Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201377
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1719201377.12

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu DUO TEAM
s.r.o., so sídlom Moyzesova 40, 900 01 Modra, IČO : XX XXX XXX zastúpený spoločnosťou Pacalaj,
Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO : XX XXX XXX proti žalovanému
VIN. TECH s.r.o., so sídlom Holubyho 27, 902 01 Pezinok, IČO : XX XXX XXX zastúpený spoločnosťou
LAWS, s. r. o., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO : XX XXX XXX o zaplatenie

sumy vo výške 4.956,-eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy vo výške 3.504,58
eura takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:
Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 3.956 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
o schválení súdneho zmieru. Žalobca sa vzdáva práva na zaplatenie 1.000 eur istiny ako aj úroku z
omeškania z istiny. Žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.07.2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2019 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval právo žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 4.956,-eura s príslušenstvom a priznal
mu náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávok dodal
žalovanému objednané služby t. j. poskytol automobilovú dopravu, za takto poskytnuté služby žalovaný
na základe žalobcom vystavených faktúr doposiaľ nezaplatil a to faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa

15.08.2018, na sumu 1.740,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 12.09.2018, na sumu 360,-eur,
faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 12.09.2018, na sumu 120,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa
12.09.2018, na sumu 360,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 12.09.2018, na sumu 240,-eur,
faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 25.11.2018, na sumu 756,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa
25.11.2018, na sumu 264,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 28.11.2018, na sumu 312,-eur,
faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 16.12.2018, na sumu 240,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa

19.12.2018, na sumu 120,-eur, faktúru č. XXXXXXXX splatná dňa 29.12.2018, na sumu 180,-eur, faktúru
č. XXXXXXXX splatná dňa 30.12.2018, na sumu 516,-eur uhradená vo výške 252,-eur. Celkový dlh
teda predstavuje sumu vo výške 4.956,-eur. Žalovaný uhradil žalobcovi svoj dlh len čiastočne a to
dňa 11.01.2019 faktúru č. XXXXXXXX vo výške 252,-eur a na písomnú výzvu žalobcu zaplatil dňa
10.07.2019 faktúru č. XXXXXXX vo výške 624,-eur. Zostávajúcu časť dlhu žalovaný nezaplatil, a to ani
napriek opakovaným výzvam. Úrok z omeškania žalobca žiada v zákonnej výške a súčasne si uplatňuje

paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka vo výške 40,-eur.

2. Žalovaný sa súčasne vzájomnou žalobou zo dňa 01.10.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa
01.10.2019, doplnenou dňa 29.11.2019, domáha aby súd deklaroval povinnosť žalobcu zaplatiť mu
sumu vo výške 3.504,58 eura a priznal mu náhradu trov súdneho konania, čo odôvodnil tým, že žalobca

na základe objednávok žalovaného zabezpečoval pre žalovaného dopravu tovaru, pričom zavinením
žalobcu došlo dňa 19.07.2018 k dopravnej nehode. Na základe ústnej dohody sa žalobca zaviazalnahradiť skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorý bolo možné dôvodne očakávať, ak by ku nehode nedošlo v
súvislosti s dodaním tovaru pre dohodnutého odberateľa. Vzhľadom na to, že došlo k likvidácii poistnej
udalosti a k vyplateniu poistného plnenia vo výške 4.956,- eur zo strany spoločnosti Allianz - Slovenská

poisťovňa, a. s., čo bolo súčasne predmetom dohody strán sporu, žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje
náhradu ušlého zisku vo výške 2.478,- eur. Žalovaný si súčasne uplatňuje skladné vo výške 6.409,10
eura spojené so skladovaním neodobratého poškodeného tovaru, ktorý je na základe kúpnej zmluvy vo
vlastníctve žalobcu od 23.07.2018. Vzhľadom na špecifikované nároky si žalovaný uplatnil započítanie
pohľadávky voči nároku žalobcu vo výške 5.382,62 eura a na zaplatenie prevyšujúcej časti vo výške

3.504,58 eura žiada zaviazať žalobcu, táto pozostáva z nároku na skladné vo výške 1.026,58 eura a
nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 2.478,- eur.

3. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 23.06.2012 dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali
posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad
dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny

zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete
uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím
o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1

Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli,
nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške
náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.

5. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu

rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom
rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto
potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.

6. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok.
Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho
rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný
návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského
soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre

definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p.
(teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane
úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné
právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho
zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom

žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda
skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

7. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna
novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád

komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád,
Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama,
Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár,
1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán
sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne
autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu
hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež
meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od
01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda

nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna
dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou
súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho
zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstavaúčastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej
tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí
konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované

náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní
súdnehozmieru.Navyšesúdnyzmiermôžeprekračovaťpredmetkonania(J.HANDLAR:Zánikzávazku
dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V.
HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním
nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní

vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami,
pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku
zo žaloby.

8. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna

teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní
rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice
tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního
rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír
schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení

rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním
rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná
dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení
súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o

súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175
a 176, Cpj 141/80).

9. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým
nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.

10. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď
podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto
zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa

rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd
v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť
súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357

Civilného sporového poriadku).