Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818201797
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6818201797.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloleté deti Z. D., nar. XX.XX.XXXX a B. D., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov matky P.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX X., podľa vlastného udania bývajúca S. M. XX/

G, XXX XX I. (u P. L.) a otca X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX, V XX X., v konaní o návrhu matky
na zníženie výživného na obe maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného
súdu X. č. k. 7P/18/2XX8-113 z 22.05.2V, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky na zníženie výživného

tak, že výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 5P/17/2016-257 z
30.08.2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Cop/5/2018 z
20.02.2018 znížil o 15,- Eur na každé dieťa zvlášť. Skutočný stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal
popísal tak, že matka maloletých detí je v rozvodovom konaní so svojím manželom K. B., s ktorým
nezdieľa spoločnú domácnosť a tento neprispieva výživným na ich spoločnú maloletú dcéru B. B., nar.
XX.XX.XXXX. Matka spolu s dcérou bývajú v spoločnom byte u jej otčima P. L.. V čase rozhodovania

súdu prvej inštancie matka nepracovala, jej príjem u bývalého zamestnávateľa spoločnosti ARIETE
service, s.r.o. z brigádnickej činnosti vykázaný v auguste 2018 na 386,85 Eur postupne klesal a v januári
2017 dosiahla príjem už len 39,93 Eur. Dopytom na agentúru zamestnávajúcu matku v Českej republike
súd prvej inštancie zistil, že tvrdenia matky o hromadnom prepúšťaní zamestnancov u zamestnávateľa
v S., kde naposledy pracovala nie sú pravdivé, a že tento pracovný pomer, kde dosahovala príjem 431,-
Eur mesačne a zamestnávateľ jej prispieval aj na náklady na bývanie ukončila na základe vlastného

rozhodnutia. Hoci matka v konaní udávala, že brigádnickou činnosťou zarobí mesačne aj 500,- Eur, pre
účely posúdenia schopností a možností matky prispievať na maloleté dcéry Z. a B. výživným vzal súd
prvej inštancie za základ príjem dosahovaný naposledy v Českej republike vo výške 431,- Eur. Otec detí
podľa zistenia súdu prvej inštancie býva v rodinnom dome svojich rodičov so svojou družkou D. A. a
nepracujú. Otec z dôvodu starostlivosti o maloletú Z., ktorá je autistka sledovaná v Pedospychiatrickej
ambulancii v Rimavskej Sobote, je zaradená do vyučovacieho procesu v Špeciálnej základnej škole

v O., kde ju vozí otec dvakrát do týždňa, pracovať nemôže. Družka otca je na rodičovskej dovolenke
z dôvodu starostlivosti o tri maloleté deti. Od posledného rozhodnutia pribudla otcovi vyživovacia
povinnosť k maloletému B., nar. XX.XX.XXXX zo vzťahu s družkou D. A.. Príjem otca pozostáva iba z
opatrovateľského príspevku naposledy určený vo výške 469, 36 Eur a prídavkov na dve deti vo výške
47,36 Eur. Matka si vyživovaciu povinnosť na dcéry Z. a B. neplní, otec poberá náhradné výživné vo
výške 90,- Eur + 60,- Eur mesačne.

1.1 S odkazom na ustanovenia § 36 ods. 1, § 62, § 65, § 77, § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd
konštatoval čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na zníženie výživného na obe maloleté deti. Pod bodom28. odôvodnenia rozsudku uviedol, že kvalifikovanú zmenu pomerov potrebnú pre zmenu rozhodnutia
o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zistil len na strane navrhovateľky (matky). Matkine
tvrdenia o nemožnosti zamestnať sa na trvalý pracovný pomer označil súd prvej inštancie za nepravdivé

po zistení, že Rodinné centrum Dlháčik na Dlhých dieloch v Bratislave, o ktorom matka tvrdila, že tu
chcela umiestniť dcéru B. do škôlky služby materskej škôlky neposkytuje, súd prvej inštancie mal za
to, že matka sa bez vážneho dôvodu vzdala príjmu, ktorý dosahovala u zamestnávateľa v S., preto
na pokles jej príjmu podľa § 75 Zákona o rodine podľa dôvodov rozhodnutia neprihliadol. V ďalšom
29. bode odôvodnenia napriek tomu súd uvádza, že schopnosti a možnosti matky prispievať na výživu

maloletých detí S. a X.X V sa od posledného rozhodnutia zmenili, keď v čase posledného rozhodnutia
o výživnom vychádzal súd z príjmu matky cca. 600,- Eur mesačne a v tomto konaní ustálil súd príjem
matky, z ktorého vychádza pri určovaní výšky výživného na 431,- Eur mesačne. Za zmenu považoval
súd prvej inštancie aj skutočnosť, že navrhovateľka nežije s manželom, je s ním v rozvodovom konaní a
tento neprispieva na výživu ich spoločnej dcéry B.. Súd mal zohľadniť aj tú skutočnosť, že na výdavkoch
domácnosti s navrhovateľkou sa podieľa aj jej otčim, ale nie je uvedené, či je to na prospech alebo na

príťaž navrhovateľky.
1.2 V rozpore s prechádzajúcim textom odôvodnenia v bode 30. rozsudku už súd prvej inštancie
konštatuje zmenu pomerov aj na strane otca tým, že sa mu zvýšil opatrovateľský príspevok takmer
o 170,- Eur mesačne, ale keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému B., nar.
XX.XX.XXXX, tak zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení príjmu otca z opatrovateľského príspevku

nepovažoval súd prvej inštancie za podstatnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie od posledného
rozhodnutia o výživnom nebola žiadna podstatná zmena zistená ani na strane maloletej S. a X.X V.
Výdavky spojené s ich výchovou a výživou sa podstatne nezmenili. Záverom súd vyslovil, že zníženie
výživného o 15,- Eur mesačne na každú dcéru nebude mať negatívny dopad na životnú úroveň
maloletých detí, o ktorých koná a takto určené výživné zohľadňuje zmenené možnosti a schopnosti

matky ako osoby povinnej platením výživného.
1.3 I keď účastníci konania návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodali a súd prvej inštancie v
dôvodoch rozhodnutia aj odcitoval ustanovenie § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj C.m.p.), podľa ktorého povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania
štátu rozhoduje súd len na návrh, výrokom rozhodnutia súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nárok

na náhradu trov konania nepriznal a toto svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že si účastníci nárok na ich
náhradu neuplatnili a súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné
niektorému z nich náhradu trov konania priznať.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie len otec maloletých detí. Nesúhlasil so znížením

výživného ani na jedno dieťa s poukazom na to, že sa o maloleté deti osobne stará on od roku 2010,
kedy ich matka opustila. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní, vôbec sa s deťmi nestretáva, nič
deťom nedáva. Výživné za matku platí štát. Matku označil za lenivú, ktorej sa nechce pracovať a o
jej klamstvách vo vzťahu k dôvodom častej zmeny zamestnaní sa presvedčil aj súd prvej inštancie z
odpovedezamestnávateľov,ktorípotvrdili,žematkaukončovalapracovnýpomerdobrovoľne.Vodvolaní

otec detí vymenoval rekonštrukčné práce uskutočnené na dome, v ktorom býva s maloletými deťmi Z.
a B., so svojou družkou a spoločnými ďalšími tromi deťmi. Z príjmu 660,- Eur (opatrovateľský príspevok
a prídavky na dve deti) nemohol kupovať nový nábytok, musel si ho vyrobiť, všetko robil svojpomocne.
Z dôvodu starostlivosti o Z. autistku si nemôže ani nachystať drevo na zimu, musí ho kupovať. Výdavky
na dcéry sa neustále zvyšujú z dôvodu ich rastu a musí sa im postarať aj o zábavu, pretože bývajú v

obci, kde nie je ani detské ihrisko. Aby sa maloletá B. nenudila, kúpil jej bicykel a lacný mobilný telefón.
Maloletú Z. musí voziť do školy a na vyšetrenia do D. S. autom, keďže jej zdravotný stav nedovoľuje
cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami. V prítomnosti cudzích osôb sa maloletá Z. správa
neprirodzene, trhá si vlasy, bije sa, plače a v aute je kľudná. Keď on v minulosti požadoval zvýšiť výživné,
nebolo mu v celom rozsahu vyhovené a teraz ešte súd z takto určeného výživného uberá. Jeho družka

D. A. je na rodičovskej dovolenke a má príjem len 285,- Eur. Tieto peniaze sú určené na starostlivosť o
tri maloleté deti pochádzajúce z ich vzťahu. On sám spláca úver spoločnosti Profi Crediť.

3. Rozsudok doručil prvoinštančný súd každému z účastníkov. Odvolanie otca však odoslal len matke,
ktorej z dôvodu nesprávne udanej adresy na doručovanie (bez poznámky, že matka býva u P. L.)

sa vrátila zásielka s kópiou odvolania určená matke súdu prvej inštancie ako nedoručená. Súd
prvej inštancie opomenul doručiť odvolanie kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí. Odvolací súd po
zistení, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny a je potrebné ho zrušiť, nepovažoval
za hospodárne vrátiť súdu prvej inštancie vec za účelom doručenia odvolania matke a kolíznemuopatrovníkovi a vo veci rozhodol aj bez vedomosti matky a kolízneho opatrovníka o odvolaní otca.
Z dôvodu, že sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec nekončí, ale vracia súdu prvej inštancie na
nové prejednanie a rozhodnutie matke a maloletým deťom zastúpeným kolíznym opatrovníkom ako

účastníkom konania žiadne práva v konaní upreté nie sú.

4. Na konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa okrem ustanovení Civilného mimosporového
poriadku vzťahujú aj všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Rozhodovanie o odvolaní
je § 34 C.s.p. zverené odvolaciemu súdu. Aj v mimosporovom konaní majú účastníci povinnosť úplne

a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení (§ 32 C.m.p.), ale povinnosťou súdu podľa § 31 C.m.p. je pokračovať v konaní aj
keď sú účastníci nečinní. Súd je podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci a za tým účelom
vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36).
4.1 Osobitosti oproti sporovému konaniu vykazuje aj odvolacie konanie v mimosporových konaniach.
Odvolanie podľa § 62 C.m.p. možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne

zistil skutočný stav veci a odvolací súd nie je vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu,
viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 C.m.p.). Aj pre odvolací súd platí
povinnosť pred rozhodnutím zistiť skutočný stav veci a za tým účelom môže zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ak to považuje za potrebné (§ 68 C.m.p.).
4.2 Keďže však úlohou odvolacieho súdu je rozhodnúť o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie a nie nahrádzať činnosť okresného súdu za situácie, keď pre zistenie skutočného stavu
je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, je namieste aj vo veci podliehajúcej ustanoveniam
Civilného mimosporového poriadku zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie
rozhodnutie, pretože v takomto prípade nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací
súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k názoru, že skutočný stav veci nebol súdom

prvej inštancie zistený správne a úplne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným
súdom v otázke naplnenia dôvodov pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 Zákona o rodine.
K zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie pristúpil odvolací súd aj z dôvodu, že rozsudok súdu prvej
inštancie nie je zrozumiteľný, pokiaľ ide o dôvod zmeny posledného rozhodnutia o výživnom, v čom
videl súd prvej inštancie takú podstatnú zmenu pomerov a na koho strane, že bolo potrebné zmeniť

rozhodnutie o výživnom, ktoré nadobudlo právoplatnosť iba v prvom štvrťroku roku 2018. Obsahom
práva účastníka na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo na zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia,
z ktorého bude zrejmé, prečo práve zvoleným spôsobom súd rozhodol. Rozsudok súdu prvej inštancie
podľa názoru odvolacieho súdu nedáva odpoveď na otázku, v čom spočíva podstatná zmena pomerov,

pre ktorú pristúpil súd prvej inštancie k zmene rozhodnutia o výživnom. Rozsudok súdu prvej inštancie
bolo potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku.

5. Keďže ani odvolaciemu súdu nebolo z písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
jasné, aké úvahy viedli súd prvej inštancie k čiastočnému vyhoveniu návrhu matky na zníženie

výživného,vypočulsiodvolacísúdústneodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancieporozhodnutína
pojednávaní dňa 22.05.2019. Zo zvukového záznamu pojednávania bolo zistené, že súd prvej inštancie
nevyhlásil rozsudok iba v znení ako to vyplýva z písomného vyhotovenia rozsudku, ale pod výrok
rozhodnutia na pojednávaní navyše ako je to zachytené aj v zápisnici o pojednávaní na č. l. 110 až 112
spisu zaradil súd prvej inštancie aj text: „Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďukáňom v

právnej veci starostlivosti o maloleté deti Z. D., nar. XX.XX.XXXX a B. D., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
matky na zníženie výživného rozhodol“. Tento text patrí do záhlavia písomne vyhotoveného rozhodnutia
súdu a text vyhláseného rozsudku by sa mal zásadne zhodovať s písomne vyhotoveným rozsudkom,
pretože len čo súd rozsudok vyhlási, je ním viazaný (§ 219 ods. 4 C.s.p.).

6. Podľa ústneho odôvodnenia rozsudku za najpodstatnejšiu zmenu pomerov súd prvej inštancie
považoval, že od matky maloletých detí S. a X.X V odišiel jej manžel K. B. a matka sama živí spoločnú
dcéruB.B..Tútoskutočnosťvšaksúdprvejinštancienemalvkonaníhodnovernepreukázanúanemohla
by byť ani dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom v prospech maloletej S. a X.X V. Maloletá Z.
a B. majú nárok na výživné od obidvoch rodičov. Rovnako tak maloletá B. B. má nárok na výživné od

matky aj od otca a neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca K.a B. na maloletú B. nemôže
byť dôvodom zmeny rozhodnutia o výživnom v prospech iných oprávnených osôb, najmä, keď súd prvej
inštancie ustálil, že matkou tvrdené skutočnosti ohľadne nemožnosti zamestnať sa na plný pracovný
úväzok z dôvodu starostlivosti o maloletú B. nie sú pravdivé a matka klamala aj v tom, z akých dôvodovbol ukončený jej pracovný pomer u posledných zamestnávateľov. Ak súd prvej inštancie konštatoval,
že matka sa bezdôvodne vzdala výhodnejšieho zamestnania, kde by dosahovala príjem umožňujúci jej
plniť si vyživovaciu povinnosť voči všetkým maloletým deťom a z príkazu zákona nemožno na pokles

príjmu matky z tohto dôvodu prihliadnuť (§ 75 Zákona o rodine), nemohol súd na základe zníženia príjmu
matky jej návrhu vyhovieť.

7. V súdnom spise na strane 29. je založený výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry SR, z ktorého
vyplýva, že matka bola už dvakrát právoplatne odsúdená za trestný čin zanedbania povinnej výživy,

naposledy právoplatne 21.09.2018, čo bolo zrejme motívom podania návrhu na zníženie výživného
práve dňa 26.09.2018. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca z 09.11.2018 matka
zaposledných12mesiacovpredpodanímsprávynebolavedenávevidenciiuchádzačovozamestnanie.
Aktívne si teda prácu nehľadá. Zo správ Sociálnej poisťovne o druhu a dĺžke zamestnania matky, podľa
ktorýchmámatkavždylenkrátkodobézamestnanianadohoduovykonanípráce,jemožnévyvodiťzáver
prezentovaný otcom, že matke sa pracovať nechce a starostlivosť o maloletú B. B. je len výhovorkou,

ktorou matka svoje nezaradenie do pracovného procesu odôvodňuje.

8. Matka v konaní tvrdila, že býva u otca v K.. Otcom matky maloletých detí podľa lustrácie v Registri
obyvateľov je C. S., narodený v roku XXXX. Súd prvej inštancie zisťoval zamestnanie tohto muža,
avšak matka podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 28.03.2019 býva v

jednej domácnosti s mužom menom P. L., ktorého pracovníčka úradu práce nazvala otčimom matky.
Vzťah matky k tomuto mužovi predmetom záujmu súdu prvej inštancie nebol. Ukončenie spolužitia
matky s manželom K. B. zisťoval súd prvej inštancie prostredníctvom správy o prešetrení pomerov v
domácnosti manžela matky a dožiadaný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil túto žiadosť podľa
písomného podania na č.l. 108 tak, že zavolali K.ovi B. s otázkou, či skutočne ukončil spolužitie s matkou

maloletých detí a tento odpovedal kladne. Hoci sa na tom istom súde v Revúcej viedlo konanie aj o
rozvod manželstva matky so K. B., súd prvej inštancie do tohto spisu aj keď rozchod matky s manželom
považoval za najpodstatnejšiu zmenu pomerov pre zmenu rozhodnutia o výživnom ani len nenahliadol.

9. Vyživovacia povinnosť matky vo vzťahu k maloletým deťom už určená súdnym rozhodnutím bola.

Výživné sa platí v opakujúcich sa dávkach od rozhodnutia súdu do budúcnosti a nie je vylúčené, že sa
v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých určil súd rozsah vyživovacej povinnosti povinnej
osoby.Práveustanovenie§78Zákonaorodineumožňuje vprípadezmenypomerovzmeniťrozhodnutie
o výživnom. Zmena rozhodnutia je odôvodnená iba v prípade podstatnej zmeny pomerov a zmena
rozhodnutia je ohraničená zmenou pomerov. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia nevysvetlil,

prečo znížil vyživovaciu povinnosť matky počnúc dňom 26.09.2018 aj za dobu minulú, aká zmena
pomerov nastala práve ku dňu 26.09.2018. Odvolaciemu súdu sa javí, že tento dátum je viazaný na
dátum podania návrhu na zníženie výživného matkou, avšak pre zmenu rozhodnutia o výživnom nie je
podstatný dátum podania návrhu na súd, ale zistenie kedy nastala zmena pomerov.

10.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.
Ajkeďotecmaloletýchdetí vkonanítvrdil,žesaživotnénákladynamaloletúZ.aB.zvyšujúnárastomich
veku, čomu zodpovedá zmena fyzického vývoja, iná potreba ošatenia, iné množstvo stravy, iné nároky
na uspokojenie životných potrieb a záujmov, súd prvej inštancie bez bližšieho skúmania vyslovil názor,
že k žiadnej zmene na strane maloletých detí nedošlo. Bez porovnania nákladov na výchovu a výživu

maloletých detí v čase posledného rozhodnutia a v čase aktuálnom pre rozhodovanie k takémuto záveru
súd prvej inštancie dospieť nemohol.

11. Už len výpočet dôvodov, pre ktoré nemôže rozhodnutie súdu prvej inštancie obstáť dokazuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu

veci.Podľa§391ods.3C.s.p.odvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciemusídôsledneskúmaťzmenu
pomerov na strane maloletých detí matky a otca za obdobie, od ktorého žiada matka znížiť výživné
na maloleté deti (doteraz tento dátum matka neoznačila) obstaraním správ o zamestnaniach matky, a
to nielen lustráciou v Sociálnej poisťovni, ale dopytom na konkrétnych zistených zamestnávateľov, akú
prácumatkavykonávala,čijejbolaponúknutáinápráca,zakéhodôvodudošlokuskončeniupracovného

pomeru a aké príjmy u jednotlivých zamestnávateľov matka dosahovala. Rovnako obstará súd správu
o výške opatrovateľského príspevku vyplácaného otcovi a rodičovského príspevku vyplácaného jeho
družke. Súd zistí, kto je P. L., muž, s ktorým žije matka v jednej domácnosti, aké náklady má matka
s bývaním v byte P. L., bude skúmať, či je maloletá B. B. umiestnená v predškolskom zariadení, aknie, z akého dôvodu, ak áno, aké výdavky má matka so starostlivosťou o toto dieťa. Bude sledovať
stav rozvodového konania matky s manželom K. B. a zistí, či skutočne K. B. neprispieva výživným na
svoju dcéru B.. Pri prejednávaní veci bude súd prvej inštancie dôsledne postupovať podľa ustanovení

Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku a všetky písomnosti doručovať
účastníkom tak, aby mali reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky a neboli ukrátení na
svojich procesných právach. Súd prvej inštancie nesmie opomenúť, že za maloleté deti v konaní koná
ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Súd prvej inštancie vykoná
aj iné odvolacím súdom neoznačené dôkazy, ak to bude potrebné pre zistenie skutočného stavu a

správne rozhodnutie o návrhu matky.

12. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje
súd len na návrh. Toto ustanovenie je potrebné si vykladať tak, že pokiaľ žiaden z účastníkov návrh na
rozhodnutie o trovách konania nepodá, súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodovať nebude.

13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými

právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej

právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).