Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/34/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118207684
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118207684.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: UNIQA poisťovňa, a. s.,
so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO 00653501, proti žalovanej I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., U., o zaplatenie 2.120,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 20.02.2020, č. k. 18C/40/2018-57, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako poisťovňa, na
ktorú malo prejsť právo podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), domáhal náhrady škody
vzniknutej vytopením bytov nachádzajúcich sa pod bytom žalovanej, v ktorom došlo k prasknutiu
vodovodnej hadičky. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 415 a 420 ods. 1 OZ a k dôvodom
zamietnutia žaloby uviedol, že na strane žalovanej nebolo preukázané porušenie žiadnej právnej
povinnosti,ktorébyzakladalojejzodpovednosťzaškoduspôsobenúzatečenímnižšiepoloženýchbytov.
Jednalo sa o náhodu, za ktorú sa nezodpovedá. Dôkazné bremeno v tomto smere ležalo podľa súdu
prvej inštancie na žalobcovi. Ten sa však obmedzil iba na strohé tvrdenie o zanedbaní prevenčnej
povinnosti a neposkytol žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovaná svoju prevenčnú povinnosť
nesplnila. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (CSP) a v konaní úspešnej žalovanej, ktorej by inak náhrada trov patrila, nárok na ich náhradu
nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie zmeniť a
žalobe vyhovieť. Namietal, že zodpovednosť žalovanej mala byť posúdená podľa § 11
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého je vlastník bytu
okrem iného povinný udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívania počínať si tak, aby nerušil
a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych práv. Tým, že v byte žalovanej praskla hadička a
spôsobila škodu susediacim bytom je zrejmé, že žalovaná nekonala tak, aby nerušil a neohrozovala
ostatných.Nevyvodeniezodpovednostizaprasknutiehadičkyjepodľažalovanéhovrozporesprincípom
právnej istoty a spravodlivosti, keď by sa v tejto situácii nemohol vlastník nižšie položeného bytu
domôcť náhrady škody spôsobenej zatečením. Podľa žalobcu už samotný vznik škody vyplývajúci z
konania/nekonania žalovanej predstavuje porušenie povinnosti udržiavať byt v riadnom stave. Citujúc
ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, § 415 OZ a § 813 ods. 1 OZ v spojení s ustanoveniami § 11 zákona
č. 182/1993 Z.z. mal žalobca zato, že porušenie povinností vlastníka bytu je porušením prevenčnej
povinnosti v dôsledku čoho vzniká zodpovednosť za spôsobenú škodu. Záverom odvolania žalobcauviedol, že závady a poškodenia vznikajú najmä v dôsledku činností, ako napríklad stavebná činnosť, ale
aj nečinnosť spočívajúca v nedostatočnej údržbe a v dôsledku opotrebenia materiálu. Zodpovednosť za
udržiavanie bytu v stave spôsobilom na riadne užívanie je podľa zákona zodpovednosťou vlastníka bytu.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v podľa ust. § 378 a nasl. CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
5. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
6. Citované ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu vyžaduje pre vznik
zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
Takým porušením právne povinnosti môže byť aj zanedbanie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ,
teda povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám.
7. Splnenie prevenčnej povinnosti vyžaduje zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo
starostlivosti), ktorý je možné od povinnej osoby rozumne požadovať vzhľadom na konkrétne časové
a miestne pomery, a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote,
zdraví alebo majetku či životnom prostredí (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007).
8. Ohľadom vytopenia nižšie položeného bytu v dôsledku prasknutia vodovodnej hadičky dospela
judikatúra k záveru, že povinnosť predchádzať vzniku škody neznamená povinnosť predvídať každý
následok, ktorý by mohol nastať v budúcnosti. Náhoda postihuje toho, koho majetok bol poškodený,
nie toho v koho majetku príčina poškodenia vznikla (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 450/2016). V
danom prípade tak porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej nemožno dovodzovať zo samotného
následku v podobe škody na nižšie položených bytoch, ako sa nesprávne domnieva žalobca. V takom
prípade by sa totiž jednalo o objektívnu zodpovednosť za následok, pre ktorú v danej situácii neexistuje
právny základ. Aj v prípade vytopenia nižšie položeného bytu z prasknutého vodovodu bytu nad ním je
tak daná zodpovednosť vlastníka horného bytu len v prípade jeho zavineného protiprávneho konania.
Rozhodovacia prax súdov však v tejto špecifickej situácii vyžaduje zvýšenú opatrnosť vlastníka horného
bytu, pretože vlastník spodného bytu nie je schopný zatečeniu vody čeliť (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25
Cdo 1817/2020).
9. V posudzovanom prípade zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý žalobca v
odvolaní nenapáda, vyplýva, že po nadobudnutí bytu žalovanou v roku 2014 bola vodovodná batéria
vymenená, táto nevykazovala žiadne vady ani únik vody. Rovnako nebolo badať náznak problému na
prívodných hadičkách, ktoré sa nachádzali v skrinke pod umývadlom, ktorú žalovaná denne používala
a otvárala. K prasknutiu hadičky došlo 30.08.2016 v noci cca o 2.00 hod. keď žalovaná spala.
10. Aj pri vyššie odôvodnenom prísnom posudzovaní prevenčnej povinnosti vlastníka horného bytu,
nenachádza ani odvolací súd v danom prípade okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za porušenie
prevenčnej povinnosti žalovanej. Batéria, na ktorej prívode došlo k úniku bola zánovná, tesne po uplynutí
24 mesačnej záručnej doby. Nevykazovala žiadne nedostatky ako aj prívodné hadičky, ktorých priestor
žalovaná každý deň vzhliadla. Odvolací súd nenachádza, čo viac by bolo možné od žalovanej rozumne
požadovať, aby vykonala v snahe predísť prasknutiu prívodnej hadičky a následnému vytopeniu nižšie
položeného bytu. Do úvahy neprichádza požiadavka uzatvárať ventil na prívode vody do bytu každý
večer alebo výmena hadičiek vždy po uplynutí záruky. Večerné uzatváranie prívodu vody by značne
obmedzovalo pohodu bývania, keď akékoľvek nočné použitie vody by vždy vyžadovalo otvorenie
a následné opätovné zatvorenie prívodného ventilu. Takýto postup nemožno rozumne požadovať,
keďže je mimo obvyklého konania prakticky všetkých vlastníkov a užívateľov bytov. Rovnako výmena
prívodných hadičiek vždy po uplynutí ich záruky nie je rozumnou požiadavkou na predchádzanie škode.
V tomto duchu by potom bolo potrebné požadovať výmenu všetkých spotrebičov po uplynutí záruky,
pretože aj tie sú potenciálnym zdrojom vzniku škody. Takáto požiadavka je zjavne absurdná.
11. Zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu teda nie je možné dovodiť zo samotného následku, ako
sa nesprávne domnieva žalobca a súčasne súd prvej inštancie správne uzavrel, že zo strany žalovanejnedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. V danom prípade sa tak skutočne jednalo
o náhodu, za ktorú žalovaná nezodpovedá a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby bolo
preto správne, a odvolacím súdom potvrdené.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP. Žalovanej
plne úspešnej v odvolacom konaní by patrila plná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.