Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207806
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318207806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne :

K.. C. Č., narodená dňa XX.XX.XXXX, F. H. Č.. XX, F., zastúpená JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom,
so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 949 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 949 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od
16.11.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 18.12.2018, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 949 eur s
príslušenstvom.

2. V žalobe tvrdila, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, I., so sídlom
Tomášikova 46, Bratislava, jej bola spôsobená škoda a žalovaný, ako pasívne legitimovaný subjekt,
jej oznámil, že ju neuspokojí. Prvým nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie sp.zn. I. zo dňa

XX.XX.XXXX., ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky v jej vlastníctve v prospech spoločnosti Národná
diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“). Toto rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti.
Za druhé nezákonné rozhodnutie považuje rozhodnutie sp.zn. I., ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie
konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán
verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania
sa ani nezmienil, napriek tomu, že si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho
konania uplatnila náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne

preukázala a vyčíslila. Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo
odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe jej podnetu zrušené z
dôvodu jeho nezákonnosti a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a
výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný dňa 16.11.2018 oznámil žalobkyni, že jej nárok na náhradu
škody neuspokojí. Žalobkyňa je toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci (existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a

príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím). Uplatňuje si nárok na náhradu škody
spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré jej vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané
nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie.Žalobkyni, ako poškodenej, vznikla v konaniach, v ktorých došlo ku vydaniu nezákonných rozhodnutí,
ako aj v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, škoda v celkovej výške 949 eur,
spočívajúcavnákladochnatrovyprávnehozastúpeniaadvokátomvpredmetnýchsprávnychkonaniach,

ako aj v nákladoch vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom konaní. Žalobkyňa uvádzala,
že vo vyvlastňovacom konaní bol zo strany NDS predložený znalecký posudok, kde bola stanovená
hodnota pozemkov na 4,25 eur /m2, pričom znalecké posudky ňou zabezpečené stanovili hodnotu
vyvlastňovaných pozemkov na 67,28 eur /m2, je teda zjavné, že zabezpečenie znaleckých posudkov
bolo potrebné a účelné.

3. Ako dôkazy označila rozhodnutie XX.XX.XXXX, odvolanie zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie zo
dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o zastavení vyvlastňovacieho konania zo dňa XX.XX.XXXX, podnet
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie zo dňa
XX.XX.XXXXX, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX,
odpoveď žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, vyúčtovanie znalečného, faktúry za poskytnuté právne

služby.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že každý
účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do konania, keď toto právo využije, tak
za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať. Ku náhrade trov

právneho zastúpenia uviedol, že účastník konania nemá zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený
advokátom, pokiaľ využije služby právneho poradenstva, urobí tak na základe vlastného uváženia.
Trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania
znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. Ak sa účastník
konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym

zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Poukázal na to, že predpokladom nároku
na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody
je nevyhnutná a to bez zreteľa na to či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia,
alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z

hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká
zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz
jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Žalovaný má
za to, že príčinou vzniku tvrdenej škody bolo dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne predkladať dôkazy
a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady je povinná sama

znášať. Podľa neho nie sú splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody, keďže neboli splnené
procesné podmienky, nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní, v rámci
predbežného prerokovaná bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody. Podľa jeho názoru žalovaná
nesplnila podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, nepreukázala vznik samotnej škody,
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami. Potvrdil, že

žalobkyňa sa na neho obrátila so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
celkovej výške 1.310,58 eur, čo je však iná suma, akej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní.

5. Žalobkyňa sa vyjadrila, uviedla, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako
príslušný orgán, predbežne prerokovalo jej nárok na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými

rozhodnutiami, pričom v písomnom oznámení o neuspokojení nároku žiadnym spôsobom nenamietalo
skutočnosť, že ide o uplatnenie náhrady škody spôsobenej dvoma nezákonnými rozhodnutiami. Navyše
ministerstvo konštatovalo, že v danom prípade bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady
škody z titulu rozhodnutí okresného úradu, oboch zrušených pre rozpor so zákonom. Uplatneniu
nároku na náhradu škody z dvoch nezákonných rozhodnutí v konkrétnom prípade nikdy nebránili a v

súčasnosti ani nebránia žiadne zákonné dôvody, nakoľko ide o nezákonné rozhodnutia vydané tým
istým orgánom verejnej moci (Okresným úradom Bratislava, I.), obe rozhodnutia boli vydané v tom istom
správnom konaní (spis. zn. I.), obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania
(navrhovateľ vyvlastnenia NDS, vlastník vyvlastňovaných pozemkov je ona), pričom obe nezákonné
rozhodnutia boli zrušené pre ich nezákonnosť práve ministerstvom. Uplatňovanie celej škody v jednom

predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj v jednom sporovom konaní je správnym
a zákonným postupom, preto neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa sa nemôže v zmysle zákona domáhať
uhradenia nižšej škody než bola predbežne prerokovaná. V opačnom prípade by došlo k nezákonnému
popretiu dispozičného oprávnenia žalobcu v sporovom konaní. Tvrdenie, že náklady spojené s právnymzastúpením účastníka správneho konania si znáša zastúpený účastník správneho konania a tieto
náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle
zákona o zodpovednosti za škodu nemá oporu v príslušných zákonných predpisoch a navyše jej aj

v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobkyňa je presvedčená, že tvrdenie ministerstva o
tom, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale je ňou jej dobrovoľné rozhodnutie
predkladaťdôkazyadaťsaprávnezastúpiťvsprávnomkonaní,nemávprávnomštátemiesto,jeústavne
neudržateľné a je v priamom rozpore s princípmi dobrej verejnej správy v duchu európskeho štandardu
všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy. Žalobkyňa záverom vyjadrenia

opätovne uvádzala, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci.

6. Žalovaný sa v duplike vyjadril, uviedol, že trvá na námietke, že riadne predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody je procesnou podmienkou na uplatnenie nároku na súde, čo v tomto prípade nebolo
splnené, a teda neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby. Poukázal na ustanovenie §

31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa neho Správny poriadok je na rozdiel od
súdneho konania založený na solidarite úhrady trov konania, ak sa účastník konania alebo zúčastnená
osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba,
ktorá sa dala zastúpiť. Zotrval na tom, že nie sú ani splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody
podľa zákona, neboli splnené procesné podmienky (nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch

samostatných konaní, v rámci predbežného prerokovaná bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody)
a neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody (vznik samotnej škody, príčinnú
súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami), preto žiadal žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.

7. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“).

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným
rozhodnutím.

9. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

10. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

12. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolotrestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ustanovenia § 18
ods. 3 zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov

konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

13. V spore nebolo sporné, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. I. zo dňa XX.XX.XXXX
o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobkyne bolo na odvolanie žalobkyne zrušené rozhodnutím
žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

14. Nebolo sporné ani to, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. I. zo dňa XX.XX.XXXX
o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany
navrhovateľa vyvlastnenia NDS bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, tiež na základe podaného opravného prostriedku žalobkyne. V odôvodnení
rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že okresný úrad je povinný pri novom prejednaní veci opätovne

rozhodnúť o zastavení uvedeného vyvlastňovacieho konania a zároveň rozhodnúť o žiadosti o náhradu
trov konania zo dňa XX.XX.XXXX.

15. Nebolo sporné, že Okresný úrad Bratislava listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni oznámil, že
na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS bolo konanie

zastavené a podľa Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise. O trovách úrad
nerozhodoval, návrhu na náhradu trov konania, podľa neho, nebolo možné vyhovieť. Žalobkyňa podala
aj podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania. O náhrade trov rozhodnuté nebolo.

16. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa sa listom zo dňa XX.XX.XXXX obrátila na žalovaného so

žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný jej listom zo dňa XX.XX.XXXX. oznámil,
že nárok na náhradu škody neuznáva.

17. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody z
dvoch samostatných rozhodnutí, z dvoch konaní a podľa neho si mala uplatniť právo na náhradu

škody z každého konania samostatne a teda nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby
podľa zákona. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Žalobkyňa odvodzuje náhradu škody z jedného
konania, týmto konaním je konanie o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne,
pričom bolo nesporné, že obe rozhodnutia vydané v tomto konaní boli zrušené, nič na tom nemení ani
skutočnosť, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu.

18. Žalovaný ďalej namietal, že neboli splnené predpoklady na uplatnenie nároku, nakoľko žalobkyňa
si uplatnila v tomto spore inú sumu ako uviedla v návrhu na predbežné prerokovanie. Ani s touto
argumentáciou sa súd nestotožňuje. Nebolo sporné, že žalobkyňa sa listom zo dňa XX.XX.XXXX
obrátila na žalovaného so žiadosťou o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, citovala obe rozhodnutia a domáhala sa zaplatenia škody spolu vo výške
1.310,58 eur. Žalovaný v odpovedi na jej list konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna
z požiadaviek pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia boli zrušené pre rozpor so
zákonom. Namietal iba neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami a vznikom škody. Podľa
názorusúdujenažalobkyni,čisavsúdnomkonaníbudedomáhaťrovnakejvýškyškodyakopožadovala

v návrhu na predbežné prerokovanie, alebo si uplatní menšiu výšku. Je to jej legitímne právo, je v plnej
dispozícii žalobkyne v akom rozsahu si bude vzniknutú škodu od zodpovednostného subjektu v súdnom
konaní vymáhať a preto podmienku prerokovania nároku na náhradu škody súd považoval za splnenú.

19. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom
koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu
(poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí
preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.

20. Žalobkyňa si v tomto konaní v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami uplatňuje náhradu škody
pozostávajúcu z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času za vypracovanieznaleckého posudku K. a to v celkovej sume 355 eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 594
eur (66 eur x 9 úkonov právnej služby) v celkovej výške 949 eur.

21. Nakoľko súd dospel k záveru existencie nezákonných rozhodnutí, preskúmaval existenciu príčinnej
súvislosti so vznikom uplatnenej škody.

22. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi

nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak
bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti (C.). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere

príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo
bývalo došlo.

23. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami
a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Je nepochybné, že ak by nebolo začalo konanie o

vyvlastnení, žalobkyňa by nemala potrebu sa v ňom brániť, nenastala by situácia, že by potrebovala
právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich práv a nebolo by potrebné ani dokazovanie preukazujúce
hodnotu predmetných nehnuteľností. Žalobkyni konanie o vyvlastnení a vydané nezákonné rozhodnutia
v rámci tohto konania vyvolalo potrebu obstarania právnych služieb a s tým súvisiace náklady. Súd preto
malzapreukázanúpríčinnúsúvislosťmedzivydanýminezákonnýmirozhodnutiamiavzniknutouškodou.

24. Súd považoval žalobu za dôvodnú, žalobkyňa preukázala zákonné podmienky na priznanie nároku
na náhradu škody.

25. Čo sa týka výšky škody, tú súd nepovažoval za spornú. Žalobkyňa ju preukázala listinnými dôkazmi

už pri podaní žaloby a žalovaný ju v priebehu sporu žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd považoval
za preukázané, že žalobkyni tieto výdavky skutočne vznikli, náklady konania neboli vysporiadané v
predmetnom správnom konaní, žalobkyni nebola náhrada trov správneho konania priznaná. Vynaložené
náklady súd zároveň považoval za účelne vynaložené a preto dôvodne uplatnené v tomto spore. Súd
preto zaviazal žalovanému ku zaplateniu vyčíslenej škody vo výške 949 eur.

26. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník,
ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa oznámenia o
neuspokojení nároku na náhradu škody, súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej
výške 5 % p.a. od 16.11.2018 (po oznámení o neuspokojení nároku) až do zaplatenia.

27. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je
úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd zaviazal žalovaného ku náhrade trov konania
v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.