Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 35P/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121205176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4121205176.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matky: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B. a otca: Y.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u pani V. G., K. XXX, XXX XX B. U. pri B., o návrhu matky na zvýšenie
výživného a zmenu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Otcovi Y. K., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje vyživovacia povinnosť na maloletú I. K., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy 30,00 eur na sumu 150,00 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky maloletej.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 13P/91/2020 - 22 zo 07.07.2020 v časti
vyživovacej povinnosti otca k maloletej.

III. Konanie o zmenu styku otca s maloletou sa zastavuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.04.2021 bol na Okresný súd Nitra doručený návrh matky maloletej na zvýšenie výživného tak,

že na maloletú I. bude otec prispievať sumou vo výške 150,00 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila
tak, že otec pracuje ako kamionista s platom 1 200,00 eur, čo uviedol v konaní 13P/10/2021 na č.
l. 40, ďalej že dcéra navštevuje 1. ročník základnej školy a všetky jej potreby zabezpečuje iba ona.
Tieto sú vzhľadom na jej vyšší vek a návštevu škole väčšie ako pri poslednej úprave a otec neplatí na
maloletú žiadne výživné. Zároveň žiadal upraviť styk tak, aby sa otec s maloletou mohol stýkať iba za jej
prítomnosti alebo prítomnosti jej súčasného manžela, pretože otec o maloletú nejaví záujem, nestýka
sa s ňou a maloletá takisto o ňom nechce ani počuť a prijala matkinho súčasného manžela za svojho

nevlastného otca.

2. Na pojednávaní dňa 28.07.2021 bol otec vykázaný z pojednávacej miestnosti podľa § 103 ods. 1
CSP, vzhľadom na to, že sa dostal do konfliktu s verejnosťou - súčasným manželom matky, s ktorým sa
chcel pobiť, opľul ho a vyhrážal sa mu. Ešte predtým však súdu pred otvorením pojednávania uviedol,
a je to zachytené vo zvukovom zázname z pojednávania, že na výzvu súdu na predloženie podkladov
za účelom preskúmania jeho majetkových pomerov nijakým spôsobom nereagoval, pretože si ju ani

neprečítal, uviedol, že nepracuje, pracoval od februára do apríla roku 2021, kedy ukončil pracovný
pomer, pretože podľa jeho slov zamestnávateľ nemal záujem vyplácať zamestnancovi takú vysokú
čiastku akú požadoval a v súčasnosti si hľadá zamestnanie tak, aby nemusel cestovať zo Slovenska,aby nemusel chodiť na týždňovky a chce byť každý deň doma, pričom podľa neho by jeho reálny zárobok
mohol byť vo výške 800 - 900 eur mesačne.

3. Po vykázaní otca z pojednávacej miestnosti súd otvoril pojednávanie v jeho neprítomnosti a matka
uviedla, že jej príjmom je rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa 420,00 eur mesačne, iné
príjmy nemá. Brigádovala roznášaním letákov pre W. avšak musela to nechať kvôli ročnému synovi.
Býva v podnájme platí naň 550,00 eur, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo.
Býva so súčasným manželom, ktorého mesačný príjem je 600-700 eur. K jej výdavkom patrí ďalej

strava, drogéria, oblečenie spolu 80 eur. Škola a školské potreby spolu s triednym fondom 200 eur
na rok, družina 15 eur mesačne, obedy 15,60 eura. Maloletá navštevuje Akadémiu tanca 20 eur
mesačne.Vreckovénazáľubymaloletejtvorí50eurmesačne.Výdavkynaautobus,vlak,prípadnévýlety
a návštevu lekára asi 30 eur mesačne. Matka má záväzok voči firme Orange 800 eur, ktorý musím
splatiť. S manželom obývajú 2-izbový byt spolu s maloletou I. a ich spoločným ročným synom L. J. X..
Matka zároveň na pojednávaní vzala späť svoj návrh na úpravu styku otca s maloletou.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými podkladmi matky k jej majetkovým pomerom, ktoré súdu krátkou
cestou predložila na pojednávaní, a to potvrdením o návšteve školy maloletej, lekárskym nálezom na
maloletú, dohodou matky o pracovnej činnosti so spoločnosťou W. Slovenská republika zo 17.06.2021,
dohodou o pracovnej činnosti matky so spoločnosťou Q. upratujeme z 19.01.2021, dodatkom č. 1 k

zmluve o nájme bytu z 23.05.2021, lustráciami zo strany súdu na oboch rodičov z Registra obyvateľov,
Sociálnej poisťovne, bankové účty a nehnuteľnosti SR. Bolo zistené, že matka má tri vyživovacie
povinnosti, s maloletou I., ktorá je jej najstarším dieťaťom, ako aj s maloletým L. J. X., ktorý má 1 rok
obývajúspoločnúdomácnosť.DruhéspoločnédieťasY.K.-Y.K.,nar.XX.XX.XXXXjetohočasuzverený
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke Q. K., na ktoré je matka povinná platiť vyživovaciu

povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima. Otec má dve vyživovacie povinnosti, na maloletého
Y. vo výške 50 eur mesačne a na maloletú I., na ktorú mal dosiaľ platiť 30 % zo sumy životného minima. Z
lustrácie Sociálnej poisťovne na otca bolo zistené, že jeho posledným zamestnávateľom bola spoločnosť
LV trade, s. r. o., čo potvrdil na pojednávaní aj otec a v rámci jedného mesiaca, ktorý vo firme strávil
ako celý, a to marec 2021 mal vymeriavací základ 1 377,53 eura. Tento zárobok korešponduje aj s

predošlýmdlhšietrvajúcimzamestnanímotcavrovnakejsférevspoločnostiC.S.S.U.,a.s.,kdedojeho
práceneschopnosti mal vymeriavací základ v podobnej výške od 985 eur do 1 251 eur mesačne. Súd sa
oboznámil aj s výsluchom otca vo veci konania rozvodu pod sp. zn. 13P/91/2020, kde uviedol, že jeho
priemerný mesačný príjem je 986,00 eur v čistom. Rovnako sa súd oboznámil aj s výsluchom otca vo
veci zverenia maloletého Y. do náhradnej osobnej starostlivosti pod sp. zn. 13P/10/2021 na pojednávaní

z11.03.2021, kde uviedol, že: „Som zamestnaný ako vodič s príjmom 1200 eur mesačne netto. Posledný
pracovný pomer v spoločnosti W. plus s.r.o. som ukončil z dôvodu nezhôd so zamestnávateľom ohľadom
výšky odmeny za prácu. Predtým som bol zamestnaný ako vodič pre I. spoločnosti S.. O to zamestnanie
som prišiel z dôvodu nepravdivých informácií ktoré zamestnávateľovi uviedla bývalá manželka.“

5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZoR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §

25 a 26 sa použijú primerane.

6. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

7. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.8. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného je potrebné
vyhovieť. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie

vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o
dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého

rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento
však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú
aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie

možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery,
ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak sud
zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, alebo ak zamestnanie bezdôvodne
opustil, bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. Majetkové pomery rodiča možno

preukázať výpismi z listov vlastníctva, technickým preukazom, resp. inými dôkazmi, ktoré sú spôsobilé
osvedčiť stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Rodič povinný výživou často argumentuje tým, že sa
z objektívnych dôvodov nemôže zamestnať, preto dosahuje minimálny príjem. Treba uviesť, že žiadny
účinný zákon v Slovenskej republike nestanovuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp.povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje,
pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej jeho predstavám,

a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Základnou podmienkou správneho určenia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak,
aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dnu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov
na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Jednak je
povinnosťou súdu posúdiť, či je rodičovská dohoda v súlade so záujmom dieťaťa a pre toto posúdenie

nevyhnutne potrebuje výšku nákladov dieťaťa, jednak je povinnosťou súdu stanoviť podmienky, za
ktorých dohodu o výživnom schváli. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie
všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady
na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť,

prípadneprimeranénákladynamobilnýtelefón.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovacia
povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne
obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava,
mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina,
školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a pod.), možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne

zamesiac.Nepravidelnéplatby(kúpašportovýchpotrieb,zdravotnýchpomôcok,liečenie,školavprírode
alebo detský tábor) sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že celková úhrada každého nákladu
sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta len suma zodpovedajúca
výške mesačného príspevku. Rodič, ktorý je potom platobným miestom, musí zabezpečiť, že v čase,
keď nastane aktuálna potreba tento náklad zaplatiť, bude mat dostatok prostriedkov na jeho úhradu

naakumulovaných aj z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. Po stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie
miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie
závisí od viacerých faktorov. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu
istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom

(možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, príp.
starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako
povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí zaviazať toho z nich, ktorý sa o
dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa.

19. V predmetnom prípade bolo preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke s najmladším
dieťaťom a napriek tomu, že pre úplnosť súdu predložila dohody o pracovných činnostiach, uviedla že
tieto v súčasnosti vykonávať vzhľadom na vek najmladšieho dieťaťa nemôže, jej príjmom je rodičovský
príspevokspolusprídavkaminadieťaspolu420eurmesačneazároveňsanavýdavkochodomácnosťa

ich spoločné dieťa podieľa jej súčasný manžel s ktorým spolu žijú a ktorého príjem sa pohybuje na úrovni
600 - 700 eur. Maloletá I. je žiačkou 1. ročníka základnej školy a výdavky na ňu predstavujú spolu 230
eur mesačne, a to aj po rozpočítaní ročných výdavkov na školu na jednotlivé mesiace. U otca je situácia
komplikovanejšia z dôvodu jeho negativistického postoja ku konaniu a nevôli predložiť súdu všetky
potrebné listinné doklady za účelom preukázania jeho majetkových pomerov. Nebolo však preukázané,

že by otec mal príjem iný ako zo závislej činnosti, súčasne tvrdil, že je nezamestnaný a hľadá si prácu
na Slovensku, kde by mohol zarábať možno 800 - 900 eur. Súd nemohol rezignovať na skúmanie
majetkových pomerov otca, čo realizoval dostupnými lustráciami v aplikácii Podateľňa - Register, najmä
lustráciou Sociálnej poisťovne, ako aj oboznámením sa s výsluchmi otca v predchádzajúcich konaniach
a musí konštatovať, že otec sa v dôsledku svojho konania a jeho vinou opakovane vzdáva možnosti

zárobku, ktorý ako vodič nákladných áut dosahoval a má v tomto zamestnaní prax, čoho dôsledkom v
tomto konaní muselo byť, že súd postupoval v súlade s princípom prednosti potencionality príjmov. Súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019,
v ktorom je vedené, že: „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase

vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje
aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takúčinnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.“ Vzhľadom na

to, že otcov postoj ku konaniu absolútne ignorujúc výzvu súdu a nepredloženiu potrebných podkladov,
ktoré by preukazovali dôvod skončenia pracovného pomeru a vôbec jeho majetkové pomery, súd
postupovalvzmyslevyššieuvedenéhoprincípuavychádzalzostatnéhootcovhotvrdeniaojehozárobku
vo výške 1 200,00 eur v konaní 13P/10/2021 z marca tohto roka. Dieťa nemôže byť rukojemníkov
neduhov rodiča a potreba, aby dieťa ostalo vyživované prevyšuje všetky záujmy rodiča, ktoré by mohli

byť v jeho konflikte. Za takéhoto skutkového stavu teda súd zaviazal otca na platenie vyživovacej
povinnosti vo výške 150 eur mesačne, pretože ide o rodiča, ktorý dieťaťu neposkytuje svoju osobnú
starostlivosť, nejaví oň záujem a to dokonca ani v rámci súdom upraveného styku a všetka starostlivosť
o dieťa je tým pádom na pleciach matky. Je preto dôvodné, aby sa otec na výžive maloletej, ktoré všetky
výdavky sú oprávnené a v absolútne primeranej výške, podieľal vo výške, ktorá presahuje polovicu
všetkýchvýdavkovnamaloletú.Vzhľadomnavyššieuvedené,atoajzasúčasnéhostavu,jevnajlepšom

záujme maloletej, aby bol otec zaviazaný na výživné v takej výške, v akej je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

20. Súd konanie o zmenu styku otca s maloletou zastavil po tom, čo matka na pojednávaní vzala svoj
návrh v tejto časti konania späť.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.