Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/130/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8119207277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a
sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu Y.. Ľ. V., bývajúceho
v M., X.. V.. O. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová
10, proti žalovaným 1/ Y.. B. I., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 2/ H. I., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 3/
M. I., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 4/ K. I., bývajúcej v M.L., X.. V.. O. XX, 5/ M. I., bývajúcemu v M.,

X.. V.. O. XX, 6/ Bytovému družstvu Prešov, so sídlom v Prešove, Bajkalská 30, IČO: 00 173 665, 7/ B.
I., bývajúcemu v U. C. A. XX, 8/ Y. A., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 9/ B. B., bývajúcemu v M., X.. V.. O.
XX, 10/ C. B., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 11/ B. Q., bývajúcemu v O., XX. C. XX, 12/ H. Q., bývajúcej
v O., XX. C. XX, 13/ Š. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 14/ Ľ. S., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 15/
W. T., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 16/ N. T., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 17/ R. M.I., bývajúcemu
v M., X.. V.. O. XX, 18/ K. M., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 19/ B. N., bývajúcemu v M., B. S. XXXX/X,
20/ B. I., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 21/ Ľ. I., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 22/ S. Š., bývajúcemu

v M., X.. V.. O. XX, 23/ K. N., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 24/ W. N., bývajúcemu v M.L., X.. V.. O. XX,
25/ Ľ. N., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 26/ Q. N., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 27/ S. N., bývajúcej v
M., X.. V.. O. XX, 28/ A. Š., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 29/ B.. N. M., bývajúcej v M., P. XXXX/X, 30/
B. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 31/ C. S., bývajúcej v M.L., X.. V.. O. XX, 32/ B. B., bývajúcemu
v M. XXX, 33/ Y.. B. M., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 34/ Y.. W. M., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 35/
Q. J., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 36/ T. J., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 37/ B. M., bývajúcemu v M.,

X.. V.. O. XX, 38/ H. M., bývajúcej v Prešove, Arm. gen. Svobodu 34, 39/ Š. O., bývajúcemu v M., X..
V.. O. XX, 40/ B. O., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 41/ O. N., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 42/ M. N.,
bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 43/ O. I., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 44/ B. I., bývajúcemu v M., X.. V..
O. XX, 45/ B. W., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 46/ B. W., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 47/ W. T.,
bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 48/ B. T., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 49/ W. D., bývajúcemu v M., X..
V.. O. XX, 50/ Ľ. D., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 50a/ Y.. W. D., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 50b/
D. S., bývajúcej v M., I. XX, 51/ W. S., bývajúcemu v M. X.. V.. O. XX, 52/ O. Š., bývajúcemu vo A. Š.,

M.. L.. N. X, 53/ Š. T., bývajúcemu v PU., X.. V.. O. XX, 54/ N. T., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 55/ V. U.,
bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 56/ B. U., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 57/ L. X., bývajúcej v M., X.. V..
O. XX, 58/ B.. A. Q., bývajúcemu v M.L., X.. V.. O. XX, 59/ B.. B. Q., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 60/ W.
T., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 61/ N. T., bývajúcej v M.L., X.. V.. O. XX, 62/ W. I., bývajúcemu v M.,
X.. V.. O. XX, 63/ X. I., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 64/ U.. O. Q., M.., bývajúcej v M. C. A., Š. XXX/XX,
65/ Ľ. B., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 66/ D. B., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 67/ M. A., bývajúcemu

v M., X.. V.. O. XX, 68/ U. I., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 69/ K. I., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 70/
A. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 71/ B. S.Á., bývajúcej v M.L., X.. V.. O. XX, 72/ X. I., bývajúcej v
M., X.. V.. O. XX, 73/ U. S., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 74/ U. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 75/
B.. W. W., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 75/ C. W.Č., bývajúcej v M.L., X.. V.. O. XX, 77/ M.. Ľ. M.,
bývajúcemu v Ľ., N.Á. X, 78/ W. Š., bývajúcemu v M., Č. XX, 79/ A. D., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 80/
B. D., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 81/ A. Š., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 82/ Q. Š., bývajúcej v M.,
X.. V.. O. XX, 83/ Y.. W. I., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 84/ Q.. Y.. W. S., bývajúcemu v M., I. S. XXXX/

X, 85/ T. S., bývajúcej v M.L., X.. V.. O. XX, 86/ Q. B., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 87/ R. J., bývajúcemu
v M., X.. V.. O. XX, 88/ B.. A. J., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 89/ M. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX,
90/ X. S., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 91/ M. Q., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 92/ W. Q., bývajúcej
v M., X.. V.. O. XX, 93/ Y.. W. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 94/ B.. Y. S., bývajúcej v M., X.. V.. O.
XX, 95/ Q. N., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 96/ X. T., bývajúcej v M., O. XXXX/XX, 97/ V. R., bývajúcej vM., K. XXXX/X, 98/ X. M., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 99/ B. M., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 100/
B. K., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 101/ W. W., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 102/ B. M., bývajúcej
v M., X.. V.. O. XX, 103a/ B.. M. U., bývajúcemu v Š. XXX, 103b/ O. C., bývajúcemu v H. XXX, 103c/

D.L. C., bývajúcemu v H. XXX, 104/ N. U., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 105/ U. A., bývajúcemu v N., B.
XX, 106/ B. A., bývajúcej v N., B. XX, 107/ Y.. Q. O., bývajúcemu v M., K. XX, 108/ B.. Y. O., bývajúcej v
M., R. X, 109/ Y.. B. Q.B., bývajúcemu v M.L., X.. V.. O. XX, 110/ B.. B. Q., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX,
111/ W. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 115/ B. S., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 113/ N. M. D. D.,
bývajúcej v M., Š. XX, 114/ W. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 115/ B. S., bývajúcej v M., X.. V.. O.

XX, 116/ B.. I. S., bývajúcemu v M., W. X, zastúpenému otcom M. S., bývajúcim v M., X.. V.. O. XX, 117/
B. S., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, 118/ M. S., bývajúcemu v M., X.. V.. O. XX, 119/ R. W., bývajúcemu
v M., X.. V.. O. XX, 120/ Q. W., bývajúcej v M., X.. V.. O. XX, za ktorých koná Bytové družstvo Prešov,
so sídlom v Prešove, Bajkalská 30, IČO: 00 173 665, právne zastúpené JUDr. Danielom Boľanovským,
advokátom v Prešove, Bajkalská 30, o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 9 C 16/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. augusta 2020 sp.
zn. 3 Co 18/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie zamieta.

Žalovaným 1/ až 120/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. novembra
2019 č. k. 9 C 16/2019-37 v spojení s opravným uznesenímz 23. marca 2021 č. k. 9 C 16/2019-164,
zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie založil na právnom posúdení podľa ustanovení § 9 ods. 8, § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“). V odôvodnení
uviedol,žežalobcasanávrhomdoručenýmsúdu15.apríla2019domáhalurčenianeplatnostihlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. X., ktoré sa konalo v dňoch 6. a 7.
marca 2019 z dôvodu nespokojnosti žalobcu s výsledkom hlasovania. Vykonaným dokazovaním mal za

preukázané, že v dňoch 6. a 7. marca 2019 sa uskutočnilo hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na ul. X.. V.. O. XX - XX. Mal za nepochybné, že žalobca sa preukázateľne
11. marca 2019 dozvedel o výsledku hlasovania, pričom žalobu podal na poštovú prepravu 9. apríla
2019, ktorá došla na súd 15. apríla 2019, t. j. po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Vzhľadom na nižšie
uvedený právny názor z dôvodu zániku práva žalobcu, považoval súd prvej inštancie akékoľvek ďalšie

dokazovanie za nadbytočné a dôkazné návrhy žalobcu zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z
ustanovenia § 14a ods. 8 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. Vyslovil názor, že ak sa žalobca o výsledku
hlasovania preukázateľne dozvedel 11. marca 2019, žalobu bolo potrebné doručiť na súd najneskôr 10.
apríla 2019 (streda). Pretože žaloba bola doručená až 15. apríla 2019, bola podaná oneskorene a z tohto
dôvod súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 25. augusta 2020 sp. zn. 3 Co 18/2020 v spojení s opravným uznesením z 5. mája 2021 sp. zn.
3 Co 18/2020, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne

potvrdil a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. V odôvodnení skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočnosti prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkázal a vo vzťahu k

odvolacím námietkam žalobcu poukázal na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. V priebehu odvolacieho
konania žalobca nepredložil žiaden dôvodný argument, ktorý by bol spôsobilý priniesť pre odvolateľapriaznivejšie rozhodnutie. K zistenému skutkovému stavu odvolací súd zrekapituloval, že žalobca sa 6.
marca 2019 zúčastnil schôdze, na ktorej prebehlo hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na ul. X.. V.. O. XX - XX ohľadom otázky schválenia spôsobu zabezpečenia finančných

prostriedkov prostredníctvom úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Dňa 11. marca 2019 sa žalobca
vo vstupnej časti bytového domu oboznámil s výsledkom hlasovania. V súdenej veci žalobca predložil
„Výsledok z písomného hlasovania zo dňa 6. - 7. marca 2019“ (č. l. 12), z ktorého vyplýva, že hlasovanie
bolo prijaté a za hlasovalo 71,25 % vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca sám potvrdil,
že sa o výsledku hlasovania dozvedel 11. marca 2019, žalobu podal na poštovú prepravu 9. apríla

2019 a táto došla na súd 15. apríla 2019. Odvolací súd potom z hľadiska meritórneho posúdenia sporu
mal za zrejmé, že vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty na podanie žaloby na súd, súd prvej
inštancie správne uzavrel, že je rozhodujúce, kedy došla žaloba na súd a nie kedy bola odoslaná na
poštovú prepravu. Zdôraznil, že ak sa žalobca o výsledku hlasovania dozvedel 11. marca 2019, v zmysle
ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. bolo potrebné žalobu doručiť na súd do 30 dní
od hlasovania, t. j. do 10. apríla 2019 (streda) a dodal, že ak žalobca žalobu doručil na súd až 15.

apríla 2019, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty. Odvolací súd na uvedenom základe považoval
za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca uplatnil svoje právo po uplynutí prekluzívnej lehoty
podľa § 14a ods. 8 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. Odvolací súd pre úplnosť upriamil pozornosť
na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 3. mája 2012, sp. zn. IV. ÚS 230/2012, podľa ktorého: „Krajský
súd sa tiež stotožnil s právnym názorom okresného súdu o hmotnoprávnej povahe 3-mesačnej lehoty

ustanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Pri hodnotení toho, či sťažovatelia uplatnili svoje
právo na vyhlásenie zápisnice zo schôdze konanej 29. júna 2009 za neplatnú, vychádzal zo zistenia,
že návrh podali sťažovatelia na poštovú prepravu 28. septembra 2009, a tiež zo zistenia, že návrh
došiel na okresný súd 30. septembra 2009. Pre záver o zachovaní lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o
vlastníctve bytov je rozhodujúce, kedy došiel návrh na súd, čo v tomto prípade je 30. september 2009,

preto dospel k záveru, že sťažovatelia uplatnili svoje právo po uplynutí prekluzívnej 3-mesačnej lehoty
podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Z tohto dôvodu nemohol krajský súd a ani okresný súd
preskúmaťnámietkysťažovateľovtýkajúcichsazvolávaniaschôdzeasamotnéhohlasovanianaschôdzi
vlastníkov bytov. Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené, nemajú
znaky arbitrárnosti, teda svojvôle, sú logické a vyplývajú z relevantných skutkových zistení, je možné k

nim dospieť aplikáciou a výkladom príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho
zákonníka.“ O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) a z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.
Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. namietal predovšetkým
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, že krajský súd nezdôvodnil svoje
rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk;

skutkové zhodnotenie v odôvodnení odvolacieho súdu absentuje úplne. V ďalšej časti dovolania
žalobca zrekapituloval skutkové a právne závery vyslovené v odôvodnení dovolaním napadnutého
rozsudku krajského súdu. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu sporu žalobca nesúhlasil s argumentáciou
odvolacieho súdu, že zmeškal lehotu na podanie žaloby s tým, že žaloba mala byť podaná na súde do
30 dní od oznámenia výsledku hlasovania a nie v tejto lehote podaná na poštovú prepravu. Konštatoval

nesprávnosťtakejtoargumentácie,nakoľkotátolehotasamáurčovaťprocesnepodľaustanovenia§121
ods. 5 C.s.p. Vyslovil presvedčenie, že krajský súd nesprávne právne posúdil túto právnu skutočnosť,
pretože lehota je zachovaná ak sa v posledný deň 30-dňovej lehoty podľa § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z.z. žaloba o neplatnosť hlasovania odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Oponoval
tým, že lehotu na podanie žaloby stihol, keď žalobu podal na poštovú prepravu 9. apríla 2019, čiže dva

dni pred uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie žaloby. Z týchto dôvodov navrhol rozsudky súdov nižších
inštancií zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol preskúmať formálne náležitosti dovolania a ako
nedôvodné ho odmietnuť. Uviedol, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dovolací dôvod

podľa § 420 ods. 1 písm. f/ C.s.p., nakoľko odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
zrozumiteľným, preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými pre konanie podstatnými a
rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj so všetkými vykonanými dôkazmi jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, tieto správne vyhodnotil a nevzhliadol dôvod, pre ktorý by došlo k zásahudo absolútneho práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci pod sp. zn. 4 Cdo 202/2019, ktorým bolo
dovolanie žalobcu odmietnuté. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a plne

sa stotožnil s jeho odôvodnením.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1, ods. 2 písm. a/ C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal,
či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je síce procesne
prípustné, ale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 C.s.p.).

6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
C.s.p.

7. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd
neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

10. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. namietal

nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018, 5
Cdo 57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo
možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť
právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho
súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv.

opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

13. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.Súdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných
skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a
právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, prečo nevykonali ďalšie

navrhnuté dôkazy, a zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne
závery. Myšlienkový postup súdov je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré
prijali.

13.1. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov (oboch) nižších inštancií je zrejmé, z akých skutkových zistení a
právnychúvahvychádzali,keďdospelikzáveruonedôvodnostižalobcomuplatnenéhonároku.Odvolací
súd zrozumiteľne objasnil, z akého dôvodu mal v preskúmavanej veci za to, že lehota na podanie žaloby
o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov je lehotou hmotnoprávnou, a nie procesnoprávnou
keď poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) z 3. mája
2012 sp. zn. IV. ÚS 230/2012.

13.2. Žalobca ďalej odvolaciemu súdu konkrétne vyčítal, že sa zrozumiteľným a preskúmateľným
spôsobom nevysporiadal so všetkými pre konanie podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami a že v
odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia „úplne absentuje“ skutkové zhodnotenie. Dovolací súd
však takúto vadu v posudzovanom spore nezistil. Na bližšie objasnenie veci uvádza, že odvolací súd

k zistenému skutkovému stavu najskôr zrekapituloval, že žalobca sa 6. marca 2019 zúčastnil schôdze,
na ktorej prebehlo hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. X.. V.. O.
XX - XX ohľadom otázky schválenia spôsobu zabezpečenia finančných prostriedkov prostredníctvom
úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobca sa 11. marca 2019 vo vstupnej časti bytového domu
oboznámil s výsledkom hlasovania. Uviedol, že žalobca predložil „Výsledok z písomného hlasovania

zo dňa 6. - 7. 3. 2019“ (č. l. 12), z ktorého vyplýva, že hlasovanie bolo prijaté a za hlasovalo 71,25 %
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Samotný žalobca pritom potvrdil, že sa o výsledku hlasovania
dozvedel 11. marca 2019, žalobu podal na poštovú prepravu 9. apríla 2019 a táto došla na súd 15. apríla
2019. V nadväznosti na uvedené potom krajský súd pri nesporných skutkových zisteniach o tom, že
žalobca sa o výsledku hlasovania dozvedel 11. marca 2019 vyslovil, že žalobca mal žalobu podať na

súde najneskôr do 10. apríla 2019 (streda).

14. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení
a skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností,
ktoré v konaní vyšli najavo, a je zrejmé, ako a z akých dôvodov meritórne vo veci samej rozhodol.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie
chápať ako jeden vecný celok) spĺňa požiadavky zákonného ustanovenia § 393 C.s.p. týkajúceho sa
náležitostí odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia §
420 písm. f/ C.s.p. nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje
a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ

so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií
nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa §
420 písm. f/ C.s.p., pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

15. Keďže dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.), pristúpil k posúdeniu dovolania
žalobcu aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia
veci odvolacím súdom.

16. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. (odvolací súd sa
svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a z ustanovenia § 421
ods. 1 písm. c/ C.s.p. (právna otázka, ktorej posúdenie súvisí s rozhodnutím vo veci samej, je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne).17. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

18. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

19. Namietaná právna otázka môže vyplynúť z textu dovolania a nemusí byť formálne vymedzená v
jeho konkrétnej časti. Dovolací súd sa má pokúsiť autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako

celku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho
súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (I.
ÚS 336/2019, IV. 443/2020).

20. V prejednávanej veci žalobca prípustnosť svojho dovolania formálne vyvodzoval z ustanovenia §

421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. Aj napriek absencii exaktného označenia právnej
otázky dovolateľom, hľadaním obsahu spornej právnej otázky z textu dovolania ako celku (§ 124 ods. 1
C.s.p.) bolo možné vyvodiť, že dovolateľom namietaná rozhodujúca právna otázka, od vyriešenia ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil spočíva v tom, či
žaloba o neplatnosť hlasovania musí byť podaná na súde do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania

(počítaná ako hmotnoprávna prekluzívna lehota) alebo v tejto lehote má byť žaloba podaná na poštovú
prepravu (určená procesne podľa ustanovenia § 121 ods. 5 C.s.p.).

21. Dovolací súd v tejto súvislosti uzatvára, že pri rozhodovaní je viazaný iba vymedzením právnej
otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie

však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 C.s.p.) táto otázka spadá.
Prípustnosť podaného dovolania dovolací súd tak posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (porov.
8Cdo54/2018,I.ÚS51/2020),keďžepovinnounáležitosťoudovolaniavprípadeuplatneniadovolacieho
dôvodu podľa ustanovenia § 432 C.s.p. nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného
dovolania.

22. Vychádzajúc z uvedeného vec prejednávajúci senát - po zohľadnení vlastnej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (či je daná právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, alebo naopak,
či sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu), berúc do úvahy skutočnosť, že súčasná existencia predpokladov prípustnosti dovolania podľa

§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. je bez ďalšieho z povahy veci vylúčená
(keďže určitá právna otázka nemôže byť dovolacím súdom riešená ustálene a zároveň ním byť riešená
rozdielne) - prípustnosť predmetného dovolania posudzoval podľa jeho obsahu a dospel k záveru, že
dovolanie žalobcu je procesne prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Rozhodnutie
odvolacieho súdu totiž záviselo od vyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky, ktorá dovolacím

súdom v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

23. Po konštatovaní prípustnosti dovolania podrobil dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
meritórnemu dovolaciemu prieskumu a pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolania z hľadiska
uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo

vymedzenej právnej otázke.

24. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich

riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.25. Predmetom súdneho konania je návrh prehlasovaného vlastníka bytu na určenie neplatnosti
hlasovania, ktorého predmetom bolo schválenie spôsobu zabezpečenia finančných prostriedkov

prostredníctvom úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania v zmysle ustanovenia § 14a ods. 8 zákona
č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase uskutočnenia hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku

hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.

26. Základným účelom inštitútu preklúzie je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných
lehotáchuplatňovalisvojepráva(nároky)azároveňajzabrániťtomu,abyanijednastranatýchtovzťahov
nebola vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Stanovením prekluzívnej lehoty je
podporená zásada vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva

ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa mu neprekludovali.

27. Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka, ktoré má všeobecnú
platnosť pre celé súkromné právo. Pokiaľ ide o plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby
prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, vlastník má v zmysle ustanovenia

§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na
súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

28. Pretože ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je upravené výslovne, spôsobom
nevyvolávajúcim právny základ pre rozumne protikladné právne výklady, niet žiadnych pochýb, že sa

jedná o prekluzívnu lehotu, ktorá plynie od oznámenia o výsledku hlasovania. Preklúzia práva je v tomto
prípade vyjadrená slovami: „inak jeho právo zaniká“. Márnym uplynutím tejto lehoty dochádza k zániku
práva s tým, že súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to strana nenamieta.

29. Spornou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie charakteru prekluzívnej lehoty, a teda, či sa

jedná o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu - v rámci ktorej najneskôr v posledný deň lehoty musí byť
žaloba podaná na súde, alebo procesnoprávnu lehotu, pri ktorej postačuje odoslanie žaloby na poštovú
prepravu v posledný deň lehoty.

30. Na rozpoznanie hmotnoprávnych lehôt od lehôt procesnoprávnych slúži základné rozlišovacie

kritérium, podľa ktorého hmotnoprávne lehoty vyplývajú z hmotnoprávnych predpisov, predovšetkým
zo základných civilných kódexov (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce a pod.),
pričom procesnoprávne lehoty sú upravené v procesných kódexoch. Odlíšenie hmotnoprávnych a
procesnoprávnych lehôt je kľúčové pre posúdenie, či bol úkon potrebný pre zachovanie práva alebo
nároku učinený včas. Typickými príkladmi prekluzívnych lehôt sú napr. lehoty na podanie žaloby na

neplatnosť výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka) alebo lehoty na podanie
žaloby na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce); po uplynutí zákonom
stanovených prekluzívnych lehôt v týchto prípadoch právo na podanie žaloby na určenie neplatnosti
zaniká.

31. Základnou súkromnoprávnou hmotnoprávnou úpravou je právna úprava obsiahnutá v Občianskom
zákonníku. Súkromnoprávna hmotnoprávna úprava, okrem základných civilných kódexov je ale tvorená
aj celým radom iných predpisov; ich vzťah k Občianskemu zákonníku je možné vo všeobecnosti
charakterizovať ako vzťah špeciálnej právnej úpravy v osobitnom predpise a všeobecnej právnej
úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku; takým predpisom je aj zákon č. 182/1993 Z.z., ktorého

ustanovenie § 3 ods. 1 vyjadruje zásadu lex specialis derogat legi generali tak, že ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov
Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. Z uvedeného vyplýva, že používanými ustanoveniamiObčianskeho zákonníka vo vzťahu k bytom a nebytovým priestorom budú aj ustanovenia o počítaní času
(§ 122), ale aj ustanovenie o neuplatnení práva v určenom čase (§ 583).

32. V nadväznosti na tieto interpretačno-právne východiská dovolací súd uzatvára, že nakoľko zákon
č. 182/1993 Z.z. spadá do oblasti civilného hmotného práva, aj lehota podľa ustanovenia § 14a ods.
8, ktorá z časového hľadiska limituje prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd do 30 dní od
oznámenia výsledku hlasovania, má pre jeho uplatnenie vždy hmotnoprávnu povahu.

33. Aj keď sa dovolateľovi mohla predmetná lehota k podaniu žaloby na neplatnosť hlasovania javiť ako
lehota procesnoprávna (pretože ide o učinenie určitého úkonu voči súdu), ide o lehotu hmotnoprávnu
práve preto, že je zakotvená v hmotnoprávnom predpise. Základom pre rozlíšenie hmotnoprávnych a
procesnoprávnych lehôt je predovšetkým to, z akého predpisu vyplývajú, a nie to, či sa má lehotou
podmienený úkon učiniť voči súdu alebo nie.

34. Najvyšší súd záverom dodáva, že v otázke charakteru prekluzívnej lehoty (v týchto sporoch) má
pomerne jasno odborná literatúra. Uvádza sa v nej (okrem iného), že „Ak ide o plynutie zákonnej 15-
dňovej lehoty na podanie žaloby, táto lehota má prekluzívny charakter a plynie od oznámenia o výsledku
hlasovania. Prekluzívny charakter lehoty vyplýva z dikcie, že „inak právo vlastníka zaniká“, pričom v tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že táto lehota je lehotou hmotnoprávnou. Súd skúma dodržanie tejto

lehoty z úradnej povinnosti a v prípade oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom zamietnutý bez
vecného prejedania sporu. To znamená, že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť už žaloba podaná
na súde, pričom nestačí len jej odoslanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.“ (Valachovič, M.,
Grausová, K., Cirák, J.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2012).

35. Keďže k preklúzii dochádza uplynutím zákonom stanovenej doby bez ďalšieho, pre zachovanie
prekluzívnej lehoty nestačí, ak sa posledný deň 30 dňovej lehoty žaloba odovzdá orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 C.s.p.), ale vzhľadom na jej hmotnoprávny charakter mala byť žaloba
dovolateľa najneskôr posledný deň lehoty (t. j. v stredu 10. apríla 2019) doručená súdu. Preto pokiaľ

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu nedodržania zákonom
stanovenej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, spor rozhodol vecne správne.

36. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a preto
ho zamietol (§ 448 C.s.p.).

37. Žalovaní 1/ až 120/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p.), preto im dovolací súd proti žalobcovi priznal v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na
náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

262 ods. 2 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.