Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217998
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1216217998.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 3, M., o
zaplatenie 944,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č. k. 50Csp 88/2016-80 zo dňa 08.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 50Csp 88/2016-80 zo dňa 8.9.2015
v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

spolu s úrokmi vo výške 323,91 Eur a poplatkami vo výške 97,72 Eur a úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 944,61 Eur od 08.11.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2016, sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie žalovanej istiny vo 944,61 Eur spolu s úrokom vyčísleným ku dňu 08.11.2016 vo výške

1.177,03 Eur, úrokom vo výške 25,50 % z nezaplatenej istiny zo sumy 944,61 Eur od 09.11.2016
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 944,61 Eur od 09.11.2016 do
zaplatenia a poplatkom vo výške 97,72 Eur a náhrady trov konania, titulom nesplateného úveru. Podanie
žaloby na súd pôvodný žalobca odôvodnil tým, že 08.11.2011 uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere
č. 7XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre
úver. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.000,00 Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti tej ktorej splátky dohodnutej v Zmluve. V

dobe od uzatvorenia Zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaná splatila svoj záväzok
iba čiastočne. V zmysle Obchodných podmienok pre úver vznikol žalobcovi nárok požadovať predčasné
splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca si svoje právo uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu
dlžnej sumy, avšak žalovaná dlžnú pohľadávku ani napriek výzve nezaplatila. S poukazom na uvedené
žalobca žiadal úhradu istiny, vyčíslených úrokov ku dňu 08.11.2016, nevyčíslených úrokov vo výške
25,50 % ročne od 09.11.2016 a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
09.11.2016, ako aj poplatku vo výške 97,72 Eur za zaslané upomienky, výzvu na úhradu dlžnej sumy. Po

začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na terajšieho žalobcu. Súd prvej inštancie
preto uznesením zo dňa 29.03.2017, č. k. 50Csp/88/2016 - 71 pripustil zmenu strany na strane žalobcu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila.4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a
žalovaná uzavreli dňa 08.11.2011 zmluvu o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanej

poskytnutý úver vo výške 1.000,00 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach
po 32,62 Eur, počnúc dňom 08.12.2011, pri výške úrokovej sadzby 25,50 % ročne, RPMN 28,70 % a
priemernej RPMN na trhu 45,11 %. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 08.11.2016. Súčasťou
zmluvného vzťahu boli Obchodné podmienky pre úver a tiež Všeobecné obchodné podmienky, ako aj
sadzobník poplatkov bez podpisu strán záväzkového vzťahu. Listom zo dňa 02.12.2013 žalobca zaslal

žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej uviedol, že žalovaná svojím konaním podstatným
spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2011 a
obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, preto sa úverová pohľadávka
k02.12.2013stalapredčasnesplatnouvcelomrozsahu.Výškadlžnejsumykudňupredčasnejsplatnosti
predstavovala istinu 944,61 Eur, úroky 323,91 Eur a poplatky za upomienky 74,14 Eur a poistné vo výške
23,58 Eur. Výzvu žalovaná prevzala dňa 09.12.2013, avšak dlžnú sumu neuhradila.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 4, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm.
a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

6. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah strán sporu ako spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Dospel k
záveru, že žaloba žalobcu je v časti žalovanej istiny dôvodná a je listinnými dôkazmi preukázaná. Je
nepochybné, že žalovaná uzavrela so žalobcom úverovú zmluvu, pričom svoju povinnosť riadne a včas
platiť splátky úveru neplnila. Doručením oznámenia, resp. výzvy na úhradu dlžnej sumy o splatnosti

úverujejpretovzniklapovinnosťzaplatiťžalobcovizostatoknesplatenéhoúveru.Vzmysleuvedenéhosa
úver stal dňa 02.12.2013 splatným. V tomto oznámení si žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 1.366,24
Eur.Týmtofaktickydošlozostranyžalobcukukončeniuzmluvnéhovzťahusožalovanou.Ztohtodôvodu
si potom žalobca už nemôže voči žalovanej uplatňovať ďalšie nároky z úverovej zmluvy - úrok vo výške
25,50 % z dlžnej sumy 944,61 Eur od 09.11.2016 do zaplatenia, pretože zmluvný vzťah medzi stranami

skončil vyčíslením zostatku úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Nie je možné priznať úroky z úveru
v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý skonštatoval, že keďže povinnosť
platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z

omeškania nepatria. Súd prvej inštancie preto nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 25,50 % ročne
zo sumy 944,61 Eur od 09.11.2016 do zaplatenia a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď
si žalobca uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože podľa ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania,

pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov tak patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Nie je teda možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania (viď NS SR 4 Obo 143/1998, uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa
18.09.2012). Čo sa týka uplatneného úroku vo výške 1.177,03 Eur vyčísleného ku dňu 08.11.2016, súd
prvej inštancie žalobcovi priznal len časť, a to 323,61 Eur. Doručením oznámenia o splatnosti úveru
došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Žalobca si uplatnil nezaplatenú
istinu, ako aj nezaplatené vyčíslené úroky vo výške 1.177,03 Eur. Nakoľko dňa 02.12.2013 došlo k

zosplatneniu úveru, nie je možné aby si žalobca ďalej uplatňoval aj úroky vo výške 1.177,03 Eur za
obdobie po splatnosti úveru. Ako už súd prvej inštancie uviedol, zmluvný vzťah bol de facto ukončený
a preto žalobcovi prináleží do tohto momentu len úrok vo výške 323,91 Eur, tak ako si ho vyčíslil a
uplatnil v Oznámení o zosplatnení úveru, a to spolu s uplatnenými príslušnými poplatkami. Od momentu
odstúpenia, resp. vyhlásenia splatnosti úveru, žalobcovi prislúcha už iba nárok na uplatnenú istinu spolu

so zákonným úrokom z omeškania. S poukazom na uvedené a skutočnosť, že žalovaná
svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť,
dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Súd prvej inštancie preto žalobcovi v zmysle § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % tak, ako si
ho uplatnil v žalobe.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný
iba v časti vyčísleného príslušenstva, pričom vo zvyšku bol úspešný v plnom rozsahu, súd prvej inštancie
mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti
žalovanej.

8. Proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Podľa žalobcu sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e),
f), g) h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal
aj na náhradu trov konania.

9. Žalobca v odvolaní uvádzal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a
arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel
záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky.
Je zrejmé, že súd prvej inštancie a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v

medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom, zjavne
podporené nebolo. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné
plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou
úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie
predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom

žalovaná si bola tohto nároku vedomá a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazala
uhrádzať. Žalobca ďalej poukazoval na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a uvádzal, že úroky z
úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú
cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich
reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá

vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého
úveru. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov
z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným
právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Podľa právneho
názoru žalobcu sa rozhodnutie súdu prvej inštancie zakladá na tzv. omyle v dokazovaní, keď žalobca

požadoval sankčné úroky za obdobie od 03.12.2013 až do 08.11.2016 v rámci vyčíslenej sumy 1.177,03
Eur, ktorú však súd bez ďalšieho napadnutým rozhodnutím v časti zamietol. Žalobca si v predmetnom
konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 08.11.2016 do zaplatenia z
dôvodu, že žalobca si v žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vypočítané do dňa
vyhotovenia žalobného návrhu, t.j. do dňa 08.11.2016. Nakoľko súd žalobu v časti vyčíslených úrokov

a úrokov z omeškania presahujúcich sumu 323,91 Eur zamietol, súd nerozhodol o nároku žalobcu na
úrokyzomeškaniavovýške5,25%ročnezistiny944,61Eurododňanasledujúcehopodnizosplatnenia,
t. j. odo dňa 03.12.2013, a to až do 08.11.2016. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie
tvrdenia, ktorými súd popiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky

na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v
každom súdnom rozhodnutí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenia aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli
pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Podľa
žalobcu na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, je nevyhnutné aplikovať ust. Obchodného

zákonníka. Záverom žalobca uvádza, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy,
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

10. Odvolanie žalobcu bolo riadne doručené žalovanej (§ 111 ods. 3 CSP), avšak táto nevyužila svoje

procesné právo a k odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadeniepojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) s poukazom na § 378
ods. 1 v spojitosti s § 297 písm. b) CSP; a po preskúmaní odvolania, ako aj obsahu spisu, dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

12. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné ustáliť názor, že na všetky spotrebiteľské vzťahy
sa prednostne vždy vzťahuje Občiansky zákonník. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne normatívne

vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy,
v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky
zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej
pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo

dňa 21.04.2015, podľa ktorého ustanovenie § 52 odsek 2 tretej vety OZ v zmysle ktorého na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Námietku žalobcu, že na spotrebiteľské vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 sa použije
prednostne Obchodný zákonník preto považuje odvolací súd za účelovú a nedôvodnú.

13. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odvolával
sa na rozsiahlu rozhodovaciu prax slovenskej justície, v otázke, ktorá bola doteraz nejednotná. Odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Naopak nesprávnym právnym

posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

14. Odvolací súd skúmal, či je žalobcovi možné priznať nárok na zaplatenie úroku 25,5 % ročne z
nezaplatenej istiny po mimoriadnom zosplatnení úveru, ktorý mu bol súdom prvej inštancie v rozhodnutí
zamietnutý, ako aj jeho nárok na zvyšnú časť vyčíslených úrokov od zosplatnenia do 08.11.2016.
Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo 16.
júna 2020, ktoré zjednotilo doterajšiu polemiku k danej problematike. Doterajšia rozhodovacia činnosť

okresných a krajských súdov bola v tomto smere nejednotná, niektoré rozhodnutia priznávali veriteľom
právo na zmluvné úroky i po zosplatnení alebo splatnosti úveru až do zaplatenia istiny, iné rozhodnutia
priznávali veriteľom iba právo na zmluvné úroky do splatnosti alebo predčasného (mimoriadneho)
zosplatnenia úveru. Určitý prelom v tejto otázke nastal uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
42/2020, podľa ktorého pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie,

ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ
by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn.

že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ
nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda

nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -
spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby
splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej
strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak

mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované,
pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady
škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.15. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a ostatné na ňu nadväzujúce dokumenty a zistil,
že zmluva o úvere neobsahuje jednu zo základných náležitostí v súlade s § 9 ods. 1 písm. e) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,atocelkovúvýškuúveru.Vpredmetnejzmluvejelenpodtabuľkouzákladných

údajov o úvere uvedené, že celková suma úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom (č. l. 4). Odvolací súd je toho názoru, že takto vyjadrená celková čiastka úveru je
neurčitá a zavádzajúca a aj po sčítaní údajov uvedených v zmluve v podobe výšky úveru a celkovej
výšky nákladov sa nedosiahne suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí v zmysle násobku výšky mesačnej splátky
a počtu mesiacov splátok, a preto by mal byť predmetný spotrebiteľský úver považovaný v súlade s §

11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Avšak vzhľadom
na to, že odvolanie podal žalobca len voči zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd v súlade so zásadou zákazu „reformatio in peius“, nemohol zasahovať do prvého výroku rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým boli žalobcovi priznané okrem dlžnej istiny aj úroky (v ktorých vyčíslení boli
podľa žalobcu započítané aj úroky z omeškania od mimoriadneho zosplatnenia úveru po 08.11.2016)
vo výške 323,61 Eur spolu s poplatkami vo výške 97,72 Eur.

16. Nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch na to, aby veriteľovi prináležali úroky a poplatky,
vyžaduje kumulatívne naplnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 11 ods. 1
písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, sankcia, v zmysle ktorej sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, nastupuje už ako následok nesplnenia čo i len jednej z nich. Odvolací súd z vyššie
uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd prvej

inštancie zamietol nárok žalobcu na zmluvné úroky po mimoriadnom zosplatnení úveru ako aj nárok na
zvyšnú časť vyčíslených úrokov, potvrdil (§ 387 CSP), nakoľko predmetný spotrebiteľský úver mal
byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).
17.Podľa§ 387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
18. K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že
z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorý žalobca taktiež v odvolaní namietal,
dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné
odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu,
pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie
svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky
v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. K takémuto pochybeniu zo strany súdu prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nedošlo, a preto tento odvolací dôvod nebol

naplnený.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery dospel k názoru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP spolu s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou, odvolací
súd jej priznal náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania
rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).