Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309214096
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309214096.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu STEYER GROUP
L. L. C., Wilmington DE 198 01, Delaware (USA), práv. zást. Ing. JUDr. Vojtech Keselý, CSc., advokát,
Košická 56, Bratislava, proti žalovanému Siemens s.r.o., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 31 349
307, práv. zást. advokátska kancelária ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, o zaplatenie

1.282.088,03 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb 190/09 -297 zo dňa 2. decembra 2010, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb 190/09 - 297
zo dňa 2. decembra 2010 v napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 532.970,59 EUR s 11,33% ročným
úrokom z omeškania od 19.12.2002 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v napadnutom súvisiacom
výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu
trov prvostupňového konania 34.807,54 EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
532.970,59 EUR s úrokom z omeškania 11,33 % ročne od 19.12.2002 do zaplatenia a zmluvnú pokutu
156.287,46 EUR, ako aj čiastočnú náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 7.149,96 EUR a trovy

znalečného 35,74 EUR, trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Vojtecha Keselého CSc., advokáta, v
sume 28.546,76 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Súd konanie čiastočne zastavil v časti úrokov z omeškania 11,33 % ročne zo sumy 1.125.800,60 EUR
od 1.4.2002 do 18.12.2002. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť doplatiť trovy štátu v sume 480,28
EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. novembra 2001 Hydrostav a.s., Bratislava,
postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorú má voči žalovanému z titulu náhrady škody, ktorej výška v čase jej

postúpenia predstavovala sumu uvedenú v prílohe č. 1 k tejto zmluve podľa čl. I. ods. 1.1., ďalej postúpil
budúce pohľadávky z titulu uvedeného v čl. I. bod 1.1., ktorých výšku podľa čl. I. bod 2.2. vyšpecifikuje
po definitívnom ukončení reklamačného konania a zistení konečnej výšky škody z reklamácie. Ďalej
mal za preukázané, že účastníci dohody o postúpení v čl. I. bod 3. dohody dohodli, že s postúpenou
pohľadávkou prechádzajú na postupníka všetky práva s pohľadávkami spojené, vrátane dohodnutých
zmluvnýchpokút,zákonnýchúrokov,záložnéhoprávaaďalšíchprávspohľadávkouspojených,tedamal

za preukázané, že na základe dohody o postúpení prešlo na postupníka aj právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty dohodnutej spoločnosťou Hydrostav a.s., Bratislava so žalovaným v článku X. kúpnej zmluvy č.
ATD BT 14/6/98. Vykonaným dokazovaním mal za nesporne preukázané omeškanie s plnením dodávkya jeho reklamovanie a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty mal za zodpovedajúcu čl. X. a čl. III. kúpnej
zmluvy č. ATD BT 14/6/98. Pri určovaní výšky náhrady škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku
č. 12/2006, vypracovaného Ing. Z. J., ktorý vyčíslil škodu sumou 15.106.272,- Sk (501.436,37 EUR),

ktorú navýšil so znalcom neposudzovaných nákladov o sumu 950.000,- Sk, predstavujúcu náklady
súvisiace s preprogramovaním, dohodnuté spoločnosťou Hydrostav a.s. a spoločnosťou Johnsons
Controls, nakoľko súviseli s výmenou svietidiel, nakoľko sa jednalo o počítačom riadený automatizovaný
systém softvéru, ktorý bolo nevyhnutné po výmene svietidiel preprogramovať. Náhradu iných znalcom
neposudzovaných nákladov žalobcovi nepriznal, nakoľko tieto náklady považoval za zahrnuté do

znalcom vyčíslenej a priznanej sumy 15.106.272,- Sk a tiež z dôvodu, že pri niektorých položkách
žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody tak, ako ich upravuje §
420 Obč. zák.. V odôvodnení ďalej uviedol, že nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania, nakoľko námietky žalovaného sa týkali predovšetkým právneho posúdenia
veci. Odvolací súd sa vysporiadal aj s námietkou žalovaného, týkajúcou sa neplatnosti zmluvy o
postúpení z 27. novembra 2001 a vyslovil názor, že zmluva je platná, nakoľko bola podpísaná osobami

InA.. P. A. M. F.. V. Y., ktorí v tom čase boli štatutárnymi zástupcami spoločnosti Hydrostav a.s., konkurz
na majetok Hydrostavu a.s. bol vyhlásený dňa 30. júla 2002, predchádzajúci návrh na vyhlásenie
konkurzu, ktorý bol podaný na súd dňa 5. októbra 2001 bol vzatý späť a spoločnosti Hydrostav a.s. ako
postupcovi bol návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok prvýkrát doručený až dňom 4. júlom 2002.
Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p., jeho úspechom v

konaní v rozsahu 39,50 %, vznikom trov na súdnom poplatku v sume 600.000,- Sk (19.916,50 EUR),
znalečnom 3.000,- Sk (99,58 EUR) a právnom zastúpení 79.516,76 EUR, z ktorých mu priznal náhradu
zodpovedajúcu rozsahu jeho úspechu v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obidvaja účastníci.

3. Žalobca podal odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku a žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobe
vyhovieť. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12.900.330,- Sk (428.212,51 EUR), v ktorej súd prvej
inštancie žalobu zamietol, mal zato, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke.
Podľa jeho názoru boli v zmysle § 373 a § 380 Obch. zák. splnené zákonné podmienky pre vznik

zodpovednosti za škodu. Je nesporné, že žalovaný porušil povinnosť zo záväzku dodaním vadného
tovaru, ktorý kompletne vymenil za tovar bezvadný, postupcovi vznikla škoda, ktorej súčasťou bola aj
časť nákladov vynaložených na udržovanie prevádzkovania stavby počas reklamačného procesu, ktorý
trval jeden rok. Namietal, že výšku ostatných nákladov preukázal dokladmi priloženými k jeho vyjadreniu
zo dňa 19. marca 2010 a k listu súdu zo dňa 22. septembra 2010, ktoré mu v súvislosti s výmenou

vadného tovaru vznikli. Poukázal aj na obsah svedeckých výpovedí svedkov F.. A. M. F.. E., ktorý podľa
jeho názoru potvrdili príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a týmito nákladmi.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k dokumentu označenému
ako „NBS - PS 6 Silnoprúdové rozvody a osvetlenie - výmena svietidiel“ uviedol, že dokument
obsahuje len ničím nepodložené tvrdenie údajného poškodeného, prevažná väčšina faktúr a súvisiacich
dokladov o úhrade je z úplne iného časového obdobia, ako bolo obdobie vybavovania reklamácie,
t.j. obdobia, kedy teoreticky mohla vzniknúť spoločnosti Hydrostav a.s. škoda v súvislosti s výmenou

vadných svietidiel, ďalšie nemajú vecný súvis s výmenou vadných svietidiel a niektoré nie sú vystavené
na ťarchu spoločnosti Hydrostav, ale ZIPP Bratislava. Ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal, že
by omeškanie odovzdania stavby spôsobila výlučne vadná dodávka svietidiel žalovaným a navyše
spoločnosť Hydrostav neznášala celé náklady na spotrebu energií, ale len 38 % nákladov, ktoré na
spoločnosť Hydrostav a.s., pripadala ako na účastníka združenia realizujúceho stavbu budovy NBS.

Taktiež nebolo preukázané, že náklady boli skutočne účelne vynaložené a boli primerané. Za nepravdivé
označil aj tvrdenie žalobcu týkajúce sa svedeckých výpovedí svedkov Ing. Géca a Ing. Harvana.
Poukázal aj na nepomer medzi škodou, ktorá spoločnosti Hydrostav a.s. vznikla do dňa 27.9.2001, t.j.
sumou 702.240,- Sk a výmenou 12 158 svetelných zdrojov a škodou, ktorá jej údajne mala vzniknúť
pri ďalšom priebehu reklamácie, v rámci ktorej došlo k výmene 5 546 svietidiel, teda boli vykonané

porovnateľné elektromontážne práce a ktoré boli vyčíslené sumou 33.915.868,- Sk.

5. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný predovšetkým namietal, že dokazovanie, a to najmä vypracovanieznaleckého posudku Ing. Jurajom Nagyom a výsluch svedkov bolo nariadené a vykonané Krajským
súdom v Bratislave ako nepríslušným súdom, a teda prebehlo nezákonne, a preto súd v novom
konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 22Cb 190/09, nebol oprávnený na

takéto dôkazy prihliadať. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhovel návrhu žalovaného na
opätovné vykonanie dôkazov a na nariadenie nového znaleckého dokazovania. Za nesprávne označil
nenariadenie kontrolného znaleckého posudku aj z toho dôvodu, že žalovaný spochybňoval nielen
samotný nárok na náhradu škody, ale aj jej rozsah. Ďalej vytýkal súdu, že nezistil skutočný dátum
uzatvorenia zmluvy, pretože vzhľadom na obsah uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok a najmä jej

prílohy č. 1 datovanej dňa 27. novembra 2001 je vylúčené, že by tieto dokumenty mohli byť podpísané v
deň, ktorým sú datované, nakoľko obsahujú také údaje, ktoré ku dňu 27. novembru 2001 preukázateľne
nemohli byť známe a nemohli byť preto zahrnuté do zmluvy. Poukázal tiež na konanie spoločnosti
Hydrostav a.s., ktorá nikdy žalovanému neoznámila vyššie uvedené údajné postúpenie pohľadávky.
Táto skutočnosť síce nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v spojení s ďalšími
relevantnými skutočnosťami spochybňuje možnosť, že by predmetná zmluva bola skutočne uzavretá

osobami, ktoré boli oprávnené konať v mene spoločnosti Hydrostav. O tom, že zmluva nebola uzavretá
dňa 27. novembra 2001 svedčí aj tá skutočnosť, že obsahuje položku, v ktorej bola zahrnutá cena za
preprogramovanie osvetlenia, ktorá bola dohodnutá až dňa 20. marca 2002, ako aj ďalšie položky, ktoré
nemohli byť známe a vyčíslené pred tým, ako sa spoločnosť Hydrostav a.s. v mesiaci december roku
2001 definitívne dohodla so žalovaným na konečnom spôsobe vybavenia reklamácie svietidiel formou

ich výmeny za nové svietidlá odlišného typu, ktorých počet bol ustálený až v priebehu roku 2002. So
zreteľom na uvedené konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávok musela byť podpísaná podstatne
neskôr ako v deň, ktorým je datovaná. Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení označil jej rozpor
s § 4b ods. 1 písm. a/ zák. 328/91 Zb.. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 3K 260/01 zo dňa
30. júla 2002 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti Hydrostav a.s., pričom toto konkurzné konanie

sa začalo dňa 5. októbra 2001, kedy bol súdu doručený návrh na vyhlásenie konkurzu. Z oznámenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. januára 2010 je pritom zrejmé, že dňa 17. októbra 2001 bol tento
návrh na vyhlásenie konkurzu doručený spoločnosti Hydrostav a.s. na jej žiadosť a podľa jeho názoru
skutočnosť, že predmetný návrh navrhovateľ neskôr vzal späť, nemá vplyv na trvanie povinnosti dlžníka
vyplývajúcej z § 4b ods. 1 písm. a/ zák. 328/91 Zb. zdržať sa úkonov smerujúcich k zmenšeniu jeho

majetku,atoajsprihliadnutímnaskutočnosť,žekonkurznékonanieč.k.3K260/2001napriekspäťvzatiu
návrhu zo dňa 5. októbra 2001 nebolo zastavené, nakoľko dňa 18. októbra 2001 bol podaný ďalší návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti Hydrostav, ktorý bol pripojený ku konkurznému konaniu
sp. zn. 3K 260/2001. Uviedol, že podľa jeho názoru postúpenie pohľadávky vo výške 33.915.868,- Sk
za odplatu vo výške menej ako 50 % z hodnoty istiny pohľadávky, ktorá má byť navyše zaplatená

započítaním oproti pohľadávke postupníka, nepochybne je úkonom smerujúcim k zmenšeniu majetku
dlžníka, a preto takýto úkon urobený po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkovi je v zmysle
§ 39 Obč. zák. neplatný pre rozpor s § 4b ods. 1 písm. a/ zák. 328/91 Zb.. Na podporu pravdivosti
svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 25/2006. Ďalej vytýkal
súdu prvého stupňa, že nezohľadnil jeho námietky spočívajúce v tom, že pohľadávka na zaplatenie

zmluvnej pokuty nebola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvou mala byť postúpená iba
pohľadávka z titulu nároku na náhradu škody, ktorý mal vzniknúť na základe kúpnej zmluvy č. ATD BT
14/6/98 a okrem samotnej pohľadávky na náhradu škody malo prejsť aj jej príslušenstvo a všetky práva
spojené s postúpenou pohľadávkou, teda pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty nebola predmetom
zmluvy o postúpení. Za nesprávny označil aj výrok týkajúci sa náhrady trov konania. Vytýkal súdu prvej

inštancie, že priznal žalobcovi náhradu za písomné vyjadrenie zo dňa 23. marca 2010 napriek tomu, že
žalovanému nebolo nikdy doručené a tiež namietal, že žalobcovi nepatrí plná sadzba tarifnej odmeny za
účasť na pojednávaní dňa 4. novembra 2009, keď bolo toto odročené bez prejednania veci a 22. marca
2007, na ktorom bol iba vyhlásený rozsudok.

6. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. septembra 2011 pod č. k. 3Cob/123/2011
- 378 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej a zamietajúcej časti potvrdil, v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
na náhradu trov prvostupňového konania sumu 34.807,54 EUR. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.

7. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu dovolanie, prípustnosť ktorého
odvodil z ustanovenia § 237, písm. f/ O.s.p.8. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. 4Obdo 3/2012 - 435 zo dňa 30. apríla 2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.2013, rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 14. septembra 2011 v
napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 532.970,59 EUR s 11,33% úrokom z omeškania od 19.12.2002

do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania zrušil
a v rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti dovolanie
odmietol. Rozsudok odvolacieho súdu Najvyšší súd SR ako súd dovolací vo veci samej zrušil v
časti istiny 532.970,59 EUR s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje náhradu škody, z dôvodu, že
odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia zo dňa 14. septembra 2011 nedáva odpoveď na podstatné

námietky žalovaného týkajúce sa preukázania vzniku škody v súvislosti so stavbou NBS, nakoľko výpisy
z účtov boli iba k niektorým faktúram. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo súd vôbec
neakceptoval námietky žalovaného k znaleckému posudku a k dôkazom predloženým žalobcom o výške
škody.

9. Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal odvolanie žalovaného v časti, v ktorej bol rozsudok

odvolacieho súdu zrušený, a to v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania.

10. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v odvolaní podanom 28.1.2011 proti
rozsudkusúduprvéhostupňazodňa2.12.2010č.k.22Cb190/09-297namietalnajmäskutkovýaprávny
základ žaloby, o ktorom je už právoplatne rozhodnuté, pretože dovolanie v tejto časti bolo odmietnuté.

Namietal však i rozsah (výšku) škody, a to najmä nenariadenie vykonania kontrolného znaleckého
posudku, keďže k vypracovanému znaleckému posudku súdnym znalcom Ing. Z. J., vzhľadom na
konkrétne nedostatky, mal vážne výhrady. Namietal, že súd uznal aj položky, pri ktorých znalec výslovne
uviedol, že nie je v jeho silách údaje dodatočne overiť správnosť položiek, pri ktorých znalec nemal
k dispozícii ani len vstupné údaje o rozsahu deklarovanej práce, položiek pri ktorých znalec vyjadril

pochybnosť o tom, či vôbec súviseli s posudzovanou reklamáciou a pod. Namietanú výšku škody
v odvolaní uvádzal predovšetkým v súvislosti s riadne nezisteným skutkovým stavom vzhľadom k
tomu, že dokazovanie bolo vykonané pred nepríslušným súdom a taktiež so spochybňovaním základu
žaloby. Odvolací súd opätovne uviedol, že skutkový a právny základ žaloby je právoplatne rozhodnutý
a dokazovanie vykonané pred Krajským súdom v Bratislave (sp. zn. 31Cb 64/2002) bolo v súlade s

ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku prípustné použiť i v prvostupňovom a odvolacom konaní
a prvostupňový i odvolací súd bol oprávnený na takto vykonané dokazovanie prihliadať, ako dovolací
súd vo svojom rozhodnutí i skonštatoval.

11. Na pojednávaní nariadenom na deň 13.11.2013 žalovaný ako odvolateľ uviedol, že trvá na odvolaní

v neprávoplatnej časti a zdôrazňuje, že dovolací súd sa zaoberal len námietkami podľa § 237, písm.
f/ O.s.p., a táto skutočnosť nebráni odvolaciemu súdu zaoberať sa aj ostatnými tvrdeniami žalovaného
v odvolaní, a to predovšetkým námietkou, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný a taktiež
zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá podľa názoru žalovaného je neplatná s poukazom na § 4b
ods. 1 písm. a/ ZKV. Odvolací súd k tejto námietke žalovaného uviedol, že v jeho rozhodnutí zo dňa

14. septembra 2011 je zdôvodnené, prečo nepovažoval za dôvodné tieto tvrdenia žalovaného a v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie uvedeného rozsudku a napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa. Žalovaný ďalej trval na tejto námietke v odvolaní, pričom zdôraznil, že nebol preukázaný vznik
a výška škody, keď ani v jednej z položiek žalobca nepreukázal úhradu týchto položiek a pokiaľ sa týka
priznaných nákladov za preprogramovanie, tieto boli preukázané iba faktúrou a ničím iným, t. j. bez

dokladu o náhrade. Námietky k vykonanému znaleckému dokazovaniu podrobne uviedol v podaní z
19.5.2006.

12. Odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 373 Obch. zák., pričom uviedol, že v konaní bolo nesporne
zistené, že žalobca je veriteľom pohľadávok, ktoré získal na základe zmluvy o postúpení uzavretej

27.11.2001 od postupcu Hydrostav a.s. Bratislava. Pohľadávky vznikli z titulu náhrady škody, ktorá
vznikla postupcovi (Hydrostav a.s.) z reklamácie svietidiel typu MEL Basic 260, spresnených ako
ML 28753 ED 2 x 42 W a svetelných zdrojov Dulux T/E 42W/31/83 dodaných na stavbu Národnej
banky Slovensko podľa zmluvy uzavretej 25.11.1998 medzi Hydrostav a.s. ako kupujúcim (postupca)
a Siemens s.r.o. (žalovaný) ako predávajúcim. Zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že žalobca je v

konaní aktívne legitimovaný a to z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok v znení dodatku č. 1, pretože
pohľadávka bola na žalobcu postúpená v súlade s § 524 ods. 1 Obč. zák., vrátane príslušenstva.13.Ďalejuviedol,žeHydrostav,a.s.dňa10.5.2001uplatnilvočižalovanémureklamáciusvietidielvrátane
svetelnýchzdrojovzozmluvyz25.11.1998.Ztituluvzniknutejškodypočasdobyvybavovaniareklamácie
(od 10.5.2001 do 27.3.2002) vznikla postupcovi pri montáži a demontáži svietidiel škoda, ktorú vyčíslil

sumou 33.915.868,- Sk. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom a so zisteným skutkovým
stavom súdu prvej inštancie, keď z uplatnenej sumy náhrady škody 988.068,21 EUR uznal za dôvodné
nároky žalobcu podľa znaleckého posudku vyčíslené na sumu 501.436,37 EUR a z nákladov znalcom
neoceňovaných náklady na preprogramovanie v dohodnutej výške medzi spoločnosťami Hydrostav,
a.s. a Jhonsons Controls, s.r.o., Bratislava, teda spolu v sume 532.970,59 EUR. Zdôraznil, že nie je

správne tvrdenie žalovaného, že vznik týchto nákladov žalobca nepreukázal. Žalobca výšku náhrady
škody preukázal dokladmi založenými na l. č. 144 - 217 a č. 227 - 233 súdneho spisu. Súd prvého stupňa
preto správne rozhodol, keď uvedenú sumu s úrokom z omeškania priznal žalobcovi.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny, pričom pre úplnosť uviedol, že žalovaný nárok žalobcu z

titulu náhrady škody uznal ako svoj záväzok listom adresovaným žalobcovi. O náhrade trov odvolacieho
a dovolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že
ich priznal úspešnému žalobcovi.

15. Proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 13.novembra 2013 podal žalovaný dovolanie, o ktorom

dovolací súd rozhodol uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/34/2014 zo dňa 30.júna 2015
tak, že zrušil rozsudok odvolacieho súdu č.k. 3Cob/270/2013-458 zo dňa 13.novembra 2013 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým uznal žalovaným tvrdený dovolací dôvod nepreskúmateľnosti
dovolaciehorozhodnutia,vktoromnebolojasneodôvodnenénazákladeakýchskutočnostísúdrozhodol
o priznaní nároku na náhradu škody a tiež nebolo zdôvodnené neakceptovanie vecných námietok

žalovaného k znaleckému posudku a k dôkazom predloženým žalobcom o výške škody. Taktiež súhlasil
s konštatovaním, že odvolací súd výlučne poukázal na listiny založené v súdnom spise a to len odkazom
na čísla listov spisu bez toho, aby uviedol ich obsah, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Stotožnil sa tiež s tvrdením žalobcu, že o právnom základe nebolo predošlým rozhodnutím dovolacieho
súdurozhodnutétým,že bolodovolanieodmietnuté.Sozreteľomnauvedenédovolacísúdskonštatoval,

že odvolacie rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, čím nespĺňalo náležitosti odôvodnenia v
rozporesust.§157ods.2O.s.p..Dovolacísúdzdôraznil,žesanevyžaduje,abynakaždýargumentbola
daná odpoveď, ale pokiaľ ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie významný a rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (poukázal na judikát Ruiz Torija c. Španielsko a Georgiadis
c. Grécko). Preto je nutné, aby odvolací súd v ďalšom rozhodnutí náležite zdôvodnil, akými úvahami

sa riadil pri hodnotení dôkazov, preukazujúcich výšku žalobcom nárokovanej škody (vrátane náležitého
vysporiadania sa s listinnými dôkazmi spomínanými na strane 7 odôvodnenia odvolacieho rozsudku a
tiež s tvrdením o uznaní záväzku žalobcu žalovaným), ďalej dôkazov preukazujúcich otázku aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní, tiež prečo súd neakceptoval vecné námietky žalovaného k dôkazom
predloženým žalobcom o výške škody, ďalej námietky k znaleckému posudku a prečo neakceptoval

návrh žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Záverom uviedol, že sa nezaoberal
tvrdením žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom a to vzhľadom na
existenciu podmienok pre zrušenie napadnutého rozsudku z vyššie uvedených dôvodov.

16. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

17. Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu dovolacieho
rozhodnutia, ktorým bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený - podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na
jeho odôvodnenie. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, reflektujúc dôvody odvolania a
rozhodnutie dovolacieho súdu, odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie, odvolací
súd posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2001, vrátane jej dodatku č.1 ako platnú,
nakoľko bola podpísaná oprávnenými osobami za spoločnosť Hydrostav, a.s. a to pred doručením
návrhu na vyhlásenie konkurzu zo súdu, ktorý bol následne vyhlásený 30.7.2002. Ak by bol úpadca

konal v rozpore so zákonom o konkurze, nepochybne by využil zákonné prostriedky sám správca
konkurznej podstaty. Odvolací súd opakovane dospel k záveru, že vykonanie dôkazov zo strany
pôvodne nepríslušného krajského súdu mohol použiť súd prvej inštancie, na ktorý bola vec postúpená
ako vlastné dokazovanie a z nich i vychádzať, nakoľko mu v tom nebránila platná zákonná úprava
občianskeho súdneho konania /na rozdiel od úpravy trestného konania, kde pri zmene súdu alebo

senátu je súd povinný dokazovanie zopakovať/. Odvolací súd opakovane zastáva názor o správnosti a
dostatočnosti vykonania znaleckého dokazovania znalcom v odbore stavebníctvo Ing. Jurajom Nagym
a je presvedčený o nadbytočnosti vykonania kontrolného znaleckého posudku, ktorý by len potvrdil
správnosť predmetného znaleckého posudku, nakoľko mu zo strany žalovaného nebola vytýkaná
nezákonnosť alebo neodbornosť súdneho znalca. Na základe uvedeného je nesporné, že žalovaný

porušil zmluvnú povinnosť v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a preto je povinný podľa
§ 373 Obchod. zák. nahradiť škodu, ktorá vznikla postupcovi (Hydrostav a.s.) z reklamácie svietidiel typu
MEL Basic 260, spresnených ako ML 28753 ED 2 x 42 W a svetelných zdrojov Dulux T/E 42W/31/83
dodaných na stavbu Národnej banky Slovensko podľa zmluvy uzavretej 25.11.1998 medzi Hydrostav
a.s. ako kupujúcim (postupca) a Siemens s.r.o. (žalovaný) ako predávajúcim. Súd prvej inštancie

priznal zo žalovanej sumy uplatnenej výšky z titulu náhrady škody len tú výšku na základe znaleckého
posudku, ktorá bola žalobcom preukázaná. Za porušenie zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný
zaplatiť i zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu, pričom v tejto časti je už rozsudok súdu prvej inštancie
právoplatný a vykonateľný. Táto skutočnosť bola zo strany odvolacieho súdu posúdená ako rozhodnutie
o právnom základe žaloby, nakoľko ak by žalovaný neporušil zmluvné povinnosti nebol by povinný

ani platiť zmluvnú pokutu. Po podaní dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 14.9.2011
žalovaný v liste adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu, ako reakcii na výzvu na dobrovoľné plnenie
tohoto požiadal o nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne nepodnikanie žiadnych krokoch
v event. v začatom exekučnom konaní a zároveň ho požiadal o uvedenie účtu žalobcu, po ktorom mal
žalovaný bezodkladne zaplatiť platby na základe právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie v spojení

s rozsudkom odvolacieho súdu. Tento list bol datovaný 25.11.2011 a v tento deň bolo na súd prvej
inštancie podané dovolanie zo dňa 15.11.2011 proti rozsudku odvolacieho súdu. Preto toto podanie
evokovalo uznanie pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného.

19. Dovolací súd na základe námietky žalovaného uvedenej v dovolaní vytkol odvolaciemu súdu

jeho konštatovanie, že žalobca preukázal výšku náhrady škody dokladmi založenými na čl. 144-217
a čl. 227-233 súdneho spisu, namiesto presného uvedenia akými dokladmi žalobca preukázal svoj
nárok. Preto odvolací súd uvádza, že predmetné doklady na uvedených listoch sa nachádza jednak
komunikácia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o náhrade škody a tiež i faktúry, ktorými
Hydrostrav a.s. žalovanému vyúčtovávala elektromontážne práce - výmenu svietidiel z vadnej dodávky

žalovaného. Ide o faktúry č. 320075 na sumu 989.461,- SK, č. 320076 na sumu 439,010,- SK,
č. 320077 na sumu 982.707,- SK, č. 320078 na sumu 401.863,- SK, č. 320080 na sumu 970.200,- SK,
č. 320089 na sumu 891.528,- SK, č. 320090 na sumu 891.528,- SK, č. 320091 na sumu 888.151,- Sk,
č. 320092 na sumu 894.905,- SK, č. 320093 na sumu 894.905,- SK, č. 320094 na sumu 570.713,- SK,
č. 320095 na sumu 851.004,- SK a č. 320096 na sumu 844.250,- SK - všetky zo dňa 7.5.2002, pričom

ich opodstatnenosť žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil. Ďalšie dôkazy z čl. 227-233 sa nachádzajú v
znaleckomposudkuatonajmäfač.3129/2011zodňa30.4.2001nasumu43.050,-SKzdôvodumerania
na predradníkoch a žiarivkách, preberací protokol k objednávke č. 4039200-053/2001 zo dňa 30.4.2001,
ktorý tvorí podklad pre vystavenie uvedenej faktúry. Ďalej ide o fa č. 4-FM-5/2001 zo dňa 9.5.2001 zaobjednanú technickú správu v celkovej sume 12.000,- SK, fa č. 3161/2001 zo dňa 28.5.2001 na sumu
49.200,- SK za meranie svetelného toku a prúdu pre trubice OSRAM 42W v počte 110 ks. Opätovne je
potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie na základe uvedeného znaleckého posudku priznal z titulu

náhrady škody len tú sumu, ktorá bola v znaleckom posudku uvedená ako preukazná.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. Výrok o náhrade trov
prvoinštančného konania podľa § 388 C.s.p. zmenil v súlade s výsledkom úspechu žalobcu v konaní čo

bolo odôvodnené i v prvom odvolacom rozsudku zo 14.9.2011.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.