Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/18/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320201042
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2021:5320201042.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu:
H.. D. Š., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XXXX proti žalovaným: 1/ N. D., rod. Š., nar. X.X.XXXX,
XXX XX B. XXX, 2/ Š. T., rod. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XXXX, 3/ I. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX,
XXX XX B. XX, 4/ I. K., rod. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XXX, 5/ N. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX,
XXX XX M. XXXX, 6/ Ľ. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX H. XX, 7/ N. C., rod. C., nar. X.X.XXXX,
D. T. Ž. XXX, XXX XX W. T. Ž., 8/ D. Š., rod. C., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XXXX, 9/ N. Y., rod. C.,
nar. X.X.XXXX, XXX XX B. XXX, 10/ I. Š., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XXXX, 11/ I. G., rod. G.,
nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. XXX, 12/ N. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XX, 13/ N. S., 14/
Ž. Š. I., rod. F. I., 15/ M. S., 16/ Š. C., 17/ N. C., 18/ D. C., žalovaní 13/ - 18/ neznámi, zast. Slovenský
pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 , v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosti CKN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 129 m2, CKN XXXXX/XX - orná
pôda o výmere 612 m2, CKN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 270 m2 vytvorené geometrický plánom
Ing. Z. U., Geodetické práce, O.. Y. XXX, XXX XX Č., IČO: XX XXX XXX identické s časťami parciel
katastrálneho územia B. zapísanými na LV č. XXXX, ako parcela č. EKN XXX - orná pôda o výmere 359
m2, EKN č. XXX - orná pôda o výmere 988 m2, EKN č. XXX - orná pôda o výmere 612 m2 patria do
výlučného vlastníctva žalobcu H.. Š. D., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXXX, občana SR.

II. Žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným 1/ - 18/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.3.2020 žalobca D. Š., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX (po zmene strán konania žalobca syn H..
D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXXX) podali žalobu, že nehnuteľnosti CKN XXXXX/XX - orná
pôda o výmere 129 m2, CKN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 612 m2, CKN XXXXX/XX - orná pôda o
výmere 270 m2 vytvorené geometrický plánom V.. Z. U., Geodetické práce, O.. Y.R. XXX, XXX XX Č.,
IČO: XX XXX XXX identické s časťami parciel katastrálneho územia B. zapísanými na LV č. XXXX, ako
parcela č. EKN XXX - orná pôda o výmere 359 m2, EKN č. XXX - orná pôda o výmere 988 m2, EKN
č. XXX - orná pôda o výmere 612 m2 patria do výlučného vlastníctva žalobcu H.. Š. D., rod. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXXX, občana SR.

2. Skutkový základ uplatneného nároku bol v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach v nadväznosti na §
132 ods. 1, 2, 3 CSP uvedený nasledovne: Nehnuteľnosti boli v prírodne reálne rozdelené na základe
reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pred 1. svetovou vojnou. Reálnej
deľbe zodpovedajú novovytvorené parcely CKN tvoriace predmet sporu. Pôvodný žalobca D. Š., nar.
XX.XX.XXXX nehnuteľnosti zdedil po svojej matke W. Š., rod. I., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom B.
XX, ktorá zomrela XX.X.XXXX (osvedčenie o dedičstve 10D/172/2015, Dnot 240/2015). W. Š., rod. I.

nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou č. 3986/1931 zo dňa 30.9.1931 spolu so svojou sestrou Z. G.,
rod. I. od N. I. a manželky I. I., rod. C. a N. Y., rod. I.. Nový žalobca nadobudol totožné nehnuteľnosti ako
syn od svojho otca (H.. D. Š., nar. XX.X.XXXX od otca D. Š., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX) na základe
darovacej zmluvy V673/2021 zo dňa 23.3.2021, teda v priebehu súdneho konania.

3. Žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach uviedli: Všetci žalovaní uviedli, že súhlasia so žalobou,
súhlasia s tým, že výlučnými vlastníkmi sú žalobcovia na základe reálnej deľby, dedenia, darovania.
Nerobili si nárok do sporných nehnuteľností. Týmito výpoveďami mal súd preukázané, že ako právni
nástupcovia pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov majú vedomosť a ide teda o dôkaz, že
v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a tak isto týmito
výpoveďami mal preukázané, že dlhodobo vydelené nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia
žalobcov a následne žalobcovia. Týmito výpoveďami taktiež mal súd preukázané aj to, že aj ostatní
majú svoje pozemky reálne vydelené v iných lokalitách. V opačnom prípade by si robili nároky do
nehnuteľností žalobcov. Bolo týmito výpoveďami preukázané, že žalobcovia a ich právni predchodcovia
sami užívali nehnuteľnosti, s nikým sa o úrodu nedelili a nikto zo spoluvlastníkov si nerobil nároky do
sporných nehnuteľností počas celej doby užívania. Nečinnosť niektorých žalovaných nemožno pripísať
ako negatívny dôkaz v neprospech žalobcov, vzhľadom ku koncentračným lehotám podľa § 167 CSP,
v ktorých boli povinní sa vyjadriť. Na neskôr produkované tvrdenia a návrhy preto súd neprihliada a
sami svojou nečinnosťou spôsobili, že na ich prípadný nesúhlas nebude možné v budúcnosti prihliadať,
preto aj u žalovaných, ktorí sa nevedeli vyjadriť alebo sa nevyjadrili, súd vychádzal zo záveru, že
nevzniesli konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporovali určenie konkrétneho vlastníckeho práva v prospech
žalobcov, čo je možné vyhodnotiť v prospech žalobcov. Nemožno nečinnosť strán konania vyhodnotiť
v neprospech žalobcov.
4. Je zrejmé z identifikácie v geometrickom pláne, že sporné nehnuteľnosti sú identické s časťami
parciel EKN XXX - orná pôda o výmere 359 m2, EKN č. XXX - orná pôda o výmere 988 m2, EKN
č. XXX - orná pôda o výmere 612 m2, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie B.. Z toho je
zrejmé, že parcely EKN boli pred zápisom parciel EKN po ROEP-e parcelami PKN rovnakých čísel XXX,
XXX, XXX. Tým mal súd preukázané, že pozemnoknižní spoluvlastníci boli v pozemnoknižnej vložke
zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, napriek tomu, že minimálne od roku 1950 užívali už
nehnuteľnosti na základe skutočnej deľby a držby. Reálne rozdelené nehnuteľnosti mali pozemnoknižní
spoluvlastníci v skutočnej držbe minimálne od roku 1950 do vzniku evidencie nehnuteľností (EN),
teda do roku 1964. 1964 - 1950 = 14 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že od zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva reálnou deľbou a držbou do zamapovania reálne vydelených a užívaných nehnuteľností
ubehla doba minimálne 14 rokov nerušeného užívania reálne vydelených nehnuteľností, ohraničených
prírodnými hranicami, medzami. V čase vzniku evidencie nehnuteľností boli takto reálne vydelené,
nerušene užívané nehnuteľnosti zamapované mapami EN pred THM. Mapy EN pred THM preukazujú,
že pozemnoknižné parcely ako celok boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov a
zamapované mapami EN pred THM. Došlo teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
k celku = k celým pozemnoknižným parcelám a nielen k časti celku reálnou deľbou, zámenami do
roku 1950, ideálne spoluvlastníctvo neexistovalo, bolo zrušené a vyporiadané faktickou deľbou. Len
vo formálnej rovine naďalej boli evidované ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine
od roku 1950 bol každý zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom časti pozemnoknižných parciel s
rovnakými ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi a s rovnakými spoluvlastníkmi, preto reálna deľba sa
netýkala len pozemnoknižných parciel PKN XXX, XXX, XXX, ale všetkých pozemnoknižných parciel
zapísaných v rovnakej pozemnoknižnej vložke, v rovnakých podieloch na totožný okruh spoluvlastníkov.
Z evidenčných listov právnych predchodcov žalobcov tak vyplýva, že majú evidované parcely EN pred
THM, ktoré sú identické s novovytvorenými nehnuteľnosťami vytvorenými geometrickým plánom čo
do hraníc, uhlov, výmery a zároveň sú identické s časťami pozemnoknižných parciel, z ktorých boli
vytvorené reálnou deľbou v prírode (aktuálne parcely EKN).

5. Z vyjadrenia katastra nehnuteľností v Čadci (čl. 96) vyplýva, že na základe predbežnej identifikácie
sporné nehnuteľnosti CKN XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX sú predbežne identické s parcelami EN
pred THM XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX. Na presné priradenie parciel EN pred THM k
parcelám CKN je potrebné posúdenie súdneho znalca. Geometrický plán spolu so žalobou je ku dňu
podania žiadosti, teda ku dňu 20.10.2020, zapísateľný v katastri nehnuteľností, teda rozsudok by bol k
tomuto dňu vykonateľný. Z tohto vyjadrenia taktiež vyplýva, že v 50. rokoch minulého storočia prebehlo v
katastrálnom území B. mapovanie JEP (jednotná evidencia pozemkov) podľa reálnej deľby (užívania) v
prírode. Neoddeliteľnou súčasťou tohto vyjadrenia sú mapy EN pred THM, z ktorých vyplýva, že parcely

EN pred THM XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX sú identické s novovytvorenými parcelami
CKN. Reálne existovali a boli zamapované podľa prírodných hraníc, medzí, deľby (mapy EN pred THM
čl. 97 a nasl. súdneho spisu).

6. Sporné nehnuteľnosti CKN XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX podľa vyjadrenie katastra (čl. 96) sú
predbežne identické s parcelami EN pred THM, ktoré vznikli a boli zamapované po reálnej deľbe, a to
č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX.

7. Z evidenčného listu č. 128 na W. Š. je preukázané, že na ňu boli evidované parcely EN pred THM,
ktoré jej boli ako pozemnoknižnej spoluvlastníčke pri deľbe pozemnoknižných spoluvlastníkov reálne
vydelené, preto ich má na evidenčnom liste ako užívateľka zaevidované, a preto aj boli tieto parcely
EN pred THM zamapované mapami EN pred THM v evidencii nehnuteľností na geodézii. Ide o parcely
EN pred THM na evidenčnom liste č. 128 W. Š.: XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,
XXXXX.

8. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva reálne vydelených nehnuteľností pre W. Š., rod. I. (žena D.
Š.) a Z. G., rod. I. (žena M. G.), B. Č.. XXX, bola aj kúpnopredajná zmluva 6433/31 od N. I. so ženou
I., rod. C. a N. Y.Á., rod. I. (čl. 16 spisu). Odpredali z pozemnoknižnej vložky 603, poradové číslo 1
pod B56 na meno odpredávateľov vedený celý podiel W. Š., rod. I., tejto odpredávajú odpredávatelia
ďalej v zárubku Y. 3 kúsky ornej zeme „T. H.“, „C. K.“. Tento záznam sa nachádza aj v pozemkovej
knihe, pozemnoknižná vložka č. 32 (čl. 106 spisu), kde je uvedená kúpna zmluva 6433/31 z 19.11.1931.
Ide o záznam z tohto času o zaknihovaní, ale samotná kúpna zmluva je zo dňa 1.10.1931. Je teda
zrejmé, že pozemnoknižnou spoluvlastníčkou sa stala W. Š., rod. I., žena D. Š.. Je teda zrejmé, že ako
pozemnoknižná spoluvlastníčka W. I. získala už reálne vydelené nehnuteľnosti na základe reálnej deľby
podľa rozhodnutia R 911/32 (nadobúdací titul podľa § 132 Občianskeho zákonníka „iná skutočnosť“).

9. Reálnu deľbu súd mal preukázanú aj tým, že všetci žalovaní ako právni nástupcovia pôvodných
pozemnoknižných spoluvlastníkov mali svoje reálne vydelené nehnuteľnosti v iných lokalitách a výlučne
sami tieto nehnuteľnosti využívali, brali z nich úrodu, nikto si nerobil nároky do ich nehnuteľností, rovnako
ako oni si nerobili nároky na užívanie, resp. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam právnych predchodcov
žalobcov.

10. Aktualizovaným geometrickým plánom mal súd preukázané, že ide o technický podklad pre zápis
vlastníckeho práva v prípade, ak súd žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovie. Zabezpečenie
vykonateľnosti zapísateľnosti rozsudku a všetkých náležitostí žaloby, teda aj vykonateľnosti
zapísateľnosti rozsudočného návrhu v žalobe spolu s geometrickým plánom, je právna povinnosť
žalobcu, ktorý je „pánom sporu“. Z vyjadrenia katastrálneho úradu v Čadci (čl. 96) vyplýva, že rozsudočný
návrh spolu s geometrickým plánom je ku dňu 20.10.2020 (ku dňu podania žiadosti) zapísateľný v katastri
nehnuteľností, teda rozsudok je k tomuto dňu vykonateľný.

11. Z identifikácie geometrického plánu mal súd zároveň preukázané, že sporné nehnuteľnosti vytvorené
geometrickým plánom sú totožné s časťou parciel EKN XXX, XXX, XXX zapísaných na LV č.
XXXX, katastrálneho územia Oščadnica. Porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na uvedené parcely
na listoch vlastníctva s okruhom strán konania uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že je
splnená podmienka nerozlučného okruhu strán konania. Okruh strán konania je zhodný s okruhom
spoluvlastníkov (ich právnych nástupcov) zapísaných na jednotlivých listoch vlastníctva katastrálneho
územia obce Oščadnica (§ 77 ods. 1 CSP).

12. Žalovaní, ktorí sa vyjadrili na pojednávaní, resp. písomne, výslovne žiadali, aby ich súd nevolal
na ďalšie pojednávanie. Súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. S poukazom
na skutočnosť, že súd nemá nad mieru primeranú pomerom zaťažovať súdnymi spormi účastníkov
a svedkov, ktorých sa bezprostredne konanie netýka (§100 ods. 1 CSP), v nadväznosti na § 177
ods. 2 písm. b) CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných, ktorí už boli vypočutí, ktorí sa
písomne vyjadrili k veci a v neprítomnosti žalovaných, ktorí boli riadne predvolaní, ani sa nevyjadrili, ani
sa neospravedlnili, ani sa nedostavili na pojednávanie. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.7.1992 sp. zn. 1 Cdo/28/1992 a judikát RC 40/1993, podľa ktorého sa
nemôže domáhať procesného porušenia - odňatia možnosti konať pred súdom iný účastník konania

(strana konania) než ten, ktorého sa táto okolnosť dotýka (súd poukazuje aj na § 45 Spravovacieho
poriadku pre okresné a krajské súdy).

13. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu
Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v
pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak
v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú
na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym
rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku
do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva
bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného
rozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do
pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci
určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe,
prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto
dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

14. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho
práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového
spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu
k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.

15. Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 228 ods. 1
CSP). Preto aj keď rozhodnutie 911/1932 bolo vydané na základe znaleckého posudku ako jedného
z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia 911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť.
Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť
použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý môže subsumovať pod rozhodnutie
911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Ktoré dôkazy súd vykoná, rozhodne súd.
Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa § 132 ods. 1 CSP strany
konania sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú strany konania, ale len za splnenia
zákonnej podmienky podľa § 185 ods. 2, 3 CSP. Ide o možnosť, teda právo a nie povinnosť súdu.
Uvedené ustanovenia zákona nenahrádzajú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobcov (§ 132
ods. 1, 2, 3 CSP) a ostatných strán konania.

16. Podľa § 186 ods. 2 CSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

17. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd.

18. Podľa § 206, § 207 ods. 1, 2 CSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov na návrh strany konania znalca.

19. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

20. Súd dospel k záveru, že na posúdenie v tomto konkrétnom prípade nie sú potrebné odborné
znalosti, preto nenariadil dokazovanie znalcom. Taký návrh nevzniesli strany konania. Väčšina známych
žalovaných súhlasila s tým, že v dávnej minulosti bola deľba. Podľa § 186 ods. 2 CSP, § 215 ods. 1, 2 CSP
súd založil svoj záver na zhodnom tvrdení týchto strán konania. Týmto dôkazom spolu s ďalšími dôkazmi
(listinné dôkazy) mal súd dostatočne preukázanú deľbu celých pozemnoknižných parciel v prírode.

21. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

22. V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k
pozemnoknižnej parcele. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov -
žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN (EN pred THM) jednotlivo. Z toho logicky vyplýva,
že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery
pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN,
ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN čo do výmery
menšou parcelou ako bola pôvodná pozemnoknižná parcela (a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať
v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci budú vybavovať vlastnícke právo k reálne
vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, treba posúdiť z hľadiska celej pozemnoknižnej parcely, ku ktorej sa podiely
jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali, a to ku dňu zrušenia a vyporiadania reálnou
deľbou.

23. V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu
podľa § 217 ods. 1 CSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcelám EKN (predtým PKN) alebo
tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN a teda či v dôsledku zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti,
ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na liste
vlastníctva na parcelu EKN, z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní
len formálne.

24. Parcely EKN boli na list vlastníctva zapísané na základe výsledkov ROEPu. K tvrdenému zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti (do roku 1950), dávno pred vznikom parciel
EKN a pred ich zápisom na LV. V tomto konaní je preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo
do roku 1950. V tom čase neexistovali parcely EKN vytvorené ROEPom, ale parcely PKN zapísané
v pozemkovej knihe. Súd bol povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov, ktoré
platili ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode, približne do roku 1950, namiesto
parciel EKN existovali pozemnoknižné parcely. Nielen z výpovede žalovaných mal súd preukázané,
že pozemnoknižné parcely boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov, ale takýto záver
mal súd preukázaný aj porovnaním pozemnoknižnej mapy s mapou EN pred THM. Z porovnania
vyplýva, že mapa EN pred THM zamapovala reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely v prírode podľa
prírodných hraníc - medzí. Tým mal preukázaný záver, že pozemnoknižná parcela bola podelená na
parcely EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom (právnym
predchodcom žalobcov, ale aj žalovaným, resp. ich právnym predchodcom). V pozemnoknižných
vložkách na pozemnoknižné parcely nie sú zapísané len sporné pozemnoknižné parcely PKN, ale aj
iné pozemnoknižné parcely. Ku všetkým tam zapísaným pozemnoknižným parcelám pozemnoknižní
spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parcely EKN) mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá
aj výške podielov zapísaných na liste vlastníctva na jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych
predchodcov.

25. Z uvedeného mal súd preukázané, že v čase deľby, vzhľadom k rovnakému okruhu
pozemnoknižných spoluvlastníkov, k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške
podielov, nedochádzalo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom,
že by všetci pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len zo spornej pozemnoknižnej
parcely PKN. Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali
medzi všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých
podieloch. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel
len v spornej pozemnoknižnej parcele PKN (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje
podiely v iných pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval
výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo.
Niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali (predali, darovali a
pod.). Skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci ku dnešnému dňu nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej
pozemnoknižnej parcele PKN, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, neznamená, že k
deľbe nedošlo a že ich právnym predchodcom ich spoluvlastnícky podiel v reálnej rovine nebol vydelený.

26. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku
1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia
911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené
zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej
minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa navrhovateľky získala k
vydelenej nehnuteľnosti vlastnícke právo (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „... iných skutočností
ustanovených zákonom“).

27. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch
rôznych nadobudacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Keď teda súd dospel k záveru,
že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním
právneho titulu vydržania vlastníckeho práva. Aj keď prechod vlastníckeho práva dedením prebiehal vo
formálnej rovine (v dedičských rozhodnutiach) v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, v hmotnoprávnej
rovine išlo o prechod vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam (od r. 1950) vo výlučnom
vlastníctve. Reálnou deľbou získala nehnuteľnosti právna predchodkyňa žalobcov W. Š., rod. I., ktorá
je aj zapísaná na pozemnoknižnej vložke č. 32 (čl. 99 spisu, čl. 106 spisu) pod por. č. 41 ako
pozemnoknižná spoluvlastníčka na uvedené pozemnoknižné parcely XXX (roľa pod močárkom), PKN
XXX (roľa pod močárkom), PKN XXX (roľa pod močárkom), t. č. po ROEP-e sú to parcely EKN č. XXX,
XXX, XXX. W. Š., rod. I. teda získala vlastnícke právo reálnou deľbou podľa R 911/32 do roku 1950
na základe právneho titulu podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka „... iná skutočnosť“, a to bez
skúmania ďalšieho právneho titulu vydržania (podľa R 911/32 bola preukázaná deľba v prírode do roku
1950, ktorá sa týkala celých PKN parciel a všetkých PKN spoluvlastníkov a dlhodobé, nerušené užívanie
vydelených parciel). Následne žalobca D. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX získal vlastnícke právo
od W. Š., naposledy B. XX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, dedením podľa § 132 Občianskeho zákonníka
na základe dedičského rozhodnutia 10D/172/2015 (čl. 13 spisu) a pôvodné dedičské konanie D 273/87 a
7D/77/2006. Z uvedeného dedičského rozhodnutia je preukázané, že D. Š., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX,
okrem iného, zdedil na základe LV č. XXXX, katastrálne územie Oščadnica sporné nehnuteľnosti EKN
č. XXX, XXX, XXX, z ktorých časťami sú identické sporné nehnuteľnosti reálne vyjadrené geometrickým
plánom ako CKN XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX. Na základe kúpnej zmluvy V 673/2021 zo dňa
23.3.2021 sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností jeho syn H.. D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX,
ktorý na základe tejto darovacej zmluvy bol zapísaný ako vlastník na LV č. XXXX, katastrálne územie B..
Aj keď zdedili vo formálnej rovine len ideálne spoluvlastnícke podiely, v hmotnoprávnej rovine zdedili
reálne vydelené nehnuteľnosti svojich právnych predchodcov, ktoré ďalej nerušene a dobromyseľne
užívali. Je teda daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP na určenie, že žalobcovia sú
výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Ten spočíva v práve žalobcov na zosúladení nesprávneho
formálneho stavu zápisu ich vlastníckeho práva (spoluvlastníci) so správnym hmotnoprávnym stavom
vlastníctva (výluční vlastníci). Je to nevyhnutné pre ich právnu istotu, možnosť disponovať s celým
predmetom vlastníctva (§ 123 Občianskeho zákonníka. Zosúladiť treba nesprávny formálny stav so
správnym hmotnoprávnym stavom a nie opačne.

28. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom v roku 2005. Geometrický
plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne
vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým
zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. Čo do
určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje
vznik vlastníckeho práva v minulosti.

29. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva, že parcely EKN sú v spoluvlastníctve
tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobcom sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého,
faktického, nerušeného užívania vydelených nehnuteľností (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192
CSP). Preukázali, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je teda daný naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, na zosúladení skutočného
hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva.
Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri zápise parciel
EKN na list vlastníctva v rámci ROEPu. Napriek tomu, že parcely EKN (predtým PKN) boli v dávnej
minulosti reálne podelené, v ROEPe tieto nehnuteľnosti zapísali do stavu pred deľbou, teda do stavu

spoluvlastníckych podielov, čím, podľa názoru súdu, došlo takýmto spôsobom k odňatiu vlastníckeho
práva vlastníkom, ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zamapovaná.
Skutočnosť, že vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá
platnej právnej legislatíve v čase socializmu, kedy nemohli byť zapísaní skutoční vlastníci na listy
vlastníctva k parcelám EN pred THM vzhľadom k obmedzeniu výmery, ktorú v tom čase vlastník
mohol vlastniť, ktorá v tom čase mohla byť predmetom vlastníctva. Preto podľa zákona o evidencii
nehnuteľností tieto nehnuteľnosti boli vedené v užívacom stave napriek tomu, že v hmotnoprávnej rovine
išlo o vlastníkov reálne vydelených nehnuteľností.

30. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti katastrálne
územie B.: CKN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 129 m2, CKN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 612
m2, CKN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 270 m2 vytvorené geometrický plánom V.. Z. U., Geodetické
práce, O.. Y. XXX, XXX XX Č., IČO: XX XXX XXX identické s časťami parciel katastrálneho územia
Oščadnica zapísanými na LV č. XXXX, ako parcela č. EKN XXX - orná pôda o výmere 359 m2, EKN
č. XXX - orná pôda o výmere 988 m2, EKN č. XXX - orná pôda o výmere 612 m2 patria do výlučného
vlastníctva žalobcu H.. Š.Y. D., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXXX, občana SR.

31. Na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení, na zosúladení hmotnoprávneho
stavu vlastníctva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam s formálnym stavom spoluvlastníctva na listoch
vlastníctva podľa § 137 písm. c) CSP.

32. Úspešnou stranou konania je žalobca. Podľa § 255 ods. 1 CSP by mu patrila plná náhrada trov
konania proti žalovaným. Náhradu trov konania nežiadal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Aj v opačnom prípade by súd bol aplikoval ust. § 257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa. Za
neusporiadaný stav vlastníctva nemôžu žalovaní, ani žalobca. Žaloba je však podaná v záujme žalobcu,
preto je v jeho záujme znášať aj vzniknuté trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.