Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011288
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3116011288.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému C. C. pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa
02. júna 2021 odvolanie obžalovaného C. C. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. augusta
2020, sp.zn.4T/85/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.08.2020, sp.zn.4T/85/2016 bol obžalovaný C. C. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 03.08.2015 v čase približne o 17:00 hod. bez súhlasu majiteľa domu preskočil XXX cm vysoký plot
rodinného domu v obci V. V. číslo XXX, patriaci poškodenému E. E., trvale bytom V. V. číslo XXX, za
účelom stretnutia sa s dcérou R. C., pričom ho chcela zastaviť jeho bývalá manželka E. C. (t. č. E.), trvale
bytom V., D.. R. číslo XXXX/XX, ktorej obvinený so zdvihnutou rukou vulgárnym spôsobom povedal, že
ju zabije a následne prešiel cez záhradu a vrátil sa späť za plot rodinnému domu, pričom jeho konanie

vyvolalo u poškodenej E. C. obavu o život a zdravie.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 600,-Eur, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr.
zák. okresný súd obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého trestu mohol byť úmyselne zmarený
mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol
odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré
podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol nasledovné:
„Po zrušení prvšieho oslobodzujúceho rozsudku uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 3To
106/2018 prvostupňový súd doplnil dokazovanie a jednotlivé dôkazy vyhodnotil riadiac sa odvolacieho

súdu.

Podľa názoru súdu v tomto prípade stoje vedľa seba dve verzie dôkazov, a to verzia obžalovaného, ktorý
popiera spáchanie skutku a verzia oboch poškodených, ktorí obžalovaného zo spáchania stíhaného
skutku usvedčujú. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zhodnotiac všetky dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že spáchanie stíhaného skutku obžalovaným je bez

akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané výpoveďami svedkov poškodených, pričom obranuobžalovaného, ktorý spáchanie stíhaného skutku popiera, je potrebné vyhodnotiť ako účelovú, v snahe
vyhnúť sa trestnému stíhaniu a trestu.

Súd k tomuto záveru prišiel na základe úvahy, že obaja svedkovia poškodení v podstate zhodne popísali
priebeh stíhaného skutku, skutočnosť, že obaja sú v súčasnosti manželia, nemôže spochybňovať
vierohodnosť ich výpovedí, keď obaja vypovedali pres súdom pod prísahou, berúc na seba riziko
trestného stíhania pre prípad vypovedania nepravdy.

Tento záver súdu nie je logický a je nesprávny.

Z doplneného dokazovania vyplynulo bez akýchkoľvek pochybností, že v rozhodnom období bola
svedkyňa a obžalovaný účastníkmi súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.:
26P/121/2012 o zmenu úpravy styku obžalovaného so spoločnou dcérou R. C. a iné úpravy práv
a povinností rodičov k maloletej, čo súd podrobne konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Konanie právoplatne skončilo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 4CoP/54/2017 v roku 2018.
Z obsahu tohto spisu vyplýva, že vzťahy medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou sú napäté a
zlé. Konanie samotné iniciovala svedkyňa poškodená, ktorá mala veľký záujem na obmedzení styku
obžalovaného s dcérou, čo je zrejmé z jej výpovedí pred súdom, navrhovaného dokazovania a z
celkových okolností tohto procesu, vrátane toho, že proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu podala

aj mimoriadny opravný prostriedok.

Negatívny postoj svedkyne poškodenej ku obžalovanému preukazujú aj pripojené priestupkové spisy,
z ktorých vyplýva, že svedkyňa poškodená podala v priebehu rokov 2014- 2015, teda v priebehu
poručenského konania, na obžalovaného tri priestupkové oznámenia, ktoré však skončili v dvoch

prípadoch zastavením konania a v jednom prípade odložením. Táto skutočnosť tiež podporuje tvrdenie
obžalovaného, že svedkyňa poškodená si aj týmto spôsobom chcela zabezpečiť lepšie postavenie v
prebiehajúcom súdnom konaní tak, že obžalovaný bude vykreslený ako konfliktný človek, neschopný
zabezpečovať riadnu výchovu dcéry. To isté sa týka aj trestného oznámenia, ktoré podala svedkyňa
poškodená na obžalovaného na 00 PZ Trenčín, pričom trestné stíhanie bolo uznesením ČVS: ORP-993/

TN- 2015 zastavené, pretože stíhaný skutok nie je trestným činom a nebol daný ani dôvod na postúpenie
veci.

Naproti tomu svedkyňa poškodená bola rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne č.k.: KRZP-
TN-ZP1-0/2019 uznaná za vinnú z priestupku extrémizmu tak, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku.

Skutok, ktorý zakladal priestupok extrémizmu bol spáchaný tak, že svedkyňa poškodená ním prejavila
svoj negatívny postoj k etnickému pôvodu otca obžalovaného a táto skutočnosť len dokresľuje postoj
svedkynepoškodenejkobžalovanémuajehorodine,ktorýrozhodnenemožnovyhodnotiťakonezaujatý.

Za týchto okolností nie je možné vyhodnotiť výpoveď svedkyne poškodenej vo vzťahu k obžalovanému

za nezaujatú a o pravdivosti jej svedeckej výpovede je možno dôvodne pochybovať bez ohľadu na to,
že svedkyňa poškodená bola o povinnosti vypovedať pravdivo riadne poučená a zložila aj prísahu.

Ďalšia vážna pochybnosť, či sa udalosť odohrala tak ako to uvádzali svedkovia poškodení vyplýva z tej
skutočnosti, že na miesto boli vyslané viaceré policajné hliadky.

Podľa úradného záznamu spísaného dňa 3.8.2015 hliadkou v zložení ppráp. Bc H. a nstržm. Z., vyplýva,
že hliadka bola vyslaná na základe telefonátu obžalovaného, ktorý sa obával o život a zdravie dcéry,
pričomvčaseokolo18,30hod.sasvedkyňapoškodenádomanenachádzala,pretožebolanakozmetike.

Podľa úradného záznamu spísaného dňa 3.8.2015 hliadkou v zložení nstržm. H. a nstržm. Y. vyplýva,
že hliadka bola v čase okolo 19,00 hod. vyslaná na základe telefonátu svedkyne poškodenej, ktorá po
príchode hliadku informovala, že sa bojí svojho bývalého manžela, ktorý preskočil plot a vulgárne sa
jej vyhrážal.

Je absolútne nelogické, aby svedkyňa poškodená neuviedla hliadke, ktorá na miesto prišla ako prvá,
to, čo uviedla druhej hliadke. Ak by sa teda celá udalosť udiala tak, ako ju svedkyňa poškodená
popisovala aj na hlavnom pojednávaní, pričom z jej subjektívneho pohľadu sa jednalo o skutok, ktorý
je trestným činom, keďže následne podala trestné oznámenie, nedá sa racionálne vysvetliť, prečosvedkyňa poškodená toto neuviedla zasahujúcej hliadke, ktorá bola na mieste už o 18,30 hod. ale
okolo 19,00 hod. volala na políciu, že jej bývalý manžel mal preskočiť plot a vulgárne je nadával, čo
ďalšia hliadka uviedla v úradnom zázname. Namiesto toho prvej hliadke uviedla, že dcéra R. sa hrá s

kamarátkami vonku, okolo 19,30 hod by už mohla byť doma, ale iná hliadka PZ v zložení nstržm. F. a
stržm.F.zistila,žemal.R.sanachádzanachatesostarýmirodičmi,kdeplánujúzotrvaťdokoncatýždňa.

Ak policajná hliadka prišla na miesto dňa 3.8.2015 okolo 18,30 hod. a svedkyňa poškodená bola v tom
čase u kozmetičky, čo hliadka zistila a uviedla do úradného záznamu, túto informáciu musela získať od

svedka poškodeného E., ktorý bol v tom čase doma s maloletým synom. Je nelogické, aby ani tento
svedok neuviedol prítomnej policajnej hliadke, čoho sa vlastne stalo a čoho sa mal dopustiť obžalovaný.

Záver súdu, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný stíhaný skutok spáchal
je nepresvedčivý a je nelogický.

Som toho názoru, že odsudzujúci rozsudok bol vynesený na základe nesprávneho vyhodnotenia
dôkazov, výpovedí vo vzťahu k obžalovanému zaujatých svedkov. Vzhľadom na to, že žiadne iné priame
dôkazy svedčiace proti obžalovanému neexistujú a sú dané pochybnosti o správnosti skutkových zistení
tak, ako to má na mysli § 321 ods. 1) písm. c/ Tr. por. navrhujem, aby Krajský súd napadnutý rozsudok
zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.

por. oslobodil.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín. Vo svojom
vyjadrení uviedol nasledovné:

„Rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 4T/85/2016 zo dňa 13.08.2020 považujem za
zákonný a dôvodný. Trest uložený obžalovanému C. C. považujem za primeraný a preto navrhujem
zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Vsúhrneobhajobauvádza,žesanestotožňujesrozhodnutímprvostupňovéhosúdu,čodovyhodnotenia

viny vo vzťahu k obžalovanému, nakoľko výpoveď poškodenej nemožno považovať za nezaujatú a
o pravdivosti jej svedeckej výpovede možno pochybovať aj s prihliadnutím k jej uznaniu za vinnou z
priestupku proti extrémizmu v konaní Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne č.k. KPRZ-TN-ZP1-0/2019.
Podľa obhajoby záver súdu, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že obžalovaný stíhaný
skutok spáchal, je nepresvedčivý a nelogický. Odcudzujúci rozsudok bol podľa obhajoby vynesený na

základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a výpovedí zaujatých svedkov vo vzťahu k obžalovanému.

S prezentovaným názorom obhajoby sa nestotožňujem, pretože prvostupňový súd k preukázaniu
skutkových okolností vyplývajúcich z podanej obžaloby vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.
Vypočul všetkých k veci relevantných svedkov, a celkom správne vyhodnotil výpoveď poškodených

E. E. a E. E.. Obaja poškodení v priebehu prípravného konania ako aj konania pred súdom uvádzali
skutočnosti bezpochyby preukazujúce naplnenie znakov stíhaných trestných činov, od ktorých sa
neodchyľovali a zotrvali na nich.

Z dôkazov zabezpečených v priebehu prípravného ako aj súdneho konania je zrejmé, že konanie

obžalovaného C. C. vzhľadom na nesenie problematiky starostlivosti o spoločnú dcéru poškodenej
a obžalovaného, je veľakrát vulgárne a výbušné, najmä vo vzťahu k poškodenej, o čom svedčia aj
priestupky, ktoré nahlasovala poškodená, výpovede poškodených k osobe obžalovaného, výpoveď na
veci nezainteresovaného svedka K. J. k osobe obžalovaného či samotný žalovaný skutok. V predmetnej
trestnej veci boli zabezpečené a vykonané aj dôkazy na objasnenie povahy obžalovaného či je schopný

dopustiť sa násilného konania.

Námietky zo strany obhajoby smerujúce k vierohodnosti či zaujatosti výpovede poškodenej E. E. nie sú
dôvodné, nakoľko v priebehu konania nebolo preukázané, že by poškodená E. E. konala z osobitného
motívu „očierniť“ obžalovaného.

Poškodená jednoznačne uviedla, že sa zľakla sa, že by jej obžalovaný niečo mohol urobiť, nakoľko aj
v minulosti bol agresívny. Pociťovala strach o seba aj o svojho syna. Povahu obžalovaného poškodená
opísala ako agresívnu, výbušnú a nevyspytateľnú. Uvedenému jednoznačne nasvedčuje aj správanieobžalovaného v prítomnosti hliadky Policajného zboru, kedy sa aj počas rozhovoru s touto hliadkou
obžalovaný správal agresívne, nadával jej a príslušníci Policajného zboru ho museli ukľudňovať.

Súd správne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo i v ich súhrne v intenciách
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel preto k správnemu záveru, že skutok uvedený v obžalobnom
návrhu sa stal, dopustil sa ho obžalovaný C. C. a že ním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona ako aj prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom

na§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Súdom uložený trest, s prihliadnutím na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie a
pohnútku, majetkové pomery a možnosť nápravy obžalovaného, ale predovšetkým odstup času od
spáchania skutku, je dostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Taktiež sa k odvolaniu obžalovaného vyjadrili poškodení E. E. a E. E. prostredníctvom svojho
splnomocnenca. Poškodení vo svojom vyjadrení uviedli nasledovné:

„Poškodení E. E. a E. E. sa plne stotožňujeme s odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 4T/85/2016 zo dňa 13.08.2020, ako aj s dôvodmi, ktoré sú obsahom písomného
zdôvodnenia tohto rozsudku, a tento rozsudok považujeme za správny a spravodlivý.

Od počiatku trestného stíhania sme poškodení uvádzali priebeh skutku tak, ako ho následne zachytila
skutková veta obžaloby a na týchto tvrdeniach nemienime nič meniť. Poškodení súhlasíme so závermi
súdu I. st., že naša vierohodnosť v konaní, nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená. Ja,
poškodený, E. E., na rozdiel od obžalovaného C. C., som nikdy nemal problém so zákonom, žijem
celý svoj život čestne a zodpovedne, riadne pracujem a vždy hovorím pravdu a moju vierohodnosť a

pravdovravnosť doposiaľ nikto nikdy nespochybnil. Rovnako skutočnosť, že ja poškodená E. E., som
v súčasnosti manželkou poškodeného E. E., sama o sebe neznižuje moju dôveryhodnosť ako svedka
v tomto trestnom konaní. Poškodení E. E. aj E. E. sme vo svojich výpovediach pravdivo a v zásade
zhodne popísali priebeh skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný a ktorý sa opiera o jasné fakty, a to,
že obžalovaný bol na mojom pozemku poškodeného E. E., a to bez súhlasu ako mňa poškodeného 1/,

tak mňa poškodenej 2/, že mňa poškodenú 2/ E. E. chcel napadnúť rukou zovretou v päsť a že sa mi
vyhrozil, že ma ,,zajebe", a že sa tak nestalo len pre to, že zrazu zbadal mňa, poškodeného E. E..

Záverom svojho vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného poškodení považujeme za vhodné poukázať
aj na účelovú interpretáciu úradných záznamov zasahujúcich policajtov z policajných hliadok, kde

napr. obžalovaný zámerne v úradnom zázname policajnej hliadky v zložení nstržm. H. a nastržm. Y.
nespomína fakt, že „Následne C. C. začal aj pred nami na bývalú manželku E. C. kričať a povedal jej „si
už totálne jebnutá“, načo sme C. C. upozornili nech sa ukľudní čo aj spravil" . Uvedená skutočnosť tak len
dotváraobrazoobžalovanomC.C.,ktorýnamňapoškodenúE.E.pravidelnekričíavulgárneminadáva,
a ani v prítomnosti policajnej hliadky sa nedokáže ovládať. S ohľadom na prežité udalosti, výbušnú

povahu C. C. a jeho nepredvídateľné správanie, tak doposiaľ vo mne poškodenej E. E. vzbudzuje jeho
prítomnosť obavy o život a zdravie. Na základe uvedeného sme poškodení úprimne radi, že rozsudkom
Okresného súdu Trenčín bolo spravodlivosti učinené zadosť a obžalovanému boli dané zreteľné hranice
prípustného konania, teda bolo jasne určené aké správanie obžalovaného voči nám poškodeným už nie
je v právnom štáte akceptovateľné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto poškodení E. E. a E. E., žiadame, aby Krajský súd v
Trenčíne, ako súd odvolací, v súlade s návrhom prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín odvolanie
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp, zn. 4T/85/2016 zo dňa 13.08.2020 podľa §
319 Trestného poriadku zamietol.“

Ku vyjadreniam prokurátora a poškodených k odvolaniu obžalovaného sa obžalovaný do konania
nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu o ňom, písomne bližšie nevyjadril.Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch za zákonný a vecne správny.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na verejnom zasadnutí dňa 02. júna 2021 na podklade podaného odvolania obžalovaného, preskúmal
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, t. j.
obžalovanýmnapadnutýchvýrokovrozsudkuovine,výrokuouloženomtreste,akoajsprávnosťpostupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a to
aj v súlade s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. mája 2019, sp.zn.3To/106/2018
a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpoveď obžalovaného, o výpovede poškodených E. E. a E. E., o výpoveď svedka K.
J. z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesných strán vykonaná
prečítaním,akoajorelevantnélistinnédôkazy,ktorésúobsahomspisu,naktorévnapadnutomrozsudku
podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne

odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery
o uznaní obžalovaného za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Svoje skutkové zistenia podrobne vecne
správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval

obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Jeho
rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a
spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky
obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný stíhaný
skutok spáchal, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v
ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní
viny obžalovaného za predmetný skutok dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo

len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu
stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými
tvrdeniami obžalovaného.

K námietke obžalovaného, že jedinými priamymi dôkazmi proti osobe obžalovaného sú výpovede

poškodenej E. E. a E. E., pričom ide o svedkov, ktorí sú vo vzťahu k obžalovanému zaujatými
osobami, odvolací súd uvádza, že príbuzenský pomer týchto svedkov sám o sebe v predmetnej trestnej
veci nespôsobuje ich nehodnovernosť, respektíve zníženie ich hodnovernosti do takej miery, že by
sa v danom prípade jednalo o nespoľahlivé svedecké výpovede. Práve naopak, obaja svedkoviaopisovali vo svojich výpovediach prežité udalosti z inkriminovaného dňa tak ako ich každý z nich
vnímal.Opodstatnýchokolnostiachpredmetnéhoprípadu,poškodeníopakovanevjednotlivýchštádiách
predmetného trestného stíhania vypovedali zhodne a konzistentne. Okresný súd nielen správne

vykonal na hlavnom pojednávaní tieto dôkazy, ale ich i správne a precízne vyhodnotil. Okresný súd v
predmetnej trestnej veci správne ustálil, že výpovede poškodených sú jasné, presvedčivé, konzistentné
a vierohodné, pričom výpoveď poškodeného E. E. logicky podporuje a dopĺňa výpoveď poškodenej
E. E.. Taktiež okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že agresívne správanie obžalovaného už
nevyplýva len z tvrdenia svedkov poškodených a svedka K. J., ale aj oboznámením trestného spisu

1T/323/1999, pričom bolo zistené, že obžalovaný bol odsúdený za skutok násilnej povahy. Okresný
súd rovnako správne uviedol, že obžalovaný je osobou vznetlivej povahy, ktorá často kričieva, je
často vulgárny a potom ako „vybuchne“, je schopný konať neuvážene, ale aj násilne. Odvolací súd
rovnako ako okresný súd konštatuje, že vyplývajúc z oboznámených priestupkových spisov ako aj spisu
týkajúceho sa starostlivosti o maloletú dcéru, je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou
E. sú dlhodobo vážne rozvrátené a navzájom na seba podávajú rôzne oznámenia na orgány štátu.

Tieto zistenia vzhľadom na úvahy a závery okresného súdu sú aj podľa názoru odvolacieho súdu
bezpredmetné.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v

jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje
závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym
záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,

ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho
obhajobných námietok a s ktorými sa okresný súd dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne
správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu
konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a
jeho výmere. Peňažný trest uložený obžalovanému vo výmere 600,-Eur, pri správnom nezistení ani
jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. a správnom nezistení ani jednej priťažujúcej
okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho

ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti
prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené priťažujúce okolnosti, ako aj
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Súčasne okresný súd správne v zmysle §

57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselnezmarený,ustanovilnáhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní1mesiac.Odvolacísúdtedanezistil
žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani odvolacie námietky
obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine
a o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.