Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201403
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4214201403.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : B., K.. K. Q..X..,

A.. R. X, E., IČO: XX XXX XXX, v konaní zast. advokátom JUDr. Gergelyom Pšenákom, M. R. Štefánika
30, Nové Zámky, proti žalovanému : R. &. F. L. K.. K. Q..X.., D. X/X, E., IČO : XX XXX XXX, v konaní
zast. advokátom JUDr. Robertom Schuchmannom, nám. M. R. Štefánika 6, Komárno o zapl. 11.669,17
eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6.201.- eur, spolu s 8 % ročným úrokom z
omeškania od 4.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti zaplatenia istiny v sume 5.468,17 eur a zvyšku úrokov z omeškania z a m i e t a .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) ako súd dovolací uznesením sp. zn.
5Obdo/73/2016-260, zo dňa 30.3.2017 rozsudok Okresného súdu Komárno z 29.4.2015, sp. zn.
4Cb/25/2014-146 a rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26.4.2016, sp. zn. 15Cob/122/2015-196 v časti,
ktorou potvrdil rozsudok Okresného súdu Komárno z 29.4.2015, sp. zn. 4Cb/25/2014-146 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uznesenie dovolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa

29.5.2017.

2. Žalobca, v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podal na
Okresný súd Komárno dňa 27.1.2014 žalobu („Návrh na vydanie platobného rozkazu“ zo dňa 18.1.2014)
v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume
11.669,17 eur s príslušenstvom a nahradil mu aj trovy konania. Predmet sporu bol vymedzený ako nárok
žalobcu voči žalovanému z titulu náhrady škody. Po zrušení rozsudkov súdu prvej inštancie, ako aj

odvolacieho súdu, žalobca zastúpený advokátom trval na podanej žalobe v pôvodnom rozsahu, pretože
na písomne podanom „Návrhu na zmenu žaloby“ zo dňa 17.7.2017, ktorým chcel rozšíriť predmet sporu
aj jeho rozsah na sumu 53.985,25 eur s príslušenstvom netrval tak, ako to vyhlásil na pojednávaní dňa
11.4.2018 jeho advokát v prítomnosti konateľa žalobcu.

3. Nakoľko NS SR zrušil v merite veci všetky predchádzajúce rozhodnutia súdov, súd prvej inštancie
prejednal znova celú vec. Konanie začalo za účinnosti OSP a nakoľko však dňa 1.7.2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) súd ďalej procesne
postupoval podľa tohto zákona. Podľa prechodných ustanovení CSP totiž platí, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1
CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470

ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

4. Žalobca podal dňa 27.1.2014 žalobu (č.l. 1 a 2 spisu), spresnenú podaním zo dňa 8.3.2014 (č.l. 16
spisu), v ktorej žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného na zaplatenie

istiny v sume 11.669,17 eur s príslušenstvom a nahradil mu aj trovy konania z titulu nároku na náhradu
škody. V dôvodoch žaloby poukázal na to, že žalovaný bol žalobcov zmluvný partner, pričom žalobca ako
vlastník prenajal žalovanému nebytové priestory v dome súp. č. XXX na adrese Ž. X, N. E., kde žalovaný
„poskytoval služby formou ručnej autoumyvárky“. Zmluva o nájme týchto priestorov bola uzavretá od
1.10.2010 na dobu neurčitú. V roku 2011 žalovaný užívanie v priestoroch domu súp. č. XXX ukončil a
z uvedených priestorov sa vysťahoval. Nakoľko nemal prechodne kam uložiť vysťahované zariadenie

ručnej autoumyvárne, žalobca mu umožnil uskladnenie zariadenia v areáli Ž. X, do objektu vo výstavbe
s názvom polyfunkčný dom, pričom tam mal byť postupne realizovaný aj zámer budúcej autoumyvárne.
Do tohto priestoru si žalovaný uskladnil na prechodný čas svoje vybavenie za dohodnutú odplatu za
skladovanie s tým, že keď bude objekt skladovania kolaudovaný a vložený do užívania, bude sa aj
on uchádzať o prenajatie týchto nových priestorov na jeho predmet činnosti. Na uskladnenie nebola

so žalovaným vyhotovená ani uzavretá žiadna zmluva. Kolaudácia objektu sa oddialila z dôvodu, že
žalovaný, ktorý tam mal svoje veci iba skladovať, nepriaznivo zasiahol do podstaty budovy, rozbil novú
podlahu a upevnil tam stroje a potrubia, podľa projektu zriadený elektrický rozvod prerobil v prospech
svojej potreby a začal bez súhlasu žalobcu priestory prevádzkovať ako autoumyváreň a pneuservis.
Novýobjektnebolzaevidovanývkatastrinehnuteľností,pretoženemalpovoleniekužívaniustavbyatým

pádom ani súpisné číslo budovy. Žalovaný užíval tento priestor v bezzmluvnom vzťahu a bez súhlasu
vlastníka na činnosť, ktorú v nej vykonával. Keďže na nový objekt nebola uzavretá žiadna zmluva, podľa
názoru žalobcu z tohto dôvodu tu absentuje aj inštitút jej vypovedania. Žalobca už v žalobe ďalej uviedol,
že na základe uvedeného a v záujme toho, aby žalobca mohol uviesť budovu do stavu, pripravenej ku
kolaudácii, pristúpil k potrebe vypratania objektu od nepovoleného pôsobenia v ňom treťou osobou, t.j.

žalovaným a jeho negatívnemu vplyvu, ktorým porušoval legislatívne i mravnostné zásady. Svojvoľným
a neprípustným užívaním žalobcovi, podľa jeho vyčíslenia, vznikla na objekte škoda vo výške 11.669,17
eur. Žalobca v žalobe, ako aj vo svojom procesnom útoku počas dokazovania tvrdil, že mu žalovaný
spôsobilškodu,ktorúvyčíslilv„Predsúdnejupomienky“zodňa3.12.2013(č.l.3až5spisu),pričomtýmto
listinným dôkazom definoval rozsah a výšku škody, ktorú si v predmetnom spore uplatňoval v celkovej

sume 11.669,17 eur. Z predmetného listinného dôkazu vyplýva, že škoda bola uplatnená nasledovne :
„ - rozbitie novej podlahy v časti objektu pre osadenie strojov a potrubia menovite vysokotlakových
potrubí, kompresorov a strojov pre pneuservis a ich uchytenie do podlahy vo výške 676.- eur,
- neoprávnené zásahy do novej elektroinštalácie a jej desanácie aj smerom k ďalším napojeným
odberateľom tejto služby vo výške 376.- eur,

- likvidácia starých autopneumatík v počte 500 ks vo výške 179.- eur,
- sklz kolaudačného konania objektu a tým aj ušlého zisku z prevádzkovania objektu (vrátane II. podlažia
budovy) vo výške 4.800.- eur,
- zanechanie akejsi služby skladovania sezónnych autopneumatík pre súkromné osoby vo výške 120.-
eur,

- upratovanie po stavebných zásahoch od hrubej nečistoty vo výške 50.- eur,
- neuhradenie faktúry č. U. za spotrebu elektrickej energie za 1-3/2013 vo výške 983,17 eur,
- neuhradený dohodnutý paušál za vodné - stočné od V/2011 do 8/2013 vo výške 2.700.- eur.
- za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom v areáli ponechaných motorových
vozidiel vrátane vlastného auta Renault megane vo výške 540.- eur,

- obmedzenie voľnej kapacity budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechaných strojov a zariadení pred
odstránením vo výške 465.- eur,
- za skladovanie predmetov uplatneného zádržného práva v rozsahu priestoru pre jedno os. mot. vozidlo
vo výške 780.- eur.“
V rámci dokazovania, po rozhodnutí dovolacieho súdu, žalobca doplnil dokazovanie predložením

znaleckého posudku č. 16/2017, zo dňa 17.7.2017, vypracovaného znalcom z odboru ekonomika
a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, Znaleckou organizáciou s.r.o.,
Hurbanovo, podľa ktorého rozsah a výška ušlého zisku z prenájmu nebytových priestorov žalobcu
bola určená v celkovej výške 2.159,41 eur mesačného zisku. Iba za rok 2015 (rozhodné posudzovanéobdobie v znaleckom posudku) to činí celkom sumu vo výške 25.912,92 eur. Žalobca však (ako to sám
niekoľkokrát počas dokazovania uviedol) neuplatňoval v rámci konania viac ako pôvodne žiadal priznať
v žalobe t.j. nerozšíril výšku uplatneného nároku v inom rozsahu a výške, ponechal pôvodnú istinu, v

snahe nekomplikovať ďalšie vedenie sporu. Žalobca poukázal na výsledky vykonaného dokazovania,
z ktorých podľa jeho názoru jasne vyplýva, že žalovaný nehnuteľnosť užíval protiprávne. Predložené
listinné dôkazy podľa jeho názoru potvrdzujú aj rozsah a výšku uplatnenej istiny (dokonca viac ako
mohol žiadať), pričom vypočutí svedkovia potvrdili, že žalovaný poškodil podlahu, urobil zmeny v
elektroinštalačnom vedení, užíval v spornom období nehnuteľnosť a tým aj dodávku pitnej vody, ako aj

elektrickej energie. Svedkovia počas dokazovania podľa jeho názoru potvrdili aj to, že v areály, ktorý
bol vo vlastníctve žalobcu parkovali vozidlá žalovaného cez noc a žalovaný uskladňoval v priestoroch
žalobcu kde taktiež nemal užívacie právo použité pneumatiky a pneumatiky na sezónne prezutia. V tejto
súvislosti žalobca predložil listinné dôkazy, písomné vyjadrenia, znalecký posudok a škodu, ktorú nebolo
možné určiť, preukázal z verejne dostupných zdrojov a od príslušných spoločností, ako aj verejných
orgánov.

5. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva,
spochybňoval všetky žalovaným predložené dôkazy, tak aj znalecký posudok, pričom bol toho názoru,
že predloženými listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami práve on preukázal neopodstatnenosť
záverov žalobcu, ale aj záverov znaleckého posudku a tak nedôvodnosť podanej žaloby. Žalovaný už

v odpore zo dňa 26.4.2014 (č.l. 29 až 34 spisu) vyjadril svoj nesúhlas a konkrétne sa vyjadril ku každej
položke uvedenej v Predsúdnej upomienke zo dňa 3.12.2013, ako aj priloženým dokladom uviedol
nasledovné skutočnosti :
„K rozbitiu podlahy pre osadenie strojov a potrubia menovite vysokotlakových potrubí, kompresorov a
strojov a ich uchytenie do podlahy vo výške 676. eur.

Žalovaný pre účely prevádzkovania pneuservisu zakúpil už uvedené zariadenia. Jedná sa o stroje
značnej hmotnosti, ktoré nie je potrebné uchytiť do podlahy, nebolo preto potrebné ani rozbíjať
podlahu ani viesť v podlahe žiadne potrubia. Používali sa vysokotlakové potrubia, ktoré boli uchytené
jednoduchými úchytkami na stene, pričom na objekte nevznikla žiadna škoda. Žalobcom vyčíslené
opravy sú nepodložené a neexistujúce.

K neoprávneným zásahy do novej elektroinštalácie a jej „desanácie“ smerom k ďalším odberateľom tejto
služby vo výške 376. eur.
Žalovaný nezasahoval do elektroinštalácie žiadnym spôsobom, ani v prenajatých priestoroch. Vyčíslené
opravy sú nepodložené.
K likvidácii starých autopneumatík v počte 500 kusov vo výške 179.- eur.

Žalovaný po obdržaní výzvy o vypratanie postupne vysťahoval svoj inventár a dňa 10.9.2013 boli
odvezené prenajatým úžitkovým vozidlom všetky staré autopneumatiky v počte 100 - 120 kusov. Tieto
boli odvezené pracovníkmi žalovaného B. C. a O. M..
Ku sklzu kolaudačného konania objektu a tým ušlého zisku z prevádzkovania objektu (vrátane 2.
podlažia budovy) vo výške 4.800.- eur.

Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že polyfunkčný objekt žalobcu nie je kolaudovaný, keďže tento
mu bol prenajatý ako kolaudovaný a to na základe ústnej zmluvy tak, ako je uvedené v texte odporu.
Pokiaľ došlo k akýmkoľvek sklzom pri kolaudácii na týchto sa žalovaný nepodieľal. Jedná sa o ničím
nepodložené tvrdenie.
K zanechaniu akejsi služby skladovania sezónnych autopneumatík vo výške 120.- eur.

Žalovaný žiadne autopneumatiky pre súkromné osoby v polyfunkčnom objekte nezanechal, nakoľko po
jeho vyprataní takéto v polyfunkčnom objekte neboli. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie.
K upratovaniu po stavebných zásahoch od hrubej nečistoty vo výške 50.- eur.
Žalovaný tvrdil, že žiadne stavebné zásahy prevedené neboli a preto nemohlo byť vykonané ani žiadne
upratovanie. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie.

K neuhradeniu faktúry č. F0 XXXX/XX za spotrebu elektrickej energie 1-3/2013 vo výške 983,17 eur.
Žalovaný k tejto položke uviedol, že k faktúre za uvedené obdobie sa nemôže vyjadriť, nakoľko táto mu
doručená nebola avšak je zaujímavá z hľadiska tvrdení žalobcu výška fakturovanej sumy za obdobie 3
mesiacov - 983,17 eur, keď priestory podľa neho boli užívané za účelom skladovania.
K neuhradenému dohodnutému paušálu za vodné - stočné od V/2011 do VIII/2013 vo výške 2.700.- eur.

Žalovaný k tejto položke uviedol, že medzi zmluvnými stranami nikdy nebol dohodnutý žiadny paušál
z titulu vodného a stočného.
Ku položke za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom v areáli ponechaných
motorových vozidiel vo výške 540.- eur.Žiadna zmluva o odplate za parkovanie dohodnutá nebola, rovnako ani stráženie a monitorovanie.
Stráženie a monitorovanie objektu tak ako uvádza vo svojej žalobe nie je zabezpečené a preto pre
žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca voči nemu uplatňuje túto škodu.

K obmedzeniu voľnej kapacity budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechaných strojov a zariadení pred
odstránením vo výške 465.- eur.
Žalovaný k tejto položke uviedol, že k žiadnym obmedzeniam kapacity budovy žalobcu by nemuselo
dôjsť za predpokladu, ak by žalobca neodmietal vydanie vyššie uvedených zariadení a strojov, ktoré
bezdôvodne zadržiava a odmieta ich žalovanému vydať, čím mu spôsobuje škody on.

K položke za skladovanie predmetov uplatneného zádržného práva vo výške 780.- eur.
Žalovaný sa vyjadril zhodne ako k položke č.10.“
V ďalšom konaní podľa názoru žalovaného nebolo preukázané, že by došlo k rozbitiu novej podlahy
a zásahom do elektroinštalácie zo strany žalovaného. Tak isto podľa jeho názoru nedošlo k likvidácii
starých autopneumatík, skladovaniu sezónnych autopneumatík a monitorovaniu kamerovým systémom
v areáli zo strany žalobcu, ani k upratovaniu po stavebných zásahoch, ktoré by súviseli s činnosťou

žalobcu. Paušál za vodné a stočné podľa názoru žalovaného nebol zaplatený na základe uzatvorenej
dohody medzi stranami sporu, podľa ktorej ho nebude uhrádzať z dôvodu žalobcom využívaných
rôznych dohodnutých výhod. V niektorých prípadoch podľa názoru žalovaného škoda, ktorú označil
a pomenoval žalobca, ani neexistuje. Žalovaný namietal aj to, že by žalobcovi vznikla resp. mohla
vzniknúť škoda neskolaudovaného objektu dňa 3.7.2012, pretože podľa jeho názoru si ju spôsobil

žalobca sám, pretože nemal zabezpečené žiadne doklady o predpísaných skúškach, ani vyjadrenia
dotknutých orgánov, ktoré by boli potrebné na skolaudovanie stavby. Čo sa týka zádržného práva na
niektoré predmety, ktoré zadržal žalobca k tomu uviedol žalovaný, že podľa jeho názoru neexistujú
podmienky ani právny titul pre uplatnenie zádržného práva, naopak jemu spôsobil žalobca značnú škodu
v hodnote aspoň 9.000.- eur od septembra 2013 až doteraz.

6. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 266 ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 ObZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav

vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

7.Nazákladevyššieuvedenýchacitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,ženazákladeichvýkladu
je možné ustáliť, kto je nositeľom práv a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý mohol
byť uzatvorený medzi subjektmi obchodného vzťahu. Na zistenie uvádzaných skutočností je potrebné
ozrejmiť okolnosti uzatvárania zmluvy, ako aj to, kto uzatváral zmluvu a v akom rozsahu mal oprávnenie

zmluvu uzatvárať, resp. koho vlastne jeho konanie s poukazom aj na obsah právneho úkonu zaväzovalo.
Skúmanie týchto skutočností resp. okolností v spoločnom kontexte je potrebné aj z dôvodu, že sami o
sebe nemôžu spôsobiť (ne)vymáhateľnosť pohľadávky, zánik záväzku, prípadne neplatnosť zmluvy, ak
nemožno nielen z označenia účastníkov, ale aj z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom podľa
§ 34 a nasl. OZ a § 266 a nasl. ObZ zistiť, kto bol vlastne účastníkom zmluvy, kto bol nositeľom práv

a povinností z predmetného právneho vzťahu. Potom je nutné prihliadnuť na všetky zistené skutkové
okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy.Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 40 a nasl.). Obchodný zákonník
upravuje len niekoľko málo odchýlok a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom
zjednodušiť a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch.

8. Občiansky zákonníka rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov a to :
· z právnych úkonov, najmä zo zmlúv (dvojstranné alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne
úkony)
· zo spôsobenej škody (§ 420 a nasl.)

· z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.)
· z iných v zákone uvedených skutočností (v práve záväzkovom, v práve vecnom, v práve dedičskom
atď.).

9. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový
priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nebytové priestory sa prenajímajú
na účely, na ktoré sú stavebne určené.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zmluva musí mať písomnú formu

a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak
nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s
ktorýmihospodáribytováorganizáciazaloženánárodnýmvýborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov ak zmluva neobsahuje náležitosti

podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nájomca je oprávnený užívať
nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nájomca je povinný uhrádzať
náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

10. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č.: XXXX zast. plochy - dom s.č. XXX vo výmere
603 m2, ktorá sa nachádza na adrese Ž. X N. E. a dal do nájmu žalovanému v zmysle Zmluvy o
nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v
nadstavbes.č.XXXnebytovépriestoryocelkovejvýmere129,5m2(ďalejiba„starénebytovépriestory“),

kde žalovaný poskytoval služby - čistenie interiéru a exteriéru motorových vozidiel. Zmluva o nájme
„starých nebytových priestorov“ bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.10.2010. V roku 2011 malo dôjsť
podľa názoru žalobcu k ukončeniu nájmu a to tak, že žalovaný sa z predmetných priestorov vysťahoval a
nakoľko nemal kde odložiť svoje stroje a zariadenia, umožnil mu ich uskladniť v tzv. „nových nebytových
priestoroch“. Podľa vyjadrenia žalobcu však išlo iba o uskladnenie aj preto, že tento objekt mal slúžiť

iba ako sklad. Žalovaný počas dokazovania naopak tvrdil, že na pokyn žalobcu sa presťahoval do
tzv. „nových nebytových priestorov“, ktoré boli vedľa „starých nebytových priestorov“ a že k ukončeniu
nájomného vzťahu tým nedošlo, došlo iba k zmene v predmetu nájmu. Nájom pokračoval až do konca
augusta roku 2013, kedy „nové nebytové priestory“ musel s poukazom na výzvu na vypratanie opustiť.

11. Počas konania bolo podľa názoru súdu (vyplýva to aj zo záverov rozhodnutia NS SR) preukázané,
že žalovaný v rozhodnom čase nemal so žalobcom písomne uzatvorenú nájomnú zmluvu, v ktorej
by bol predmetom nájmu tzv. nový nebytový priestor na adrese Železničná 4, v Komárne. Zároveň
neexistuje ani písomný dôkaz o tom, že by bolo došlo ku zmene predmetu nájmu v pôvodne uzatvorenej
nájomnej zmluve zo dňa 30.6.2008, ktorá bola uzatvorená s účinnosťou od 1.7.2008 na dobu neurčitú

na tzv. starý nebytový priestor na adrese Železničná 4, v Komárne. Predmetná nájomná zmluva zo dňa
30.6.2008 sa mohla meniť iba písomne na základe súhlasných prejavov účastníkov zmluvy (článok VIII.
bod 2 zmluvy). K predloženiu listinného dôkazu o takejto zmene nájomnej zmluvy v rámci dokazovania
nedošlo, ani zo strany žalobcu, ani zo strany žalovaného. Takýto listinný dôkaz, s poukazom aj na
tvrdenia oboch sporových strán, ale aj podľa záverov súdu, ani neexistuje. Nesporne počas dokazovania

bolo síce preukázané, že účastníci tohto sporu viedli rokovania ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy
na predmetné tzv. nové priestory. Po určitých rokovaniach, absentovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy v
písomnej forme, čo spôsobuje podľa názoru súdu záver, že s poukazom na kogentné ustanovenie § 3
ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, takáto nová zmluva o nájme nebytovýchpriestorov teda platne uzatvorená nebola a rozhodne nemožno ustáliť záver, že by bolo došlo ku
zmene podmienok pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Uvedený stav nekonvaliduje (v súlade s
právnym názorom NS SR) ani preukázateľne prejavená vôľa žalovaného uzatvoriť zmluvu o nájme

predmetných nebytových priestorov, ale ani to, že v roku 2011 sám konateľ žalobcu do nového objektu
žalovaného vpustil a umožnil mu tam podnikať, čo bolo preukázané okrem tvrdenia žalovaného aj
výpoveďou svedkyne Z. N., ktorá to potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom. Podľa názoru súdu
(vyplýva to aj z rozhodnutia NS SR t.j. uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo/73/2016, zo dňa 30.3.2017) však
svedecká výpoveď nemôže nahradiť písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, preto súd dospel k

záveru, že v predmetných priestoroch podnikal resp. prevádzkoval svoju živnosť bez riadne uzatvorenej
zmluvy t.j. neoprávnene. Žalobca, po opustení jeho priestorov žalovaným a zistení určitých škôd, aby
vyriešil situáciu s otázkou náhrady spôsobenej škody, zaslal žalovanému „Oznámenie o zadaní škody
k vyčísleniu“, zo dňa 30.8.2013, v ktorom mu oznámil, že zadal na odborné vyčíslenie škodu, ktorú
mu mal spôsobiť a definoval rozsah spôsobenej škody. Neskôr mu zaslal aj „Predsúdnu upomienku“
zo dňa 3.12.2013, v ktorej vyčíslil v peniazoch škodu a oznámil žalovanému, že ju bude vymáhať.

Tieto listinné dôkazy žalobca predložil súdu už spolu s podanou žalobou. Okrem faktúr, pokladničných
dokladov a iných listinných dôkazov, žalobca predložil súdu počas dokazovania aj Znalecký posudok
č. 16/2017, ktorým žalobca preukazoval rozsah a výšku škody, najmä však ušlý zisk. Žalobca taktiež
počas dokazovania predložil súdu fotodokumentáciu, ktorá podľa jeho názoru tiež preukazovala rozsah
ním definovanej škody.

12. Podľa § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 757 ObZ pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 374 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle
od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by
povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku
záväzku túto prekážku predvídala.
Podľa § 374 ods. 2 ObZ zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana

bola v omeškaní splnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
Podľa § 374 ods. 3 ObZ účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
Podľa § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 ObZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa § 381 ObZ namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

13. Z vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zodpovednosť za škodu
upravená v ustanoveniach § 373 až 386 ObZ sa vzťahuje iba na škodu, ktorá bola spôsobená porušením
povinnosti zo záväzku. Ustanovenie § 757 ObZ však rozširuje aplikáciu ustanovení o náhrade škody aj
na škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených ObZ. Ustanovenie o zodpovednosti za škodu

sa použije aj na škodu spôsobenú porušením povinností uvedených v I. a II. časti ObZ. Ak však povinný
poruší povinnosti stanovené iným právnym predpisom, zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, ak iný
právny predpis neustanovuje inak.14. Z písomne podaného návrhu žalobcu vyplývalo, že žalobca žiadal, aby mu žalovaný nahradil
škodu, ktorú mu mal spôsobiť v rozsahu, ktorú špecifikoval samostatným podaním tzv. „Predsúdnou
upomienkou“. Počas dokazovania potom predložil znalecký posudok, ktorým preukazoval to, že mu

žalovanýspôsobiltým,že„...porušilzákon,keďzačalprevádzkovaťsvojuživnosťbezriadneuzatvorenej
nájomnej zmluvy“ (str. 10 uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo/73/2016, zo dňa 30.3.2017) aj ušlý zisk.

15. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú :
· porušenie právnej povinnosti - protiprávny úkon,

· vznik a existencia škody,
· príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
· zavinenie,
· a v obchodných veciach predvídateľnosť škody.

16. Z citovaného ustanovenia § 415 OZ je zrejmé, že každý je povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho

konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť
sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie.
Rovnako s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 2 druhá veta ObZ možno skonštatovať,
že uvedená generálna prevencia sa vzťahuje i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov.

17. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu
spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vzniknutou škodou. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď
odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo

odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako
ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu
alebo trvajúcemu útoku.

18. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné

objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy
sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo

účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu,
ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škodou na veci sa
podľa Obchodného zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu
na to, z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

19. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo
k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom
na obvyklý chod vecí. Ušlý zisk je teda zisk, ktorá by bola poškodená strana dosiahla, keby nenastala
škodná udalosť t.j. porušenie povinnosti. Ušlý zisk a jeho výšku musí preukázať poškodená strana.

20. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08
zo dňa 1.3.2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná
súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť

predvídateľná. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý
uvádza,žektoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnýnahradiťškodutýmspôsobenú
druhej strane.

21. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda
ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právona jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého

tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť
pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. S poukazom na vyššie uvedené predpoklady je nutné
konštatovať, že uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu na strane žalovaného boli počas
dokazovaniapreukázané,pričomvýškaškody,ktorámalažalobcovivzniknúťvzhľadombolapreukázaná
predloženými listinnými dôkazmi, ako aj znaleckým posudkom (ušlý zisk) a to vo výrazne väčšom

rozsahu ako bola samotná žaloba podaná. V tejto súvislosti súd opätovne pripomína, že zo strany
žalobcu už počas dokazovania nedošlo k rozšíreniu žaloby, pričom súd nemohol nad rámec žalobného
petitu priznať vyšší nárok než bol uplatnený. Ten kto si náhradu škody uplatňuje, musí teda uviesť rozsah
škody, pokiaľ si uplatňuje náhradu škody v peňažnej forme a musí uplatnený nárok riadne vyčísliť.
Pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením
záväzku alebo inej právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj ušlého zisku. Táto podmienka je splnená,

pokiaľ porušenie záväzku je priamou príčinou škody, ktorá mala za následok vznik škody v danom
prípade, a bez tejto príčiny by škoda nevznikla.

22. Na základe výsledkov dokazovania, možno teda ustáliť záver, že žalovaný porušil právnu povinnosť,
vykonal také protiprávne konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom t.j. žalovaný neoprávnene

užíval nehnuteľnosti žalobcu s tým, že mu spôsobil škodu a ušlý zisk.
Žalobca však preukázal iba časť výšky škody, ktorú si v tomto konaní uplatnil, ako aj príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj ušlým ziskom a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo
zvyšnejčastivšakžalobcanepreukázalnajmädôvodnosťskutočnejvýškyuplatnenejškodyavtejtočasti
súd jeho žalobu zamietol. Tu treba pripomenúť, že pre priznanie náhrady škody nestačí iba všeobecné

či konkrétne tvrdenie, že tu škoda je t.j. existuje, ale je potrebné bezpečne preukázať jej skutočnú výšku
a rozsah a to dôkazmi, pričom dokazovanie týchto skutočností jednoznačne zaťažuje žalobcu, ide o jeho
dôkazné bremeno.
Súd podľa jednotlivých položiek, ktorými žalobca definoval uplatnenú náhradu škody dospel k
nasledovnému záveru :

K položke č. 1 : Rozbitie podlahy pre osadenie strojov a potrubia menovite vysokotlakových potrubí,
kompresorov a strojov a ich uchytenie do podlahy vo výške 676.- eur.
Žalobca tvrdil, že poškodenie podlahy bolo spôsobené pracovnými strojmi žalovaného, čo potvrdili
aj svedkovia (prasknutie podlahy svedok Z. F.). Predložením faktúry (č.l. 17b spisu), ako aj
fotodokumentácie (č.l. 28 až 62 spisu) žalobca preukázal výšku škody t.j. že za práce, dodaný materiál

a vykonané ďalšie súvisiace úkony, za rozbitie novej podlahy v časti objektu pre osadenie strojov
a potrubia t.j. vysokotlakových potrubí, kompresorov a strojov pre pneuservis a ich uchytenie do
podlahy zaplatil sumu vo výške 676.- eur spoločnosti P. K..Q..X.., M. K., ktorá tieto práce, materiál a
vykonané ďalšie súvisiace úkony vykonala a dodala, ako aj to, že ich bolo potrebné vykonať z dôvodu
odstránenia spôsobenej škody. Žalobca oznámil žalovanému zistený stav a to listom zo dňa 30.8.2013,

pričom žalovaný túto skutočnosť namietal až po podaní žaloby na súd. V tomto smere boli podľa
názoru súdu protichodné výpovede svedkov nepodstatné, pretože uvedené skutočnosti boli podchytené
fotodokumentáciou. Nakoľko však žalovaný v rozhodnom čase protiprávne užíval uvedené priestory,
používal v objekte stroje a zariadenia, ktoré škodu mohli spôsobiť, nesie zodpovednosť za vznik tejto
škody aj preto, že neoprávnene užíval predmetný objekt.

K položke č. 2 : Neoprávnené zásahy do novej elektroinštalácie a jej „desanácie“ smerom k ďalším
odberateľom tejto služby vo výške 376.- eur.
Uvedené opravy bolo potrebné a nutné vykonať, čo potvrdil aj konateľ žalobcu, ale aj svedkovia (opravu
elektriny svedok R. S., problémy s elektrinou Z. F.) pričom opravu realizovala taktiež spoločnosť P.
K..Q..X.., M. K. tak, ako to vyplýva opätovne aj z listinného dôkazu (č.l. 17b spisu). V tomto smere boli

podľa názoru súdu protichodné výpovede svedkov taktiež nepodstatné, pretože uvedené skutočnosti
bolipodchytenétaktiežfotodokumentáciou.Nakoľkovšakžalovanývrozhodnomčaseprotiprávneužíval
uvedené priestory, znova platí, že nesie zodpovednosť aj za vznik tejto škody, ktorú musel žalobca
odstraňovať na vlastné náklady potom, čo žalovaný opustil predmetný objekt.
K položke č. 3 : Likvidácia starých pneumatík v počte 500 kusov vo výške 179.- eur.

Odvoz a likvidáciu starých pneumatík realizoval podľa listinných dokladov živnostník A. E., pričom z
listinného dôkazu (výdavkový pokladničný doklad č.l. 17a spisu) vyplýva, že žalobca mu zaplatil sumu
179.- eur, ktorú si preto taktiež dôvodne uplatnil ako náhradu škody. Táto skutočnosť vyplýva aj z
fotodokumentácie(najmäč.l.63a64spisu),ktorejobjektívnarealitadôkazmi,ktorébybolžalovanýsúdupredložil, vyvrátená nebola. Svedkovia (Z. F. a R. S.) taktiež potvrdili, že staré použité, opotrebované
pneumatiky žalovaný uskladňoval v predmetných priestoroch.
K položke č. 4 : Sklz kolaudačného konania objektu a tým vznik ušlého zisku z prevádzkovania objektu

(vrátane 2. podlažia budovy) vo výške 4.800.- eur.
Túto položku žalobca preukázal predložením znaleckého posudku č. 16/2017, zo dňa 17.7.2017,
vypracovaného znalcom z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie
podnikov, Znaleckou organizáciou s.r.o., Hurbanovo, podľa ktorého rozsah a výška ušlého zisku z
prenájmu nebytových priestorov žalobcu bola určená v celkovej výške 2.159,41 eur mesačného zisku.

Iba za rok 2015 (rozhodné posudzované obdobie v znaleckom posudku) to činí celkom sumu vo výške
25.912,92 eur. Nakoľko si žalobca uplatnil oveľa nižšiu výšku ušlého zisku, súd dospel k záveru, že túto
sumu je možné žalobcovi priznať v celom rozsahu.
K položke č. 5 : Zanechanie akejsi služby skladovania sezónnych autopneumatík pre súkromné osoby
vo výške 120.- eur.
Žalovaný aj napriek tomu, že uvádza, že neskladoval sezónne pneumatiky pre súkromné osoby, zostal

iba pri tomto tvrdení. Naopak z fotodokumentácie (č.l. 62 spisu) predloženej žalobcom vyplýva, že sa v
predmetnom objekte nachádzali pneumatiky, ktoré boli označené rôznymi značkami a teda je logické, že
tam boli skladované zrejme určitú dobu. Tomuto záveru nasvedčuje aj tvrdenie žalobcu, že po opustení
predmetných priestorov žalovaným, boli postupne vydávané rôznym osobám, čím pre žalobcu vznikla
taká činnosť, ktorú by nebol vykonával v prípade, ak by žalovaný nebol zanechal v predmetnom objekte

pneumatiky na skladovanie pre súkromné osoby. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia (R. S. a Z. F.).
K položke č. 6 : Upratovanie po stavebných zásahoch od hrubej nečistoty vo výške 50.- eur.
Nakoľko podľa názoru súdu položky č. 1 a č. 2 boli dôvodne uplatnené a upratovanie priestorov po
vykonaných prácach bolo potrebné vykonať a žalovaný v rozhodnom čase protiprávne užíval uvedené
priestory, nesie zodpovednosť aj za vznik škody, ktorú musel žalobca odstraňovať, preto je logické, že

aj náklady upratovania sú v príčinnej súvislosti so škodou a aj túto položku súd žalobcovi uznal ako
dôvodne uplatnenú. V súvislosti s preukázaním toho, že suma 50.- eur bola skutočne vyplatená B. D.,
žalobca súdu predložil aj listinný dôkaz, ktorý to dokazuje (výdavkový pokladničný doklad č.l. 18a spisu)
t.j. ide o náhradu škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s odstránením jej následkov. Žalobca predložením
listinných dôkazov (č.l. 515 až 522 spisu) dokladoval, že výška tejto položky náhrady škody je určená

bežnou sumou resp. cenou, takže aj podľa názoru súdu pri uplatnení tejto náhrady ide o primeranú cenu
a to aj v primeranej výške.
K položke č. 7 : Neuhradenie faktúry č. U. za spotrebu elektrickej energie za 1-3/2013 vo výške 983,17
eur.
Vrámcikonanianebolizostranyžalobcupredloženétaképodkladyvrámcidokazovania,ktorébypresne

špecifikovali výšku tejto časti škody. V tomto smere preto obstojí obrana žalovaného ak tvrdí, že pri
refakturácii je potrebné preukázať spotrebu vykazovanú elektromerom (ak elektromer existoval), pričom
je z tohto hľadiska nezanedbateľné aj to, že počas dokazovania bolo preukázané, že v rozhodnom
období v predmetnom objekte elektrickú energiu odoberali aj iní nájomcovia. Potom v takomto prípade
musí byť aj fakturácia spotreby elektrickej energie (alebo refakturácia spotreby elektrickej energie)

presne a jasne určená. Pre určenie výšky škody totiž nestačí tvrdenie, že škoda existuje, ale je potrebné
ju aj presne vyčísliť, aby nedošlo na druhej strane k bezdôvodnému obohateniu.
K položke č. 8 : Neuhradený dohodnutý paušál za vodné - stočné od V/2011 do 8/2013 vo výške 2.700.-
eur.
Výpoveďami svedkov (R. S. a Z. F.) bolo preukázané, že vodu na umývanie áut čerpal žalovaný jednak

zo studne, ktorá bola majetkom žalobcu, ale aj z verejného, mestského vodovodu, ktorý spravovala
spoločnosť KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s. Komárno. V tomto smere však
taktiež obstojí obrana žalovaného ak tvrdí, že ak sa žalobca odvoláva na uzatvorenú dohodu medzi
sporovými stranami, je predovšetkým potrebné preukázať jej uzatvorenie a predložiť ju. Ak však takáto
dohoda nebola uzatvorená, čo sám žalobca spochybnil svojím tvrdením, potom je súd toho názoru, že

tu absentuje špecifikácia výšky uplatnenej škody, ako základného atribútu pre jej priznanie.
K položke č. 9 : Náhrada za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom v areáli
ponechaných motorových vozidiel vrátane vlastného auta Renault megane vo výške 540.- eur.
Žalobca, okrem svojho tvrdenia, že objekt bol strážený a monitorovaný kamerovým systémom,
nepredložil súdu konkrétne vyčíslenie výšky a rozsahu tejto časti škody, na základe ktorého by bolo

možné určiť skutočnú výšku spôsobenej škody, čím by tu bol základ pre jej priznanie. V tomto prípade
dôkazné bremeno presného vyčíslenia výšky škody zaťažuje žalobcu. Nakoľko táto položka neobsahuje
presné vyčíslenie skutočnú výšku škody t.j. podklad pre jej priznanie, preto ju nie je možné priznať anititulom náhrady škody a ani titulom prípadného ušlého zisku (viď. aj odkaz na odsek 18. odôvodnenia
tohto rozsudku).
K položke č. 10 : Za obmedzenie voľnej kapacity budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechaných

strojov a zariadení pred odstránením vo výške 465.- eur,
Počas dokazovania žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, ale ani žiadnym
hodnoverným dôkazom, že by bolo došlo k naplneniu obsahu takto uplatnenej položky. Taktiež nebola
preukázaná príčinná súvislosť s prípadnou škodou a špecifikácia výšky a rozsahu uplatnenej škody,
súdu v tomto smere dôkazy predložené neboli.

K položke č. 11 : Za skladovanie predmetov uplatneného zádržného práva v rozsahu priestoru pre jedno
os. mot. vozidlo vo výške 780.- eur.
Počas dokazovania podľa názoru súdu nebolo preukázané, že uplatnenie zádržného práva zo strany
žalobcu bolo dôvodné, pretože neexistovali na to žiadne zákonné predpoklady. V zmysle § 151s ods. 1
OZ platí, že kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú
pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne

alebo ľstivo odňatú. V rozhodnom čase žalobca nemal predovšetkým splatnú peňažnú pohľadávku voči
žalovanému a preto nemal nárok svojvoľne veci zadržiavať. Preto v tomto smere je potrebné súhlasiť
s názorom žalovaného, že podmienky na strane žalobcu v čase uplatnenia zádržného práva splnené
neboli.

23. Nakoľko žalovaný nesie zodpovednosť za škodu resp. ušlý zisk, súd žalobe po vykonaní
dokazovania, na základe dôkazov vykonaných a predložených v súlade aj s názorom dovolacieho súdu,
v časti uvedených ako položky č. 1 až č. 6 vyhovel, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie v tejto
časti boli splnené a preukázané všetky atribúty náhrady škody (uvedené v odseku 15. odôvodnenia tohto
rozsudku), ako aj rozsah a výška škody. Vo zvyšnej časti uvedenej ako položky č. 7 až č. 11 súd žalobu

zamietol, pretože nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
resp. nemal preukázanú dôvodnosť uplatnenej výšky skutočnej škody, ktorú mal žalobca preukázať
počas dokazovania.

24. Súd pri právnom posúdení veci resp. hmotnoprávnom posúdení veci použil predovšetkým v

odsekoch 6., 9. a 12. odôvodnenia tohto rozsudku citované zákonné ustanovenia a to v súlade aj s
právnou argumentáciou oboch strán konania, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom
rešpektoval právny názor v časti porušenia právnej povinnosti žalovaným, vyslovený v rozhodnutí
dovolacieho súdu.

25. Podľa § 365 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ (účinného od 15.1.2009) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a žalobcovi

priznal úroky z omeškania až od podania žaloby na súd, pretože dospel k záveru, že žalovaný sa dostal
s náhradou škody a ušlého zisku (v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel) do omeškania, až po podaní
žaloby na súd dňa 27.1.2014, nakoľko žalobca počas dokazovania nepredložil súdu žiaden dôkaz (v
spise sa takýto doklad nenachádza) o tom, že by žalovanému doručil predsúdnu upomienku a žalovaný
ju relevantne odmietol. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania, súd žalobu taktiež zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ods. 1 CSP ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v predmetnom spore determinuje ustanovenie § 255

ods. 2 CSP, pričom žalobca s poukazom na vysúdenú sumu istiny bol úspešný v 53,14 % žalovaného
nároku a neúspešný v 46,86 % žalovaného nároku. Matematicky po zaokrúhlení 53,14 % trov nahradí
žalovaný žalobcovi a 46,86 % trov žalobca žalovanému s tým, že oboje sa navzájom odpočíta. Žalovaný
tak nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi 6,28 % trov, čím súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania s poukazom aj na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.