Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Vallová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/195/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213422
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Vallová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1515213422.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobkyne: B.. N. W.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. E. XXXX/XX, R., zastúpenej: Mgr. Jiří Kučera, advokát, Trnavská
cesta 60, Bratislava, proti žalovanej: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R. XX, R., zastúpená: C&T
Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, o zaplatenie 6.667,09 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej proti žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18.06.2015 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 6.667,09 Eur s úrokom z omeškania 5,75% p.a. od 12.07.2013 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnila tým, že na základe dedičského konania po rodičoch spolu so žalovanou sa stali podielovými
spoluvlastníčkami bytu, ktorý bol zaťažený záložným právom v prospech Prvej stavebnej sporiteľne
a.s. (ďalej len „PSS, a.s. alebo stavebná sporiteľna“) a zároveň vstúpili do úverového vzťahu titulom
zmluvy o mimoriadnom stavebnom úvere spolu so sporiacim účtom. Uviedla, že vlastníkom účtov bola
de iure žalovaná. Spoločne byt prenajímali a zo sumy nájomného uhrádzali dlh proti PSS, a.s.. Listom
zo dňa 20.12.2011 PSS, a.s. oznámila žalobkyni, že eviduje príkaz na začatie exekúcie prikázaním

pohľadávky z účtu proti povinnej - žalovanej. Konaním, ktorým súdny exekútor vedeným exekučného
konania voči žalovanej postihol prostriedky na účte v PSS, a.s. vo výške 13.334,19 Eur, z ktorých 1
na tento účet vložila žalobkyňa, prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobkyne vo
výške 6.667,09 Eur, pretože prostriedky boli použité výlučne na úhradu záväzkov žalovanej. K žalobe
pripojil listinné dôkazy: Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 38D/289/2010, Osvedčenie o dedičstve sp.zn.
38D/479/2010-76, Informácie o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 20.12.2011, Výpis z účtu žalobkyne za
január 2012, Informácie o zaslaní opakovanej výzvy dlžníkovi zo dňa 14.08.2012, Informácie o zaslaní

opakovanej výzvy dlžníkovi zo dňa 04.04.2013, Oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na
základe EX 653/2011 a výzva na doplatenie dlžnej sumy zo dňa 07.08.2013, Žiadosť o zrušenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zo dňa 19.09.2013, Zmluva o prevode vlastníctva
bytu - kúpna zmluva.

2. V spore bol vydaný platobný rozkaz č.k. 40C/195/2015-53 zo dňa 07.06.2016, ktorý bol zrušený
uznesením č.k.40C/195/2015-67 zo dňa 28.07.2016 z dôvodu včasného podania odporu žalovanou.

3. Žalovaná v odpore zo dňa 12.07.2016 uviedla, že pohľadávku popiera v celom rozsahu, čo
do dôvodu aj výšky. So žalovanou boli podielovými spoluvlastníčkami zdedeného bytu o veľkosti
spoluvlastníckych podielov v jedna polovica, boli obe solidárnymi dlžníčkami úveru poskytnutého PSS,a.s.,zabezpečenéhozáložnýmprávomnauvedenýbyt.Solidaritasavzťahovalanafinančnéprostriedky,
ktoré boli v PSS, a.s. nasporené ešte ich rodičmi a boli predmetom dedičstva na aktívnu časť účtu v
PSS, a.s.. Neboli nasporené len vkladmi žalobkyne, tak ako bolo uvedené v žalobe. Splátky odchádzali

z bankového účtu žalobkyne, ale išlo o prostriedky, ktoré sa získali prenájmom spoločného bytu, ktorý
bol v ich spoluvlastníctve. Teda úver bol splácaný zo spoločného zisku z prenájmu spoločného bytu.
Nasporené prostriedky by ani v prípade riadneho postupného splatenia úveru od PSS, a.s. neboli
následne vyplatené stranám sporu, ale PSS, a.s. by ich použila na úhradu poskytnutého úveru formou
započítania tak, ako je to pri poskytovaní medziúverov od stavebných sporiteľní bežné. Teda tieto

prostriedky technicky nemali byť nikdy vrátené stranám sporu. Z dôvodu vykonania exekúcie PSS,
a.s. pristúpila k zosplatneniu celého zvyšku dlhu nesplateného úveru. Túto situáciu sa rozhodli riešiť
spoločným predajom bytu, pričom prostriedky z predaja mali byť požité na úhradu zvyšku nesplateného
dlhu od PSS, a.s.. Predaj bol realizovaný prostredníctvom realitnej maklérky E. N., ktorá byt odkúpila,
pričom podľa podmienky žalobkyne všetky náklady spojené s predajom bytu znášala výlučne žalovaná.
Žalovaná udelila maklérke na plnomocenstvo na všetky úkony týkajúce sa predaja. Byt bol predaný za

70.000,-- Eur a obe strany mali nárok na polovicu 35.000,-- Eur. Žalovaná tento podiel v celom rozsahu
použila na úhradu zosplatneného zvyšku úveru od PSS, a.s.. Úhrada bola vykonaná len z prostriedkov
žalovanej a žalovaná vykonala úhradu úveru a má za to, že v tomto smere sa žalobkyňa obohatila na
úkor žalovanej. Výpisom z medziúveru, v ktorom je dňa 26.09.2013 uvedená splátka úveru vo výške
34.776,26 Eur. Nárok žalobkyne titulom exekúcie prostriedkov na sporiacom účte zanikol okamihom,

keď žalovaná vykonal úhradu úveru poskytnutého od PSS, a.s., na ktorom boli solidárnymi dlžníčkami
obe strany sporu a teda mali obe povinnosť podieľať sa na jeho splatení t.j. 16.720,12 Eur každá.
Žalovaná prostriedky od žalobkyne nepožadovala, nakoľko mala za to, že jednostrannou úhradou úveru
boliakékoľveknárokymedzinimivzájomnevyrovnanéanárokžalobkynezanikolzapočítaním.Žalovaná
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s predajom bytu získala jednostranne 5.000,-- Eur a na úkor žalovanej

sa obohatila o 2.5000,-- Eur. Neuznala sadzbu úroku z omeškania a namietala premlčanie. K odporu
pripojila výpis z účtu za rok 2013, plnomocenstvo zo dňa 18.09.2013.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Osvedčením o dedičstve sp.zn. 38D/289/2010 (č.l.

7), Osvedčením o dedičstve sp.zn. 38D/479/2010-76 (č.l. 13), Informáciou o zaslaní výzvy dlžníkovi
zo dňa 20.12.2011 (č.l. 5), Výpisom z účtu žalobkyne za január 2012 (č.l. 6), Informáciou o zaslaní
opakovanej výzvy dlžníkovi zo dňa 14.08.2012 (č.l. 24), Informáciou o zaslaní opakovanej výzvy
dlžníkovi zo dňa 04.04.2013 (č.l. 23), Oznámením o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe
EX 653/2011 a výzvou na doplatenie dlžnej sumy zo dňa 07.08.2013 (č.l. 22), Žiadosťou o zrušenie

exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zo dňa 19.09.2013 (č.l. 20), Zmluvou o prevode
vlastníctva bytu - kúpna zmluva, Výpisom z účtu za rok 2013 (č.l. 58), Plnomocenstvom zo dňa
18.09.2013 (č.l. 59). Súd nevykonal dokazovanie výsluchom advokáta C.. C. F., E. N., P. E. (manžela
žalovanej), keďže skutočnosti, ktoré žalovaná mienila výsluchom preukázať priamo s vecou nesúvisia
alebo už boli preukázané inými dôkaznými prostriedkami. Po vykonaní dôkazov súd zistil nasledovný

skutkový stav:

5. Na základe dedičského konania po poručiteľke Melánií L. a po poručiteľovi N. L. rodičoch žalobkyne a
žalovanej sa tieto stali podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX na H. XXXX/XX v R., každá v polovici.
Súčasne obe nadobudli v polovičnom podiele zostatok na konte stavebného sporenia ako aj pohľadávku

vzniknutú zo zmluvy o mimoriadnom a stavebnom úvere (ďalej „medziúver“) všetko vedené v Prvej
stavebnej sporiteľni, a.s.. Uvedené bolo preukázané Osvedčením o dedičstve sp.zn. 38D/289/2010
právoplatným dňa 07.12.2010 (č.l. 7) a Osvedčením o dedičstve sp.zn. 38D/479/2010-76 právoplatným
18.08.2011 (č.l. 13).

6. Pohľadávku z medziúveru uhrádzali strany sporu stavebnej sporiteľni z nájomného z prenajímania
bytu a úhrady vykonávala zo svojho účtu žalobkyňa. Uvedené vyplýva z výpovedí strán sporu ako aj z
výpisu z účtu žalobkyne za január 2012 (č.l. 6).

7. Žalovaná sa stala ručiteľkou inej pohľadávky a dlžník svoj dlh neuhradil. Následne na základe príkazu

na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. EX 653/2011-7 súdny exekútor Mgr. D.
L. najskôr zablokoval peňažné prostriedky na sporiacom účte stavebného sporenia a neskôr z neho
exekvoval prostriedky vo výške 13.334,19 Eur. Stavebná sporiteľňa vyzvala sporové strany, aby do
30.08.2013 uhradili odúčtované finančné prostriedky, v inom prípade pristúpi k výkonu záložného právaformou dobrovoľnej dražby. Uvedené mal súd preukázané z výsluchu strán sporu, z Informácie o zaslaní
výzvy dlžníkovi zo dňa 20.12.2011 (č.l. 5), Informácie o zaslaní opakovanej výzvy dlžníkovi zo dňa
14.08.2012 (č.l. 24) a zo dňa 04.04.2013 (č.l. 23), Oznámenia o odúčtovaní peňažných prostriedkov na

základe EX 653/2011 a výzvy na doplatenie dlžnej sumy zo dňa 07.08.2013 (č.l. 22), Žiadosti o zrušenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zo dňa 19.09.2013 (č.l. 20).

8. Žalovaná splnomocnila E. N., trvalo bytom A. X/A, H. na zastupovanie vo veci predaja nehnuteľnosti,
ako aj vo všetkých právnych úkonov vrátane predčasného splatenia úveru v stavebnej sporiteľni ako aj

vo veci exekúcie a ostatných tiarch a to: záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľni a.s., na
nehnuteľnosť - byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX na H. ul. so spoluvlastníckym podielom 405/10000 na
spoločných častiach, zariadenia a príslušenstve domu, bez pozemku podľa V-XXXXX/XX z 24.11.2006
týkajúcich sa nehnuteľností v katastrálnom území A., na liste vlastníctva XXXX jedná sa o byt č. XX
na H. XX/XXXX v R. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a to v podiele 3/6 ako sú vedené na liste vlastníctva na jej meno. Ďalej ju splnomocnila na

podpísanie kúpnej zmluvy, riešenie všetkých tiarch a vykonanie všetkých úkonov súvisiacich s prevodom
vlastníckeho práva, ktoré s tým súvisia. Uvedené plnomocenstvo je generálne. Uvedené súd zistil z
Plnomocenstva zo dňa 18.09.2013 (č.l. 59).

9. Žalobkyňa a žalovaná ako predávajúci a Silvia Dragová ako kupujúci dňa 25.09.2013 uzavreli Zmluvu

o prevode vlastníctva bytu - Kúpna zmluva (ďalej len „Kúpna zmluva“). V čl. I. predmetom Kúpnej zmluvy
bol byt č. XX na H. ulici XXXX/XX v R., k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. V zmysle čl. H.
bod X kúpna cena bola dohodnutá v sume 70.000,-- Eur a čl. VII bod 3 bol dohodnutý spôsob úhrady
kúpnej ceny s tým, že prvá časť kúpnej ceny 7.8000,-- Eur na účet exekútora G.. D. L., druhú časť kúpnej
ceny 34.893,-- Eur zahŕňa všetky penále a poplatky od PSS vzniknuté porušením úverovej zmluvy a

predčasným splatením úveru + všetky exekúcie voči Q. R., ktoré budú nárokované z účtu PSS do dňa
podpisu zmluvy bude vyplácaná z hotovosti Kupujúcej podľa vyčíslenia od Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s., podľa zmluvy o medziúvere XXXXXXXXXX a zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXXXXXX a to
priamo Prvej stavebnej sporiteľni a tretia časť kúpnej ceny 27.307,-- Eur bude vyplácaná z hotovosti
Kupujúcej prevodom na účet predávajúceho č. 1.

10. Z výpisu z účtu za rok 2013 vedeným v stavebnej sporiteľni vyplýva, že ku dňu 23.09.2013 bol
evidovaný stav -33.440,25 Eur a dňa 26.09.2013 bol vykonaný vklad 34.776,26 Eur prevodom z účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Účet bol zrušený k 30.09.2013.

11. Z vkladu v hotovosti zo dňa 01.03.2018 na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že majiteľom
účtu je E. N..

12. Žalobkyňa uviedla, že podáva žalobu na svoju sestru ako druhú v poradí z dôvodu jej exekúcii a
dlhov. Po smrti rodičov sa dohodli, že si ponechá byt a žalovaná dom, avšak na byte bolo záložné právo

stavebnej sporiteľne. Vo vzťahu k bytu sa starala o všetko o nájomcov, opravy, údržbu a aby bol aj
splácaný úver stavebnej sporiteľni. Sestra sa o byt nestarala. Do bytu prišla iba raz, keď mala podpísať
zmluvu o nájme bytu. Prišlo jej upovedomenie zo stavebnej sporiteľne, že jej exekútor chce strhnúť
peniaze. Žiadala od žalovanej, aby to riešila. Nakoniec sama išla za exekútorom L.. Bolo jednoduchšie
vydražiťdom,keďžebolbeztiarch,aleupustilosaodtohopodohodesosestrou.P.N.jerodinasusedyjej

sestry, mala generálnu plnú moc a súhlasila s predajom bytu, lebo inak by to išlo do dobrovoľnej dražby.
Podpísala zmluvu. Je nelogické, aby dostala peniaze mimo kúpnej ceny, pani N. nepoznala, nevie koľko
sestra dostala mimo kúpnej ceny. Polovica peňazí, ktoré zobral exekútor patrila jej (žalobkyni). Zobral
ich z našetrených peňazí a nikde nie je uvedené, že medzi nami bol zápočet a že sú vyrovnané. O dlhu
žalovanej sa dozvedela, keď stavebná sporiteľňa zaslala list zo dňa 20.12.2011. Jej sestra dostávala

všetky listy zo stavebnej sporiteľne a jej (žalobkyni) posielali listy ako spoludlžníkovi. Na predaji bytu
sme sa dohodli v septembri 2013. Od smrti našich rodičov sme sa nestretli. Nepamätá si, že by sa stretli
v auguste 2013. Žiadna debata na podmienkach kúpnej zmluvy nebola. Bolo len či súhlasím, alebo byt
pôjde do dražby. Kúpna zmluva bola menšie zlo ako legálna dražba. Dostala kúpnu cenu cca 27.000,--
Eur. Nie je si vedomá, že celá časť kúpnej ceny, ktorá patrila žalovanej išla na splatenie spoločného

úveru v stavebnej sporiteľni. Byt sa predával pre dlhy sestry. Nechcela predať byt, chcela ho pre syna.
Nie je predmetom nároku, že celý úver stavebnej sporiteľne 34.776,26 Eur uhradila zo svojich výlučných
prostriedkov žalovaná a že zo sporenia odišlo na jej dlh vo výške 13.334,19 Eur exekútorovi. Uplatňuje
si polovicu 6.667,09 Eur z nasporených peňazí. Okrem sporenia mali aj úver. Ich rodičia si zobrali úverzo stavebnej PSS, a.s. a keď zomreli zdedili tento dlh. Uhrádzala mesačné pravidelné splátky z nájmu.
Nevedela presnú výšku dlhu z medziúveru v stavebnej sporiteľni, keď sa predával byt, ale je na to listinný
dôkaz v spise. Nemá žiadne dlhy k stavebnej sporiteľni. Všetky boli splatené po predaji bytu. Neuhradila

zosplatnený dlh stavebnej sporiteľni, ten uhradila pani z realitnej kancelárie. Žalovanú pozvala k sebe,
aby sa dohodli.

13. Žalovaná vypovedala, že sa dohodli, že sestra bude mať byt a ona dom. Žalobkyňa byt platila
z rodičovského účtu a ona dom zo svojich finančných prostriedkov. Do bytu nemohla vstúpiť, lebo

žalobkyňa vymenila zámky. Z rodičovského účtu žalobkyňa vybrala 6.000,-- Eur. Realitné kancelárie v
tom čase nepredávali podobný byt za viac ako 75.000,-- Eur. Po predaji bytu partner N. jej povedal, že
nemôže nič vyplatiť, lebo vyplatil pani W. 5.000,-- Eur. N. nepoznala. Sestra odmietla platiť dlhy voči
stavebnej sporiteľni, všetky poplatky aj dlh po sestre išlo z predaja bytu z časti kúpnej ceny žalovanej.
To, že mala exekúciu nebolo jej vinou, bola ručiteľkou človeku, ktorému verila. V roku 2011 prišiel list,
že začala exekúcia a musela platiť za tohto človeka. V auguste 2013 jej sestra oznámila, že exekútor

siahol na 13.000,- Eur a že sa stretneme po dovolenke. Stretli sa v jej byte, svedkami sú jej muž a muž
žalovanej. Neboli schopné vyplatiť stavebnú sporiteľňu. Aj sestra mala dlh po rodičoch 10.000,- Eur,
ale jej povedala: „keď si si toto spôsobila, tak to aj všetko zaplať“. Vylúčila akúkoľvek úhradu svojho
dlhu. Dohodli sa, že z predaja bytu uhradí všetko iba žalovaná, vo vzťahu k stavebnému sporeniu a
aj dlh sestry. Kontaktoval ich pán N., pôvodne chceli od neho pôžičku, ale on ponúkol, že kúpi byt a

uviedol realitnú kanceláriu svojej ženy. Žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Zo svojich
35.000,- Eur uhradila aj dlh žalobkyne, ktorý mala v stavebnej sporiteľni. Všetko to bolo podľa dohody
medzi nimi, v inom prípade by som podala žalobu na súd. Dohodli sa s N., že on odkúpi byt. D. N. tam
bola preto, lebo mala realitnú kanceláriu, bola sprostredkovateľkou. Návšteva u žalobkyne počas, ktorej
ste sa dohadovali, sa uskutočnila v septembri 2013. Sestra spočiatku nesúhlasila s predajom, ale potom

keď som povedala, že uhradím všetky jej dlhy súhlasila. Dohodli sa na tom, že úhradou do stavebnej
sporiteľne budú všetky záväzky medzi nimi vysporiadané. Sestra sa tešila sa, že bude mať žiadne dlhy.
Bolo dohodnuté s pani N., že z jej časti kúpnej ceny sa bude hradiť dlh v stavebnej sporiteľni, lebo najprv
musel byť uhradený tento dlh, až potom stavebná sporiteľňa uvoľnila záložné právo na byt, ktorý sa
potom predal. Z predaja bytu nemala ani cent.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.

18. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

19. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,

je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.21. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 152 C.s.p., hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

23. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka

ako aj Civilného sporového poriadku súd nemohol žalobe vyhovieť.

24. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, ktorý sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať a vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu na základe
ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje
obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorej je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z

uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného. To v
konečnom dôsledku znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom
jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany.

25. V spore sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, keď mala za to, že jej patrila

polovica finančných prostriedkov na sporiacom účte v stavebnej sporiteľni, ktoré boli exekvované
súdnych exekútorom na dlh žalovanej. Jednalo sa o sumu 6.667,09 Eur.

26. Súčasne žalovaná vyplatila celý úver v stavebnej sporiteľni t. j. aj dlh žalobkyne v celkovej výške
34.776,26 Eur z jej časti kúpnej ceny po predaji bytu. Pričom dlh žalobkyne voči stavebnej sporiteľni

predstavoval sumu 17.388,13 Eur.

27. Žalobkyňa i žalovaná okrem sporiaceho účtu v stavebnej sporiteľni mali aj medziúver. Ich podiel na
účte stavebného sporenia ako aj medziúveru bol presne v jednej polovici.

28. Podstatou stavebného sporenia s medziúverom je, že dlžník vkladá peňažné prostriedky na účet
stavebného sporenia, z ktorého následne po splnení podmienok stavebná sporiteľňa odčerpá tieto
prostriedky na poskytnutý úver. Tzn., že dlžník svoj záväzok voči stavebnej sporiteľni titulom medziúveru
hradí z finančných prostriedkov na sporiacom účte stavebného sporenia, pričom s nimi nemôže
disponovať a má ich blokované stavebnou sporiteľňou.

29. Nebolo sporné, že súdny exekútor postihol finančného prostriedky na účte stavebného sporenia
strán sporu vo výške 13.334,19 Eur. Rovnako nebolo sporné, že stavebná sporiteľňa vyzvala sporové
stranynaúhradutýchtoodúčtovanýchprostriedkovaupozornilaichnamožnosťvýkonuzáložnéhopráva
formou dobrovoľnej dražby. Súčasne nebolo sporné, že túto situáciu sa sporové strany rozhodli riešiť

predajom bytu, lebo obe si boli vedomé svojho záväzku voči stavebnej sporiteľni.

30. Okamihom odčerpania finančných prostriedkov súdnym exekútorom zo stavebného sporenia
nevznikla pohľadávka žalobkyne proti žalovanej, ale ako aj bolo preukázané vznikla pohľadávka
stavebnej sporiteľne voči sporovým stranám ako solidárnym dlžníčkam. To bol aj dôvod, pre ktorý

predávali spoločný byt.

31. Teda tento spoločný záväzok voči stavebnej sporiteľni riešili po dohode predaním bytu, čo bolo
preukázané Kúpnou zmluvou. Podpísaniu tejto zmluvy predchádzalo to, že žalovaná splnomocnila E.
N., ktorej byt predali, na všetky právne úkony súvisiace s predajom bytu vrátane predčasného splatenia

úveru a záložným právom PSS, a.s., čo jednoznačne vyplýva z plnomocenstva zo dňa 18.09.2013.
Po podpise zmluvy previedla finančné prostriedky vo výške 34.776,26 Eur stavebnej sporiteľni. Týmto
spôsobom došlo k úhrade dlhu sporových strán voči stavebnej sporiteľni a zániku ich dlhu.

32. Žalobkyňa namietala, že nie žalovaná, ale Silvia N. uhradila dlh žalobkyne a poukázala na čl. 7 ods.

3 Kúpnej zmluvy a že nevie, aká bola dohoda medzi žalovanou a pani N., keď E. N. zastupuje žalovanú
ako predávajúcu a súčasne je kupujúcou. Avšak táto námietka neobstojí. E. N. bola splnomocnená
žalovanou na všetky právne úkony smerujúce k predaji bytu, ako aj na podpis Kúpnej zmluvy, preto
Kúpnu zmluvu podpísala v zastúpení a tiež ako kupujúca. Tieto skutočnosti sú jednoznačne preukázanéz plnomocenstva a Kúpnej zmluvy. Navyše ako kupujúca sa zaviazala, že kúpnu cenu (druhú časť)
poukáže nie žalovanej, ale jej veriteľom vrátane stavebnej sporiteľne. E. N. plnila svoj záväzok z Kúpnej
zmluvy a preto zo svojho účtu dohodnutú časť kúpnej ceny patriacu žalovanej poukázala stavebnej

sporiteľni. Súčasne neobstojí ani námietka žalobkyne, že nevie o dohode medzi E. N. a žalovanou,
pretože žalobkyňa práve s touto dohodou súhlasila, keď podpísala Kúpnu zmluvu. Z tejto dohody
jednoznačne vyplýva, že žalovaná nedostane svoju časť kúpnej ceny, ale bude ňou hradiť spoločný
dlh stavebnej sporiteľni. Súd ma za to, že Silvia N. uzatvorením Kúpnej zmluvy chcela nadobudnúť
vlastnícke právo k bytu a to bez tiarch, bez záložného práva stavebnej sporiteľne, preto aj bola

jednak splnomocnená žalovanou na právne úkony súvisiace s predčasným splatením úveru v stavebnej
sporiteľni ako i záložným právom a jednak ako kupujúca zo svojho účtu poukázala kúpnu cenu, ktorá
by inak patrila žalovanej, priamo stavebnej sporiteľni. Tak vyplatila dlh sporových strán voči stavebnej
sporiteľni a súčasne nadobudla vlastnícke právo k bytu bez tiarch. Bolo by nelogické, aby E. N. vyplácala
cudzí dlh vo výške 34.7776,26 Eur zo svojich vlastných finančných prostriedkov bez protiplnenia. Súd
poukazuje na to, že predmetom sporu nie sú nároky z Kúpnej zmluvy a tiež na to, že žalobkyňa ako už

bolo uvedené podpísaním Kúpnej zmluvy súhlasila s jej obsahom.

33. Žalobkyňa a žalovaná boli solidárne dlžníčky a stavebná sporiteľňa mohla požadovať plnenie od
ktorejkoľvek z nich. Podiely oboch z nich boli rovnaké. Žalovaná úhradou zo svojej časti kúpnej ceny
za byt splnila celý dlh vrátane dlhu žalobkyne voči stavebnej sporiteľni a to vo výške 34.776,26 Eur.

Súd dospel k záveru, že žalobkyni nevznikla pohľadávka voči žalovanej, pretože jej nevznikol nárok
na výplatu nasporenej sumy zo stavebného sporenia. Tieto prostriedky na účte stavebného sporenia
boli viazané na splatenie poskytnutého medziúveru a stavebná sporiteľňa by stranám sporu nevyplatila
tieto prostriedky, kým by existoval medziúver. Iná situácia by bola ak by nebol v stavebnej sporiteľni
medziúver, prípadne medziúver bol vyplatený a zostali by prostriedky na sporení, jednoducho bolo

by výlučne iba stavebné sporenie. Vtedy by žalobkyňa mala nárok na výplatu sporenia zo stavebnej
sporiteľne a v prípade, že by došlo k exekvovaniu finančných prostriedkov na dlh žalovanej, žalobkyni
by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemá pohľadávku voči žalovanej vo výške 6.666,07 Eur, ktoré

si uplatnila si ho bezdôvodné obohatenie. Pohľadávku podľa súdu má žalovaná voči žalobkyni, keď
nad rámec svojho podielu vyplatila aj dlh žalobkyne v stavebnej sporiteľni, a preto má právo požadovať
náhradu od žalobkyne podľa jej podielu (§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Tento svoj nárok si voči
nej neuplatňovala, keď preukazovala, že sa vzájomne dohodli o tom, že žalovaná zo svojej časti kúpnej
ceny splatí celý dlh aj dlh žalobkyne voči stavebnej sporiteľni, čím dôjde k vyrovnaniu všetkých záväzkov

medzi nimi. Žalobkyňa síce túto dohodu popierala, avšak ako aj vyplynulo z vykonaného dokazovania,
tak vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sú narušené a žalovaná bez vzájomnej dohody by sama od
seba neplnila dlh žalobkyne vo výške prevyšujúcej (niekoľkonásobne) jej podiel a následne si ho voči nej
neuplatnila a nepodala žalobu na vydanie plnenia prevyšujúceho jej podiel. Naviac žalovaná v priebehu
konania (v odpore) vzniesla kompenzačnú námietku podľa § 149 a § 152 C.s.p. pričom nepožadovala

zaplatenie svojej pohľadávky 17.388,13 Eur, ale uplatnila ju iba do výšky žalovaného nároku. Vzhľadom
na uvedené súd žalobu zamietol.

35. Keďže súd zamietol žalovanú istinu, zamietol aj príslušenstvo t. j. úroky z omeškania z tejto
pohľadávky.

36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Žalovaná mala proti žalobkyni plný úspech vo veci, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, ktorý jej súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal. O výške trov rozhodne súd podľa § 262
ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany,
v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na

Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa
odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.