Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8Csp/276/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516217838
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7516217838.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v spore žalobcu : T. L., M..

XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXX, zastúpeného Občianskym združením OPOS, A. Hlinku 1084/24A, 914
01 Trenčianska Teplá, IČO : 51 147 688, proti žalovanému : Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO : 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Námestie svätého Egídia 40/93, 0588 01 Poprad, IČO : 44 250 029, v konaní o určenie neplatnosti
právneho úkonu; o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie 2.031,97 €, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO : 35 923 130 zo dňa 30.10.2016 žiadal, aby súd rozhodol, že
I. zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
bezúročná a bez poplatkov;
II. zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná;
III. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.031,97 € titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2011.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel dňa 18.4.2011
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu Consumer Finance Holding,
a.s.poskytolkreditnúkartu.Uviedol,žezmluvabolavopredpripravenávjehoneprospech,obsahzmluvy
nemohol ovplyvniť a bol preto nútený podpísať celý jej obsah. Mal za to, že jeho spotrebiteľské práva
boli porušené najmä tým, že veriteľ použil v zmluve nasledovné neprijateľné zmluvné podmienky : 1./

text uvedený v zmluve o úvere a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
zmluvy je voľným okom nečitateľný a úverové podmienky sú neprijateľné ako celok už len z dôvodu, že
sú z hľadiska veľkosti písma nečitateľné; 2./ v zmluve nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej
miery nákladov, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov; 3./ v zmluve je uvedená
len výška splátky a absentuje v nej rozlíšenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky a 4./ zmluva je
neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Consumer Finance Holding, a.s. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.12.2016 (č.l. 24 spisu) uviedol,
že nie je veriteľom v záväzkovom právnom vzťahu založenom na základe zmluvy, z ktorej si žalobca
uplatňuje svoje nároky. Táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy a aj zo žalobcom doložených
výpisov z pôžičkovej karty, pričom Consumer Finance Holding, a.s. bol pri uzavieraní zmluvy lensprostredkovateľom a nie veriteľom. Na základe uvedeného žiadal, aby súd zamietol žalobu pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a žalobcu zaviazal nahradiť mu trovy konania.
4. Podaním zo dňa 30.10.2016 (č.l. 33 - 38 spisu) žalobca rozšíril žalobu o nárok na primerané finančné

zadosťučinenievovýške1.000€.Napojednávanídňa31.10.2019súdpripustilzmenužalobyarozhodol,
že ďalej bude konať o petite v nasledovnom znení :
I. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
bezúročná a bez poplatkov.
II. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je

neplatná.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.031,97 € titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o
úvere č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2011.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1000 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

5. Žalovaný podaním zo dňa 13.3.2018 (č.l. 58 spisu) súdu oznámil, že spoločnosť Consumer Finance

Holding, a.s., IČO: 35 923 130 bola vymazaná z obchodného registra. Dôvodom výmazu bolo zrušenie
tejto spoločnosti bez likvidácie formou rozdelenia Consumer Finance Holding, a.s., a jej zlúčenia so
spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnickými spoločnosťami
podľa ustanovení § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. Obchodného zákonníka. Zrušeniu spoločnosti a zároveň
jejrozdeleniuzlúčenímsVÚB,a.s.aVÚBLeasing,a.s.došlok1.januáru2018.Vsúvislostisrozdelením

bol pripravený návrh projektu rozdelenia podľa § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje podmienky a spôsob rozdelenia Consumer Finance Holding, a.s., ako zanikajúcej
spoločnosti so spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami, a ktorý
bol uzatvorený medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s., VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s..
V zmysle projektu rozdelenia prechádzajú všetky práva a povinnosti v ňom definované dňom 1. január

2018 za uvedených podmienok zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., na právneho nástupcu
t.j. VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s.. V zmysle vyššie uvedeného sa právnym nástupcom žalovaného dňom
1. január 2018 v tomto konaní stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so
sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava.

6. Uznesením č.k. 8Csp/276/2016-69 zo dňa 3.4.2018 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s novým
žalovaným Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO : 31 320 155.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.4.2019 (č.l. 76 - 83 spisu) uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcu, že ustanovenia zmluvy č. XXXXXXXXXX sú nečitateľné. Podľa žalovaného veľkosť písma a

formát zmluvy a zmluvných podmienok nie je pre priemerného spotrebiteľa nečitateľný. Text zmluvy ako
ajzmluvnýchpodmienokjenavyšeprehľadnerozčlenenýodsekmiazvýraznenýminadpismijednotlivých
častí. Veľkosť písma samotného textu nie je neprimeraná bežným zvyklostiam v tejto oblasti služieb.
Ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy podľa vtedy platných právnych predpisov neexistoval predpis,
ktorý by upravoval fond a veľkosť písma spotrebiteľských zmlúv, na rozdiel od právneho stavu platného

v súčasnosti. V súvislosti s tvrdením žalobcu o neprávne uvedenej výške RPMN sa žalovaný bránil tým,
že rozhodovacou praxou všeobecných súdov je ustálené, že v prípade revolvingového úveru (akým je i
úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o úvere) nie je dosť dobre možné RPMN vopred v zmluve
uviesť, a preto postačuje uvedenie indikatívneho výpočtu. Mal tiež za to, že v zmluve je uvedený údaj
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré nepožaduje samostatné rozpisovanie výšky,

počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny a rovnako nevyžaduje, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Vo vzťahu k primeranému finančnému
zadosťučineniu vo výške 1.000 € uviedol, že žaloba je v tejto časti neopodstatnená a skutkovo a právne
nepodložená. Dôvody pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie sú podľa žalovaného
dané, nakoľko z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych zákonných práv či povinností. Na základe

všetkých vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.5.2019 (č.l. 88 - 93 spisu) uviedol, že nakoľko výška spotrebiteľského
úveru bola riadne definovaná sumou 900 €, štandardná mesačná splátka úveru bola vo výške 30 €

a úroková sadzba 1,98 % mesačne, boli známe skutočnosti žalovanému v čase predloženia žiadosti
spotrebiteľovi na podpis, že pri vyššie uvedených údajoch bude doba splácania spotrebiteľského úveru
minimálne 51 mesiacov. Preto mal vychádzať z údajov v čase podpisu a nie tvrdiť, že údaj RPMN
nejde vypočítať. Podľa žalobcu mal byť žalovanému známy aj termín konečnej splatnosti práve preto,že úrok bol jasne definovaný, čiže mal nárok pri podpise zmluvy vedieť akú sumu budú tvoriť jeho
náklady na poskytnutý spotrebiteľský úver. Pokiaľ sa malo jednať o úver revolvingový čiže opakovaný,
mali nasledovať v žiadosti/zmluve údaje o takomto revolvingovom úvere, tieto však nie sú obsahom

tejto listiny. Ďalej uviedol, že rozlišovanie splátky, v prípade ktorej sa uhrádza aj istina a úrok má reálny
praktický význam. Zmluvná rovnováha pri spotrebiteľskom úvere mohla byť podľa neho naplnená len
v prípade informovania veriteľa o podmienkach splácania rozčlenených častí splátky, prípadne o ich
pomere alebo spôsobe zmeny. Uzavrel, že ak súd dospeje k názoru, že si úspešne uplatnil svoje práva
a bude žalovanému uložená povinnosť v zmysle podanej žaloby, nie je dôvod mu primerané finančné

zadosťučinenie nepriznať.

9. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav :
Zo Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro Premium č. XXXXXXXXXX (č.l. 12 spisu) vyplynulo, že
v článku I. v nej vystupuje žalobca ako dlžník. Podľa článku III. označenom ako Podmienky úveru dlžník

žiada spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok :
Predschválený úverový rámec : 900 €, Štandardná mesačná splátka 30 €, Štandardná úroková sadzba
v zmysle platného cenníka : 1,98 % / 23,76 p.a.. Podľa článku IV. označenom ako Údaje k používaniu
kreditnej platobnej karty bol úver čerpaný bezhotovostným prevodom na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Článok V. označený ako vyhlásenie klienta v bode 2. obsahuje nasledovný indikatívny výpočet

RPMN : do vzorca je dosadená suma 900 € (výška spotrebiteľského úveru) s tým, že k čerpaniu dôjde
1.4.2011,početsplátokje51po30€,pričomposlednásplátkamávýškulen1,57€.Ďalejcelkováčiastka,
ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť v indikatívnom výpočte predstavuje sumu 1.471,57 €, náklady spojené
so spotrebiteľským úverom sú 571,57 € a RPMN činí 28,62 % s tým, že priemerná hodnota RPMN
pre kreditné karty sa nezverejňuje. Návrh žalobcu na uzavretie zmluvy zo dňa 18.4.2011 akceptoval

žalovaný dňa 27.6.2011.

10. Podľa§137zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenC.s.p.),žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 1veta prvá, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou.
Podľa § 19 ods. 1, 3, 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné
predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53c Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je spotrebiteľská zmluva
vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy
s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je
neplatná.

Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia
zmluvy, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa § 151 ods. 1 zákona C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

11. Keďže predmetom konania v petite I. a II. je určovacia žaloba, súd v prvom rade skúmal, či si

žalobca uplatňuje nároky, ktorých je možné sa domáhať žalobou v zmysle ustanovenia § 137 C.s.p..
Podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. je možné žalovať určenie právnej skutočnosti iba v prípadoch, ak to
vyplýva z osobitého predpisu. Zákon č. 129/2010 Z.z. osobitným právnym predpisom je. Ustanovenie §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje spotrebiteľovi sa pred súdom domáhať určenia neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou. V tejto

súvislosti súd akcentuje alternatívne možnosti spotrebiteľa žalovať buď určenie neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Domáhať sa súčasne
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti úverovej zmluvy odporuje logike i zákonnej
úprave, ktorá nemá kumulatívny charakter.

12. V konaní nebolo s poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p. medzi stranami sporné, že dňa 27.6.2011
uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o pôžičkovej karte č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcovi kreditnú kartu s úverovým rámcom 900 €
a žalobca sa zaviazal platiť žalovanému štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €. Úroková sadzba
úveru predstavovala 23,76 % ročne, splatnosť štandardnej mesačnej splátky bola upravená v čl. V. ods.

1 Zmluvy, indikatívna RPMN v čl. V ods. 2 Zmluvy.

13. Medzi stranami bolo sporné najmä, či
- v zmluve je uvedená správna výška RPMN,
- zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.,

- veľkosť písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok spôsobujú jej neplatnosť,
- zmluva je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
- je daný nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi.14. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver
a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským
úverom. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné

mať zastabilizované vstupné údaje ako sú výška úveru, počet a výška splátky úveru, výška úroku a
poplatkov atď. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na
splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na
začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky

a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné
nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre
výpočet RPMN. V konaní pritom nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovi bol poskytnutý úverový
rámec - revolvingový úver, ktorý bol dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný. Súd poukazuje na znenie
zmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovaným,zktorejvyplývaokremidentifikačnýchúdajovúčastníkov
zmluvy aj predschválený úverový rámec vo výške 900 €, štandardná mesačná splátka vo výške 30 €,

štandardná úroková sadzba vo výške 1,98 % p.m. / 23,76% p.a.. Článok V. Vyhlásenie Klienta bod
2 uvádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, kde je do vzorca dosadená suma
900 € (výška úveru) s tým, že ak k čerpaniu dôjde 1.4.2011, počet splátok bude 51 po 30 €, pričom
posledná splátka bude mať výšku len 1,57 €. Ďalej celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť v
indikatívnom výpočte predstavuje sumu 1.471,57 €, náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú

571,57 € a RPMN činí 28,62 % s tým, že priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty sa nezverejňuje.
Tomuto postupu žalovaného pri vzniku zmluvného vzťahu so žalobcom nie je možné nič vytknúť a nie je
preto ani možné uzavrieť, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje
údaj o výške RPMN, alebo že táto je nesprávne uvedená. Tvrdenie žalobcu, že RPMN a konečná
splatnosť úveru v danom zmluvnom vzťahu absentovala preto nie je správne a nezodpovedá zneniu

zmluvy uzavretej medzi stranami. Iné ako indikatívne určenie výšky RPMN nebolo na počiatku tohto
zmluvného vzťahu možné, pretože revolvingový úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom
dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a
od nej sa odvíjajúci počet splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška atď.) sú preto v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladom pre určenie RPMN, nemožno

údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci revolvingový úver v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy určiť na celé obdobie trvania zmluvného vzťahu. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov však
vyplynulo, že je možné stanoviť výšku RPMN pre určitú modelovú (východiskovú) situáciu, vychádzajúc
z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu. Je možné vychádzať z výšky úverového
rámca, ako výšky poskytnutého úveru, výšky splátok, splatnosti každej splátky, výšky úrokovej sadzby,

základnej úverovej sadzby, na základe čoho je možné stanoviť konečný počet splátok a je možné
stanoviť celkové náklady spotrebiteľa pri čerpaní úveru. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti súd
uzatvára, že indikatívny výpočet RPMN v článku V. bode 2 zmluvy je dostačujúci, správny a s poukazom
na podstatu a charakter revolvingového úveru aj jediný možný.
15. K námietke žalobcu, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z.z., pretože zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. súd uvádza, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
veriteľa žiadať, aby v nich uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po
častiach samostatne vo väzbe na istinu úrok a poplatky. V zmysle ustálenej judikatúry k tejto otázke
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/98/2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017,

sp. zn. 3Cdo/56/2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017) nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Súd
v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia,
a.s., proti Kláre Bíróovej, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu

istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave (bod 74, tretí výrok). Súdny dvor je oprávnený podávať záväzný výklad všetkých ustanovení
práva EÚ. Judikatúra Súdneho dvora je pre členské štáty záväzná. Súdnym dvorom interpretované

ustanovenia „únijného práva“ musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo
bolizaloženépredvynesenímprejudiciálnehorozsudku.Prejudiciálnyrozsudoktedanemákonštitutívny,
ale len deklaratórny charakter (viď napr. Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s.I-411, bod 35; KühneaHeitz,
C-453/00, 13.1.2004, Zb. s.I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). S poukazomna všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami
neabsentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., výška štandardnej mesačnej
splátky 30 € je upravená v článku III. zmluvy označeného ako Podmienky úveru a preto nie je úver podľa

ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
16. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že veľkosť písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok spôsobujú
jej neplatnosť súd uvádza, že podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy platilo, že ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené
menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva

uzavretá v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Toto ustanovenie bolo doplnené do Občianskeho
zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z.z.) s účinnosťou od 1. júna 2010. Zákon tak zaviedol
absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť,
že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa vyhotovuje v písomnej forme, sú uvedené menším
písmomakoináčasťtakejtozmluvy,okremveľkostipísmapoužitéhoprinázvezmluvyaleboprioznačení
jej častí (článkov). Takto formulovaná požiadavka znamená, že veľkosť písma pri uvádzaní predmetu a

ceny sa bude porovnávať s tým typom písma, ktorý sa v zmluve v akejkoľvek časti použije ako najmenší.
V danom prípade predmet a cena v zmluve nie sú uvedené menším písmom ako iná časť tejto zmluvy
(s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí) čo znamená, že žalovaný nepostupoval v rozpore s ust.
§ 53c Občianskeho zákonníka účinným v čase jej uzavretia.

17. Pre úplnosť súd uvádza, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2014 doplnila ustanovenie §
53c o novú druhú vetu. V tejto vete sa rieši otázka veľkosti písma, aká musí byť použitá pri tvorbe
spotrebiteľských zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok, príp. iných dokumentov, ktoré

so spotrebiteľskou zmluvou súvisia. V § 53c sa odkazuje na úpravu vo vykonávacom predpise.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované nariadením vlády SR č. 141/2014
Z.z., účinným od 1. júna 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako
aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. V prípade použitia menšieho písma bude zmluva neplatná. Keďže
ale sporové strany uzavreli zmluvu dňa 27.6.2011, ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 1.6.2014 je na prejednávaný prípad neaplikovateľné. A i keď veľkosť písma v zmluve nie je
1,9 mm, text nie je písaný v nečitateľnej veľkosti a formáte.

18. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že zmluva uzavretá medzi stranami je neplatným právny úkonom
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že žalobca predmetné tvrdenie doplnil iba citáciou
zákonného ustanovenia bez toho, aby bližšie uviedol, v čom podľa neho nesúlad zmluvy s dobrými
mravmi spočíva. Tvrdenie žalobcu v tomto smere je teda len všeobecného charakteru. Dobré mravy

patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať,
či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané. Predstavujú pojem, ktorý nie
je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú
všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo
zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že

žiadne zo zmluvných ustanovení nevykazuje s ohľadom na vyššie uvedené kritéria rozpor s dobrými
mravmi. Navyše dodáva, že žalobca ako dlžník dňa 18.4.2011 v Mokranciach vyplnil Žiadosť o aktiváciu
Pôžičkovej karty Quatro Premium č. XXXXXXXXXX, ktorá bola písomným návrhom na uzavretie zmluvy.
Následne zástupca žalovaného dňa 27.6.2011 v Poprade návrh akceptoval. Zmluva teda v zmysle ust.
§ 43c ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nebola uzavretá dňa 18.4.2011, ako to žalobca v petite

I., II. a III. nesprávne uvádza. Návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu sú však totožné, návrh na
uzavretie zmluvy bol žalovaným prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. Súd preto
mal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle
zmluvných strán a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v zákonom požadovanej písomnej forme,
obsahujúcu základné ako aj osobitné náležitosti vyžadované zákonom.

19. K nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 € súd uvádza, že
ustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaupravujeprávospotrebiteľažiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, ato od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Tento
inštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymábyťpredovšetkýmprostriedkomochranynadoplnenieo

preventívne účinky pred diskrimináciou, pretože v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce. Nakoľko ale žalovaný
úspešne neuplatnil porušenie svojho práva, na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nebol
daný právny základ.

20. Záverom súd ešte dodáva, že v žalobe žalobca označil ako žalovaného subjekt, ktorý nebol v spore
pasívne legitimovaný, pretože so žalovaným označeným v žalobe (Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO : 35 923 130) žalobca nebol v úverovom vzťahu, z ktorého si
uplatňoval nároky v tomto konaní. Tento nedostatok sa „zhojil“ až tým, že spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. bola dňa 1.1.2018 vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa
zhodou okolností stal práve veriteľ podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2011.

21. Sumarizujúc skutočnosti uvedené v odsekoch 13. až 19. tohto rozsudku súd uzatvára, že žalobu
ako nedôvodnú zamietol, pretože
- z dôvodov uvedených v odseku 13. rozsudku indikatívny výpočet RPMN v článku V. bode 2 zmluvy
považoval dostačujúci, správny a jediný možný;

- z dôvodov uvedených v odseku 14. rozsudku v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami neabsentuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá by mala za následok, že úver je podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov;
- z dôvodov uvedených v odseku 15. rozsudku veľkosť písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok
nie sú v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy,

- z dôvodov uvedených v odseku 17. rozsudku zmluva nie je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, bola preukázaná existencia dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných
písomných prejavov vôle zmluvných strán, zmluva je platná, uzavretá v zákonom požadovanej písomnej
forme a obsahuje základné ako aj osobitné náležitosti vyžadované zákonom;
- z dôvodov uvedených v odseku 18. rozsudku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

žalobcovi nebol daný právny základ.

22. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa
s nimi osobitne zaoberať.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto súd rozhodol,
že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd
rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.