Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207223
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8816207223.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255
739, proti povinnému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXX/XX, XXX XX Z. nad I., o vymoženie

355,50 eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er 872/2016-18 zo dňa 4. septembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresnému súdu Vranov nad Topľou bola dňa
22.09.2016 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 355,50 eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručil spolu s návrhom oprávneného a exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 27.01.2016, sp. zn.

SRSAspA 01811/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2016 a vykonateľnosť dňa 19.07.2016
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

3. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že pôvodný žalobca ako postupca
uzatvoril s oprávneným dňa 08.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpil
na oprávneného pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom spotrebiteľského rozhodcovského

konania ( t.j. pohľadávku zo zmluvy uzavretej dňa 05.03.2008).

4. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty B., a.s., na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti B.
L.O.,a.s.TátozmluvajevzmyslevyššiecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaspotrebiteľskou
zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).

5. Dňa 20.07.2012 uzavrel oprávnený s povinným Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Predmetom tejto dohody bolo uznanie dlhu zo strany povinného a dohoda s oprávneným
na jeho úhrade, ako aj dojednanie rozhodcovskej doložky v čl. 4 dohody, v zmysle ktorej sa zmluvné

strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenskározhodcovská, a.s., b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o. Stály Rozhodcovský súd mal za to, že povinný riadne uznal svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci
zo Zmluvy, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho oprávnenému uhradiť.

6. Samotný zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods.
2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá

podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany
oprávnenéhodošlokporušeniuodbornejstarostlivostivovzťahukspotrebiteľovizodpovedajúcejčestnej
obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ
vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické,
že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu

finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Uznanie dlhu ako inštitút
zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku,
akým spôsobom tento úkon dlžníka vznikol. V tomto prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnému
podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli
z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním dohody

naoko „vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne zhoršil. Nekalé obchodné
praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.

7. V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

8. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená
účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá
ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky je však v zmysle ust. § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka, ako aj článku 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo

dňa5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchneprijateľnoupodmienku,pretožesa
spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky
sú preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný

nemal žiadnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a násl. ako aj smernica 93/13/EHS.

11.Rozhodcovskékonanie,výsledkomktoréhojeexekučnýtituluplatnenývtomtokonaní,sauskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi
účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej
zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní

nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd v súlade
s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a citovanými zákonnými ustanoveniami žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.12. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných
rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel

zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Odmieta
domnienku súdu, že rozhodcovská zmluva bola podmienkou uzatvorenia zmluvy. Pre konštatovanie,
že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, neexistuje žiaden

skutkový ani právny základ. Povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle
bodu 3.3. rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný rozhodcovskú
zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie
úveru. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní
záväzku boli povinnému doručované na adresu jeho bydliska, teda povinný mal dostatok času na
preštudovanie dokumentov, alebo prípadné predloženie na posúdenie právnikom. Oprávnený tiež

poukázal na to, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola
uzatvorená dňa 05.03.2008, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená 20.07.2012, teda po štyroch
rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto nemožno považovať uzavretie rozhodcovskej

zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09.
2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010 vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či
plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod
umožňujezastaviťexekučnékonanie.Oprávnenýmávzmyslečl.46ods.1ÚstavySRačl.6Dohovoruo

ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu
spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže

založiť zodpovednosť štátu za škodu.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
že Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty B., a.s. zo dňa 5.3.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskýmvzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý
má poskytovanie úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ
nevystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

19. V Obchodných podmienkach Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet pre fyzické osoby občanov účinných od 15.11.2007, ktoré oprávnený predložil spolu
so Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty B., a.s. zo dňa 5.3.2008, je v bode 88 upravená
rozhodcovská doložka, podľa ktorej „V akomkoľvek spore, nároku alebo rozpore vzniknutom zo zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich

sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú
súčasťou tejto zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského
konania bude slovenský jazyk.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a rovnako je
nepochybnéajto,ževčl.4Dohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzodňa20.7.2012
je uvedená rozhodcovská doložka.

21. Občiansky zákonník od 01.01.2008 v ustanovení § 53 odsek 4 písm. r/ za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v

štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

23. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z

ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

24. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 odsek

1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

25. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len

vtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesustanovením§3zákonač.244/2002Z.z.uzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,žemajetkovéspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknúvurčenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky kzmluve (ustanovenie § 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže
byť podkladom pre exekučné konanie.

26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje

za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

28. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných

praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky
vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

29. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že súčasťou Dohody o uznaní záväzku
bola v čl. 4 aj rozhodcovská doložka. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal,

že povinný mohol uzavrieť Dohodu o uznaní samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj
rozhodcovskú doložku. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za to, že na strane oprávneného došlo k
nekalej obchodnej praktike, ak povinnému doručil Dohodu o uznaní záväzku zároveň aj s rozhodcovskou
doložkou bez toho, aby ho výslovne upozornil, že podpísanie rozhodcovskej doložky je dobrovoľné a
uzavretieDohodyouznanízáväzkuniejepodmienenépodpísanímajrozhodcovskejdoložky.Uvedeným

konaním oprávnený konal v rozpore s požiadavkami odbornej spôsobilosti, teda porušil starostlivosť,
ktorú od neho možno rozumne očakávať a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi, aby narušil
ekonomické správania spotrebiteľa, ktoré by tento pri dostatku informácií inak neurobil. Na základe
uvedeného mal odvolací súd ako aj súd prvej inštancie za preukázané, že nekalou obchodnou praktikou
došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky a tým k naplneniu dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.

335/2014 Z.z. v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

30. Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky síce vyplýva poučenie o rozhodcovskom konaní, avšak
absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovská doložka neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na
všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie vyvolané

dodávateľom. Napriek odvolacej námietke oprávneného, že znenie zákona umožňuje alternatívne riešiť
spor aj na všeobecnom súde, a teda dáva zmluvných stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia,
odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody
o uznaní záväzku, podpísanej dňa 20.07.2012, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa jeho vnútorných predpisov. Z uvedeného nevyplýva žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa

riešiť spory z vyššie uvedenej dohody na všeobecnom súde spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené
taktiež z uvedenej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho
spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z predložených listinných dôkazov ako aj z
neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd za to, že rozhodcovská doložka bola
povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o uznaní záväzku, bola jej súčasťou, pričom zo

strany oprávneného nedošlo k upozorneniu povinného, že predmetnú doložku nemusí podpísať a
uzavretie rozhodcovskej doložky nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní záväzku, ak konanie
povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o uznaní svojho záväzku.

31. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný

titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

32. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie
ako vecne správne.

34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so

zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami oprávneného.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).