutkových

záverov nie je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná (bez ďalšieho) za dôvod zakladajúci
tzv. zmätočnostnú vadu konania a nakoľko zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania,
ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu spomínaných judikátov a rozhodnutí
nedotkli, treba ich považovať za naďalej aktuálne.
15. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd nedisponuje

oprávnením dokazovať hmotnoprávne skutky, na to slúži nachádzacie (základné) konanie a konanie
na odvolacom súde. Predmetom dokazovania pred dovolacím súdom sú napr. včasnosť a prípustnosť
dovolania; skutkový stav a výsledky dokazovania spred nižších súdov sa nemôžu pred dovolacím súdom
meniť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 442). Dovolací súd bol preto viazaný

zisteniami súdov nižších inštancií ohľadom posúdenia dobrej viery žalobcov v čase nadobúdania nimi
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (bytu).
16. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a
druhejinštancieakoskutkovésúdy,aniedovolacísúd,ktorýjevzmysle§442C.s.p.viazanýskutkovýmstavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (tu porovnaj I. ÚS
6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie

je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f/ C. s. p., avšak tieto vady v prejednávanej veci nezistil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku

uviedol, z akých dôkazov vychádzal a aj prečo tieto boli dostačujúce na posúdenie, ktorej zo strán sporu
prináleží vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Navyše dovolatelia v dovolaní ani nešpecifikovali,
ktoré predložené dôkazy nemali byť vyhodnotené, resp. ktoré rozpory a medzi ktorými dôkazmi mali byť
podľa nich odstránené.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd pripomína konštatovanie ústavného súdu uvedené
v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 61/2019, v zmysle ktorého aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová

procesná úprava účinná od 1. júla 2016, je opodstatnený názor, podľa ktorého prípadný nedostatok
riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Nejde totiž o
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Z týchto uvedených dôvodov preto dovolací súd dospel k tomu, že dovolanie žalobcov podľa § 420
písm. f/ C. s. p. prípustné nie je, a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom
2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.