Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210373
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4112210373.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: J. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., T. 3, zast. G. kancelária J. X., s.r.o., so sídlom Q., X. 9, Z.: XX XXX XX, proti žalovanému: J.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 19. 09. 2019 č. k. 7C/35/2012-375 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania napadnutý rozsudok m e n í tak, že

žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.

Včastitýkajúcejsanárokuštátunanáhradutrovkonanianapadnutýrozsudokprvejinštancie zrušuje.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5
527,91 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 983,76 eura od 11. 04.
2012 do 15. 03. 2013 a zo sumy 5 527,91 eura od 16. 03. 2013 do zaplatenia, a to všetko do tridsiatich

dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy (výrok III.)
a vyslovil, že štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v konaní, proti žalovanému v rozsahu
100 % (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 2 983,76 eura s 9% úrokom z omeškania od 19. 01. 2012 do zaplatenia z titulu náhrady škody

spôsobenej jej žalovaným trestnou činnosťou, keď trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa
13. 04. 2011 sp. zn. 6T 36/2011-122 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia jej na zdraví
a škoda predstavovala bolestné v rozsahu 150 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
„SSU“) v rozsahu 110 bodov, t. j. spolu 260 bodov, pri hodnote 1 bodu 14,46 eura, a teda celková výška
škody činí sumu 2 978,76 eura. Okrem toho si uplatnila aj náklady za vypracovanie lekárskeho
posudku v sume 5 eur. Následne zmenou žaloby zo dňa 15. 03. 2013, pripustenou na pojednávaní dňa
26. 08. 2014, žalobkyňa požadovala, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 8 045,65

eura, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 983,76 eura od 19. 01. 2012 do 15. 03. 2013 a 9 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 8 045,65 eura od 16. 03. 2013 do zaplatenia. Poukázal na to, že vo veci
rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 27. 04. 2016 č. k. 7C/35/2012-210, ktorým žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni sumu 4 020,30 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2 983,76 eura od 11. 04. 2012do 15. 03. 2013 a zo sumy 4 020,30 eura od 27. 08. 2014 do zaplatenia a žalobu vo zvyšku zamietol,
pričom Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, uznesením zo dňa 28. 06. 2017 č. k. 6Co/222/2016-246
predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Právne vec oprel o ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 415, § 420 ods. 1, § 441, § 444 zák. č.
40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1, § 3 ods. 4, § 5, § 7 ods. 1 a 6, § 8
ods. 4, § 9 a § 10 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z. z.“). Argumentoval, že v konaní bolo nesporné,
že dňa 11. 07. 2010 bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví, za ktorú v zmysle § 420 ods. 1 OZ
zodpovedalžalovaný.Sohľadomnaviazanosťsúduotom,žebolspáchanýtrestnýčin, priestupokalebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho spáchal, v zmysle § 193 zák.

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zodpovednosť žalovaného mal danú na
základe trestného rozkazu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 04. 2011 č. k. 6T/36/2011-122, ktorým bol
uznaný vinným, že dňa 11. 07. 2010 v popoludňajších hodinách v Obci D. pri Q. v miestnom pohostinstve
„U U.“ po predchádzajúcej slovnej hádke a potom, ako mu žalobkyňa dala facku na líce, túto chytil za
ruky a odsotil, následkom čoho spadla na zem, pričom žalobkyňa utrpela ľahké poranenie - pomliaždenie

chrbta v driekovo-krížovej oblasti a ťažké poranenia - zlomeninu dolného konca pravej a ľavej vretennej
kosti s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najmenej 9 týždňov
a teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazomnaust. §123ods.3písm.i)a§139ods.1písm.e)Trestnéhozákona,začomuboluložený

peňažný trest vo výške 160 eur a v prípade, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14. 05.
2011. Zvýraznil, že i samotný žalovaný v konaní prezentoval názor, že si je vedomý toho, že zodpovedá
za škodu na zdraví žalobkyne, ktorú zavinil svojim konaním a namietal len výšku požadovanej náhrady
škody. Sumarizoval, že žalobkyňa si uplatňovala náhradu škody pozostávajúcu z náhrady za bolesť v

rozsahu 150 bodov a z náhrady za SSU v rozsahu 110 bodov, pri hodnote jedného bodu vo výške 14,46
eura, t. j. v celkovej výške 2 978,76 eura s príslušenstvom, pričom vychádzala z lekárskeho posudku
o bolestnom a o SSU vyhotovenom MUDr. R., všeobecným lekárom pre dospelých, dňa 18. 01. 2012.
Podľa tohto lekárskeho posudku začiatok liečenia žalobkyne bol 11. 07. 2010, ukončenie liečenia 01.
08. 2011, z toho v ústavnej starostlivosti od 11. 07. do 14. 07. 2010 a hodnotenie bolestného bolo

vykonané v rozsahu 150 bodov podľa položky č. 144d - za zlomeninu vretennej kosti s posunom vľavo aj
vpravo a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo v rozsahu 110 bodov za položku č. 351a
- obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo a vpravo. S ohľadom na námietky žalovaného spochybňujúce
správnosť tohto lekárskeho posudku bol do konania pribratý znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie
chirurgia, traumatológia J.. T. R., R.., ktorý bolestné hodnotil počtom bodov 290 a toto pozostávalo z

bodov za bolestné zo samotného úrazu za položku č. 2 - tržná rana záhlavia 5 bodov, položku č. 3 -
pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu 5 bodov, položku č. 103/d - pomliaždenie driekovej chrbtice 10
bodov, položku č. 147d - zlomeninu pravej a ľavej vretennej kosti operovanú a zvýšenú pre komplikácie
liečbySudeckovsyndrómo1/2-icuatedakaždápo112,05bodovabolestnéhozaextrakciu(operačného
odstránenia) kovového materiálu a to: za položku č. 238 - odstránenie kovového materiálu z ľavého

zápästia z malých rán 10 bodov a položku č. 239 - odstránenie kovovej dlažky z pravého zápästia z rany
väčšej ako 5 cm 35 bodov. V prípade SSU žalobkyne toto stanovil v počte bodov 250 za položku č. 351/
a - obmedzenie pohyblivosti ľavého zápästia ľahkého stupňa 50 bodov a položku č. 351/c - obmedzenie
pohyblivosti pravého zápästia ťažkého stupňa 200 bodov. V nadväznosti na závery znaleckého posudku
následne žalobkyňa písomným podaním, doručeným mu dňa 15. 03. 2013 žalobný návrh upravila na

sumu 8 045,60 eura s príslušenstvom, ktorú zmenu pripustil uznesením zo dňa 26. 08. 2014.

4. Prioritne posudzoval dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným, a za týmto účelom v
konaní ustanovil znalca J.. J. T., R.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia, na posúdenie, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne. Znalec v znaleckom

posudku č. 913766-02/19 zo dňa 12. 03. 2019 konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalovanej
došlo v období apríl 2011, kedy je posledný dostupný zdravotný záznam označený s dátumom 19.
04. 2011, po tomto dátume neboli v dostupnej zdravotnej dokumentácii zaznamenané žiadne zásadné
zmeny jej zdravotného stavu s tým, že hodnotenie trvalých následkov bolo možné vykonať v mesiacijúl 2011. Opierajúc sa o závery znaleckého posudku mal za to, že nárok žalobkyne premlčaný nie je,
keď k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo v apríli 2011 s tým, že z hľadiska posúdenia SSU bolo
možné vykonať hodnotenie trvalých následkov v júli 2011. Žalobkyňa podala na súd žalobu dňa 26.

03. 2012, ktorým dňom prestala plynúť premlčacia doba k uplatnenému nároku vo výške 2 978,76
eura, a dňa 15. 03. 2013 doručila zmenu žaloby, ktorou uplatnený nárok na bolestné a SSU rozšírila o
sumu 5 061,84 eura a týmto dňom prestala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k prevyšujúcemu návrhu
uplatneného žalobkyňou. Uzavrel, že žalobkyňa si nárok na bolestné a SSU uplatnila na súde v rámci
2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, preto námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval

za dôvodnú.

5. Následne zaoberajúc sa dôvodnosťou nároku konštatoval, že žalobou si žalobkyňa uplatnila náhradu
škody pozostávajúcu z náhrady za bolesť v rozsahu 150 bodov a náhrady za SSU v rozsahu 110
bodov vo výške 2 978,76 eura na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia vyhotovenom J.. R. F., všeobecným lekárom pre dospelých, pričom znaleckým posudkom v

odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia J.. T. R., R.., bolo bolestné stanovené počtom
bodov 290 a SSU počtom bodov 250, z ktorého dôvodu žalobkyňa navýšila žalovanú sumu na 8
045,65eura.Nanámietkužalovanéhoohľadneneoprávnenezvýšenéhoobodovaniavrozsahunajmenej
90 bodov, ktoré znalec urobil pri zvýšení bodového hodnotenia o 1-icu za zlomeniny pravej a ľavej
vretennej kosti v dôsledku Sudeckovho syndrómu (odvápnenie kostí), keďže tento nebol v priamej

príčinnej súvislosti s jeho konaním, poukázal na znalecký posudok MUDr. Popelku, v ktorom znalec
uviedol: „Dňa 27. 08. 2010 boli odstránené Kirschnerové drôty z ľavého zápästia a od 06. 09. 2010
žalobkyňa rehabilitovala. Stav sa komplikoval Sudeckovým syndrómom (poúrazová komplikácia, pri
ktorej dochádza k odvápneniu kostí a stuhnutiu tkanív ruky a zápästia)“. Mal za to, že Sudeckov syndróm
u žalobkyne vznikol práve v dôsledku zranení, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný, keďže ako znalec

vyslovene uviedol, išlo o poúrazovú komplikáciu. Žalovaným namietané a obodované zranenia - tržná
rana záhlavia a pomliaždenie driekovej chrbtice - znalec obodoval na základe zdravotnej dokumentácie
zachytenej v čase spôsobenia úrazu, preto nemal pochybnosti o správnosti obodovania ani v tejto
časti. Dodal, že v tomto smere znalec J.. R. vysvetlil rozdiely medzi pôvodným lekárskym posudkom a
jeho znaleckým posudkom č. 7/2013 a to v doplnku ku znaleckému posudku č. 7/2013. Rovnako tak

znalec J. T. PhD. v znaleckom posudku č. 913766-02/19 uviedol, že lekársky posudok MUDr. R. F. bol
neúplný, obvodný lekár nezohľadnil komplikáciu hojenia zlomenín poškodenej - Sudeckov syndróm a
nezohľadnil obmedzenie pohyblivosti oboch zápästných kĺbov. Zo záverov znaleckého posudku MUDr.
T. R.. vyplynulo aj to, že v znaleckom posudku MUDr. T. R., R.. č. 46/2014 v bodovom hodnotení bolesti
je nesprávne uvedené bodové hodnotenie za extrakciu kovového materiálu s počtom bodov 45, keď

odstránenie kovového materiálu z miesta zlomenín po zhojení zlomenín sa považuje za výkon, ktorý
bolo možné predpokladať, ide o operáciu, ktorá sa spravidla vykonáva po všetkých alebo po väčšine
operáciách zlomenín a podľa znenia § 3 ods. 4 zák. č. 37/2004 Z. z. sa tento operačný výkon považuje za
predpokladaný a neprináleží mu ďalšie bodové hodnotenie. Opierajúc sa o závery znaleckých posudkov
J.. R. PhD. a MUDr. T. PhD., ustálil nárok žalobkyne v časti náhrady za bolestné dôvodný v rozsahu

245 bodov a to za položky: položka 2. tržná rana záhlavia - 5 bodov, položka č. 3 pomliaždenie hlavy
bez otrasu mozgu - 5 bodov, položka č. 103/d pomliaždenie driekovej chrbtice - 10 bodov, položka č.
147d - zlomenina pravej a ľavej vretennej kosti operovaná a zvýšená pre komplikácie liečby Sudeckov
syndróm o 1/2-icu a teda každá po 112,05 bodov, t. j. spolu 225 bodov. Bolestné za položku 238 -
odstránenie kovového materiálu z ľavého zápästia z malých rán v počte bodov 10, a za položku 239

- odstránenie kovovej dlažky z pravého zápästia z rany väčšej ako 5 cm v počte bodov 35 žalobkyni
nepriznal, nakoľko odstránenie kovového materiálu z miesta zlomením po zhojení zlomenín sa považuje
za výkon, ktorý by bolo možné predpokladať, ide o operáciu, ktorá sa spravidla vykonáva na všetkých
alebo po väčšine operáciách zlomenín, a preto mu neprináleží ďalšie bodové ohodnotenie. Žalobkyni
tak priznal za bolestné náhradu v sume 3 648,05 eura, t. j. za 245 bodov x 14,89 eura za 1 bod.

Nárok žalobkyne na SSU považoval za dôvodný v rozsahu 250 bodov, tak ako bol ustálený znaleckým
posudkomJ..R.,PhD.atozapoložky:položka351/a-obmedzeniepohyblivostiľavéhozápästiaľahkého
stupňa v rozsahu 50 bodov, položka 351/c - obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia ťažkého stupňa
v rozsahu 200 bodov, preto jej priznal za SSU náhradu v sume 3 722,50 eura, t. j. 250 bodov x 14,89
eura / 1 bod. Úhrne tak náhrada bolestného a SSU predstavovala sumu 7 370,55 eura (3

648,05 + 3 722,50).

6. Ďalej sa zaoberal i námietkou žalovaného zohľadniť spoluzavinenie žalobkyne na škode vzniknutej
na jej zdraví v zmysle § 441 OZ, ktorý berie do úvahy účasť poškodeného na spôsobenej škode. V tejtosúvislosti akcentoval, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k. 6T/36/2011-122 zo dňa 13. 04.
2011, právoplatným dňa 14. 05. 2011, žalovaný bol uznaný vinným z toho, že inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na osobe vyššieho veku (prečin ublíženia na zdraví podľa §

157 ods. 1, 2 písm. b), pričom v skutkovej vete bolo okrem iného uvedené, že po predchádzajúcej slovnej
hádke a potom ako mu poškodená Margita Komačková dala facku na líce, túto chytil za ruky a odsotil,
následkom čoho spadla a utrpela zranenia. Tým bol daný predpoklad pre záver o tom, že sa žalobkyňa
svojim konaním na vzniku škody na svojom zdraví spolupodieľala. Opierajúc sa i o výpovede strán sporu
a svedkov vo vyšetrovacom spise mal preukázané, že žalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví,

a tiež, že bol k tomuto činu vyprovokovaný žalobkyňou tým, že mu ako prvá dala facku, prakticky ho
ako prvá fyzicky napadla a následne žalovaný odvrátil jej útok tým, že ju od seba odstrčil, pričom v
dôsledku tohto konania žalovaného, žalobkyňa padla na zem a boli jej spôsobené zranenia. Naviac
poškodená sa vulgárne vyjadrovala na adresu cigáňov, k potýčke došlo už na ceste, keď žalovaný viezol
syna domov a za jeho prítomnosti nechcel situáciu riešiť. Zdôraznil, že žalovaný sa nesporne dopustil
protiprávneho konania, za ktoré bol aj odsúdený, avšak tohto konania sa dopustil aj zavineným konaním

zo strany poškodenej, ktorej správanie nebolo adekvátne danej situácii. Za ďalšiu skutočnosť majúcu
vplyv na mieru spoluzavinenia poškodenej označil, že žalobkyňa bola pod vplyvom alkoholu, keď zo
znaleckého posudku č. 012/2015 MUDr. N. N. vyplýva, že u žalobkyni bola zistená prítomnosť alkoholu
- 1,0464 promile, t. j. ľahký stupeň opitosti, čo mohlo mať vplyv na vznik jej poranení s ohľadom na z
toho vyplývajúcu možnosť poruchy koordinácie pohybov a motoriky s možnou poruchou chôdze, pričom

aj ľahký stupeň opitosti charakterizuje už zjavné postihnutie psychických, senzorických a motorických
funkcií. Znalec J.. N. v znaleckom posudku tiež uviedol, že ak by bola J. X. v stave pod vplyvom alkoholu
mohla by mať poruchy udržania rovnováhy, teda zníženú schopnosť udržania rovnováhy, už po fyzickom
násilí malej intenzity na ňu pôsobiacu. Dospel tak k záveru, že žalobkyňa sa svojím správaním, tesne
pred vznikom škodovej udalosti a v jej priebehu, spolupodieľala na vzniku škody na jej zdraví dňa 11.

07. 2010, keď porušila povinnosť generálnej prevencie v zmysle § 415 OZ, ktoré ustanovenie ukladá
každému povinnosť konať tak, aby vzhľadom na všetky okolnosti nedal príčinu ku vzniku škody na
zdraví, na majetku a iných hodnotách. Mieru spoluzavinenia žalobkyne ustálil v rozsahu 25 %, ktorú
považoval s ohľadom na okolnosti prípadu za primeranú, keďže rozhodujúcou a priamou príčinou vzniku
škody na zdraví žalobkyne bolo konanie žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Zaviazal preto

žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 5 527,91 eura, a to pri zohľadnení miery spoluzavinenia zo strany
žalobkyne v rozsahu 25% zo sumy 7 370,55 eura (- 1 842,64 eura). Nárok žalobkyne na náhradu sumy 5
eur za vystavenie posudku o bolestnom a SSU lekárom J. nepovažoval za dôvodný, vychádzajúc z ust.
§ 449 ods. 1 OZ, podľa ktorého pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením,
tentopoplatokvšaknepovažovalzanákladyspojenésliečením.Kžalobkyňoupožadovanému9%úroku

z omeškania zo sumy 2 983,76 eura od 19. 01. 2012 do 15. 03. 2013 a zo sumy 8 045,65 eura od 16. 03.
2013 do zaplatenia konštatoval, že žalovaný sa nesporne dostal s plnením do omeškania, nie však ešte
pred podaním žaloby, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaného nejakým spôsobom vyzývala
na plnenie. Za počiatok omeškania považoval deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, t. j. 11.
04. 2012, preto žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 983,76 eura od 11.

04. 2012 do 15. 03. 2013 a zo sumy 5 527,91 eura od 16. 03. 2013 do zaplatenia, ktorého výšku určil v
súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s tým, že výška úrokov z omeškania sa riadila podľa
predpisov účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013, ak záväzkový vzťah vznikol
pred 01. 02. 2013. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie určil opierajúc
sa o § 232 ods. 3 CPS v trvaní 30 dní od právoplatnosti rozsudku s ohľadom na výšku priznanej sumy,

ktorú považoval za dostatočný časový priestor na to, aby žalovaný mohol vyplatiť žalobkyni priznané
finančné plnenie.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v základe svojho
nároku úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej

sumy s tým, že o výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Dodal,
že pri rozhodovaní o výške trov konania sa bude vychádzať z hodnoty, ktorá bola žalobkyni priznaná
rozhodnutím súdu t. j. zo sumy 5 527,91 eura. Zároveň rozhodol o nároku štátu na náhradu trov
konania, ktoré boli hradené z prostriedkov štátu a predstavovali znalečné za znalecký posudok znalca
J.. T. R., PhD. v sume 28,12 eura, za dodatok jeho znaleckého posudku v sume 146,10 eura, za

výsluch znalca J.. T. R., PhD. na pojednávaní vo výške 72,04 eura. Štátu priznal nárok na náhradu trov
konania, ktoré platil v konaní voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodol tak na základe výsledku
sporu podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v konaní neúspešný za súčasného zohľadnenia,
že išlo o návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania. Dodal, že trovy na znalečné boli vynaloženéz rozpočtových prostriedkov súdu za situácie, kedy bolo konanie začaté v čase účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku a jeho ustanovenia § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a ak sú u niektorého účastníka predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý
mu súd priznal. Štát mal tak právo na náhradu trov, ktoré platil proti účastníkovi, u ktorého neboli dané
predpokladynaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,atovovýškezodpovedajúcejpomeruúspechupodľa
výsledku konania. Konštatoval, že i keď ust. § 148 ods. 1 OSP nemá ekvivalent v novom procesnom
predpise, účinnom v čase jeho rozhodovania, t. j. v Civilnom sporovom poriadku, zo strany štátu boli

v konaní vynaložené finančné prostriedky na vykonanie dôkazu, preto v súlade s ust. čl. 4 ods. 1, 2
CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti mal za to, že od štátu nemožno spravodlivo
požadovať, aby znášal náklady tohto sporového konania. Prezentoval, že v danom prípade je potrebné
vo vzťahu k štátu analogicky aplikovať § 259 CSP a § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu
výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami a
v tomto smere poukázal na dôvodovú správu CSP. Štátu preto priznal právo na náhradu jeho výdavkov

v plnom rozsahu proti žalovanému s ohľadom na výsledok sporu, v ktorom bol žalovaný neúspešný a
išlo o ním navrhované dôkazy.
8. Proti tomuto rozsudku, okrem jeho zamietajúcej časti (výrok II.) podal žalovaný odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny a priznania žalobkyni nižšieho nároku a tomu zodpovedajúci nárok na náhradu trov
konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil príčinnú súvislosť medzi jeho konaním

a zraneniami žalobkyne, nesprávne posúdil spoluzavinenie žalobkyne v rozsahu 25 % a nesprávne
rozhodol o trovách konania žalobkyne a o trovách konania štátu. Poukázal na to, že bol uznaný
vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/36/2011 zo dňa 14. 04. 2011, ktorého následkom u žalobkyne boli
- pomliaždenie chrbta v driekovo-krížovej oblasti, zlomenina dolného konca pravej vretennej kosti s

posunom kostných úlomkov a zlomenina dolného konca ľavej vretennej kosti s posunom kostných
úlomkov a žiadne iné následky v súvislosti s jeho trestným činom súd v trestnom konaní nezistil.
Konštatoval, že právna kvalifikácia trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného
zákona je daná výlučne spôsobenými následkami a nakoľko civilný súd je výslovne viazaný právnou
kvalifikáciou trestného činu, ktorej predpokladom sú následky ublíženia na zdraví, potom musí byť

viazaný aj týmito následkami. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie formou znaleckého
posudku vo vzťahu k Sudeckovmu syndrómu a jeho príčinnej súvislosti so zraneniami uznanými v
trestnom konaní, nevykonal však žiadne dokazovanie k príčinnej súvislosti vo vzťahu k zraneniam: -
tržná rana záhlavia (5bodov), pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu (5 bodov), pomliaždenie driekovej
chrbtice (10 bodov) a tieto mu dal bez relevantného dôkazu za vinu a zaviazal ho za ne platiť náhradu

za bolesť a SSU. Priznanú sumu za tieto zranenia preto označil za neoprávnenú. K spoluzavineniu
žalobkyne uviedol, že v skoršom rozsudku súd prvej inštancie toto ustálil na 50 % a v napadnutom
rozsudku na 25 %, odôvodnenia rozsudkov sa zásadne neodlišujú, avšak v napadnutom rozsudku
súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu znížil podiel žalobkyne na zavinení z 50 % na 25 %.
Za nesporné označil, že žalobkyňa bola v čase skutku pod vplyvom alkoholu, ktorá skutočnosť mohla

prispieť k u nej vzniknutým zraneniam, ako to preukazoval znalecký posudok č. 012/2015 znalca MUDr.
N.N.atiežjehovýpoveďnapojednávaní.Stotožnilsasosúdomprvejinštancie,ktorýsprávnevyhodnotil
provokácie a prvotný útok zo strany žalobkyne, ktorá bola vulgárna, nadávala mu do cigáňov, napadla
ho fackou, v dôsledku čoho ju až následne odstrčil. Zdôraznil, že nebol iniciátorom celého incidentu,
zareagovalažpofyzickomkontaktezostranyžalobkynelenvnevyhnutnejmiereavútokunepokračoval.

Podľa jeho názoru tak žalobkyňa prispela k skutku minimálne rovnakou mierou. V tejto súvislosti vytkol
prvoinštančnémusúdu,žezodôvodneniarozhodnutianiejezrejmé,prečodošlokzmenenázoruvmiere
spoluzavinenia žalobkyne bez ďalšieho dokazovania. Poukázal tiež na to, že žalobkyni bol priznaný
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, aj keď bola úspešná len v rozsahu 68,7 % s ohľadom
na čiastočné zamietnutie žaloby v rozsahu 31,3 % a nepochopiteľne pritom odkázal na ust. § 255 ods.

1 CSP. Neuviedol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa alebo výnimku, pre ktorú by mal byť v
pozícii úplného neúspechu, preto v tejto časti považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ako
i v prípade uloženia mu povinnosti nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.

9. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých častiach potvrdiť. Tvrdila, že z obsahu odvolania nevyplývajú žiadne relevantné
dôvody, ktoré by argumentačne vyvrátili správnosť napádaných výrokov rozhodnutia a následne boli
schopné založiť dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalovaného
uviedla, že pri zisťovaní jej zranení a následkov sa súd ani znalci neodchýlili od znakov skutkovejpodstaty trestného činu, ani od jeho právnej kvalifikácie. Poznamenala, že žalovaným namietaný rozsah
jej zranení v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom je obsiahnutý v dostupných lekárskych
správachasúdnyznalecsasnimivdostatočnomrozsahuvysporiadalpoodbornejstránke.Rozhodnutie

súdu prvej inštancie v časti zohľadnenia jej spoluzavinenia označila za dostatočne presvedčivé a
akceptovateľné. Mala za to, že pôvodný pomer zavinenia v rozsahu 50 % neodrážal objektívne zistené
skutkové okolnosti a takéto zníženie náhrady škody sa vzhľadom k povahe veci javilo ako zjavne
neprimerané. V súvislosti s náhradou trov konania zvýraznila, že konajúci súd jej síce priznal náhradu
trovkonaniavrozsahu100%,avšakniezosumyžalovanej(8045,65eura),alezosumysúdomustálenej

a priznanej (5 527,91 eura). Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že súd pri ustálení nároku na náhradu
trov konania tak nezohľadnil jej čiastočný neúspech, resp. neúspech strán sporu v konaní.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné.
11. V tomto konaní sa žalobkyňa žalobou voči žalovanému, po pripustení jej zmeny uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 26. 08. 2004, domáha zaplatenia sumy 8 045,65 eura s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2 983,76 eura od 19. 01. 2012 do 15. 03. 2013 a zo sumy 8 045,65 eura od 16. 03.

2013 do zaplatenia z titulu náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 527,91 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 983,76 eura od 11. 04. 2012 do 15. 03. 2013 a
zo sumy 5 527,91 eura od 16. 03. 2013 do zaplatenia, a to všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň žalobkyni priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy(výrok III.) a rozhodol, že štát má
nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v konaní, proti žalovanému, v rozsahu 100 % (výrok IV).
Pre absenciu odvolania nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku (II.)
právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je len odvolaním žalovaného napadnutá vyhovujúca
časť rozsudku (výrok I.) a na ne nadväzujúce výroky o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) a

trov štátu (výrok IV.).

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V súdenej veci ide v poradí už o druhý rozsudok súdu prvej inštancie po tom, čo jeho skorší rozsudok
zo dňa 27. 04. 2016 č. k. 7C/35/2012-210 bol Krajským súdom v Nitre ako odvolacím súdom uznesením
zo dňa 28. 06. 2017 č. k. 6Co/222/2016-246 (okrem výroku o zrušení uznesenia zo dňa 16. 01. 2015

č. k. 7C/35/2012-154) zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení konštatoval, že základ nároku žalobkyne uplatnený v tomto konaní je daný, keď z
hľadiska skutkového stavu nebolo sporu o tom, že dňa 11. 07. 2010 bola žalobkyni spôsobená škoda
na zdraví, za ktorú v zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovedá žalovaný. Zodpovednosť žalovaného bola
preukázateľne daná na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 04.

2011 č. k. 6T/36/2011-122, ktorým bol uznaný vinným, že dňa 11. 07. 2010 v popoludňajších hodinách
v Obci D. pri Q. v miestnom pohostinstve „U U.“ po predchádzajúcej slovnej hádke a potom, ako mu
žalobkyňa dala facku na líce, túto chytil za ruky a odsotil, následkom čoho spadla na zem, pričom
žalobkyňa utrpela ľahké poranenie - pomliaždenie chrbta v driekovo-krížovej oblasti a ťažké poranenia -
zlomeninu dolného konca pravej a ľavej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia a

práceneschopnosťou v trvaní najmenej 9 týždňov a teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 123 ods. 3 písm. i) Trestného
zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 160 eur a
v prípade, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní

2 mesiacov. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zároveň citoval právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu a
poskytolobšírnyteoreticko-právnyvýkladvovzťahukzákonnejúpraveinštitútuzodpovednostizaškodu,
vrátane škody na zdraví a nárokov z nej plynúcich, k inštitútu premlčania vo vzťahu k uplatňovanému
nároku, k otázke viazanosti súdov v civilnom konaní rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestnýčin a kto ho spáchal (§ 193 CSP) a k otázke spoluzavinenia poškodeného na spôsobenej škode na
zdraví (§ 441 OZ), na ktorom naďalej zotrváva a nenachádza dôvod sa od neho odkloniť, preto ho
duplicitne opakovať nebude a naň len v ďalšom poukazuje, ako na stále platný. V ďalšom konaní

uložil súdu prvej inštancie, po doplnení dokazovania ozrejmiť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne, ako kľúčovú otázku pre posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným. Tiež uviedol,
že aj keď posudzovanie dôvodnosti žaloby žalobkyne prichádzalo do úvahy len po vyriešení (ne)-
opodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania, s ohľadom na zásadnú námietku oboch
strán sporu, týkajúcu sa aplikácie ust. § 441 OZ na daný prípad, je potrebné zavinenie žalobkyne na

vzniku škody hodnotiť z hľadísk, ktoré rozpísal za účelom čoho bolo nevyhnutné doplniť dokazovanie pre
riadne zistenie celého priebehu incidentu medzi žalobkyňou a žalovaným s tým, že dôkazné bremeno
na preukázanie spoluzavinenia žalobkyne zaťažuje žalovaného. Konštatoval, že v prípade, ak žalovaný
spochybňuje niektoré znalcom obodované zranenia ako dôsledok jeho protiprávneho konania, je to
opätovne žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazná povinnosť.

14. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo svetle týchto záverov v ďalšom
konaní i postupoval a žalobkyňou uplatnený nárok posudzoval. Vo veci samej po doplnení dokazovania
riadne zistil skutkový stav, keď dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej
veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Dôkazy vyhodnotil podľa

zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a 192 CSP a odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných
podmienok, či inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil i správny právny záver, aplikujúc na vec
sa vzťahujúce právne predpisy, ktoré i správne interpretoval. Svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne
odôvodnil, vyporiadajúc sa v ňom so všetkými pre vec podstatnými argumentami. Keďže odvolací súd

sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozsudku v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti,
využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov,
na ktoré odkazuje, pretože ani v odvolacom konaní nevyšli najavo skutočnosti a dôvod, pre ktoré by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

15. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v prisudzujúcej časti odvolací súd len
opätovne konštatuje, že základ nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví uplatnený žalobkyňou
v tomto spore voči žalovanému je bezosporu daný, vychádzajúc z ust. § 193 CSP a právoplatného
Trestného rozkazu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 04. 2011 č. k. 6T/36/2011-122. Po tom, čo súd prvej
inštancie posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú, čo žalovaný v odvolaní ani

nerozporoval,zostávalaspornýmlenvýškanáhradybolestnéhoaSSUaurčenierozsahuspoluzavinenia
žalobkyne ako poškodenej na vzniku škody. V tomto smere žalovaný v odvolaní spochybňoval príčinnú
súvislosť medzi jeho konaním a zraneniami žalobkyne, a to tržnou ranou záhlavia, pomliaždenie hlavy
bez otrasu mozgu a pomliaždenie driekovej chrbtice, ako i posúdenie spoluzavinenia žalobkyne účinné
prvoinštančným súdom v rozsahu 25 %. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k

záveru, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané, že v inkriminovaný deň 11.
07. 2010 v dôsledku protiprávneho konania žalovaného popísaného v zmienenom trestnom rozkaze
žalobkyňa utrpela i žalovaným v odvolaní namietané zranenia. Pokiaľ ide o pomliaždenie driekovej
chrbtice, príčinná súvislosť tohto poranenia žalobkyne s konaním žalovaného priamo vyplýva z výroku
trestného rozkazu, čo konštatoval odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení. Podľa zdravotnej

dokumentácie žalobkyne, ktorá bola podkladom i pre znalecké dokazovanie, žalobkyňa dňa 11. 07. 2010
bola hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnice Nitra a okrem iných
poranení bolo zaznamenané, že utrpela úraz hlavy s drobnou tržnou rankou veľkosti 2 mm v záhlaví
hlavy, bez otrasu mozgu a iných vnútrolebečných zranení a poranenia lebky. Za situácie, že z miesta
činu bezprostredne po incidente so žalovaným bola žalobkyňa prevezená do nemocničného ošetrenia,

pri jej prijatí boli u nej zistené tieto poranenia, niet rozumného dôvodu pochybovať o tom, že vznikli práve
v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou žalovaného, za ktorú bol uznaný vinným trestným rozkazom.
Zvlášť pokiaľ žalovaný v konaní ani neponúkol žiaden dôkaz o opaku. Dôvodne preto súd prvej inštancie
priznalžalobkynibolestné(nieSSU)izatietožalovanýmnamietanépoškodeniazdraviažalobkyne,ktorý
záver nie sú spôsobilé spochybniť ani úvahy žalovaného predkladané v tejto súvislosti v jeho odvolaní.

Vo vzťahu k ustáleniu ujmy spôsobenej poškodením zdravia žalobkyne, ako aj tomu zodpovedajúcej
výšky náhrady za bolesť a SSU, učinenej prvoinštančným súdom, odvolací súd len odkazuje na dôvody
jeho rozhodnutia, ktoré si v plnom rozsahu osvojil, keďže vychádzajú zo skutkového stavu zisteného
vykonaným dokazovaním a reflektujú platnú právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu. Rovnako tak správnesúd prvej inštancie, riadiac sa závermi vyslovenými odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení
ohľadne aplikácie § 441 OZ na daný prípad, po doplnení dokazovania vyhodnotil za danú existenciu
spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody a túto ustálil v rozsahu 25 %, pričom podrobne uviedol

dôvody, vedúce ho k tomuto záveru, s ktorým sa stotožňuje i odvolací súd. Nemožno totiž prisvedčiť
odvolacej námietke žalovaného o rovnakej miere zavinenia zo strany žalobkyne na vzniku škody i
napriek tomu, že preukázateľne žalobkyňa svojim neadekvátnym správaním pred samotným skutkom,
kedy žalovanému vulgárne nadávala a dala mu facku, porušila svoju povinnosť generálnej prevencie v
zmysle § 415 OZ. Podstatnou skutočnosťou však zostáva, že rozhodujúcou a priamou príčinou vzniku

ujmy na zdraví žalobkyne bolo protiprávne konanie žalovaného, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený.
V tomto smere je tiež významná časová a vecná postupnosť priebehu konfliktu medzi žalobkyňou a
žalovaným. Pred samotným skutkom žalovaného došlo k hádke medzi oboma, po ktorej žalovaný autom
odišiel, zaniesol dieťa vezúce sa s ním domov a až následne po uplynutí určitého časového úseku pri
návrate autom zastal pred pohostinstvom, kde zbadal i žalobkyňu a kde došlo i ku skutku, z ktorého bol
uznaným vinným. Samotný žalovaný potvrdil, že už v čase prvotnej hádky vedel, že žalobkyňa je pod

vplyvom alkoholu a že ide o osobu vo vyššom veku. Za danej situácie neexistoval rozumný dôvod zo
strany žalovaného iniciovať opätovný kontakt so žalobkyňou, ktorý v konečnom dôsledku bol príčinou
predchádzajúcou škodlivému následku. Berúc do úvahy i okolnosť, že na vznik poranení žalobkyne
mal vplyv i jej ľahký stupeň opitosti, ktorý charakterizuje zjavné postihnutie psychických, senzorických a
motorických funkcií jedinca, mieru spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 25%, ustálenú prvoinštančným

súdom, i odvolací súd považoval za zodpovedajúcu okolnostiam prípadu.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku (I.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Žalovaný odvolaním napadol i výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý súd prvej inštancie
priznal žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy a štátu voči žalovanému v rozsahu
100%.

18.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

19. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je
zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech
vo veci vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je z časti úspešná a z

časti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne
rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo.

20. Posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy niet tak pochýb, že žalobkyňa mala

v spore úspech v časti, ktorou bolo jej žalobe vyhovené, t. j. v sume 5 527,91 eura s príslušenstvom
a jej úspech v spore pomerujúc ho k uplatnenej istine 8 045,65 eura tak predstavoval 69 %. Naproti
tomu „úspech“ žalovaného v konaní sa premietol v zamietajúcej časti a tento predstavoval 31 %. Čistý
úspech žalobkyne v spore tak činil 38 % (69 % - 31 %), v ktorom jej vznikol nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania. V časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

21. Súd prvej inštancie v neposlednom rade rozhodol i o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré
platil v konaní a tento mu priznal voči žalovanému v rozsahu 100% zohľadniac neúspech žalovaného v

konaní a skutočnosť, že išlo o dôkazy navrhované žalovaným. Vychádzal z toho, že z prostriedkov štátu
bolo hradené znalečné znalcovi MUDr. Vladimírovi Popelkovi, PhD. vo výške 28,12 eura za znalecký
posudok, vo výške 146,10 eura za dodatok k znaleckému posudku a vo výške 72,04 eura za jeho výsluch
na pojednávaní. Tieto jeho zistenia však neboli dostatočné pre záver, že štátu v čase jeho rozhodovaniatrovy konania vznikli. Obsah spisu totiž preukazuje, že v súvislosti so znaleckým posudkom znalca
MUDr. T. R., PhD. mu bol dňa 24. 1. 2013 vyplatený preddavok 150 eur z prostriedkov zložených
žalovaným pod D14a-57/12 a 50,- eur z rozpočtových prostriedkov štátu, pričom uznesením zo dňa 21.

2. 2013 č. k. 7C/35/2012-61 bolo znalcovi priznané znalečné vo výške 228,18 eur a uložené súdu vyplatiť
mu z rozpočtových prostriedkov súdu 28,12 eura. Znamená to, že z rozpočtových prostriedkov súdu bola
znalcovi úhrnom vyplatená suma 78,12 eura. Následne za doplnok k uvedenému znaleckému posudku
bolo znalcovi uznesením zo dňa 9. 6. 2014 č. k. 7C/35/2012-112 priznané znalečné vo výške 146,10
eura, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, rovnako ako znalečné vo výške 72,04

eura , priznané mu uznesením zo dňa 9. 6. 2014 č. k. 7C/35/2012-115 za účasť na pojednávaní dňa 29.
5. 2014. V konaní bolo ďalej uznesením zo dňa 6. 11. 2014 č. k. 7C/35/2012-146 priznané znalečné i
súdom ustanovenému znalcovi J.. N. N. v sume 19,92 eura za účasť na pojednávaní dňa 4. 11. 2014,
ktorébolo hradenézozálohyzloženej žalovanýmvovýške20,-euratiežznalečnézaznaleckýposudok
uznesením zo dňa 28. 5. 2015 č. k. 7C/35/2012-175 v sume 47,60 eura hradené zo zálohy
zloženej žalovaným vo výške 50,- eur. V konaní bol ustanovený súdom na podanie znaleckého posudku

i znalec J.. J. T., PhD., ktorému bola uznesením zo dňa 24. 4. 2019 č. k. 7C/35/2012-351 priznaná
znalecká odmena 537,84 eura a táto mu bola vyplatená zo zálohy zloženej žalobkyňou vo výške 450,-
eur pod pol. D14-185 a zálohy zloženej žalovaným vo výške 450,- eur pod pol. D14-664, z každej
v sume 268,92 eur. Vychádzajúc z týchto zistení je zrejmé, že pokiaľ prvoinštančný súd nerozhodol
o vrátení preddavkov zložených na znalecké dokazovanie stranami sporu, ku dňu jeho rozhodovania

bolo z rozpočtových prostriedkov súdu v súvislosti so znaleckým dokazovaním vyplatených 296,26 eura.
Zároveňvšakstranamisporuztohtotitulubolodorozpočtovýchprostriedkovsúdupoukázanýchnaviaco
364,68 eur, ktorými štát naďalej disponuje. So zohľadnením týchto zistení nemožno prijať záver, že štátu
vznikli trovy konania, ktoré by neboli pokryté už zloženými preddavkami zo strany účastníkov konania.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku o trovách štátu zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej (výrok o trovách má povahu
uznesenia) a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).