Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Csp/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119209987
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119209987.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: X. J., narodená X.X.XXXX, bytom R. D. XXX/X, Nitra, o zaplatenie
2809,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2809,44 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 2809,44 eur
od 30.1.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca nemá proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., žalobou

požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu 2809,44 eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne od 30.1.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s., ktorý so žalovanou uzatvoril 4.9.2015 zmluvu o pôžičke č. 7155711/6590500646,
na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 2600 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných
60 mesačných splátkach v sume 77,19 eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4631,40 eur,
z čoho uhradila do dnešného dňa 617,52 eur a pretože porušila svoju povinnosť splácať povinné
splátky riadne a včas, listom z 26.11.2016 - Predžalobná upomienka ju vyzval na úhradu dlžných

splátok, poskytol jej dodatočnú lehotu na plnenie a upozornil ju na to, že ak nedôjde k ich úhrade
bude oprávnený úver zosplatniť. Pretože žalovaná splátky neuhradila, úver dňa 19.1.2017 zosplatnil, o
čom ju informoval listom zo dňa 24.1.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Úver
bol zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením a splátka uvedená v
predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou. Žalovaná omeškané splátky neuhradila.
Pretože ku dňu podania žaloby mala zaplatiť 3426,96 eur a žalovaná zaplatila 617,52 eur a preto od
nej požaduje 2809,44 eur a úroky z omeškania od 6 dňa nasledujúceho po oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti. K žalobe pripojil notársku zápisnicu, prílohu k projektu, zmluvu o pôžičke, zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku, doručenku a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru.

2. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor
s vecným odôvodnením, v ktorom namietala, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože žalobca
požaduje priznať úžeru a bezdôvodné obohatenie, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky

a súd ju má podrobil súdnej kontrole a určiť zmluvné podmienky za neprijateľné a úver bezúročný a bez
poplatkov, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, že bola uvedená do omylu, že žiadala výlučne o
poskytnutie úveru a nie o iné plnenie, že nemohla úkon individuálne dojednať a je neplatný a že nedlhuje2809,44 eur. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Tvrdia, že poberá dôchodok v takej výške, že
bola nútená ísť pracovať do Nemecka a pripojila rozhodnutie o dôchodku.

3. Súd preto platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
právneho predchodcu žalobcu a žalovanú, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, hoci mali predvolanie
doručené a pretože o odročenie nežiadali, súd rozhodol, že vec prejedná bez ich prítomnosti podľa §
180 CSP. Žalovaná síce tvrdila, že je zastúpená, ale plnú moc nepredložila.

4. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty právneho predchodcu žalobcu a
žalovanej a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil právny predchodca žalobcu, z ktorého
považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

5. Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky z 4.9.2015 číslo zmluvy 6590500646 bolo preukázané, že
žalovaná ako klientka požiadala spoločnosť Conusmer Finance Holding, a.s., ako veriteľa o poskytnutie

najľahšej pôžičky - bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2600 eur prevodom na jej účet.
Žalovaná sa zaviazala, že veriteľovi bude úver zaplatí s odplatou 27 % v 60 splátkach každú vo
výške 75,01 eur mesačne celkom 4500,60 eur (60x75,01=2600) a tak jej náklady mali byť 1900,60 eur
(4500,60-2600=1900,60) tak. V zmluve bola uvedená RPMN 27 % a priemerná úroková sadzba 18,01
%. Žalovaná sa v čl. IV zmluvy prihlásila k základnému súboru poistenia, ktoré je podľa uvedeného

ustanovenia zmluvy dobrovoľné. Žalovaná sa v čl. V zmluvy zaviazala platiť poistenie v sadzbe 2,90
% t.j. vo výške 2,18 eur mesačne v splátke s poistením 77,19 eur mesačne. Prvá splátka úveru mala
byť splatná 20.10.2015, každá ďalšia 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 09/2020
a doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov žalovanej podľa zmluvy. Údajmi dostupnými
na www.nbs.sk bolo preukázané, že v čase uzavretia zmluvy t.j. 09/2015 bola

obvykle požadovaná odplata na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch t.j so
splatnosťou nad 5 rokov 10,43 % ročne. Prehľadom splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaná
zaplatila veriteľovi 19.10.2015 sumu 77,19 eur, 18.11.2015 sumu 77,19 eur, 22.12.2015 sumu 77,19 eur,
22.12.2015 sumu 77,19 eur, 29.2.2016 sumu 77,19 eur, 19.4.2016 sumu 77,19 eur, 20.4.2016 sumu
77,19 eur a 20.4.2016 sumu 77,19 eur t.j. zaplatila mu celkom 617,52 eur a do omeškania trvajúceho 3

mesiace sa dostala so zaplatením splátky splatnej 20.6.2016. Predžalobnou upomienkou z 26.11.2016
bolo preukázané, že veriteľ upozornil žalovanú na jej nedoplatok vo výške 463,14 eur s tým, že ak
do 5.1.2017 nepríde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016 bude oprávnený úver zosplatniť.
Doručenkou bolo preukázané, že upozornenie bolo žalovanej doručené 13.12.2016. Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.1.2017 bolo preukázané, že veriteľ oznámil žalovanej, že

celý jej úver je splatný a jej dlh je 2810,88 eur. Notárskou zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Ľubicou
Floriánovou dňa 11.12.2017 N 3283/2017, NZ 54215/2017 NCRls 55029/2017 bolo preukázané, že
bol schválený projekt rozdelenia zlúčením tak, že veriteľ zanikol a jeho právnym nástupcom je právny
predchodcažalobcuaVÚBLeasing,a.s..Prílohouč.1kprojektubolopreukázané,žepohľadávkaprešla
na právneho predchodcu žalobcu. Výpisom z obchodného registra veriteľa bolo preukázané, že právny

predchodca žalobcu zanikol 31.12.2017 výmazom z obchodného registra.

6. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 až 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka,
§ 517 ods. 1 veta prvá a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

7. Súd mal preukázané, že medzi veriteľom a žalovanou existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy
o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá bola uzavretá platne v súlade s § 37, §
39 a aj § 49 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti teda konal ako dodávateľ a žalovaná, ktorá

je fyzickou osobou tak nekonala a teda bola spotrebiteľom a preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka a nesmie obsahovať žiadne neprijateľné podmienky podľa
§ 53 Občianskeho zákonníka, ktorých existenciu súd nemal za preukázanú. Pretože ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.6.2014, prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú

možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, ktorá je určená v § 1a ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri
obdobnom úvere alebo pôžičke, ktorú podľa súdu neprevyšovala a nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi, čo rovnako podľa súdu nebola. Pretože predmetný úver je spotrebiteľským úverom vzťahujúsa naň ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa súdu tým, že zmluva
mala písomnú formu, obsahovala všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa) uvedeného zákona, pretože celková čiastka, náklady žalovanej a aj ročná percentuálna

miera nákladov boli v zmluve uvedené v správnej výške, pretože sa do nich nezapočítavajú poplatky
za poistenie úveru podľa § 2 písm. g), h) a i) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré bolo dobrovoľné tak, ako
vyplýva zo zmluvy a úver bol poskytnutý prevodom na účet, nie je úver bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 uvedeného zákona. V konaní nebolo sporné, že veriteľ úver žalovanej poskytol a ani to,
že jej ho poskytol vo výške 2600 eur a že vrátenie úveru bolo dohodnuté v splátkach. Žalovaná vrátila

veriteľovi iba 617,52 eur, čo bolo aj preukázané prehľadom splátok a úhrad, do trvalého omeškania sa
takdostalasozaplatenímsplátkysplatnej20.6.2016.Veriteľjupodľa§53ods.9Občianskehozákonníka
upozornil listom z 26.11.2016 jej omeškanie a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru,
ktoré si uplatnil k 24.1.2017 a preto úver oprávnene zosplatnil. Z upozornenia mal súd za preukázané,
že veriteľ úver zosplatnil pre omeškanie žalovanej so zaplatením splátky splatnej 20.9.2016. Právo na
zaplatenie celého úveru si preto podľa § 103 Občianskeho zákonníka mohol žalobou na súde uplatniť

21.9.2016. Pretože si ho uplatnil 2.9.2019, uplatnil si ho v 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá by mu uplynula
21.9.2019. Nárok preto nebol ani v časti premlčaný a námietka premlčania vznesená žalovanou bola
nedôvodná. V konaní bolo preukázané, že veriteľ zanikol a predmetná pohľadávka bola postúpená na
právnehopredchodcužalobcuapretobolvkonaníaktívnelegitimovaný.Pretožežalovanánepreukázala
inú výšku dlhu než preukázal právny predchodca žalobcu a bolo preukázané, že veriteľ si riadne splnil

svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti a žalovanej úver poskytol, ale žalovaná si ich nesplnila, súd
žalobevčastiozaplatenieistinynesplatnéhoúveru2809,44eur,ktorýbolkudňuvyhláseniamimoriadnej
splatnosti 3426,96 eur, z ktorého žalovaná zaplatila iba 617,52 eur, vyhovel. Pretože žalovaná svoj
dlh riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka a pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a základná úroková sadzba ECB bola

30.1.2017 vo výške 0 %, súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. vyhovel aj žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne z 2809,44 eur od
30.1.2017 do zaplatenia. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd podľa § 232 ods. 3
CSP rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu priznanú sumu do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Pretože právny predchodca žalobcu bol v konaní celkom úspešný a

žalovaná sama uviedla, že pracuje, súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
257 CSP a právnemu predchodcovi žalobcu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške ktorých mal podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnúť vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo.

8. Žalovaná podala proti rozhodnutiu odvolanie, namietala, že je nezákonný, neprimerane prísny,
nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej veci. Bolo porušené jej právo na
spravodlivý proces, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci, odôvodnenie
nespĺňa podmienky § 220 ods. 2 a 3 CSP. Súd nevykonal dokazovania navrhnutými dôkazmi karta
splátok ani výsluchom strán. Nerešpektoval oznámenie Národnej banky Slovenska, že spotrebiteľské

zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a nesprávnu RPMN. Súd nemá záujem vysporiadať
sa s jej námietkami o určenie neprijateľných podmienok a napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. Dôkazy,
ktoré žalobca pripojil k žalobe sú sporné, navzájom si odporujú a neosvedčujú žalovaný nárok. Samotnú
zmluvu považuje za absolútne neplatnú. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá na predtlačenom
formulári, ale zmluvné podmienky, ktoré sa týkali hlavného predmetu plnenia, t. j. úveru v nej boli

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Jej bola na podpis predložená predtlačená typová formulárová
zmluva, ktorej obsah nemohla ovplyvniť. Zmluva jej nebola dopredu poskytnutá na oboznámenie sa s
ňou, nebola jej poskytnutá odborná starostlivosť. Mala záujem iba o poskytnutie úveru. Rozhodnutie je
nespravodlivé a v rozpore so základnými právnymi princípmi.

9. Odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu mu na ďalšie konanie, pričom uviedol, že námietka
žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je nedôvodná, pretože z predloženej notárskej
zápisnice bolo preukázané, že pôvodná obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., s ktorou
žalovaná uzatvorila zmluvu zanikla a jej pohľadávky prevzala Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské
nivy 1, Bratislava a pretože v rámci odvolacieho konania táto spoločnosť oznámila, že na základe

rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
sporového konania postúpená na žalobcu odvolací súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu táto
spoločnosť vystúpila a vstúpil tam žalobca, pretože oznámenie o postúpení pohľadávky z 25.02.2020
bolo doručované, o čom svedčí podací hárok. Ďalej uviedol, že zmluva medzi stranami sporu jespotrebiteľská a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Záver súdu o tom, že prišlo k zosplatneniu úveru však považoval za
predčasný, pretože nebolo doposiaľ preukázané, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre to,

aby bolo možné pristúpiť k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka, pretože veriteľ je povinný upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku
predtým, ako k zosplatneniu dôjde. Ide o dva rôzne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva
podľa § 53 ods. 9 OZ a samotnú žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky
a je potrebné preukázať riadne doručenie oboch týchto prejavov vôle dlžníkovi. Uviedol, že vo výzve zo

dňa 26.11.2016 je uvedený len celkový dlh po splatnosti vo výške 463,14 eura, avšak nie je uvedené
s omeškaním ktorej splátky sa žalovaná dostala do omeškania a zároveň nebola dodržaná lehota 3
mesiacov tak, ako stanovuje citované zákonné ustanovenie, keďže kvázi k zosplatneniu dlhu došlo
24.01.2017. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie zistiť výsluchom žalobcu, na základe omeškania
ktorej splátky došlo k predžalobnej upomienke, keď súd konštatoval, že do trvalého omeškania sa
žalovaná dostala so zaplatením splátky splatnej 20.06.2016, pričom z predžalobnej upomienky zo

dňa 26.11.2016 vyplýva, že by malo dôjsť k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09.2016 a v závislosti
od toho posúdiť plynutie premlčacej doby. Naviac predžalobná upomienka bola doručená žalovanej
13.12.2016, ale v konaní nebolo preukázané, že jej bolo doručené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru, pričom jej musia byť doručené obidva tieto prejavy, pretože je to podmienkou riadneho
zosplatnenia dlhu. Uviedol, že súd môže podľa § 295 CSP vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a obstarať si ich alebo zabezpečiť aj bez
návrhu. Konštatovanie súdu o tom, že k zospatneniu úveru prišlo 24.1.2017 je tak nepreskúmateľné,
ako správne namietala žalovaná. Ďalej uviedol, že ak by po doplnení dokazovania dospel súd k záveru,
že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, veriteľ má právo od žalovanej domáhať sa zaplatenia
zročných splátok úveru a preto bude potrebné zistiť, od kedy žalovaná splátky neplatí a následne

posúdiť plynutie premlčacej doby a tak podľa tvrdení súdu omeškaná splátka splatná 20.6.2016, splátky
splatné 20.7.2016 a 20.8.2016 budú premlčané. Ďalej uviedol, že len konštatovanie, že zmluva má
písomnú formu, obsahuje všetky obligatórne záležitosti, zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a/ - l/, s/, z/ a a/ uvedeného zákona nezodpovedá ustanoveniam § 220 ods. 2, 3 písm. c/ CSP a
preto je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, pretože len odkaz na citované ustanovenie zákona bez

toho, aby sa konkrétne v každom jednotlivom prípade vysporiadal s tým, akej kontrole podrobil zmluvu
nemožno akceptovať. Súd podrobil prieskumu jedine dohodnutú odplatu vo výške 27% ročne, ktorá
podľa neho neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ani odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch a nejde o úžeru, s ktorým právnym posúdením sa nestotožnil. Odplata
bola dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 27%, ako aj celková odplata vo výške 27%. Podľa

judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011) pri dojednávaní
úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa
uspokojí s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom

medzi ľuďmi, aby dlžník poskytol veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho
súdu SR, s ktorým sa odvolací súd stotožnil neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní obdobných
úverov. Súd len konštatoval, že dohodnutá odmena vo výške 27% neprevyšuje najvyššiu prípustnú

odplatu, pričom neuviedol, o akú odplatu na finančnom trhu by malo ísť. Preto rozhodnutie je i v tejto
časti nepreskúmateľné. Preto bude potrebné v ďalšom konaní zistiť, aká bola priemerná úroková sadzba
uplatňovaná bankami pri poskytovaní obdobných úverov s tým, či odmena vo výške 27% ročne je oproti
úrokovej sadzbe poskytovaných bankami primeraná alebo nie. Pokiaľ súd konštatoval, že žalovaná
namietala výšku svojho dlhu, avšak námietky bližšie nezdôvodnila, ani nepredložila, ani nenavrhla

žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalobca preukázal, že si splnil svoje zákonné aj zmluvné
povinnosti a preto jeho žalobe vyhovel, mal žalovanú vyzvať na predloženie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení podľa § 295 CSP i na skutočnosti, v akej výške úver splatila.

10. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu oznámil, že žalovaná uhradila 617,52 eur a po podaní

žaloby nezaplatila žiadnu sumu, po prvý krát sa dostala do omeškania so zaplatením splátky splatnej
20.6.2016, v čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok bol veriteľ so žalovanou dohodnutý na možnosti
zosplatnenia úveru, žalovaná bola tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky splatnej 09/2016, pre
ktorú aj prišlo k zosplatneniu úveru, keď ju upozornil na možnosť zosplatnenia, ktoré upozornenie jejdoručil 13.12.2016 a keďže si toto právo uplatnil k 19.1.2017, tak si ho uplatnil po 15 dňoch, žalovanej
oznámil upozornením z 24.1.2017, že si toto právo uplatnil a doručil jej ho 3.2.2017, k čomu priložil
doručenku. Podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli preto splnené a nárok nie je

premlčaný. Keďže jedinou odplatnou úveru bol zmluvne dohodnutý úrok, bola RPMN úveru zhodná s
úrokovou sadzbou. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úver od 1500 eur do 6500 eur so splatnosťou
od 1 do 5 rokov zverejnená v čase uzavretia zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.
štvrťrok 2015 so stavom k 30.6.2015 predstavovala 18,01 %. Výška dojednanej odplaty je preto v súlade

so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. a preto nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi, pričom nepresahuje ani 2 x váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v súhrnných
informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 so
stavom k 30.6.2015, ktorá predstavovala 14,03 %. Záverom spĺňa všetky náležitosti podľa zákona č.
129/2010 Z.z. a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a dojednania a preto na podanej žalobe

trval v celom rozsahu.

11. Žalovaná rovnako trvala na svojich predchádzajúcich námietkach, žalobu navrhla zamietnuť a
uviedla, že od októbra už nepracuje v zahraničí a pripojila doklad o výške svojho dôchodku. Žalovaná
ani na opakovaných výzvach súdu nepreukázala koľko na úver zaplatila a nepredložila plnú moc na

svoje zastupovanie pre označovaného zástupcu.

12. Pretože právny zástupca žalobcu a aj žalovaná súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti, súd
taktovecpodľa§1ods.1písm.p)vyhláškyMSSRč.24/2021Z.z.ovykonávanípojednávaníaverejných
zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu účinnej od 19.jaunára 2021 do 31.marca

prejednal dňa 11.3.2021.

13. Súd s ohľadom na vady vytýkané odvolacím súdom v rozhodnutí, ktorým je viazaný, posúdil ešte
raz podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, jeho právneho predchodcu a žalovanej,
ktoré sa ich týkajú, oboznámil sa s dôkazmi predloženými po prvom rozhodnutí súdu žalobcom, ktoré

boli žalovanej doručené a nespochybnila ich a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti, ktoré
posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Prehľadom splátok a úhrad a predžalobnou upomienkou z 26.11.2016 bolo preukázané, že hoci
žalovaná sa dostala do omeškania už so zaplatením splátky splatnej 20.6.2016, veriteľ ju na jej
omeškanie a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru upozornil až pre omeškanie so

zaplatením splátky splatnej v mesiaci september 2016, pre ktorú splátku žalobca aj zosplatnil jej dlh.
Uvedená splátka bola splatná 20.9.2016 a preto si veriteľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
mohol právo na predčasné vrátenie celého úveru uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením tejto splátky, keď súčasne upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu aj po doručení samotnej žiadosti veriteľa na

predčasné vrátenie celého úveru. Z úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne nevyplýva,
od akej udalosti treba lehotu počítať. V konaní ale bolo preukázané, že v čase uplatnenia si práva na
predčasné vrátenie úveru dňa 24.1.2017 bola žalovaná tri mesiace v omeškaní so splátkou splatnou
20.9.2016 (21.12.2016), uplynulo 15 dní od doručenia oznámenia o upozornení na uplatnenie si toho
práva (28.12.2016, pretože doručené bolo 13.12.2016) a aj od času do kedy mala žalovaná celý

úver vrátiť (20.1.2017, pretože vrátiť mala do 5.1.2017) a to aj v prípade, ak by táto 15-dňová lehota
mohla najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej
20.9.2016, kedy by uplynula 5.1.2017. V konaní bolo po rozhodnutí odvolacieho súdu preukázané aj
to, že žalovanej bolo okrem upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru doručené aj oznámenie ovyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pretože v konaní bolo preukázané, že boli naplnené všetky
predpoklady pre to, aby veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, veriteľ úver platne zosplatnil a preto má právo požadovať

od žalovanej predčasné vrátenie celého úveru, ktorý nárok bol okrem toho dojednaný v čl. 12 bod 12.2
zmluvných podmienok. Odvolací súd uložil súdu posúdiť v závislosti od tohto plynutie premlčacej doby s
tým, že v prípade, ak nebude preukázané, že došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, boli by splátky splatné
20.2.2016, 20.7.2016 a 20.8.2016 premlčané. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, keďže
konštatoval, že prišlo k riadnemu zosplatneniu úveru, premlčanie týchto splátok neposudzoval.

17. Z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že má podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. písomnú formu, že podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona obsahuje označenie, že ide o bezúčelový
spotrebiteľský úver, že podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona je veriteľom Consumer Financie Holding a.s.,
IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, že podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona je dlžníčkou
X. J., narodení X.X.XXXX, RČ XXXXXXXXXX, trvalo bytom R. D. XXX/X, Nitra, že podľa § 9 ods.

2 písm. f) zákona je doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov žalovanej podľa zmluvy a
termínom konečnej splatnosti úveru je 09/2020 a z toho, že splátky sú splatné 20. deň v mesiaci a prvá
20.10.2015 je vyvoditeľné, že splátka 09/2020 je splatná 20.9.2020, že podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona
celková výšku úveru je 2600 a mena je eur a aj podmienky upravujúce čerpanie úveru, podľa § 9 ods.
2 písm. i) zákona úroková sadzba je 27 % ročne, podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona odplata je 27 %

ročne, podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona ročná percentuálna miera nákladov je 27 %, celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 4500 eur, a v čl. IX.7 zmluvných podmienok sú uvedené predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona je splátka vo
výške 75,01 eur, počet splátok 60 a termíny ich splatnosti - prvá 20.10.2015, každá ďalšia 20. deň v
mesiaci, podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov

na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa
§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok 18,01 % a podľa § 9 ods. 2 písm. aa) zákona obsahuje
názov zmluvy slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Pretože úver nebol určený na
kúpu spotrebného tovaru, jeho predmetom nebol prevod vlastníckeho práva k tovaru a ani službe a ani
neboli dojednané poplatky u notára nie je nutné, aby zmluva obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. c), e) a s) zákona. Podľa rovnice uvedenej v prílohe č. 2 zákona pri zohľadnení celkovej hodnoty
čerpaných prostriedkov 2600 eur, 60 splátok, každá vo výške 75,01 eur, pretože podľa čl. IV zmluvy
vyplýva, že poistenie úveru nebolo podmienkou poskytnutia úveru a aj doby čerpania úveru je RPMN
uvedená v správnej výške. Pretože len s absenciou písomnej formy podľa § 9 ods. 1 zákona, absenciou
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona a RPMN nesprávne uvedenej v neprospech

spotrebiteľa spája ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona to, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, pričom v konaní bolo preukázané, že zmluva má písomnú formu, všetky obligatórne zákonné
náležitosti a aj RPMN je uvedená v správnej výške má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov aj poplatkov.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov bola

uzavretá 4.9.2015 a preto podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nemôže dohodnutá odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od žalovanej ako spotrebiteľky pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať, ktorá je určená v § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..
Podľa tohto nariadenia nemôže odplata prevyšovať dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Zo súhrnnej informácie o údajoch o novo

poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 so stavom k 30.6.2015 vyplýva,
že priemerná hodnota RPMN pre úver od 1500 eur do 6500 eur bez zabezpečenia so splatnosťou od
1 do 5 rokov tak ako v prejednávanom prípade bola 18,01 %. Keďže 2 x 18,01 je 36,02 % a odplata
bola dohodnutá vo výške 27 %, nebola dohodnutá vyššie ako bola odplata prípustná a preto dohoda
o odplate nie je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní nebolo preukázané,

že by veriteľ porušil uvedené zákonné ustanovenie upravujúce maximálnu výšku odplaty, nemôže byť
odplata neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže zákonodarca
stanovil maximálnu výšku odplaty, ktorá nebola prekročená, nemôže byť dohodnutá výška odplaty ani
v rozpore s dobrými mravmi a nemôže ísť ani o úžeru. Z údajov dostupných na www.nbs.sk vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy boli spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch t.j. so
splatnosťou od 1 do 5 rokov bez zabezpečenia v domácnostiach poskytované za úroky 10,43 % ročne.
Dohodnutá odplata presahuje tieto úroky 2,50 násobne. V konaní vedenom pred Najvyšším súdom

SR pod sp. zn. 5Cdo/26/2011, na ktoré poukázal odvolací súd, najvyšší súd prejednával vec, v ktorej
žalobca požadoval zaplatenie úrokov, ktoré prevyšovali úroky 5,50 násobne, o ktorých konštatoval, že
sú v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov nejde o obdobnú vec a ani preto dohodnuté úroky
nie sú v rozpore s dobrými mravmi a nemôže ísť o úžeru.

20. Pretože súd mal preukázané, že medzi veriteľom a žalovanou existoval záväzkový vzťah na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá má všetky obligatórne zákonné náležitosti, z ktorej si veriteľ
splnil svoje povinnosti a poskytol žalovanej úver 2600 eur, ale žalovaná si ich nesplnila, pretože sa
s platením splátok úveru dostala do omeškania a veriteľovi vrátila iba 617,52 eur, na čo veriteľ úver
oprávnene zosplatnil, súd žalobe v časti o zaplatenie istiny nesplatného úveru 2809,44 eur, ktorý bol ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 3426,96 eur, z ktorého žalovaná zaplatila iba 617,52 eur, vyhovel.

21. Pretože žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania podľa § 517 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka a pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a základná úroková
sadzba ECB bola 30.1.2017 vo výške 0 %, súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyhovel aj žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne

z 2809,44 eur od 30.1.2017 do zaplatenia.

22.Pretoženeboldôvodurčiťdlhšiulehotunaplnenie,súdpodľa§232ods.3CSProzhodol,žežalovaná
je povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu priznanú sumu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku
na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní celkom úspešný a preto by mal mať v zásade podľa
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Výnimkou z uvedenej zásady zodpovednosti
je však ustanovenie § 257 CSP, ktoré je použitie je odôvodnené tam, kde by prísna aplikácia

ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,
ktorá by inak mala inak nárok na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia

výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania, určitej procesnej situácii, môžu sa týkať sociálnej situácie účastníkov a do úvahy treba
brať tiež aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu. Súd
preto pred rozhodnutím o náhrade trov konania skúmal, či na strane strán sporu neexistujú také dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania žalobcovi nemal priznať a dospel k záveru,

že takéto okolnosti tu sú a spočívajú v negatívnej sociálnej situácii žalovanej, ktorá je dôchodkyňa a
príjem má už iba zo starobného dôchodku a preto žalobcovi podľa § 257 CSP nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.