Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010108
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5614010108.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.

Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. júna
2021 odvolanie obžalovaného JUDr. D. V. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/43/2014 zo dňa 21.7.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 1T/43/2014 zo dňa 21.7.2020 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a pri nezmenenom výroku o náhrade

škody

obžalovaného JUDr. D. V. , nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom M.-
nická XXX/XX, L. - E.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný
trest vo výške 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/43/2014 z 21.7.2021 bol obžalovaný JUDr.
D. V. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

s cieľom získať neoprávnený prospech ako konateľ obchodnej spoločnosti DIP s.r.o. so sídlom

Masarykova 66, Michalovce, IČO : 36 211 397, v prvej polovici mesiaca august 2011 s Ing. C. L., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomE.XXX/X,M.G.,zástupcomobchodnejspoločnostiWinTrade,s.r.o.,sosídlom
Senická 626/5, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 616 540, osobne dohodol Dodatok k Zmluve o poskytnutí
poradenstva, v zmysle ktorého mal poradca - obchodná spoločnosť Win Trade, s.r.o. obchodnej
spoločnosti DIP s.r.o. spracovať aktualizáciu podnikateľského plánu - projektu „ Výroba plastových vakov
prekrvnéderivátyainfúzneroztoky“sdohodnutouodplatouzaspracovanieaktualizácievovýške1.425,-
Eur, aktualizácia podnikateľského plánu mu bola sms komunikáciou zo dňa 16.8.2011 na jeho žiadosť

zaslaná obchodnou spoločnosťou Win Trade, s.r.o. na jeho mailovú adresu [email protected] ,
s prísľubom obžalovaného, že dodatok zmluvy podpíše u notára 25.8.2011, a ten istý deň vyplatí
aj faktúru č. 1108002 z 12.8.2011 znejúcu na sumu 1.425,-Eur, avšak napriek tomu, že aktualizáciu
podnikateľského plánu odsúhlasil elektronickou formou - správou zo dňa 16.8.2011, akceptujúc aj výškuúhrady za predmetný dodatok, úhradu za spracovanú aktualizáciu projektu, vyúčtovanú označenou
faktúrou, obchodnej spoločnosti Win Trade, s.r.o. neuhradil, pričom už v čase dohodnutia označeného
dodatku vedel, že vzhľadom na finančnú situáciu spoločnosti DIP, s.r.o., ktorú zastupoval, nebude

schopný úhradu za aktualizáciu projektu realizovať, čo zástupcovi obchodnej spoločnosti Win Trade,
s.r.o. zamlčal, čím spôsobil škodu vo výške najmenej 1.425,-Eur obchodnej spoločnosti Win Trade, s.r.o.,
pričom uvedená spoločnosť postúpila svoju pohľadávku postupníkovi Ing. C. L., E. XXX/X, M. G..

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému JUDr. D. V. podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím

§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Za
splneniazákonnýchpodmienokpodľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.,§50ods.1Tr.zák.súdobžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa §
287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Ing. C. L. škodu vo
výške 1.425,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný JUDr. D. V. prostredníctvom obhajcu písomným
podaním zo dňa 9.9.2020, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14.9.2020. V rámci
podaného odvolania obhajca obžalovaného namietal porušenie práva obžalovaného na obhajobu,
nakoľko nebol riadne upovedomený o termíne hlavného pojednávania dňa 25.5.2020 a 21.7.2020,
z ktorého dôvodu sa týchto nezúčastnil. Pokiaľ aj okresný súd obžalovanému ustanovil náhradného

obhajcu, zvolený obhajca obžalovaného nestratil postavenie obhajcu obžalovaného. Podané odvolanie
obžalovaný ďalej zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu písomným podaním zo dňa 23.9.2020,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29.9.2020, v ktorom poukázal na nasledovné:

Dňa 21.3.2019 bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/67/2018 zo dňa 23.1.2019,

ktorým krajský súd na neverejnom zasadnutí zrušil rozsudok, ktorým okresný súd z dôvodu podľa
§ 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaného JUDr. D. V. a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd sa v tomto rozhodnutí vôbec nevysporiadal,
nezdôvodnil a nevysvetlil svoj postup, prečo, z akých dôvodov 2-krát zrušil vytýčené verejné zasadnutia
a až na neverejnom zasadnutí dňa 23.1.2019, po vyše pol roku, zistil, že napadnutý rozsudok „ trpel

takými chybami, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.“ Po oboznámení sa s obsahom
zrušujúcehouzneseniakrajskéhosúdunadobudolpresvedčenie,žetotosvojimobsahomazáväznosťou
je pre okresný súd vlastne akoby návodom na odsudzujúci rozsudok, k čomu nakoniec aj došlo na
hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 21.7.2020.
Pokiaľ ide o konkrétne dôvody podaného odvolania, v tomto smere poukazuje na písomné odôvodnenie

zrušeného oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu zo dňa 24.10.2017, s obsahom ktorého sa
plne stotožňuje a preto podané odvolanie už nebude osobitne odôvodňovať. Okresný súd sa plne
vysporiadal s podstatou prejednávaného skutku, keď uzavrel, že neschopnosť obžalovaného dodržať
zmluvný zväzok, ktorá nastala v priebehu obchodného vzťahu, treba odlišovať od podvodného úmyslu,
existenciu ktorého je potrebné bez pochybností preukázať už na začiatku vzniku zmluvného vzťahu s

poškodeným. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť osobnej slobody inak ako z dôvodov a spôsobom,
ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný
záväzok. V konečnom dôsledku okresný súd správne uzavrel, že pre záver o vine nestačia úvahy a
domnienky, ak dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad pre rozhodnutie o vine obžalovaného.
Naviac obchodná spoločnosť Win Trade, s.r.o. Liptovský Mikuláš v zastúpení konateľa Ing. C. L.

nepodala na súd žalobu na obchodnú spoločnosť DIP, s.r.o. Michalovce v zastúpení konateľa JUDr. D.
V., podľa výpovede svedka Ing. C. L. na hlavnom pojednávaní dňa 19.4.2016 z dôvodu, že jeho právny
zástupca mu poradil jedinú schodnú cestu podanie trestného oznámenia. To sa ale vo fungujúcom
právnom štáte nerobí, je tu princíp „ ultima ratio “, aby sa občiansko - právne a obchodno - právne spory
neriešili trestnoprávnymi prostriedkami, ktorý by mal byť známy aj prokurátorovi.

V ostatnom poukazuje a v plnom rozsahu sa odvoláva na jeho záverečnú reč, ktorú predniesol na
hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2017 a ktorú týmto považuje za súčasť tohto písomného odôvodnenia
podaného odvolania.
Obhajoba zastáva názor, že rozsudok okresného súdu bol vydaný na základe nesprávneho
vyhodnotenia zisteného skutkového a právneho stavu. Navrhuje, aby krajský súd ako súd odvolací podľa

§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. následne sám
vo veci rozhodol tak, že buď obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. alebo
podľa § 321 ods. 1 Tr. por. vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.Podané odvolanie obžalovaný zdôvodnil aj prostredníctvom náhradného obhajcu písomným podaním
zo dňa 5.10.2020, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14.10.2020, a to s poukazom

na nasledovné:

Má za to, že ani po doplnení dokazovania v rozsahu uvedenom krajským súdom, nemožno dospieť
k záveru, že obžaloba nemá relevantný podklad v žiadnom z vykonaných dôkazov, ktoré by mohli
spoľahlivo viesť k záveru o jeho vine. Skutočnosť, že jeho spoločnosť v čase uzatvárania obchodu

mala stav majetku blížiaci sa k nule, nemôže a to ani s poukazom na ničím nepodložené tvrdenie
svedka G., preukázať jeho podvodný úmysel. Svedok G. mohol podať svedeckú výpoveď výlučne
k vzájomným zmluvným vzťahom týkajúcim sa zabezpečenia financovania jeho projektu, a to k
okolnostiam uzatvorenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou svedkyne H., k okolnostiam uzatvorenia
zmluvného vzťahu s jeho spoločnosťou Mal - finance s.r.o., prostredníctvom ktorej mal zabezpečiť
financovanie jeho projektu financujúcou bankou A. R., avšak za žiadnych okolností mu neprináležalo

hodnotiť jeho súkromný život a jeho finančnú situáciu, keďže o tejto téme ho nikdy neinformoval,
pretože nemal na to najmenší dôvod. Ostatne, pokiaľ by bola svedecká výpoveď svedka G. vykonaná
kontradiktórnym spôsobom, zaiste by ho z uvedenej (ničím nepodloženej domnienky) vyviedol. Uvedené
tvrdenie o jeho nemajetnosti nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave,
kedy aj údajne poškodený potvrdil, že jeho spoločnosť za projekt uhradila riadne a včas zmluvnú odplatu.

Uvedené tvrdenie preto pre neho vyznieva značne zmätočne a nepochopiteľne, pretože ak svedok
G. mal vedomosť o tom, že zaplatil odplatu vo výške 4.000,-Eur za pôvodný projekt, ako mohol mať
pochybnosť o tom, že nebolo a nebude v jeho možnostiach zaplatiť rádovo nižšiu sumu 1.425,-Eur.
Nakoľko nebol uvedený dôkaz vykonaný kontradiktórnym spôsobom a v predmetnej veci sa z pohľadu
obhajoby jedná o jediný dôkaz, ktorý by mal viesť k záveru o preukázaní jeho úmyslu, namieta jeho

zákonnosť a nepoužiteľnosť v predmetnej trestnej veci.
Je presvedčený, že pre záver o vyslovení viny nestačia úvahy a domnienky, ak dôkazná situácia
neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného. Použitie zásady in dubio pro
reo, na ktorú poukazuje od vznesenia obvinenia, prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré
vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých

dostupných dôkazov, ktoré môžu prispieť k náležitému skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom
naobjektívne,stavuveciazákonuzodpovedajúcespravodlivérozhodnutie.Vinaobžalovanéhomusíbyť
preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy, kde svedecká výpoveď svedka
G. nepochybne takýmto dôkazom nie je, keďže sa mu o jeho finančnej situácii nikdy nezdôveroval.
V jeho veci nemožno dospieť k záveru o tom, že by existovali dôkazy preukazujúce čo i len

minimálne nepriamy úmysel obohatiť sa na škodu cudzieho majetku. Aj samotný prokurátor poukázal
na skutočnosť, že nemožno vyvrátiť, že sa snažil zabezpečiť finančné krytie jeho projektu, čím podľa
jeho názoru možno práve týmto vyjadrením vyvrátiť jeho vinu za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.
Rovnako tak poškodený uviedol, že nemal najmenší dôvod neveriť mu, čím sú vyvrátené úvahy obžaloby
o vytváraní zdania pripravenosti uhradiť záväzok za aktualizáciu projektu. Uvedené úvahy obžaloby

nemajú reálne opodstatnenie a v kontexte dôkaznej situácie možno dospieť len k záveru, že nebolo
jednoznačne a bez pochybností preukázané naplnenie pojmových znakov trestného činu podvodu.
Vzhľadom na neschopnosť dodržať zmluvné a platobné podmienky, ktoré nastali až po uzatvorení
zmluvného vzťahu po zaplatení sumy podstatne prevyšujúcej hodnotu dodatku, treba prísne odlišovať
od podvodného úmyslu, existenciu ktorého je potrebné preukázať už na začiatku vzniku zmluvného

vzťahu s poškodenou spoločnosťou. V danom prípade je napadnuté rozhodnutie v rozpore s článkom
17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, nikoho nemožno pozbaviť osobnej slobody len pre neschopnosť
dodržať zmluvný záväzok.
O reálnosti jeho projektu a snahe zabezpečiť finančné krytie jeho uskutočnenia svedčia dôkazy, a
to najmä svedecká výpoveď svedkyne H. a svedka L., ako aj listinné dôkazy - zmluvy uzatvorené

so spoločnosťou Mal - Finance, s.r.o., ktoré dôkazy vyvracajú akýkoľvek úmysel obohatiť sa na úkor
poškodeného, resp. jeho právneho predchodcu. Ani výpoveďou svedka N. nie je preukázané, že by
v priebehu realizácie jeho projektu neexistovala snaha o získanie finančných prostriedkov od A. R. s
cieľom získať úver, a to aj s poukazom na tvrdenie o jednaní svedka G. s uvedenou bankou, ktorú
skutočnosť rovnako verifikoval aj svedok L..

Má za to, že žiadnym z dôkazov vykonaných v rámci súdneho konania nie je preukázaný jeho podvodný
úmysel, ktorý by mal existovať v ktoromkoľvek štádiu ich zmluvného vzťahu s údajne poškodenou
spoločnosťou. Zároveň opakovane zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o klasický obchodnoprávnyspor a nie je dôvod uvedenú situáciu, rešpektujúc princíp ultima ratio, prejednávať v rámci trestného
konania, v rámci ktorého nikdy neudelil súhlas na zverejnenie jeho súkromnej komunikácie.
Rovnako zastáva názor, že v danom prípade nebol ani najmenší dôvod na uloženie trestu odňatia

slobody, nakoľko nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom to vyžaduje ochrana
spoločnosti, keďže z odpisu z registra trestov je evidentné, že doteraz vedie bezúhonný život
bežného človeka. V tomto považuje aj uložený trest za nezákonný a nepreskúmateľný. Uvedené má
opodstatnenie o to viac, že si ako právnik ctí zákon a celospoločensky je kladený dôraz na ukladanie
alternatívnych trestov, zvlášť pri osobách, ktoré majú prvý krát dočinenia s trestným konaním, čo je dané

v jeho prípade, avšak ako skôr uviedol, uvedený spor nemal patriť do registra trestných konaní, ale
miesto mal v registri obchodných sporov.
Za danej situácie navrhuje, aby krajský súd podľa § 322 od.s 1 Tr. por. s poukazom na § 321 ods. 1 písm.
a), b), c), d), e) zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 13.10.2020,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15.10.2020:

Po oboznámení sa s argumentáciou obhajoby, prezentovanou v písomnom vyhotovení odvolania,
konštatuje, že z jeho pohľadu sa jedná o účelovú obranu a irelevantné argumenty, ktoré nie sú spôsobilé

zvrátiťdoterajšívýsledoktrestnéhokonania.Súdsavrozsudkuvplnomrozsahuvysporiadalsovšetkými
dôkazmi, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní a rozsudok netrpí žiadnymi vadami, pre ktoré
by bolo možné označiť ho za nezákonný, resp. nedôvodný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním
neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že
odvolanie podané obžalovaným JUDr. D. V. bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom určenej lehote
aječiastočnedôvodné,pokiaľideovýrokotresteuloženomobžalovanémuzaspáchanútrestnúčinnosť,

a to z dôvodov, ktoré uvádzal obžalovaný v odvolaní.

Na úvod krajský súd pripomína, že v tejto veci už raz bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/43/2014 zo dňa 24.10.2017, ktorým súd obžalovaného z dôvodu podľa
§ 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby prokurátora oslobodil. Na podklade prokurátorom podaného

odvolania Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 2To/67/2018 zo dňa 23.1.2019 rozsudok okresného
súdu z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), c), d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne okresný
súd rozhodol aktuálne napadnutým rozsudkom zo dňa 21.7.2020, ktorým obžalovaného uznal vinným v
zmysle podanej obžaloby z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody

vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16 mesiacov a obžalovanému tiež
uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. V tejto súvislosti krajský súd primárne dospel
k záveru, že okresný súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku a vrátení veci na ďalšie prejednanie
a rozhodnutie v rámci ďalšieho konania postupoval plne v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského
súdu zo dňa 23.1.2019, vykonal dôkazy nariadené krajským súdom a rešpektoval v ňom vyslovený

právny názor. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom obžalovaného, že predchádzajúce zrušujúce
uznesenie krajského súdu zo dňa 23.1.2019 je návodom na odsúdenie obžalovaného okresným
súdom. Krajský súd na podklade prokurátorom podaného odvolania zistil zákonné dôvody na zrušenie
napadnutého rozsudku okresného súdu zo dňa 24.10.2017 podľa § 321 ods. 1 písm. a), c), d) Tr.
zák., keď súd prvého stupňa sa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, dopustil

podstatnej chyby konania a to tým, že porušil ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenia veci,
vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
vykonať ďalšie dôkazy a pri rozhodovaní o vine obžalovaného boli porušené ustanovenia Trestného
zákona (a to z dôvodov konkrétne a podrobne uvedených v odôvodnení uznesenia krajského súdu,
pričom krajský súd okrem iného okresnému súdu vytkol nedôsledný postup v rámci hodnotenia dôkazov,

keď okresný súd vo fáze hodnotenia dôkazov nezobral do úvahy všetky na hlavnom pojednávaní zistené
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie tak, ako sa to konkrétne uvádza v odôvodnení uznesenia krajského
súdu).Na námietku obžalovaného v zdôvodnení odvolania ohľadne v minulosti opakovaného zrušenia termínu
verejnéhozasadnutiaavkonečnomdôsledkurozhodnutiavecinaneverejnomzasadnutídňa23.1.2019,
krajský súd už reagoval v rámci oznámenia zo dňa 13.1.2021 (č.l. 659, posledný odsek). Krajský súd na

uvedenom zotrváva a aj na tomto mieste k tejto námietke obžalovaného totožne uvádza:

Pokiaľ aj krajský súd v minulosti opakovane zrušil termín verejného zasadnutia a v konečnom dôsledku
bolavecrozhodnutánaneverejnomzasadnutí,dôvodnosťtakéhotopostupujeriadnezadokumentovaná
v spisovom materiáli a zo spisu sú zistiteľné konkrétne dôvody, ktoré bránili krajskému súdu vo veci

meritórne rozhodnúť a bolo nutné vec vrátiť okresnému súdu ako predčasne predloženú (č.l. 476-477,
488-489). Po odstránení nedostatkov a opätovnom predložení veci krajskému súdu bolo vo veci v
konečnom dôsledku na základe porady senátu rozhodnuté na neverejnom zasadnutí uznesením, sp.zn.
2To/67/2018 zo dňa 23.1.2019, nakoľko po porade senát dospel k záveru, že sú tu dôvody na zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie (dôvody,
ktoré viedli senát k takémuto rozhodnutiu, sú podrobne a konkrétne uvedené v zrušujúcom uznesení

krajského súdu zo dňa 23.1.2019 na č.l. 500-507).

Odvolací súd ďalej zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného
činu (prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom
sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by

mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu.

Vdanomprípadenebolokrajskýmsúdomzistenéporušenieprávaobžalovanéhonaobhajobuzávažným
spôsobom, ako to tvrdí zvolený obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania, a to z dôvodu
neupovedomenia zvoleného obhajcu obžalovaného o termínoch hlavného pojednávania dňa 25.5.2021

a 21.7.2020, na ktorom hlavnom pojednávaní bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Ako vyplýva z obsahu
spisového materiálu, upovedomenie o termíne hlavného pojednávania dňa 21.7.2021 bolo zvolenému
obhajcovi obžalovaného JUDr. B. H. prostredníctvom pošty doručené riadne a včas dňa 25.5.2020
(doručenka na č.l. 586). Na deň 25.5.2020 nebol vo veci určený termín hlavného pojednávania a v tento
deň ani hlavné pojednávanie v tejto trestnej veci konané nebolo, čo je zistiteľné z obsahu spisového

materiálu.
Súčasne krajský súd nezistil žiadne porušenie príslušných ustanovení o konaní, pokiaľ okresný súd
hlavné pojednávanie dňa 21.7.2020, na ktorom vyhlásil napadnutý rozsudok, vykonal v neprítomnosti
obžalovaného JUDr. D. V. a jeho zvoleného obhajcu JUDr. Ivana H.. Obžalovaný JUDr. D. V. bol riadne
a včas upovedomený o termíne hlavného pojednávania dňa 21.7.2020, obžalovaný upovedomenie

prevzal dňa 8.6.2020 (doručenka na č.l. 586). Skutočnosť, že obžalovaný mal riadnu vedomosť o
tomto termíne hlavného pojednávania, pritom vyplýva aj z jeho písomného oznámenia okresnému súdu
zo dňa 8.6.2020, nachádzajúcom sa na č.l. 600 spisu a ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa
11.6.2020. Zároveň obžalovaný v rámci tohto písomného oznámenia na č.l. 600 spisu ospravedlnil
svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020 a súhlasil a žiadal, aby sa hlavné pojednávanie

vykonalovjehoneprítomnosti,zaúčastijehoobhajcuJUDr.I.Vanka,resp.náhradnéhoobhajcu.Zvolený
obhajca JUDr. Ivan H. bol o termíne hlavného pojednávania dňa 21.7.2020 rovnako upovedomený
riadne a včas, pričom upovedomenie mu bolo doručené dňa 25.5.2020 (doručenka na č.l. 586). Zvolený
obhajca obžalovaného sa napriek riadnemu a včasnému upovedomeniu na hlavné pojednávanie dňa
21.7.2020 bez ospravedlnenia nedostavil. Za tohto stavu boli splnené zákonné podmienky na konanie

hlavného pojednávania v prítomnosti náhradného obhajcu obžalovaného. Krajský súd v konečnom
dôsledku nezistil, že by neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania dňa
21.7.2020, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, v neprítomnosti obžalovaného JUDr. D. V. a
jeho zvoleného obhajcu JUDr. Ivana H..
S obžalovaným vznesenou námietkou zaujatosti v rámci zdôvodnenia odvolania (č.l. 638), sa

krajský súd procesne vysporiadal v rámci oznámenia zo dňa 13.1.2021 s tým, že o tejto z dôvodov podľa
§ 32 ods. 6 Tr. por. nekonal (oznámenie na č.l. 657-659 spisu, ktoré obsahuje podrobne uvedené dôvody,
pre ktoré o námietke zaujatosti konané nebolo).
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací

súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa
názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky
odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného JUDr. D. V. a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke
viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať,
že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného JUDr. D. V. v
rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v
podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný JUDr. D. V.

založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého
stupňa. S jeho námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a podrobne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu
podstatnejšiu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a
neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnejšiu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v
prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného a jeho obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,

§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný JUDr. D. V. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný
JUDr. D. V. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky
svoje práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu vyjadril ku skutočnostiam,
ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov

prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité
a rozhodujúce.

ReagujúcnaodvolacienámietkyobžalovanéhoJUDr.D.V.,odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázať
na nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané anedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne

záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný JUDr. D. V. počas celého trestného konania popiera spáchanie trestného činu
podvodu, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré
preukazujú vinu obžalovaného a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa

dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo
dokazujú, že obžalovaný JUDr. D. V. spáchal žalovaný skutok podvodu. Z vykonaných dôkazov možno
spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný JUDr.
D. V. spáchal žalovaný skutok podvodu v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

V prípade tohto vedeného trestného konania nebolo sporným, že poškodená spoločnosť Win
Trade, s.r.o. pre spoločnosť DIP, s.r.o., zastúpenej ako konateľom obžalovaným JUDr. D. V., na
základe objednávky obžalovaného vypracovala aktualizáciu podnikateľského plánu - projektu „Výroba
plastových vakov pre krvné deriváty a infúzne roztoky“, za ktorú si poškodená spoločnosť Win Trade,
s.r.o. vyúčtovala dohodnutú odmenu 1.425,- Eur, ktorú sumu obžalovaný prisľúbil uhradiť do 25.8.2011,

čo sa doposiaľ nestalo. Obžalovaný však popieral, že by takto konal s úmyslom za vypracovanú
aktualizáciu projektu nezaplatiť, teda vo vzťahu k poškodenému nekonal s podvodným úmyslom. Neskôr
v rámci vedeného trestného konania začal obžalovaný na svoju obhajobu uvádzať, že za vypracovanie
aktualizácie v podstate ani nebol povinný zaplatiť, nakoľko pôvodný projekt trpel vadami a vypracovaná
aktualizácia vlastne predstavovala vybavenie reklamácie.

Aj po vrátení veci a doplnení dokazovania okresným súdom krajský súd nezmenene obhajobu
obžalovaného, že za aktualizáciu projektu nebol povinný poškodenému zaplatiť, nakoľko sa malo
jednať o reklamáciu pôvodne vypracovaného projektu, ktorý trpel vadami, vzhľadom na komplexné
vyhodnotenie celej dôkaznej situácie hodnotí ako účelovú a nehodnovernú. Zo SMS a mailovej

komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným založenej do spisu a to za pomerne dlhé časové
obdobie pred podaním trestného oznámenia je zrejmé, že obžalovaný v rámci tejto komunikácie
s poškodeným nikdy nespomínal, že pôvodne vypracovaný projekt je vadný, tento reklamuje a za
vypracovanie aktualizácie projektu by nemal platiť. Obžalovaný v rámci vedeného trestného konania
ani neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že banka by mu projekt vrátila s tým, že projekt trpí vadami.

Poškodený v rámci svojich výpovedí opakovane odmietal, že ním vypracovaný projekt by trpel vadami
a v prípade vypracovania aktualizácie projektu by sa vlastne malo jednať o odstránenie vád pôvodného
projektu z dôvodu jeho reklamácie, pričom toto svoje tvrdenie aj náležite, logicky a hodnoverne
zdôvodnil. V tomto smere s výpoveďou poškodeného korešponduje aj SMS a mailová komunikácia
medzi obžalovaným a poškodeným, založená v spise, v rámci ktorej obžalovaný nikdy nepoukazoval na

vady projektu a nespochybňoval povinnosť platiť za vypracovanie aktualizácie projektu.

Komplexným vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov aj po doplnení dokazovania pred
okresným súdom možno prijať bezpečný záver, že obžalovaný od poškodeného vylákal vypracovanú
aktualizáciu podnikateľského projektu klamlivým ubezpečením, že za vypracovanie aktualizácie zaplatí

v dohodnutom termíne do 25.8.2011, aj keď obžalovaný už v čase jednania s poškodeným musel byť
minimálne uzrozumený s tým, že vzhľadom na jeho finančnú situáciu nebude môcť za vypracovanie
aktualizácie v dohodnutej lehote zaplatiť (tzv. nepriamy úmysel).

Poškodený už pri podaní trestného oznámenia predložil list od obžalovaného, ktorým obžalovaný

akceptoval sumu 1.425,- Eur za vypracovanie aktualizácie podnikateľského projektu, pričom sa
zaviazal po doručení projektu túto sumu poškodenému uhradiť dňa 25.8.2011. Tento listinný dôkaz bol
oboznámený aj na hlavnom pojednávaní, pričom sám obžalovaný potvrdil, že takýto list poškodenému
adresoval. Obžalovaný i napriek obdržaniu vypracovanej aktualizácie projektu poškodenému vdohodnutej lehote a ani neskôr, ba dokonca doposiaľ nezaplatil. Tak z výpovede obžalovaného, ako
aj z daňových priznaní spoločnosti DIP, s.r.o., ktorej bol konateľom, výpisov z účtu tejto spoločnosti
nepochybne vyplynulo, že spoločnosť DIP, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, nemala majetok, nemala

peňažnéprostriedkynaúčteafinančnéprostriedky,ktoréobžalovanývynakladalvsúvislostisozískaním
podnikateľského projektu, mal od svedka A. G.. E. A. G. vo výpovedi zo dňa 17.2.2014 výslovne uvádza:
„Tiež chcem uviesť, že pán V. nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami a ja som mu v podstate
všetky finančné prostriedky na biznis plán poskytol, pretože potreboval peniaze aj na samotný benzín
do auta, aby mohol jazdiť.“ Aj keď obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

hoci firma peniaze nemala, firmu financoval z jeho osobných zdrojov, následne sa však na otázku
prokurátora odmietol bližšie vyjadriť k finančným prostriedkom, ktorými mal disponovať a existenciu
takýchto finančných prostriedkov ani neskôr v konaní pred súdom nepreukázal. Vzhľadom na takéto
ničím reálne nepodložené tvrdenie obžalovaného, navyše listinnými dôkazmi preukázanú ekonomickú
a majetkovú situáciu spoločnosti obžalovaného a tiež po zohľadnení výpovede svedka G. tvrdenie
obžalovaného o tom, že disponoval finančnými prostriedkami na úhradu aktualizácie projektu, vyznieva

nehodnoverne a účelovo. Nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ poškodenému sumu
za aktualizáciu projektu neuhradil. Vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané, že v čase, keď
sa obžalovaný zaviazal poškodenému zaplatiť za aktualizáciu projektu dňa 25.8.2011, mohol sa reálne
spoliehať, že v tak krátkom čase bude disponovať finančnými prostriedkami na úhradu poškodenému.
Z ďalšej SMS a mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným založenej do spisu, ktorú

už pri podávaní trestného oznámenia predložil poškodený (a obžalovaný túto doposiaľ
nespochybnil, že by sa nejednalo o komunikáciu medzi ním a poškodeným) je zrejmé ďalšie správanie
obžalovaného po lehote splatnosti, t.j. po dátume 25.8.2011, keď obžalovaný platbu poškodenému
účelovo odďaľoval, s poukazom na rôzne ním uvádzané dôvody a následne platbu poškodenému viazal
na poskytnutie úveru, ktorý mal byť vybavovaný pre jeho spoločnosť. V tejto súvislosti je však potrebné

poznamenať, že podľa dohody medzi obžalovaným a poškodeným, obžalovaný mal poškodenému
zaplatiť v krátkom čase po prevzatí aktualizácie projektu dňa 25.8.2011 a platba za aktualizáciu projektu
nebola viazaná na poskytnutie úveru obžalovanému, pričom v tak krátkom čase do 25.8.2011 ani nebolo
reálne poskytnutie úveru spoločnosti obžalovaného (v konečnom dôsledku úver poskytnutý nebol),
čoho si obžalovaný musel byť dobre vedomý. Z výpovede samotného poškodeného vyplynulo, že ak by

obžalovaný v súvislosti so žiadosťou o vypracovanie aktualizácie projektu bol úhradu za projekt viazal
na poskytnutie úveru, či na úspešnosť projektu, poškodený by s vypracovaním aktualizácie projektu pre
obžalovanéhonebolsúhlasil.Nakoľkozvykonanéhodokazovanianespornevyplynulo,žeobžalovanýsa
zaviazal poškodenému za aktualizáciu projektu zaplatiť dňa 25.8.2011, je v danom prípade nedôvodným
absenciu podvodného úmyslu obžalovaného opierať o snahu obžalovaného získať úver (ktorý mu

v konečnom dôsledku ani nebol poskytnutý). Pre klamlivé zavádzanie poškodeného o úhrade za
aktualizáciu projektu obžalovaným nasvedčujú aj ďalšie z vykonaného dokazovania zistené skutočnosti.
Krátko po splatnosti záväzku voči poškodenému v sume 1.425,- Eur dňa 16.9.2011 prišla na účet
spoločnosti obžalovaného DIP, s.r.o. platba v sume 2.000,-Eur od I. H., pričom ešte v ten istý deň bola
v podstate celá suma z účtu spoločnosti vybratá. Obžalovaný žiadnym spôsobom doposiaľ nevysvetlil,

z akého dôvodu z tejto sumy nezaplatil dlh voči poškodenému, hoci na to mal finančné prostriedky. Je
tiež potrebné dať do pozornosti SMS správu adresovanú dňa 29.9.2011 obžalovaným poškodenému,
z ktorej je evidentné, že poškodený aj po splatnosti záväzku poškodeného zavádzal informáciou, že je
pred podpisom kontraktu (k podpisu kontraktu nikdy nedošlo). Z týchto vyššie uvedených konkrétnych
dôvodov potom krajský súd uzatvára, že obžalovaný nepochybne využil omyl poškodeného, ktorý v

dobrej viere, vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu s obžalovaným, aktualizáciu projektu vypracoval
a odovzdal obžalovanému s očakávaním, že obžalovaný dohodnutú cenu v dohodnutej lehote uhradí,
ako obžalovaný pred poškodeným prezentoval. Je tu nespochybniteľný podvodný úmysel obžalovaného
- získanie aktualizácie projektu od poškodeného s prísľubom skorej úhrady za jeho vypracovanie do
25.8.2011 bez toho, aby obžalovaný ako objednávateľ bol pripravený a schopný plniť v dohodnutej

krátkej lehote, zamlčanie neschopnosti plniť v dohodnutej lehote, vznik škody a preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom.

Ak obžalovaný na svoju obhajobu tiež uvádzal, že predchádzajúci záväzok voči poškodenému za
vypracovanie projektu riadne zaplatil, neznamená to a nevylučuje jeho podvodný úmysel v súvislosti

s týmto žalovaným skutkom, ktorý bol vykonaným dokazovaním nepochybne preukázaný. Úhrada
skoršieho záväzku nepreukazuje úmysel obžalovaného riadne v dohodnutej lehote uhradiť aj ďalšiu
pohľadávku voči poškodenému.Skutočnosť, že obžalovaný skutočne vyvíjal aktivity pre úspešnú realizáciu spomínaného projektu,
teda nejednalo sa o nejaký obžalovaným len fiktívne predstieraný projekt, je z hľadiska posudzovania
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za žalovaný skutok irelevantná. Podstatou skutku totiž nie

je realizácia výroby plastových vakov pre krvné deriváty a infúzne roztoky, ale konanie obžalovaného
spočívajúce v získaní vypracovania aktualizácie podnikateľského projektu od poškodeného klamlivým
ubezpečením, že za vypracovanie aktualizácie zaplatí v dohodnutej lehote, aj keď obžalovaný už v čase
jednaniaspoškodenýmbolminimálneuzrozumenýstým,ževzhľadomnajehofinančnúsituáciunebude
môcť za vypracovanie aktualizácie v dohodnutej lehote zaplatiť.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede svedka A. G. z prípravného konania, po vznesení
obvinenia obvinenému JUDr. D. V., nakoľko svedok zomrel. Aj napriek tomu, že svedok v prípravnom
konaní nebol vypočutý kontradiktórne, aj krajský súd totožne s okresným súdom v rámci hodnotenia
dôkazov prihliadol aj na výpovede svedka ako zákonný dôkaz, aj keď svedok nebol vypočutý
kontradiktórne. Svedok bol pred výsluchom riadne poučený a bol vypočutý v súlade s príslušnými
procesnými ustanoveniami Trestného poriadku. V prípade výpovedí svedka G. sa nejednalo o jediný a

podstatný usvedčujúci dôkaz obžalovaného, teda nejednalo sa o taký dôkaz, výlučne na základe ktorého
by bola uznaná vina obžalovaného. Výpovede tohto svedka iba dokresľujú nepriaznivú finančnú situáciu
obžalovaného v dobe skutku, ktorá vyplývala aj z ďalších vykonaných dôkazov. Súčasne súd výpoveď
svedkapovažujezahodnovernú,ajkeďobžalovanýtvrdeniasvedkaojehonepriaznivejfinančnejsituácii
spochybňoval. Svedok úzko spolupracoval s obžalovaným na predmetom projekte, teda reálne mohol

mať vedomosť o finančnej situácii obžalovaného. U svedka nebol zistený dôvod, pre ktorý by mal
nepravdivo vypovedať v neprospech obžalovaného. Tvrdenia svedka o nepriaznivej finančnej situácii
obžalovaného v dobe skutku preukazujú aj ďalšie dôkazy, najmä listinné dôkazy týkajúce sa spoločnosti
obžalovaného a aj keď obžalovaný tvrdenia svedka o jeho nepriaznivej finančnej situácii popieral, reálne
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti o jeho dobrej finančnej kondícii v dobe skutku (v konečnom

dôsledku obžalovaný ani po opakovaných prísľuboch nebol schopný zaplatiť nie až tak vysokú sumu
poškodenému za vypracovanie aktualizácie projektu).

Krajský súd nezmenene ako v čase vydania zrušujúceho uznesenia zo dňa 23.1.2019 zastáva
právny názor, že súd prvého stupňa správne na hlavnom pojednávaní ako zákonný vykonal dôkaz

prečítaním do spisu založenej mailovej a SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú
do spisu predložil poškodený pri podávaní trestného oznámenia. V tejto súvislosti sa krajský súd plne
stotožňuje s argumentáciou prokurátora: „Každá súkromná osoba má dispozičné práva k záznamu
o svojej korešpondencii. Zvukový i obrazový (videohovor) záznam telefonického hovoru a záznam
o korešpondencii medzi súkromnými osobami, zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb i bez

výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby, môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný
prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona. Prípustnosť
takéhotodôkaznéhoprostriedkujepotrebnéposudzovaťsohľadomnarešpektovanieprávanasúkromie
zakotveného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)
a s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o práve na spravodlivé súdne konanie. V trestnom

konaní sa nemôže súkromná osoba domáhať beztrestnosti s odkazom na porušenie svojho práva na
súkromie - korešpondenciu, ak táto osoba sama v rámci korešpondencie porušila oprávnené záujmy
inej osoby chránené Trestným zákonom, pretože ochrana jej súkromia končí tam, kde začína ochrana
súkromia a oprávnených záujmov druhej osoby. Korešpondenciou v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru
treba na účely trestného konania rozumieť právo na nerušenú a necenzurovanú komunikáciu s inými,

uskutočňovanú prostriedkami slúžiacimi na komunikáciu, napr. telefónom (hlasový prenos, videohovor,
písomný prenos - SMS, písomný i obrazový prenos - MMS, mailový prenos), faxom, internetom (mail,
chat, Skype, ICQ a pod.), ale i osobne (napr. záznam hlasu na diktafón).“ Krajský súd osobitne
poukazuje na povahu korešpondencie medzi obžalovaným a poškodeným, keď nesporne sa jedná o
obchodnú korešpondenciu medzi komunikujúcimi osobami. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na

ustanovenie§119ods.3Tr.por.podľaktorého,zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťnanáležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami súd najmä (pozn. krajského súdu tzv. demonštratívny výpočet)
výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste,
rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie,

oznámenie, informácie získané použitím informačno - technických prostriedkov alebo prostriedkov
operatívno - pátracej činnosti.Krajský súd zhodne a nezmenene s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením zo dňa 23.1.2019 sa
naďalej nestotožňuje s názorom obžalovaného, že v tejto veci ide o obchodno-právny vzťah a
neprichádza do úvahy jeho trestnoprávny postih. Platí, že obchodnoprávny vzťah má vlastný právny

rámec určený ustanoveniami Obchodného zákonníka a v jeho zmysle subsidiárne aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k
naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a
následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku, aplikujúc
pritom príslušné ustanovenia Trestného zákona, ktorých skutková podstata bola protiprávnym konaním

obžalovaného naplnená. Odvolací súd vyššie podrobne vysvetlil, akými úvahami sa spravoval a aké
skutočnosti vzal do úvahy, keď s poukazom na aktuálne existujúcu dôkaznú situáciu konštatoval
spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. obžalovaným. Je si pritom vedomý subsidiárneho
postavenia trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré nastupuje ako ultima ratio (posledná a krajná
možnosť) pri vzťahoch chránených inými právnymi odvetviami. Úlohou trestného práva je v tomto smere
postihovať osoby, ktorých konaním (neoprávneným zásahom) je trestnou normou chránený záujem

natoľko poškodený (ohrozený), že právne prostriedky iných právnych odvetví na ochranu tohto záujmu
nepostačujú. Z tohto pohľadu je potrebné vždy skúmať nielen následok konania (spôsobenú škodu),
ale aj intenzitu, charakter a pohnútku konania dotknutej osoby. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť pri
prečinoch prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák. S prihliadnutím na
kritériá uvedené v tomto zákonnom ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák., aplikujúc tieto na tento konkrétny

prípad protiprávneho konania obžalovaného, t.j. spôsob vykonania činu, jeho následok (spôsobenú
škodu 1.425,- Eur), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia (zavinenie vo forme
minimálne nepriameho úmyslu), pohnútku páchateľa (obohatiť sa na úkor poškodeného), nie je možné
konštatovať,žezávažnosťprotiprávnehokonaniaobžalovanéhojenepatrnáatedanejdetuotrestnýčin.
Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný v prípade spáchania tohto skutku nepochybne

zneužil dôveru poškodeného, ktorý mu vypracovanú aktualizáciu projektu odovzdal aj bez úhrady a to
aj s ohľadom na predchádzajúcu skúsenosť poškodeného s obžalovaným, keď tento mu za pred tým
vypracovaný projekt riadne zaplatil.

Z vyššie podrobne uvedených dôvodov bolo potom plne na mieste uznanie viny obžalovaného JUDr.

D. V. zo žalovaného skutku a právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Ohľadne takejto právnej kvalifikácie skutku krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje.
Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd aj v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Súčasne okresný súd

správne v odôvodnení rozsudku poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých má súd
postupovať pri ukladaní testu obžalovanému, ako aj zásady ukladania trestov. Okresný súd sa však
týmito ustanoveniami a zásadami ale v konečnom dôsledku dôsledne nespravoval, keď obžalovanému
uložiltrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu.Predosiahnutieúčelutrestuu
obžalovanéhoniejepotrebnémuukladaťtrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomnaskúšobnú,

nakoľko na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného nie je nutné pôsobiť hrozbou výkonu trestu
odňatia slobody pre prípad porušenia podmienečného odsúdenia (spáchania trestnej činnosti, resp.
nevedenia riadneho života v skúšobnej dobe). Obžalovaný v odpise z registra trestov nemá žiaden
záznam o spáchaní trestnej činnosti, o obžalovanom ani neboli zistení žiadne negatívne poznatky
závažnejšej povahy ohľadne jeho správania. Za tohto stavu u obžalovaného pre dosiahnutie účelu trestu

považoval krajský súd za primerané a vhodnejšie uloženie peňažného trestu, pričom v tejto súvislosti
osobitne zohľadnil, že obžalovaný spáchal majetkovú trestnú činnosť. Zohľadniac spôsob spáchania
trestnéhočinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúceokolnosti(uobžalovaného
bola správne zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a žiadna priťažujúca
okolnosť, čo odôvodňuje ukladanie trestu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.) a osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy krajský súd v konečnom dôsledku obžalovanému uložil peňažný trest vo výške
500,- Eur s náhradným trestnom odňatia slobody vo výmere 1 mesiac (v tomto smere krajský súd
zohľadnil aj dobu, ktorá od spáchania skutku uplynula, pričom nebolo zistené právoplatné odsúdenie
obžalovaného za ďalšiu trestnú činnosť po tomto skutku, ako aj dĺžku vedeného trestného konania,
pričom v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že aj obžalovaný, resp. jeho obhajca svojim správaním

prispeli k dĺžke vedeného trestného konania).

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej
a generálnej prevencie, krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje taktoobžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 1 mesiac za zákonný a spravodlivý a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej
trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1
písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil v časti vo výroku o treste a následne postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. pri nezmenenom výroku o vine a pri nezmenenom výroku o náhrade škody sám rozhodol o uložení
trestu obžalovanému, a to podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 56

ods. 1 Tr. zák. peňažného trestu vo výmere 500,- Eur, s náhradným trestom odňatia slobody pre prípad
úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 1 mesiac, čo bolo
vyššie krajským súdom podrobne zdôvodnené.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku, keď okresný súd
postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému nahradiť poškodenému škodu spôsobenú

trestným činom podvodu vo výške 1.425,- Eur. Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný trestným činom podvodu poškodenému spôsobil
majetkovúškoduprávevtakejtovýškeaktorásauvádzaajvskutkuvýrokuovinenapadnutéhorozsudku
a nebola zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu. Nebolo zistené ani to, že obžalovaný by poškodenému škodu nahradil.

Záverom krajský súd k procesnému postupu na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného
dňa 16.6.2021 v neprítomnosti obžalovaného uvádza, že u obžalovaného JUDr. D. V. nezistil žiaden
vážny relevantný dôvod pre odročenie verejného zasadnutia na iný termín, čo aj bolo obžalovanému
po doručení jeho ospravedlnenia oznámené. Obžalovaný v rámci ospravedlnenia zo dňa 7.6.2021,

ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 14.6.2021, so žiadosťou o odročenie verejného zasadnutia
uviedol len vo všeobecnosti nemožnosť pricestovania a zúčastnenia sa verejného zasadnutia, ktorého
sa chce zúčastniť osobne (obžalovaný neuviedol žiaden konkrétny vážny dôvod, ktorý by mu bránil
v osobnej účasti na verejnom zasadnutí a takýto dôvod ani nepreukázal). Na základe oznámenia
krajského súdu o neakceptovaní ospravedlnenia z uvádzaných dôvodov, obhajca obžalovaného dňa

14.6.2021 krajskému súdu oznámil, že obžalovaný sa chce vyhnúť povinnej karanténe, nakoľko už
žije v Nemecku. Ani takýto dôvod však krajský súd nevyhodnotil ako vážny ospravedlniteľný dôvod
pre odročenie verejného zasadnutia na iný termín. Obžalovaný mal o termíne verejného zasadnutia
vedomosť v dostatočnom časovom predstihu pred jeho konaním od 26.5.2021 (ako uviedol sám
obžalovaný v písomnom oznámení na č.l. 683), teda pre prípad záujmu o osobnú účasť na verejnom

zasadnutí mal dostatok času na to, aby si svoje povinnosti a všetko potrebné zariadil tak, aby sa
verejného zasadnutia mohol zúčastniť. Obžalovaný bol v tejto trestnej veci v konaní pred súdom riadne
vypočutý, mal možnosť k žalovanému skutku sa vyjadriť. Obžalovaný má v tomto trestnom konaní
zvoleného obhajcu, ako aj náhradného obhajcu, s ktorými podľa obsahu spisu je v kontakte. I napriek
neúčasti obžalovaného na verejnom zasadnutí obžalovaný prostredníctvom na verejnom zasadnutí pred

odvolacím súdom prítomného obhajcu a ani písomne pred konaním verejného zasadnutia neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť osobnej účasti obžalovaného na verejnom
zasadnutí a jeho odročenie na iný termín. Za takto zisteného stavu krajský súd žiadosti obžalovaného o
odročenie verejného zasadnutia nevyhovel a verejné zasadnutie vykonal aj pri neúčasti obžalovaného,
ktorý bol o termíne verejného zasadnutia iba upovedomený a na verejnom zasadnutí mal prítomného

obhajcu. (č.l. 683, 686, 687, 692, 693). Obžalovaný prostredníctvom náhradného obhajcu odkázal na
zdôvodnenie odvolania (č.l. 693).

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.