Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405222385
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1405222385.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: V. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., H. republika, zastúpená Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
35 724 111, so sídlom Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXXX/XX, A., zastúpený Mgr. Milan Valla, advokát, so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, v konaní o

náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, zo
dňa 22.11.2016, č.k. 12C/388/2005-560, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, zo dňa 22.11.2016, č.k.
12C/388/2005-560 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v pomere 76%. Zároveň štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
pomere 12% a voči žalovanému v pomere 88%. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na žalobu
žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom, titulom
náhrady škody na zdraví a na veciach, z čoho hodnotu škody na veciach vyčíslil na sumu XXX,XX eur. V

poradí druhým rozsudkom a to č.k. 12C/388/2005-474, zo dňa 08.07.2014, súd prvej inštancie vyhovel
žalobe v časti zaplatenia XXX eur s prísl., pozostávajúcej zo škody na zdraví krátenej podľa úvahy súdu,
a vo zvyšku žalobu zamietol (aj v náhrade škody na veciach). O trovách konania rozhodol súd v súlade s
§ 151 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“) tak, že o nich rozhodne osobitne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo
veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že počnúc 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to
zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, v zmysle ktorého sa o trovách konania rozhoduje dvojfázovo, a to najprv o
nároku na náhradu trov konania uznesením, proti ktorému sa pripúšťa odvolanie, čiže ho musí vydať
sudca, a následne po právoplatnosti o výške náhrady trov uznesením, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. Aby procesné strany neboli ukrátené o možnosť podania odvolania, rozhodne súd najprv o

nároku a následne po právoplatnosti o výške.

3. Predmetom sporu bolo zaplatenie škody na zdraví vo výške X.XXX,XX eur a náhrada škody na
veciach vo výške XXX,XX eur, z čoho súd prvej inštancie priznal náhradu škody na zdraví na základe
voľnej úvahy vo výške XXX eur a náhradu škody na veciach v celom rozsahu nepriznal. Mal za to,
že úspech žalobkyne v pomere k žalovanej pohľadávke (pozostávajúcej z náhrady škody na zdraví

XXX eur a náhrady škody na veciach XXX,XX eur) predstavuje 88% (XXX eur z XXX,XX eur). Úspech
žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 12% (XXX,XX eur z XXX,XX eur). Odrátanímúspechu žalovaného od úspechu žalobkyne vyjde, že žalobkyňa bola v celom spore úspešná v pomere
76% (výrok I.). Zároveň v konaní vznikli aj trovy štátu, pričom zo štátnych prostriedkov bolo hradené
znalecké dokazovanie vo výške XXX,XX eur a vo zvyšku bolo zaplatené preddavkami strán. Keďže CSP

neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje ani
ustanovenia o náhrade trov štátu. Preto súd prvej inštancie v zmysle čl. 4 CSP zvolil normu, podľa ktorej
trovy štátu znášajú strany a to žalobca v pomere 12% a žalovaný v pomere 88%. Keďže ide o normu
obdobnú § 255, je v tejto časti prípustné odvolanie a o výške trov sa rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia (výrok II).

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný napadol výrokovú časť
uznesenia v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveciauzneseniesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

5. Žalovaný poukázal na nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok s tým, že súd mal vo veci
náhrady trov konania rozhodovať podľa nového Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a nie
podľa pôvodného procesného kódexu, ktorým je Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Zdôraznil,
že nárok na náhradu trov konania je podľa CSP priznávaný účastníkom podľa pomeru účastníkov

vo veci a určuje sa na základe objektívne určeného pomeru celkového predmetu sporu k úspechom
účastníkov.ŽalobkyňamalaúspechvčastizaplateniasumyXXXeursprísl.,žalovanýmalúspechvčasti
o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur. Žalobkyňa mala teda pomerný úspech vo veci samej 34% a žalovaný
mal pomerný úspech vo veci samej 66%, pričom uvedené objektívne skutočnosti sú rozhodujúce pre
priznanie nároku na náhradu trov konania a dôvody, pre ktoré mala žalobkyňa pomerne nižší úspech vo

veci smej, nie sú právne relevantné a CSP s nimi nespája žiadne následky. Súd prvej inštancie preto
podľa žalovaného rozhodol nesprávne a nezákonne, aplikujúc neplatné a neúčinné ustanovenie § 142
ods. 3 OSP.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu

a žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol. Žalobkyňa poukázala na čl. 2 CSP, v ktorom
sa zdôrazňuje, že ochrana ohrozených práv musí byť spravodlivá tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, ktorý môže každý legitímne očakávať. Zdôraznila, že žalobu podala ešte v roku 2005, t.j. pred
dvanástimi rokmi, keď podstatou žaloby bola náhrada škody, ktorú jej spôsobil žalovaný nielen na zdraví,
ale aj na majetku. V dôsledku úrazu stratila dlhodobo možnosť pracovať, zarábať ako živnostníčka, z

dôvodu, že jej to poškodený zdravotný stav nedovoľoval. Tiež stratila možnosť pracovať aj preto, lebo v
dôsledku havárie, ktorú žalovaný na vozidle spôsobil, stratila mobilitu, ktorú mala ako maklér pre výkon
svojho povolania. Takýto negatívny stav trval až do jej odchodu do dôchodku. I keď žalovanému bola
situáciažalobkynezrejmá,napriektomusažalovanýaniraznepokúsilaspoňčiastočnepreukázaťsnahu
pomôcť žalobkyni v ťažkej životnej situácii. Postup žalovaného uplatnený v odvolaní je podľa žalobkyne

zjavným zneužitím práva, ktorý v zmysle čl. 5 základných princípov CSP nepožíva právnu ochranu.

7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP).Odvolacísúdpristupujúcikrozhodovaniutejtovecipo30.júni2016,postupovalnazákladeúpravy
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.

8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k

správnym skutkovým a právnym záverom v časti merita veci, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S
poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadnevady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody rozhodoval o trovách

prvoinštančného konania. Správne súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil v súlade s
novým procesným poriadkom a to zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, keďže o trovách prvoinštančného
konania rozhodoval už za účinnosti tohto procesného kódexu, i keď konanie bolo začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa mala v konaní úspech vo veci samej 34%
a žalovaný pomerný úspech vo veci 66%, keď žalovaný vychádzal z toho, že žalobkyňa mala úspech v
časti o zaplatenie sumy XXX. eur s prísl. a žalovaný mal úspech v časti o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur.
Takéto stanovisko žalovaného je nesprávne. Taktiež neobstojí záver žalovaného v súvislosti s ust. § 255
ods. 1 CSP, že toto ustanovenie upravuje spôsob rozhodovania súdu nároku na náhradu trov konania
tak, že ju priznáva podľa pomeru účastníka konania vo veci, pričom je irelevantné, či účastník konania

nemal úspech vo veci preto, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, znaleckého dokazovania alebo,
či účastník uplatnil časť žalovaného nároku nedôvodne, z dôvodu svojho nesprávneho skutkového a
právneho názoru na predmet sporu.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa premieta zásada úspechu v konaní ako

základné kritérium priznania náhrady trov konania. Samotný úspech vo veci súd vždy skúma čo do
právneho základu veci, ale aj čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetu sporu úspechom, t.j. víťazstvom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti - petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

15. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok už aktuálne neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods.
3 OSP. Civilný sporový poriadok teda na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsahuje len dve
skutkové podstaty (§ 255 ods. 1, ods. 2 CSP). Na prvom mieste je to zásada úspechu a v prípadoch,
keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v ust. § 255 ods. 2 CSP
a to pomer úspechu vo veci.

16. Napriek vyššie uvedenému, zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V
takýchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Podľa odvolacieho súdu nemožno totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za

predvídanie výsledku žalobcu a to na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (viď. Nález Ústavného
súdu ČR č.k. III. ÚS 170/1999). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Súdna prax preto stanovila, že
v takýchto prípadoch žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej

sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je i v
tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP). Úspech vo veci
sa totiž skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. I v danom prípade
bol žalobca nepochybne plne procesne úspešný čo do základu. Výška závisela od úvahy súdu, ktorú
žalobca nemohol nijako predvídať, pretože to bolo objektívne nemožné. Zamietnutá časť je nie prejavom

procesného úspechu žalovaného, tak ako to uvádza žalovaný v odvolaní, ale iba dôsledkom úvahy súdu.
Nie je preto možné uvažovať o náhrade trov pre žalovaného a priznať žalobcovi pomerný úspech vo
veci len vo výške 34% a žalovanému úspech vo veci samej vo výške 66%. Podľa odvolacieho súdu je
potrebné preto v tomto konaní žalobkyňu nevyhnutne považovať za plne procesne úspešnú, pretože
mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, ktorá vyplývala z tohto jej

procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Správne preto súd prvej inštancie postupoval,
keď žalobkyni nárok na náhradu trov priznal iba z prisúdenej sumy, t.j. zo sumy XXX eur, t.j. v pomere
76%. To isté sa týka i nároku na náhradu trov konania strán sporu voči štátu, keď správne súd prvej
inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v pomere 12% a vo vzťahuk žalovanému v pomere 88%. V tomto smere súd prvej inštancie vec správne posúdil i s použitím čl.
4 CSP. Žalobkyni v danej veci teda správne súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov iba z
prisúdenej sumy, avšak v plnej výške.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne v plnom rozsahu potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

19.Totorozhodnutieboloprijatéodvolacím senátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).