Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200160
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818200160.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, X., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, X., 3/ E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, X., žalobkyňa 3/ aj splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/ a X/, proti
žalovanému: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854

140, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, o zaplatenie 470,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7Csp/5/2018-177 zo dňa 09. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu

žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že úver žalovaným reg. č. 055920 zo dňa 14.09.2007 je bezúročný
a bez poplatkov; určenia, že zmluva o úvere č. 055920 zo dňa 14.09.2007 je neplatná; určenia, že
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 055920 je neplatná a napokon uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumy 470,38 eur s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia (výrok I.). Návrh žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.12.2019, ktorým navrhli,
abydokonaniapristúpilakoďalšížalovanýEOSKSISlovenskos.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,

IČO:35724803,zamietol(výrokII.).Žalovanémunáhradutrovkonanianepriznal(výrokIII.).Vdôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia
1/ až 3/ uzatvorili ako dlžníci so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru dňa 14.09.2007 pod č. 055920
a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti toho istého dňa, ktorá zabezpečuje pohľadávku
žalovaného z úverovej zmluvy. Na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy bol žalobcom poskytnutý
úver vo výške 680.000,- Sk (v prepočte 22.751,86 eur). Žalobcovia tvrdili, že predmetná úverová zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, napr. podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka,
zmluva je písaná nečitateľným, iba veľmi obtiažnym čitateľným písmom. Za ďalšie tvrdil, že zmluva
o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, čo spôsobuje, že sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne žalobcovia namietali, že zmluva neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú

ročnú percentuálnu mieru nákladov. Napokon žalobcovia tvrdili, že žalovaný ich pri uzatváraní uviedol
do omylu, použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. Po oboznámení
sa s predloženými listinnými dôkazmi prvoinštančný súd vo veci konštatoval, a to s poukazom na ust.
§ 1 ods. 2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom
do 31.12.2007, že medzi stranami sporu na uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu sa predmetný zákon

nevzťahuje, keďže predmetom poskytnutia úveru bola suma vyššia ako 20.000,- eur. Z uvedeného
dôvodu sa na uzatvorenú zmluvu síce hľadí ako na spotrebiteľskú, ale nie ako na spotrebiteľský úver.Preto ani nemožno u nej vyžadovať zákonom požadované náležitosti ako pri spotrebiteľských úveroch,
t.j. žalobcami namietanú chýbajúcu RPMN, termín konečnej splatnosti úveru, rozčlenenie splátky na
istiny, úrok a poplatky. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd žalobu v časti, v ktorej žalobcovia

žiadali určiť, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková, zamietol. Čo sa týka tej časti žaloby,
v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva, túto časť žalobného petitu okresný súd z procesného hľadiska považoval za žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Podľa predmetného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možno žalovať o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy alebo zmluvy o zriadení záložného práva nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Pre
nesplnenie tohto procesného predpokladu žaloby v tejto časti nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ žalobcovia
poukazovali na to, že spor je spotrebiteľský, z procesného hľadiska sa od ostatných sporov odlišuje
predovšetkým tým, že súd v konaní o spotrebiteľskom spore vykoná aj dôkazy, ktoré žiadna sporová
strana nenavrhla, Civilný sporový poriadok však pre spotrebiteľské spory nestanovuje žiadnu výnimku

v tom smere, že žaloba podaná spotrebiteľom, nemusí byť procesne prípustná podľa § 137 písm.
d) CSP. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
vo výške 470,38 eur sa okresný súd ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou úverovej zmluvy
a dospel k záveru, že táto zmluva je platná. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozpornosť
tvrdení žalobcov, ktorí na jednej strane uvádzali, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková,

no zároveň tvrdili, že zmluva je neplatná; bezúročnosť a bezpoplatkovosť však konštatovať len u
platnej úverovej zmluvy. Navyše súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia napriek rozsiahlosti
žaloby a jej doplnení neuviedli relevantné skutkové tvrdenia ohľadom neplatnosti úverovej zmluvy.
Žaloba a jej doplnenie sú prevažne kompilátom úryvku o súdnych rozhodnutiach a časti zmluvy.
Pokiaľ ich bolo možné posúdiť prvoinštančným súdom, na základe nich nemohol dospieť k záveru

o neplatnosti úverovej zmluvy. Čo sa týka žalobcami tvrdeného ťažko čitateľného písma v zmluve
o úvere, okresný súd konštatoval, že toto tvrdenie nie je dôvodné, pretože zmluva je čitateľná aj
bez optickej pomôcky a v čase uzatvorenia zmlúv právny predpis nestanovoval minimálnu veľkosť
písma pre spotrebiteľské zmluvy. Samotné zmluvné dojednanie, že zmluva o úvere sa bude riadiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere. Žalobcovia v doplnení

žaloby napokon sami argumentovali, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy už bolo účinné ustanovenie
§ 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých bolo možné na spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú
podľa Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Potom skutočnosť, že
zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve, že sa podriadia režimu Obchodného zákonníka, nemôže byť
dôvodom pre neplatnosť zmluvy a dokonca ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože tým, že

na zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, sa bez ohľadu na to, či bola uzatvorená
podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, nemôže zmluvná podmienka o podriadení zmluvy Obchodného zákonníka spôsobiť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inými slovami z
hľadiska posúdenia tejto zmluvy ako spotrebiteľskej je podstatné, či bola uzatvorená podľa Občianskeho

alebo Obchodného zákonníka, pretože to práva a povinnosti žalobcov ako spotrebiteľov nemá žiaden
vplyv. Úverová zmluva v súdenej veci, hoci má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka, nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto úvahy žalobcov o vedomosti žalovaného, že
sa môže bezdôvodne obohatiť a vôľa bezdôvodne sa obohatiť v nadväznosti na nedostatok náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie sú odôvodnené. Okresný súd navyše konštatoval, že zmluva o

poskytnutí úveru obsahuje obligatórne náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd v zmluve
nezistil žiadny z dôvodov jej neplatnosti podľa § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva o
úvere nie je neplatná a nepovažuje sa ani za bezúročnú a bez poplatkov, na strane žalovaného nevzniklo
bezdôvodne obohatenie na úkor žalobcov. Preto súd zamietol žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.12.2019, ktorým navrhli, aby do konania

pristúpil ako ďalší žalovaný subjekt EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, postupujúc podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva
nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať
procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné
a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

Žalobcovia návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na stranu žalovaného súdu doručili vo štvrtok dňa
05.12.2019 (pojednávanie sa konalo nasledujúci pondelok dňa 09.12.2019). Z obsahu návrhu vyplýva,
že žalobcovia mali vedomosť o postúpení pohľadávky žalovaného už z listu zo dňa 08.08.2019, no návrh
na pristúpenie ďalšieho žalovaného podali až 05.12.2019, hoci v návrhu neuvádzajú žiadny dôvod, ktorýby im bránil tento návrh uskutočniť skôr, bez toho, aby súd musel zrušiť termín pojednávania, určený už
o 3 dni. Žalobcovia navyše tento návrh odôvodnili tým, že žalovaný im oznámi postúpenie pohľadávky
na EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724

803, no oni toto postúpenie pohľadávky považujú za neplatné, pretože pred postúpením pohľadávky ich
žalovaný nevyzval ne zaplatenie pohľadávky, v súlade s § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, a preto
je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre jej rozpor so zákonom. Za týchto okolností, keď samotní
žalobcovia neuznávajú EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803
za nadobúdateľa pohľadávky žalovaného voči nim, aj z dôvodu, že samotná žaloba je nedôvodná, súd

považoval za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby návrhu na pristúpenie
nového subjektu na strane žalovaného vyhovel. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol
tak, že ju žalovanému nepriznal, pretože hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si výslovne
neuplatnil.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj „odvolatelia“) podali odvolanie z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. a) až d) CSP. Bližšie uviedli, že prvoinštančný súd podľa ich presvedčenia
ignoroval postavenie spotrebiteľov, postavenie žalobcov 1/ až 3/ ako spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu
s dodávateľom a neposkytol žalobcom - spotrebiteľom ochranu ohrozených a porušených práv a
právom chránených záujmov, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty. Napadnutý rozsudok označili tiež za nepreskúmateľný. K výroku o zamietnutí žaloby

vo veci samej v podstate zopakovali svoje tvrdenia v prvoinštančnom konaní o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu nedodržania zákonných náležitostí, ako
aj, že banka nekonala s požiadavkou odbornej starostlivosti. Tiež vytkli okresnému súdu, že nevykonal
dokazovanie podrobením zmluvy súdnou kontrolou, ani neprečítaním tohto dôkazu, pričom v záhlaví
zmluvy je uvedené jasne a zrozumiteľne, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu podľa ust. § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
platnom znení. Uviedli, že spotrebiteľský úver je podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti
odvýšky100,-eurdo75.000,-eur,žalobcovianemôžubyťdiskriminovaníoprotiostatnýmspotrebiteľom,
na ktorých sa vzťahujú uvedené sumy len preto, že v čase, keď zmluvu uzatvárali, tak neexistovala
v zákone informácia o výške úveru nad 20.000,- eur, aby sa mal považovať za spotrebiteľský. Trvali

na tom, že úver je spotrebiteľský, že je úročený a bez poplatkov a to z dôvodu absencie zákonom
stanovenýchnáležitostí(RPMN,termínsplatnosti,rozpísaniesplátky).Zmluvatiežobsahujeneprijateľné
podmienky, ako dohodu o zrážkach zo mzdy, poplatky za poskytnutie úveru, čerpanie úveru a za správu
úveru. Rozhodnutie okresného súdu neobstojí aj s ohľadom na žalobcami uvádzanú judikatúru súdov.
Za ďalšie, zamietnutím návrhu žalobcov, aby do konania pristúpil ďalší subjekt spoločnosť EOS KSI

Slovensko, okresný súd odňal žalobcom právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nemal právo
obviňovať žalobcov ako spotrebiteľov v súvislosti s ich návrhom na pristúpenie, že ide o „zjavné zneužitie
práva“, žalobcov ako spotrebiteľov má chrániť. V spotrebiteľskom spore sa neuplatňuje koncentrácia
konania a súd prvej inštancie je povinný prihliadnuť na všetky návrhy žalobcov, ktoré by podali hoc aj
v deň pojednávania. Rozhodnutie vo veci samej je aj po právnej stránke nesprávne, v ktorom smere

poukázali odvolatelia na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Napokon súd prvej inštancie odňal žalobcom
právo na spravodlivý proces tým, že ich nesprávne predvolal na pojednávanie. Zo zhora uvádzaných
dôvodov žalobcovia 1/ až 3/ odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Bližšie uviedol, že
argumentácia žalobcov nemá oporu vo faktickom, ani právnom stave veci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov
o doručení nečitateľného predvolania, žalobcovia nimi tvrdené skutočnosti nepreukázali, pretože ani
nepredložili ako dôkaz do predmetného konania listinu, o ktorej tvrdia, že mala nečitateľné predvolanie.

Sámžalovanýdisponujelenúplnečitateľnýmpredvolanímnapojednávanie.Postupžalobcovvsúvislosti
s návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka žalovaný označil za jasnú snahu
o oddialenie konečného rozhodnutia vo veci a snahu o oddialenie uspokojenia veriteľa z dotknutej
pohľadávky. Žalobcovia totiž o postúpení pohľadávky vedeli od augusta 2019, návrh však účelovo podali
až 05.12.2019.

4. Žalobcovia v podanej odvolacej replike zopakovali svoje predošlé tvrdenia, predložili upovedomenie o
termíne pojednávania, z ktorého podľa ich názoru vyplýva nečitateľný dátum určenia dňa pojednávania.5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcov 1/ až 3/ v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia §

389 ods. 2 CSP s poukazom na ustanovenie § 380 ods. 2 CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom preskúmania bolo v danom prípade rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol

žalobu žalobcov o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy reg. č. 055920 zo dňa
14.09.2007, o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy a tiež zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti reg. č. 055920 a napokon o uloženie povinnosti o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 470,38 eur. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na závere, že v danom prípade
zmluva, ktorej bezúročnosti, bezpoplatkovosti, resp. neplatnosti, ktorej sa domáhajú žalobcovia, nie je
spotrebiteľským úverom v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do

31.12.2007, hoci sa zároveň jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný
poskytol žalobcom 1/ až 3/ finančné prostriedky v prepočte 22.571,86 eur, pôvodne 680.000,- Sk,
čo je suma vyššia ako 20.000,- eur, stanovená zákonom ako maximálna pre spotrebiteľské úvery. Z
uvedených dôvodov ani zmluva nemusela obsahovať žalobcom vytýkané náležitosti, ako chýbajúcou
RPMN, termín konečnej splatnosti, rozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky. Žaloba žalobcov v

časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zriadení záložného práva zasa neobstojí z procesného
hľadiska, keďže išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, takýto typ žaloby
možnopodaťlenvtedy,aktovyplývazosobitnéhopredpisu,otakútosituáciuvsúdenejvecinešlo.Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia zasa neobstál preto, lebo súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že medzi žalovaným a žalobcami uzatvorená zmluva je zmluvou platnou.

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), a preto vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posúdil len z dôvodov, ktoré odvolatelia uviedli vo svojom opravnom
prostriedku.

8. Hoci žalobcovia 1/ až 3/ v podanom odvolaní uviedli všetky odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. a) až d) CSP, z obsahu nimi koncipovaného opravného prostriedku v podstate vyplýva,
že okresnému súdu vytýkali nesprávne skutkové a právne závery, tiež to, že nevykonal dokazovanie
v celom nimi navrhovanom rozsahu, nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov
a nesprávny procesný postup v súvislosti s posudzovaním postúpenia pohľadávky žalovaného na

spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o.

9. S žalobcami formulovanými odvolacími dôvodmi sa odvolací súd v prvom rade zaoberal tým, či
prvoinštančný súd svojím procesným postupom neznemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V

súvislosti s uvedeným odvolací súd skúmal najmä, či prvoinštančný súd rozhodol správne v súvislosti so
zamietnutím návrhu žalobcov na to, aby do konania pristúpil ďalší subjekt EOS KSI Slovensko a či jeho
rozhodnutie vo veci samej trpí vadou nedostatočného odôvodnenia až do tej miery, že by rozhodnutie
prvoinštančného súdu bolo možné označiť za nepreskúmateľné.

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pojednávanie vo veci samej nariadil okresný
súd na deň 9. decembra 2019. Pred pojednávaním dňa 05.12.2019 žalobcovia podali na súde prvej
inštancie návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

11. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas

toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

12. V danom prípade žalobcovia svoj návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania odôvodnili
tým, „...že listom žalovaného zo dňa 08.08.2019 im bolo oznámené postúpenie pohľadávky na
spoločnosť EOS KSI Slovensko, voči ktorej majú byť dlžníkmi...“. Z návrhu na pristúpenie je zrejmé, že

žalobcovia s predmetným postúpením nesúhlasia, majúc za to, „...že neboli splnené zákonné podmienky
na postúpenie veci...“, a preto požiadali okresný súd, aby podriadil súdnej kontrole aj podmienku
postúpenia pohľadávky. Zároveň ale, s poukazom na list žalovaného, požiadali súd, „...aby pripustil do
konania na strane žalovaného spoločnosť EOS KSI...“. Prvoinštančný súd návrh žalobcov na pristúpenieďalšieho subjektu do konania zamietol, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď bod 6.) uviedol, že
návrh žalobcov bol jednak podaný neskoro, vo štvrtok dňa 05.12.2019, pojednávanie sa uskutočnilo
v pondelok dňa 09.12.2019 a za ďalšie, že žalobcovia sami v návrhu neuznávajú postúpenie a ani

nadobúdateľa pohľadávky spoločnosť EOS KSI Slovensko. Z uvedeného dôvodu považoval tiež za
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby návrhu na pristúpenie nového subjektu
na strane žalovaného vyhovel.

13. Odvolací súd po preskúmaní procesného postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu

žalobcami namietaného rozhodnutia - o zamietnutí návrhu na pristúpenie, aby do
konania vstúpil ďalší subjekt, ako aj dôvodov, ktoré prvoinštančný súd vo vzťahu k predmetnému výroku
uviedol, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne. Z ustanovenia §
79 CSP vyplýva, že žalobca môže navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu alebo
na strane žalovaného. Súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu aplikuje len ustanovenia
procesného práva a prihliada najmä na to, či sú splnené všeobecné podmienky účastníctva, teda

predovšetkým procesná subjektivita a procesná spôsobilosť pristupujúceho subjektu, čo v danom
prípade bolo dodržané. Okresný súd síce správne uvádza, že judikatúra vstup ďalšieho subjektu do
konania nepripúšťa, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, avšak neuvádza to,
že ide o prípady, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, čo vo vzťahu
k súdenej veci nemožno povedať. Súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu tiež neprihliada

ani na hmotnoprávne ustanovenia, a teda, či je označený subjekt aj nositeľom tvrdených práv
alebo povinností. Návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania. O
pripustení ďalšieho subjektu rozhoduje súd formou uznesenia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.

14. V preskúmavanej veci sa odvolací súd nestotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobcovia

v prvom rade podali návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania oneskorene, pretože lehota
5 dní bola postačujúcou preto, aby prvoinštančný súd o návrhu žalobcov riadne rozhodol. Neobstoja
tiež dôvody o hospodárnosti konania, resp. tiež o nadbytočnosti pristúpenia z dôvodu, že žalobcovia
sami neuznávajú za nadobúdateľa pohľadávky subjekt EOS KSI Slovensko. Z podania žalobcov 1/ až
3/ jednoznačne vyplýva, že aj keď neuznávajú subjekt EOS KSI Slovensko, s. r. o. za nadobúdateľa

pohľadávky žalovaného Československá obchodná banka a. s., žiadajú súd, aby pristúpil vstup
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o. do konania na strane žalovaného. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobcami 1/ až 3/ „zdanlivo protirečiace“ tvrdenia neodôvodňujú, aby prvoinštančný súd ich návrhu
nevyhovel. Navyše, odvolací súd dodáva, že ak v skutočnosti bolo postúpenie pohľadávky platné,
čo ale súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na pristúpenie účastníka do konania neskúma, vo

veci už nemôže byť pasívne legitimovaná Československá obchodná banka, ale spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s. r. o. Takže už len z uvedeného dôvodu, pokiaľ okresný súd rozhodoval vo veci samej, v
čase jeho rozhodovania nebola riadne vyriešená otázka pasívnej vecnej legitimácie v spore.

15. Hoci voči rozhodnutiu súdu o pristúpení ďalšieho subjektu nie je prípustné odvolanie, odvolací súd

dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené zákonné ustanovenia podľa § 389 ods. 2
CSP, v zmysle ktorých ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním
napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu
vo veci samej predchádzalo. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd môže zrušiť aj také
rozhodnutie vo veci samej, ak jeho vydaniu predchádzalo uznesenie, ktoré bolo nesprávne a voči

ktorému nebolo prípustné odvolanie. Presne o takýto prípad v preskúmavanej veci išlo.

16. Pokiaľ odvolatelia prvoinštančnému súdu v súvislosti s vytýkaným porušením práva na
spravodlivý proces vytýkali aj nedostatočné odôvodnenie, s uvedenou časťou ich odvolacej
argumentácie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z dôvodov napadnutého rozhodnutia jednoznačne

vyplýva, z akých dôvodov a prečo okresný súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Týmito
dôvodmi (ako aj tým, či boli žalobcovia 1/ až 3/ riadne predvolaní) sa ale odvolací súd už bližšie
nezaoberal.

17. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcov na

pristúpenie ďalšieho subjektu do konania v súlade s ustanovením § 79 CSP a následne rozhodne vo
veci samej.18. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1
CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)