Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820010228
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820010228.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému O. Z.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/64/2020 zo dňa 13. 10. 2020, na neverejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 29. januára 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. l písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/64/2020 zo dňa 13. 10. 2020 uznal obžalovaného vinným

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona upustil od potrestania
obžalovaného, nakoľko obžalovaný priznal spáchanie prečinov, ich spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú
snahuponápraveavzhľadomnapovahuspáchanýchprečinovanadoterajšíživotobžalovanéhomožno
dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
S. R. A. T. F., so sídlom A., P. X/XXXX, IČ: XXX XXX XX škodu vo výške 5.890,88 Kč, t.j. 225,55 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XX s
jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že

rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného, ktoré vychádza jednak z vyhlásenia obžalovaného učineného
na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ako aj z ostatných dôkazov
vykonaných v prípravnom konaní je nespochybniteľné a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Pokiaľ však ide o rozhodnutie súdu o upustení od potrestania, okresný súd nezohľadnil všetky
zákonné predpoklady potrebné pre rozhodnutie a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so splnením
zákonných podmienok na upustenie od potrestania. Skutok sa stal dňa 03.08.2019, obžaloba bola

podaná dňa 12.08.2020 a obžalovaný počas viac ako roka trvajúceho prípravného konania svoje
konanie účinne neoľutoval, poškodeným sa nijakým spôsobom neospravedlnil, napriek tomu, že je
zamestnaný, má pravidelný príjem, spôsobenú škodu neuhradil, ani nijakým spôsobom neprejavil snahu
ju, hoci aj čiastočne, uhradiť. S poukázaním na tieto okolnosti formálne prejavenie ľútosti obžalovaného
na hlavnom pojednávaní hodnotí len účelovo. S prihliadnutím na celkové následné správanie sa
obžalovaného po spáchaní činu a jeho faktický postoj teda nemožno dospieť k záveru, že obžalovaný

spáchanie prečinu skutočne ľutuje a žiadnu účinnú snahu po náprave u obžalovaného nepostrehol.Ďalším dôvodom, pre ktorý sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu je závažnosť činu
obžalovaného, ako aj brutalita, akou bol tento čin spáchaný, pričom je toho názoru, že tieto skutočnosti
neboli pri ukladaní trestu dostatočným spôsobom zohľadnené. Z povahy spáchaných prečinov je zrejmé,

že došlo k spáchaniu dvoch prečinov, obžalovaný fyzicky napadol tri osoby, pričom dve z nich boli ženy,
ktoré s prihliadnutím na ich telesné a fyziologické špecifiká nemali účinnú nádej brániť sa fyzickému
napadnutiu zo strany obžalovaného. Poškodená R. L. bola napadnutá (škrtená v oblasti krku) dokonca
len preto, že sa snažila pomôcť poškodenému A. L.. Poškodená S. S. bola napadnutá úderom do pravej
časti tváre. Nemožno rovnako opomenúť, že poškodený A. L. bol napadnutý až tromi opakovanými

údermi do oblasti tváre a pravého spánku, napriek tomu, že sa snažil z miesta činu utiecť. Celkovo teda
možno hodnotiť spôsob spáchania činu ako viacnásobný prejav agresivity proti viacerým osobám, na
mieste verejnosti prístupnom, bez akéhokoľvek prejavu empatie vo vzťahu k týmto poškodeným. Nešlo
len o náhodné konanie, ale uvedení poškodení boli cielene vyhľadaní obžalovaným a jeho manželkou v
mieste ich bydliska, za účelom vykonania akejsi svojvoľnej spravodlivosti. Celkovo teda možno hodnotiť
spôsob spáchania činu ako viacnásobný prejav agresivity proti viacerým osobám, na mieste verejnosti

prístupnom. Konanie obžalovaného sa teda neprejavilo len ako krátkodobý hnev a podráždenosť s
chaotickým priebehom, ale ako úmyselné, cielené a deštruktívne sa správanie k iným osobám so
zvýšenou intenzitou a zjavným úmyslom im ublížiť na zdraví.

Prokurátor poukázal na to, že povaha spáchaných prečinov je teda takej intenzity, že samotné

prejednanie veci pred súdom nepostačuje na nápravu obžalovaného. Z konania obžalovaného je zrejmá
navyšepriťažujúcaokolnosťpodľa§37písm.h/Trestnéhozákona,nakoľkospáchalviactrestnýchčinov.
Pre úplnosť uvádza, že dokonca samotný prvostupňový súd prvotne v tejto veci dňa 17.08.2020 vydal
trestný rozkaz sp. zn. 15 T/64/2020, ktorým uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnou dobu vo výmere 12 mesiacov. Zo

spôsobu spáchania činu, jeho následkov a postoja obžalovaného k spáchanému skutku možno vyvodiť,
že okresný súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keď dospel
k záveru, že u obžalovaného sú splnené podmienky na upustenie od potrestania, nakoľko podľa jeho
názoru tieto zákonné podmienky na upustenie od potrestania splnené neboli.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Rožňava v časti týkajúcej sa uloženého trestu a sám rozsudkom uložil obžalovanému primeraný
trest. Má za to, že zákonné podmienky na takýto postup odvolacieho súdu sú dané, pretože dokazovanie
týkajúce sa ukladania trestu bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a nie je potrebné ho doplniť, pričom
rozhodnúť v neprospech obžalovaného je možné, pretože prokurátor práve v neprospech obžalovaného

podáva odvolanie (§ 322 ods. 3 veta druhá Tr. por.).

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2020
po tom, čo bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o jeho vine a vykonané dokazovanie len k
výroku o treste a náhrade škody. Na základe vykonaného dokazovania zameraného k rozhodnutiu o
treste obžalovaného dospel okresný súd k záveru o splnení podmienok pre upustenie od potrestania
obžalovaného v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd na podklade podaného odvolania

teda preskúmal výrok o upustení od potrestania obžalovaného, ako aj správnosť skutkových zistení,
ktoré tvorili podklad pre úvahy súdu, na základe ktorých dospel okresný súd k presvedčeniu o splnení
podmienok pre upustenie od potrestania obžalovaného a zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne
dôvodné. Prokurátor svojím odvolaním prakticky spochybňuje v prvom rade ľútosť obžalovaného a
jeho účinnú snahu po náprave a následne aj to, či povaha stíhaných skutkov dovoľuje, aby samotným

prejednaním veci pred súdom bolo možné dosiahnuť nápravu obžalovaného.
Objektívne je potrebné súhlasiť s prokurátorom, že okrem vyhlásenia o vine a svojej záverečnej reči,
kde obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním daného skutku, žiadny iný prejav ľútosti obžalovaného
nie je v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 13.10.2020 zachytený a rovnako tak sa obžalovaný
v priebehu hlavného pojednávania žiadnym spôsobom nevyjadril ani k náhrade škody. Tiež z prejavov

obžalovaného nie je zrejmá žiadna snaha po náprave, pričom od spáchania skutku až po konanie
hlavného pojednávania v danej trestnej veci uplynulo skutočne dosť času na to, aby obžalovaný fakticky
vykonal vo vzťahu k poškodeným alebo ich rodine niečo, čo by uľahčilo posúdenie naplnenia znaku
ľútosti a jeho snahy po náprave. Určite by bolo rozhodovanie súdu jednoduchšie a posúdenie uvedenýchpodmienok upustenia od potrestania jednoznačnejšie, ak by po tak dlhom čase bola aspoň (ak nie úplne,
tak aspoň v prevažnej miere) nahradená škoda poškodeným.

Omnoho podstatnejšie sú však ďalšie dôvody odvolania prokurátora, ktorými spochybňuje správnosť
rozhodnutia okresného súdu o upustení od potrestania a ktoré sa viažu k povahe skutku, ktorá v spojení
s doterajším život páchateľa umožňuje dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom
postačí na nápravu obžalovaného. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prokurátora
a dospel k záveru, že v danej trestnej veci, v ktorej je obžalovaný stíhaný, síce len pre jeden skutok,

avšak týmto skutkom obžalovaný ohrozil a porušil dva chránené objekty, pričom predmetom jeho
protiprávneho útoku boli tri osoby, z ktorých dve boli ženského pohlavia, pričom priebeh skutku zahŕňa
škrtenie poškodenej L., opakované údery do tváre poškodeného L. a tiež napadnutie aj poškodenej
S., čo možno hodnotiť ako viacnásobný prejav agresivity proti viacerým osobám bez akéhokoľvek
prejavu empatie, pričom nešlo o náhodné konanie, ale cieľavedomé vyhľadanie poškodených. Konanie
obžalovaného nevykazuje znaky krátkodobého hnevu a podráždenosti, ale skôr úmyselné, cielené a

konanie so zvýšenou intenzitou a zjavným úmyslom ublížiť poškodeným. S poukazom na uvedené sa
odvolací súd priklonil k právnemu názoru prokurátora, že povaha spáchaných prečinov nie je takej
povahy, aby bolo možné dôvodné očakávať, aj s ohľadom na doterajší život obžalovaného, že už
samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Teda na upustenie od potrestania v posudzovanom prípade nevidí krajský súd splnené zákonné
podmienky. Ak by aj obžalovaný prejavil vo väčšej miere ľútosť a snahu po náprave, bohužiaľ povaha
daného skutku je takej intenzity, že nedovoľuje dôvodne očakávať, že samotné prejednanie veci pred
súdom, aj s ohľadom na pozitívnu charakteristiku a doposiaľ vedený život obžalovaného, postačí na jeho
nápravu. Práve vzhľadom na závažnosť a súbeh dvoch trestných činov sa ako vhodnejšie javí uložiť

primeraný výchovný trest aj s ohľadom na generálnu prevenciu.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.