Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207132
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1416207132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová v právnej veci žalobcov: 1. SVB Kuklovská 33-39,
sosídlomKuklovská39,84104Bratislava,IČO:42448XXX,2.D.všetcizastúpení:JUDr.ŠtefanDetvai,
advokát, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: SVOJBYT, so sídlom Kuklovská 19, 841
05 Bratislava, IČO: 31 801 609, zastúpený: Okenica Šula & Co.s.r.o.,so sídlom Pražská 11, Bratislava,
IČO: 36 866 512, o zaplatenie 68.462,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/151/2016 -170 zo dňa 06.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/151/2016-170 zo dňa

06.11.2017 v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 2. a 32. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 22C/151/2016-170 zo dňa 06.11.2017 rozhodol, že
žalovanýjepovinný zaplatiťžalobcomv2.až32.radesumu68.462,09Eurspolu súrokomzomeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 68.462,09 Eur od 01.08.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade zamietol. Žalobcom v 2. až 32. rade priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 15.07.2016, doručenou súdu dňa 18.07.2016 domáhali, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zadať Tatra banke, a.s. príkaz na prevedenie zostatku bežného účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený na majiteľa účtu SVOJBYT, Kuklovská 19, 841 04 Bratislava,
názov účtu: SVOJBYT - DOM C na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s.
na majiteľa účtu SVB Kuklovská 33-39, Kuklovská 39, 841 04 Bratislava, názov účtu: SVB K fond

opráv, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že
dňa 25.11.1999 vzniklo podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVOJBYT, ktoré tvorili pôvodne vlastníci bytov
a nebytových priestorov v troch samostatne stojacich bytových domoch, a to: dom so súpis. č. XXX
na A. ulici, vchod č. 9, XX, XX, XX, XX a XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A. V., parc. č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, označovaný ako dom A, dom so súpis. č. XXX na A. ulici, vchod
č. XX, XX, XX, XX a XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A. V., parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, označovaný ako dom B, dom so súpis. č. XXX na A. ulici, vchod č. XX, XX, XX a
XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A. V., parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, označovaný ako
dom C. Pôvodné spoločenstvo SVOJBYT tvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov všetkých troch
bytových domov. Spolu mali vlastníci 120 hlasov, z tohto vlastníci v dome A 48 hlasov, v dome B44 hlasov a v dome C 28 hlasov. Všetky tri domy fungovali v podstate samostatne. Od roku 2008
bol pre každý dom v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov zriadený osobitný bankový
účet pre účely fondu prevádzky, údržby a opráv. Pre bytový dom C bol otvorený účet v Tatra banke,

a.s. na majiteľa účtu SVOJBYT, Kuklovská 19, 841 04 Bratislava, názov účtu: SVOJBYT DOM C, č.
ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Od 01.01.2013 vlastníci toho ktorého domu uhrádzajú príspevky do fondu
prevádzky, údržby a opráv na konkrétny účet toho ktorého domu. Dispozičné právo ku všetkým trom
účtom mal predseda spoločenstva SVOJBYT P. V. a jeden zástupca (člen výkonného výboru) z toho
ktorého domu. S prostriedkami na účtoch môže disponovať predseda spoločenstva samostatne alebo

spolu so zástupcom tohto ktorého domu. Za vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu C mala
dispozičné právo D.. L. Q.. V súvislosti s výkonom práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov
dochádzalo v rámci spoločenstva k neustálym nezhodám. Tieto vznikali najmä z rozdielnosti názorov na
riadenie a výkon správy všetkých bytov spoločenstva SVOJBYT. Vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu C na ulici A., vchody XX, XX, XX a XX sa vzhľadom na uvedené nezhody opakovane
dožadovali rozdelenia spoločenstva s tým, že si vytvoria vlastné spoločenstvo a ostatným vlastníkom v

bytových domoch A a B zostane zachované spoločenstvo SVOJBYT. Vlastníci bytov v bytových domoch
A a B však nesúhlasili s rozdelením spoločenstva. Rozvrátené vzťahy v spoločenstve SVOJBYT sa
prehĺbili do tej miery, že od apríla 2015 nebolo zvolané valné zhromaždenie. Rovnako v apríli 2015
uplynulo volebné obdobie predsedu spoločenstva a napriek tomu spoločenstvo nebolo schopné zvoliť
nového predsedu. Vzhľadom na uvedené sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

C rozhodli využiť možnosť, ktorú im dáva novela zákona č. 205/2014 Z. z. v § 14
ods. 9 a hlasovať o rozdelení spoločenstva, resp. o vytvorení samostatného vlastného spoločenstva.
Dňa 09.06.2015 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome C, pričom
na schôdzi boli prítomní vlastníci s počtom hlasov 26 z celkového počtu 28 hlasov. Za rozdelenie -
oddelenie sa od spoločenstva SVOJBYT hlasovali všetci vlastníci prítomní na zhromaždení. Zároveň

bola schválená Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Kuklovská 33-39,
boli zvolené orgány spoločenstva - predseda a rada. Bol schválený aj spôsob platieb za služby spojené s
užívaním bytov ako aj mandátna zmluva so spoločnosťou BYTY, spol. s r.o. na výkon niektorých činností
súvisiacich so správou domu. Dňa 12.06.2015 bol podaný návrh na zápis spoločenstva SVB Kuklovská
33-39 na Okresnom úrade v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy. Okresný úrad zapísal do

registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 s
dátumom vzniku 01.07.2015. Žalobcovia sa vznikom spoločenstva stali jeho členmi. Dňa 10.07.2015
uzavrel žalobca v 1. rade s Tatra banka, a.s. zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol zriadený
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, názov účtu: SVB K fond opráv. Listom zo dňa 14.07.2015 žalobca v 1.
rade oznámil žalovanému vytvorenie nového spoločenstva a vyzval ho na rokovanie ohľadom úpravy

vzájomných vzťahov. Zároveň požiadal žalovaného aj o prevedenie finančných prostriedkov z fondu
prevádzky, údržby a opráv zriadený SVOJBYT-om z účtu domu C v lehote do 31.07.2015. Žalovaný
na výzvu nereagoval a finančné prostriedky fondu opráv vlastníkom bytov nepreviedol. Žalobca v 1.
rade žalovaného opäť vyzval listom zo dňa 05.08.2015 na prevedenie finančných prostriedkov, avšak
žalovaný ani na túto výzvu nereagoval. Žalovaný zrušil dispozičné právo k účtu fondu prevádzky, údržby

a opráv domu C, Ing. L. Q., ktorá bola oprávnená v mene vlastníkov spolu s JH. s
účtom nakladať. Z ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že majiteľmi účtu domu C v Tatra banke,
a.s. sú žalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalovaný do dňa podania žaloby napriek
výzve finančné prostriedky, vedené na účte v Tatra banke, a.s., ktorých majiteľmi súd žalobcovia v 2.
až 32. rade, nepreviedol a znemožňuje akýkoľvek prístup k týmto finančným prostriedkom. Podaním zo

dňa 31.08.2016, doručeným súdu 07.09.2016, žalobcovia na výzvu súdu špecifikovali petit žaloby tak,
že sa domáhali od žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcom v 2. až 32. rade sumu 68.462,09 Eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania ročne od 31.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pre dom C bol v Tatra banke, a.s. otvorený účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX. Dispozičné právo k predmetnému účtu mal predseda spoločenstva a
za dom C, D.. L. Q.. Dňa 08.06.2015 na spoločnom zasadnutí rady a výkonného výboru SVOBYT
bola navrhnutá zmena dispozičného práva k prostriedkom fondu údržby a opráv a s tým
súvisiaca zmena hmotnej zodpovednosti za predmetný účet. D.. L. Q. nesúhlasila s tým, aby dispozičné
právo mali členovia výkonného výboru domu C. Dňa 16.06.2015 zhromaždenie SVOJBYT-u schválilo

za správu prostriedkov fondu opráv, ktorú by už nemal predseda predstavenstva, ale zodpovednosť
prevezmúdisponentijednotlivýchúčtov.Uvedenázmenamalabyťzapracovanádospoločenskejzmluvy.
Uznesenie za dom C dňa 03.07.2015 podpísala obyvateľka bytového domu C P.. M. L.. Členka rady
SVOJBYT, D.. L. Q. sa dňa 09.07.2015 zúčastnila na zasadnutí rady SVOJBYT a svojím podpisompotvrdila na predmetnej zápisnici, že súhlasí s poverením zastupujúceho predsedu spoločenstva, aby
realizoval uznesenie z 16.06.2015 - zmena dispozičných a kompetenčných práv
výkonných výborov domu k prostriedkom fondu údržby a opráv za dom C dispozičné právo mali D.. X.

Q. F., X. V. a P. V., títo však odmietli podpísať Zmluvu o hmotnej zodpovednosti za predmetný účet.
Z uvedeného dôvodu nemohla byť zrealizovaná zmena dispozičného práva k účtu. Členka rady D.. L.
Q., ako aj overovateľka uznesenia zhromaždenia z 16.06.2015, P.. M. L. svojou aktívnou účasťou na
uvedených právnych úkonoch spoločenstva SVOJBYT potvrdili, že sú členkami dvoch spoločenstiev.
Potvrdili to aj pani V. a pán G., majitelia bytov v dome C, ktorí v novembri 2015 oslovili D.. F. F.,

zastupujúceho predsedu spoločenstva SVOJBYT, a ktorí ho požiadali o pomoc pri riešení finančného
krytia havarijného stavu ich terasy. Rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu C
nemá oporu v zákone, a to i napriek tomu, že sú členmi ešte jedného spoločenstva
SVB Kuklovská 33-39. Spoločenstvo SVOJBYT doposiaľ nezaniklo, nezlúčilo sa, nerozdelilo sa a ani
nebolo vymazané z registra spoločenstiev vedeného Okresným úradom v Bratislave. Vo veci určenia
platnosti predmetnej zmluvy a jej záväznosti aj pre žalobcov v 2. až 32. rade prebieha na tunajšom súde

konanie pod sp. zn. 10C 94/2016. Žalovaný ďalej poukazoval na ustanovenie § 69 ods. 4 Obchodného
zákonníka s tým, že SVB Kuklovská 33-39 nie je právnym nástupcom SVOJBYT. V zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. nie je prípustné, aby sa pôvodné spoločenstvo rozdelilo tak, že
pôvodné spoločenstvo zostane existovať ako právnická osoba a bude pôsobiť popri
svojich právnych nástupcoch. Rozdelenie spoločenstva je možné iba v podobe vzniku

aspoňdvochnástupnických,novozaloženýchspoločenstiev.Zuvedenéhovyplýva,ževregistrizapísané
spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 nijako právne nesúvisí so spoločenstvom SVOJBYT. Je v rozpore so
zákonom tvrdenie, že vzniklo nové spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 ako nástupnícke spoločenstvo
právnickej osoby SVOJBYT, ktorá nezanikla. Zákon pri rozdeľovaní spoločenstva vyžaduje vypracovať
projekt, ktorého obsahom musí byť vykonaná inventarizácia majetku, rozdelenie finančných prostriedkov

v pokladni a na účte, príprava zmlúv o spoločenstve, založenie nových bankových účtov atď. Dôvody,
ktoré žalobcovia vo svojej žalobe uvádzajú, že ich viedli k tomu, aby došlo k rozdeleniu SVOJBYT-u
sú nepravdivé a v tomto konaní aj irelevantné. Žalobcovia nepredložili jediný dôkaz preukazujúci, že v
spoločenstve SVOJBYT dochádzalo k nezhodám a k odmietnutiu ich žiadosti o rozdelenie spoločenstva.
Na poslednom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo v roku 2015, program obdržali všetci vopred

a nikto so žalobcov nepodal návrh o rozšírenie programu o bod rozdelenie spoločenstva SVOJBYT.
Zhromaždenie spoločenstva SVOJBYT je len jedno a disponuje 120 hlasmi, z čoho dom C -
žalobcovia majú 28 hlasov. Z uvedeného vyplýva, že schôdza domu mohla rozhodnúť o odčlenení domu
C od SVOJBYT, ale nemohla rozhodnúť o rozdelení spoločenstva SVOJBYT, čo pri zápise
rešpektoval aj Okresný úrad v Bratislave, keď nevykonal zmeny v zápise spoločenstiev pri spoločenstve

SVOJBYT a nevymazal SVOJBYT z registra. Rozdelenie spoločenstva je postup, pri ktorom na
základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločenstva, pričom majetok tohto spoločenstva,
zostatok úhrad za plnenie, prechádza na iné už existujúce spoločenstvá, ktoré sa svojim vznikom stávajú
právnymi nástupcami zanikajúceho spoločenstva. Právne účinky rozdelenia spoločenstva by nastali
dňom ich zápisu do registra. V registri spoločenstiev však žiadna zmena dotýkajúca sa spoločenstva

SVOJBYT nebola k dnešnému dňu realizovaná. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí podpísali
Zmluvu o spoločenstve SVOJBYT v znení jej Dodatku č. 3 v roku 2008 sú i naďalej členmi spoločenstva
SVOJBYT. Z účtovného hľadiska vedie žalovaný aj účtovné knihy v nezmenenej
podobe a poskytuje žalobcom služby, ku ktorým sa zmluvne zaviazal. Žalovaný i naďalej vedie
na osobitnom účte finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv domu C. Žalovanému preto

nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 68.462,09 Eur spolu s príslušenstvom,
a preto žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd v predmetnom konaní otázku pasívnej vecnej legitimácie posudzoval podľa zákona č.
182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj s ohľadom na Zmluvu o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v znení jej dodatkov, na základe ktorej vzniklo spoločenstvo
SVOJBYT, ktorého členmi až do odčlenenia a vytvorenia spoločenstva SVB Kuklovská 33-39 boli

žalobcovia v 2. až 32. rade a ktorá upravuje vzájomné práva a povinnosti spoločenstva vo vzťahu k
vlastníkom bytov a nebytových priestorov. V danom prípade mal súd za to, že žalovaný je v tomto
konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, súd
konštatuje, že aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorým sa vlastníci bytov domáhajú odspoločenstvaSVOJBYT,založenéhonaúčelomvýkonusprávybytovýchdomov,vydanianevyčerpaných
prostriedkov určených na údržbu a opravu domu, mali v zmysle zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 30.06.2004 len vlastníci bytov a nebytových

priestorov vo svojom mene. Až novelou zákona č. 367/2004 Z. z. účinnou od 01.07.2004 sa do zákona
ustanovilo oprávnenie správcu resp. spoločenstva vlastníkov vystupovať pri výkone správy majetku
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov vymáhať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov vo fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. V danom prípade mal súd za to, že aktívne vecne legitimovaným subjektom

na podanie žaloby boli jednak samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov pôvodného bytového
domu C, v súčasnosti členovia spoločenstva SVB Kuklovská 33-39, ako aj samotné novovzniknuté
spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39. Títo by však v konaní nemali stáť popri sebe, ale mali by v
spore vystupovať buď samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov alebo iba spoločenstvo SVB
Kuklovská 33-39. Nakoľko v petite žaloby sa žalobcovia v 2. až 32. rade domáhali od žalovaného
zaplatenia finančných prostriedkov z účtu fondu prevádzky, údržby a opráv zriadeného pre bytový dom

C a náhrady trov konania a tento petit žaloby sa žiadnym spôsobom nedotýkal žalobcu v 1. rade,
súd žalobu voči žalobcovi v 1. rade zamietol. V posudzovanej veci je predmetom konania žalobcami
uplatnený nárok na zaplatenie sumy 68.462,09 Eur titulom nevyčerpaných prostriedkov určených na
údržbu a opravy domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu C, ktorí sa oddelili od
spoločenstva SVOJBYT a vytvorili si vlastné spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39. Žalovaný v priebehu

konania spochybňoval právnu subjektivitu a samotné postavenie spoločenstva SVB Kuklovská 33-39.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 09.06.2015 Ing. L. Q. ako členka rady
SVOJBYT za dom C a F.. X. Q. F. ako podpredsedníčka výkonného výboru SVOJBYT za dom C zvolali
zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu C, pričom pozvánka bola riadne doručená
všetkým vlastníkom. Na predmetnej schôdzi boli prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov s

počtom hlasom 26 z celkového počtu 28 všetkých vlastníkov z bytového domu C. Prítomní vlastníci
bytov a nebytových priestorov domu C odhlasovali na schôdzi dňa 09.06.2015 počtom hlasov 100%
prítomných vlastníkov rozdelenie - odčlenenie sa od spoločenstva SVOJBYT a zároveň bola schválená
Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Kuklovská 33-39
a boli zvolené orgány spoločenstva. Následne dňa 12.06.2015 bol podaný návrh na zápis spoločenstva

SVB Kuklovská 33-39 na Okresnom úrade Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý dňa
01.07.2015 vykonal zápis spoločenstva SVB Kuklovská 33-39 do registra. Námietky žalovaného, že
spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 vzniklo v rozpore so zákonom súd považoval za neopodstatnené.
Jednak v prvom rade súd poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle
ktorého ak spoločenstvo tvorí viac domov, o rozdelení spoločenstva hlasujú iba tí vlastníci bytov a

nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. Žalobcovia v 2. až 32. rade
ako vlastníci bytového domu C, ktorý tvoril súčasť spoločenstva SVOBYT, boli teda v zmysle tohto
ustanovenia oprávnení hlasovať o rozdelení spoločenstva, pričom zo zápisnice zo dňa 09.06.2015
vyplýva, že za rozdelenie hlasovali všetci prítomní vlastníci z počtom hlasov 26 z celkového počtu 28
hlasov za predmetný bytový dom. Súčasne s hlasovaním o rozdelení spoločenstva, a teda odčlenení

vlastníkov bytov a nebytových priestorov z bytového domu C, vlastníci schválili aj Zmluvu o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Kuklovská 33-39 a zvolili si orgány spoločenstva.
Týmito úkonmi došlo k založeniu spoločenstva SVB Kuklovská 33-39. Keďže v zmysle § 7 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev
vedenom obvodným úradom v sídle kraja, vlastníci bytov podali návrh na zápis spoločenstva do

registra spoločenstiev na Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy. Okresný úrad
Bratislava po preskúmaní návrhu na zápis do registra spoločenstiev, ako aj priložených listín, vykonal
dňa 01.07.2015 zápis spoločenstva SVB Kuklovská 33-39 do registra, teda mal za to, že sú splnené
všetky zákonom predpísané náležitosti na jeho zaregistrovanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ustanovenie § 194 CSP, v zmysle ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej

moci, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd
na také rozhodnutie prihliadne. V danom prípade Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej
správy rozhodol tak, že po preskúmaní návrhu na zápis do registra spoločenstiev a jeho príloh v súlade s
ustanovením § 7 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vykonal zápis spoločenstva SVB Kuklovská
33-39 do registra spoločenstiev k 01.07.2015. Námietky spochybňujúce postavenie spoločenstva

SVB Kuklovská 33-39 sú preto irelevantné, keďže toto spoločenstvo bolo riadne a platne zaregistrované
v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., pričom rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor
všeobecnej vnútornej správy, ktorý tento zápis povolil, súd nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať.
Zároveň súd prvej inštancie dal do pozornosti ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je prerozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Keďže spoločenstvo SVB Kuklovská
33-39 je riadne a platne zaregistrovaným spoločenstvom v zmysle zákona č. 182/1993
Z. z. súd nemal dôvod spochybňovať jeho právnu subjektivitu. Námietky žalovaného spočívajúce v

tom, že hoci si žalobcovia v 2. až 32. rade založili nové spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39, sú aj
naďalej platnými členmi spoločenstva SVOJBYT, keďže súd naďalej viazaní zmluvou o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 25.11.1999 v znení jej dodatkov, súd považuje za
neopodstatnené. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 10C 94/2016 sa žalovaný domáhal voči žalobcom v 2. až 32. rade určenia platnosti Zmluvy

o spoločenstve bytov a nebytových priestorov, pričom súd žalobu zamietol. Konanie
nie je síce právoplatne ukončené, ale už v rozsudku zo dňa 12.12.2016 súd skonštatoval, že žalobcovia
v 2. až 32. rade ako vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu C založili podľa zákona č.
182/1993 Z. z. nové spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39, a teda nie sú členovia spoločenstva
SVOJBYT. S týmto názorom sa súd stotožňuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov síce expressis verbis neuvádza, ktorým momentom dochádza k zániku

členstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spoločenstve v prípade, ak dôjde k rozdeleniu
spoločenstva, avšak z logiky veci vyplýva, že momentom zápisu spoločenstva SVB Kuklovská 33-39 (a
teda momentom jeho vzniku) došlo k zániku členstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu
C u žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd za preukázané, že pre každý bytový dom
patriaci pod spoločenstvo SVOJBYT bol v roku 2008 zriadený samostatný účet pre fond prevádzky,

údržby a opráv, na ktorý vlastníci bytov posielali finančné prostriedky. Takýto účet bol zriadený aj pre
bytový dom C, teda pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si
následne založili nové spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39. Momentom ukončenia členstva žalobcov
v 2. až 32. rade u žalovaného bol žalovaný povinný vysporiadať si vo vzťahu k žalobcom záväzky, a
teda previesť zostatok finančných prostriedkov na fonde opráv a údržby bytového domu žalobcom v

2. až 32. rade, resp. novo založenému spoločenstvu, ktorého sú žalobcovia v 2. až 32. rade členmi.
Žalovaný však na výzvy na prevod týchto finančných prostriedkov nereagoval. Z ustanovenia § 7b ods.
4 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pričom spoločenstvo je príslušné disponovať
s finančnými prostriedkami na účte domu. Je teda zrejmé, že prostriedky vedené na bankovom účte

v Tatra banke, a.s. pre bytový dom C patria vlastníkom bytov a nebytových priestorov, teda žalobcom
v 2. až 32. rade, pričom žalovaný tieto prostriedky na účte bezdôvodne zadržuje, čím sa bezdôvodne
obohacuje na účet žalobcov v 2. až 32. rade. Dispozičné právo k predmetnému účtu má žalovaný, ako
to vyplýva z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.11.2017, ktorá
zároveň uviedla, že žalobcovia môžu s prostriedkami disponovať a môžu si ich previesť, ak podpíšu

hmotnú zodpovednosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že na zhromaždení
spoločenstva SVOJBYT ešte za účasti žalobcov došlo k prijatiu uznesenia vlastníkov bytov, ktorým sa
zmenili kompetencie a možnosti nakladania s účtami bytových domov, nie je v tomto konaní
právne relevantná. Táto zmena dispozičných práv a podmienka podpísania hmotnej zodpovednosti bola
prijatá ešte v čase, keď žalobcovia boli členmi spoločenstva, avšak registráciou nového

spoločenstva SVB Kuklovská 33-39 a s tým súvisiacim zánikom členstva žalobcov v 2. až 32. rade u
žalovaného predmetné uznesenia strácajú vo vzťahu k žalobcom platnosť. Naviac je potrebné uviesť,
že uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov nemajú dopad a účinnosť voči tretím osobám,
ani proti banke. V predmetnej veci bolo uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.06.2016,
č.k. 4C 99/2016-74, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.08.2016, č.k. 8Co

317/2016-133 vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému zakázal nakladať s finančnými
prostriedkami na bankovom účte vedenom v Tatra banke, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a
to previesť ich s výnimkou účtu žalobcov vedeného v Tatra banke, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
na iný účet, vybrať ich v hotovosti a zriadiť k nim záložné právo v prospech iného právneho subjektu,
a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV vo veci samej.

Ani uvedené neodkladné opatrenie nezamedzuje žalovanému previesť finančné prostriedky patriace
žalobcom v 2. až 32. rade na účet žalobcov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, keď nepreviedol zostatok z účtu fondu prevádzky, údržby
a opráv vedeného pre bytový dom C, a teda prostriedky patriace žalobcom v 2. až 32. rade po ukončení
ich členstva u žalovaného, a teda mu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy

(nevyplatených finančných prostriedkov vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov), ktoré
musí vydať, preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Žalobcovia si žalobou zo dňa 15.07.2016 a jej následnom doplnení z 31.08.2016 uplatnili úrok
z omeškania z dlžnej sumy - z neprevedených, nevyčerpaných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby aopráv, ktoré zostali na účte žalovaného, ktoré tam vlastníci bytov a nebytových priestorov Kuklovská 33,
35, 37 a 39 v Bratislave poukazovali. S poukazom na ustálený skutkový stav mal súd prvej inštancie za
to, že sa žalovaný dostal s plnením dlhu do omeškania, nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu nepoukázal

finančné prostriedky z účtu XXXXXXXXX/XXXX na účet vlastníkov (žalobcov v 2. až 32. rade). Preto súd
prvej inštancie žalovaného zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 31.08.2016 do zaplatenia v súlade s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu omeškania. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného v konaní,
súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis

s prejednávanou vecou. Súd prvej inštancie poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 6 ods. 1, § 7 ods.1, 2 a 5, § 7a ods. 1, § 7b ods. 1 a 4, §

7c ods. 2, § 10 ods. 1 a 4, § 14 ods. 1 a 9, zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytovýchpriestorovvzneníplatnomaúčinnomvrozhodnomčase apodľa§451ods.2OZ,§517OZ.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie
pochybil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkových zisteniam (§ 365 ods.

1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Z odvolania vyplýva, že žalovaný namietal
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým ho zaviazal zaplatiť žalovaným v 2. až 32 rade
sumu 68.462,09 Eur s príslušenstvom. Žalovaný na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov podľa zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov dňom 25.11.1999, ktoré tvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov
troch samostatne stojacich domov pozostávajúcich z 88 bytov a 32 nebytových priestorov označené
v žalobnom návrhu ako Dom A, B a C, Dom A tvorí 48 vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
dom B tvorí 44 vlastníkov a dom C tvorí ho 28 vlastníkov, spolu 120 vlastníkov, ktorí individuálne nie
kolektívne podpísali Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov

SVOJBYT v ktorej sa zaviazali na plnenie vyplývajúce z ustanovení Zmluvy, ktorú na zhromaždení
vlastníkov jednomyseľne schválili (ďalej len Zmluva o spoločenstve). Od 01.01.2013 vlastníci každého
domu, uhrádzali príspevky do Fondu prevádzky údržba a opráv ( ďalej len FPÚaO) na konkrétne účely
zriadené samostatne pre každý dom. Vlastníci BaNP Domu C uhrádzali príspevok do FPÚaO konkrétne
na účet zriadený v Tatra banke, a.s. č. ú. 2XXXXXXXXX/XXXX, mesačne podľa výšky, ktorú schválili na

zhromaždení spoločenstva SVOJBYT. Dispozičné právo nakladať s predmetným účtom mala Ing. D. Q.
a predseda spoločenstva SVOJBYT . Žiadne nezhody súvisiace so správou domov A, B a C, tak ako je
to uvedené v žalobe neboli, nikto nedal návrh na jeho rozdelenie. Zhromaždenie schválilo za každý dom
vlastníkmi navrhnutých disponentov, za Dom C to bol p. J. V. a P Q. . F.. Žalobcovia si založili v tajnosti
spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 a svojim konaním porušili ustanovenia § 6 ods. 3 zákona 1082/1993

Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch, nakoľko vedeli, že zákon neumožňuje v rámci
jedného domu mať uzavreté dve zmluvy o spoločenstve. Vo veci akou mierou sa na tomto protiprávnom
akte zúčastnil správny orgán, ešte nie je právoplatne rozhodnuté a preto odvolávanie sa súdu prvej
inštancie na dôkazy, ktoré nie sú právoplatné, nemôžu mať právnu silu a požívať právnu ochranu, tak
ako to uvádza prvoinštančný súd v ods. 37 zdôvodnenia svojho rozhodnutia. V ustanovení § 7a ods. 1

posledná veta je uvedené, že Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome vypovedať. Každý vlastník bytu a nebytového priestoru uzatvára Zmluvu
na neurčitý čas, pričom je ex lege takáto zmluva nevypovedateľná. Do dnešného dňa žalobcovia Zmluvu
o spoločenstve SVOJBYT nevypovedali, ani od Zmluvy jednostranným právnym úkonom neodstúpili. K
odstúpeniu od zmluvy nedochádza na základe uzatvorenia novej zmluvy, čoho sa dožadujú žalobcovia

v tomto prípade . Súdu nebol predložený ani jeden dôkaz žalobcu, ktorým by preukázal, že adresátovi
t.j. spoločenstvu SVOJBYT bolo doručené ním podpísané odstúpenie od Zmluvy. Odvolávať sa na to,
že na schôdzi vlastníkov B a NP Domu C zo dňa 09.06.2015 si žalobcovia v počte 26 hlasov zo 130
hlasov zhromaždenia spoločenstva SVOJBYT schválili rozdelenie SVOJBYT a odsúhlasili
rozdelenie spoločenstva SVOJBYT, nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu, že zo zákona vyplýva,

že rozhodovanie o rozdelení spoločenstva je v pôsobnosti zhromaždenia (§ 7d ods. 1 písm.
b ), v ktorom zasadajú všetci vlastníci bytov v teda Domu A,B ,C a na riadnom zvolanom zhromaždení.
Na tom nič nemení, že o rozdelení spoločenstva na takto zvolanom zhromaždení budú hlasovať len
tí vlastníci, ktorých sa to dotýka, teda žalobcovia. Hlasovanie o návrhu na rozdelenie spoločenstva jejedna vec a druhá vec veľmi podstatná je postup rozdelenia, ktorí žalobcovia absolútne nerešpektovali.
O tom kto po rozdelení spoločenstva bude používať pôvodný názov, ako vzniknú nové spoločenstvá,
či sa spoločenstvo rozdelí likvidáciou alebo bez likvidácie a pod. nemôže za 120 vlastníkov bytov a

nebytových priestorov rozhodovať 28 členov spoločenstva SVOJBYT. Novozaložené SVB Kuklovská
33-39 v žiadnom prípade nie je právnym nástupcom žalovaných, nakoľko žalovaný je stále v
nezmenenej forme je zapísaný v registri spoločenstiev vedenom na Okresnom úrade v Bratislave a i
naďalej poskytuje služby aj žalobcom, tak ako to ukladá Zmluva. Opätovne chceli uzavrieť so žalobcami
zmier a opätovne im oznámili, že pokiaľ vlastníkmi BaNP Domu C navrhnutí a zhromaždením

SVOJBYT schválení disponenti s účtom FPÚaO Domu C podpíšu, hmotnú zodpovednosť za nakladanie
s peňažnými prostriedkami predmetného účtu, môžu s účtom nakladať. Hmotnú zodpovednosť
za predmetný účet má v zmysle zákona predseda spoločenstva SVOJBYT. Z uvedeného dôvodu sa do
omeškania s plnením uznesenia zhromaždenia SVOJBYT nedostal žalovaný, ale žalobcovia. Je úplne
jedno či sa zmena disponentov s predmetným účtom odsúhlasovala pred zápisom žalobcu do registra
spoločenstiev alebo po ňom, s podpísaným prevzatím hmotnej zodpovednosti za predmetný účet by

banka zmenila disponentov s účtom. Žalovaný nemohol vyhovieť žiadosti žalobcov aj z dôvodu, že
finančné prostriedky žiadalo na svoj účet previesť SVB Kuklovská 33-39, ktoré k finančným prostriedkom
na predmetnom účte nemá žiadny právny vzťah, nakoľko sú to peniaze, ktoré si na predmetný účet na
svoj variabilný symbol ukladali jednotlivý vlastníci bytov samostatne, teda sú to peniaze prislúchajúce len
jednotlivo im. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu vo veci uloženia povinnosti

úhrady úrokov z omeškania, nakoľko nemá oporu v zákone. Žalovaný je toho názoru, že Okresný súd
Bratislava IV mal predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhuje, aby
mu boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne a priznal im náhradu trov konania. Uviedli, že napriek tomu, že žalovaný
v odvolaní priznáva a potvrdzuje, že v predmete žaloby sa jedná o ich finančné prostriedky, podal
odvolanie a odmieta ich vyplatiť. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania opakuje skutočnosti ohľadom
svojho založenia a fungovania od roku 1999 do vzniku spoločenstva žalobcov, ktoré právoplatne

vzniklo 01.07.2015 a ktorého vznik žalovaný z neznámych dôvodov odmieta
akceptovať. Žalovaný odmieta poukázať finančné prostriedky žalobcov a uvádza vymyslené dôvody,
ktoré údajne bránia prevedeniu a vyplateniu finančných prostriedkov. Navrhol niektorým vlastníkom ich
spoločenstva,abyakozástupcoviažalovanéhouzatvorilisožalovanýmzmluvuohmotnejzodpovednosti
a na základe tejto zmluvy by im žalovaný umožnil nakladať s účtom fondu opráv, na ktorom sa

nachádzajú finančné prostriedky žalobcov. Členovia spoločenstva žalobcov nemajú právny dôvod
podpisovať hmotnú zodpovednosť vo vzťahu k žalovanému, pretože so žalovaným nie sú v žiadnom
právnom vzťahu. Dispozičné právo k bankovému účtu fondu opráv, na ktorom sa nachádzajú finančné
prostriedky žalobcov má výlučne žalovaný - predseda žalovaného. Len on je oprávnený súčtom
nakladať v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia sp. zn. 8Co/317/2016, ktoré vydal Krajský

súd Bratislava, dňa 30.80.2016 a ktoré žalovanému zakazuje nakladať s finančnými prostriedkami
na bankovom účte vedenom v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to previesť ich, s
výnimkou účtu žalobcov vedeného v Tatra banke, a.s, č.ú. 2944007903/1100, na iný účet, vybrať
ich v hotovosti a zriadiť k nim záložné právo v prospech iného subjektu, a to až do právoplatného
skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava IV vo veci samej. Tvrdenie žalovaného, že

nemôže vyhovieť žiadosti a poukázať žalobcom finančné prostriedky na účet fondu opráv spoločenstva
SVB Kuklovská 33-39 údajne z dôvodu, že spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 nemá k finančným
prostriedkom žiadny vzťah, nakoľko sa jedná o finančné prostriedky jednotlivých
vlastníkov, je zavádzajúce. Ako vlastníci uvedených finančných prostriedkov majú žalobcovia právo
rozhodovať o tom, ako bude s finančnými prostriedkami naložené, a teda aj o tom, na ktorý účet majú

byť finančné prostriedky poukázané. Podľa § 7b ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. Spoločenstvo sa nemôže
zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Spoločenstvo
je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo
získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného
spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, spoločenstvo je príslušné

disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti
vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí sa
viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda
vyplýva, že žalobcovia ako vlastníci finančných prostriedkov, ktoré sa nachádzajú na účte fondu oprávdomu C, a ku ktorému má dispozičné právo výlučne žalovaný, majú právo požadovať od žalovaného,
aby im tieto finančné prostriedky poukázal. Nakoľko žalobcovia ako vlastníci bytov v bytovom dome
C si založili spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39 za účelom správy tohto domu a do tejto správy patrí

aj vedenie účtu fondu opráv, požiadali žalovaného, aby finančné prostriedky nachádzajúce sa na
účte, ktorý je založený na jeho meno a má k nemu dispozičné právo previedol na účet fondu opráv
zriadeného spoločenstvom SVB Kuklovská 33-39, zriadený v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX, IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. . Tvrdenie žalovaného, že spoločenstvo SVB
Kuklovská 33-39 nemá k finančným prostriedkom žiadny vzťah neobstojí, pretože spoločenstvo SVB

Kuklovská 33-39 tvoria žalobcovia 2. až 22. rade a je podľa zákona oprávnené spravovať aj účet v
banke vedený pre spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39, na ktorom sa nachádzajú finančné prostriedky
žalobcov.Neodkladnéopatrenie,akoajnapadnutýrozsudokžalovanémuumožňujúpeňažnéprostriedky
previesť.Údajnéobavyapochybnostinastranežalovanéhosútedabezpredmetné,pretožepoukázaním
finančných prostriedkov z fondu opráv by konal na základe súdneho rozhodnutia a príkazu žalobcov. Zo
strany žalovaného ide o nedôvodné odopieranie práva na vydanie finančných prostriedkov žalobcov

a tým znemožnenie nakladať s nimi už viac ako 2 a pol roka. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie
žalovaného, že súdom priznané úroky z omeškania nemajú oporu v zákone, s tým nesúhlasia. Žalovaný
žalobcom úmyselne bráni v nakladaní s ich majetkom - používa finančné prostriedky napriek
tomu, že na to nemá žiadny právny dôvod. Táto skutočnosť jednoznačne odôvodňuje aj právo žalobcov
a nároky na priznanie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy podľa § 517 ods. 2 OZ. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný odmieta poukázať finančné prostriedky žalobcom, dostal sa tak do omeškania
a vznikol im nárok na úrok z omeškania z neprevedenej sumy. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol,
že súd pochybil, keď dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale toto svoje
tvrdenie bližšie nekonkretizuje. Z odvolania žalovaného nie je možné zistiť v čom spočíva pochybenie

súdu, keď žalovaný namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, teda či má žalovaný na mysli nesprávne vyhodnotenie dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušenie pravidiel formálnej logiky a teda o akú vadu sa jedná. Podané odvolanie je nedôvodné
z hľadiska skutkového a právneho. Okresný súd napadnutým rozhodnutím správne rozhodol o podanej
žalobe po predchádzajúcom riadnom zistení skutkového stavu a následne správne vec právne posúdil.

7. Žalovaný sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu a uviedol, že sa plne pridržiava
skutočností, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 17.12.2017. Trvá na tom, že nemohol, vyhovieť žalobcom
a previesť finančné prostriedky v sume 68.462,09 Eur, uložené na bankovom účte, vedenom v Tatra
banke, a.s., pod č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX / ďalej účet SVOJBYT na bežný/ podnikateľský účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX účet vedený na majiteľa účtu SVB Kuklovská 33-39 , názov účtu: SVB K fond
opráv, z dôvodu, že nebol v žiadnom právnom vzťahu s majiteľom uvedeného účtu. Žalobca ani nežiadal
v žalobe, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcom 2. až 32. rade sumu 68.462,09
Eur,takakojetouvedené vrozsudku.Rozsudoksúduprvejinštanciejenevykonateľný,nakoľko
súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 68.462,09 Eur, avšak v rozsudku neurčil komu a akú výšku z

celkovej sumy má žalobcom v 2. až 32. rade, uhradiť. Žalobcovia žiadali, aby bola suma 68.462,09 Eur
prevedená na účet žalobcu v 1. rade, ktorého účasť v tomto konaní súd prvej inštancie zamietol. Takže
tvrdenie žalobcov, že i majú právo rozhodovať o tom, ako bude s predmetnými finančnými prostriedkami
naložené sa javí ako nepravdivé, nakoľko ani súd im nepriznal právo previesť predmetnú sumu na
účet, ktorý vo svojom žalobnom návrhu uviedli. Z uvedeného dôvodu namieta aj priznanie úrokov z

omeškania. Žalovaný preukázal, že nikto nebránil žalobcom aby nakladali podľa svojho rozhodnutia
s predmetným účtom, avšak nimi schválení disponenti to odmietli i napriek tomu, že na zhromaždení
pri ich schvaľovaní za disponentov s uvedeným súhlasili. Žalobcovia nepreukázali, že im žalovaný
bráni pri nakladaní s predmetným účtom, tak ako to ukladá zákon č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších
zmien, aj z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. S tvrdením žalobcov, že je

povinnosťou žalovaného previesť predmet tohto sporu na účet patriaci SVB Kuklovská 33-39, nakoľko
ho vytvorili žalobcovia počas členstva u žalovaného nesúhlasí, nakoľko je síce podľa § 6 ods. 3 zák.
182/1993 Z.z. neprípustné, aby na správu domu boli uzavreté dve zmluvy o správe domu, avšak k
dnešnému dňu nevypovedali žalobcovia zmluvu o spoločenstve, ktorú so žalovaným riadne uzavreli ešte
v roku 1999. Každá žalobcami uzavretá ďalšia zmluva na správcovstvo, bez toho, aby bola zrušená

predchádzajúca, je v zmysle uvedeného zákona neplatná. Žalovaný preukázal, že k dnešnému dňu sa
žiadne zasadnutie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVOJBYT, ktoré by rokovalo
orozdeleníspoločenstvaSVOJBYTnekonaloažalobcoviasa ozvolanietakéhotozhromaždenia,
ktoré by prerokovalo rozdelenie spoločenstva SVOJBYT ani nepokúsili. Súd prvej inštancie sa zaoberallen Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Kuklovská
33-39, ale vôbec nezobral do úvahy existenciu zmluvného vzťahu žalobcov 2.až 32. a žalovaného, ktoré
je potvrdené platnou Zmluvou o spoločenstve SVOJBYT. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol o aké

ustanoveniezákonač.182/1993z.z.saopieraprisvojomtvrdeníoktoréopieraajprávnynárokžalobcov,
že z logiky veci vyplýva, že momentom zápisu spoločenstva SVB Kuklovská 33-39 a momentom jeho
vzniku došlo k zániku členstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu C u
žalovaného. Toto je v úplnom rozpore s dikciou zákona, ktorý deklaratórne stanovuje
podmienky za akých možno rozdeliť už v registri spoločenstiev zapísané spoločenstvo . Podľa § 7b

ods.3 zákona povinnosť, ktorú žiada žalobca od žalovaného vzniká v iba v prípade, keď spoločenstvo
končí svoju činnosť, čo nie je prípad žalovaného. Neskončil svoju činnosť a nemusí teda plniť povinnosti,
ktoré by vznikli v zmysle § 7b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Žalovaný nezanikol , nesplynul, nerozdelil
sa , nezlúčil sa , v registri spoločenstiev sa nevykonal žiadny zápis v tomto znení, takže rozhodnutie
súdu prvej inštancie, tak ako je uvedené v predmetnom rozsudku je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Ustanovením § 7d Zákona 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien, je presne určený

postup, ktorý je každý povinný dodržovať. Žalobcovia ho porušili, musia niesť zodpovednosť. Právo
nemôže vzniknúť z nespravodlivosti a súdnu ochranu nemôže požívať ten, kto bezdôvodne si neplní
ustanovenia vyplývajúce zo zákona, ako to urobili v tomto prípade žalobcovia. Žalovaný nesúhlasí s
obsahom vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.04.2018 a ani s rozsudkom súdu prvej inštancie.

8. Žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že s tvrdeniami žalovaného uvádzaných v jeho stanovisku nesúhlasia
a považujú ich za účelové s cieľom oddialiť zaplatenie, resp. vrátenie finančných prostriedkov. Súd
prvej inštancie v rámci dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mal a mohol, a ktoré boli
podkladom pre jeho zhodnutie. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne v každom jeho
výroku. Tvrdenie žalovaného, že nemohol previesť finančné prostriedky žalobcov na účet fondu

opráv nového spoločenstva z dôvodu, že žalovaný nebol v žiadnom právnom vzťahu s majiteľom účtu,
sa nezakladá na pravde. Majiteľmi finančných prostriedkov, ktoré sa nachádzajú na účte fondu opráv
domu C spravovanom žalovaným, ako aj finančných prostriedkov na fonde opráv spravovaných SVB
Kuklovská 33-39 sú žalobcovia. V žalobe navrhovali previesť predmetné finančné prostriedky na účet
spoločenstva, teda spoločenstva, ktoré tvoria žalobcovia. Žalovaný vie, že účet, na ktorý žalobcovia

žiadali previesť finančné prostriedky, je účtom, ktorý žalobcovia zriadili ako nové spoločenstvo. Navyše,
je vydané platné neodkladné opatrenie vo forme uznesenia, ktoré vydal Krajský súd Bratislava dňa
30.8.2016, sp. zn. 8Co/317/2016, a ktoré žalovanému umožňuje previesť finančné prostriedky na účet
žalobcov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný zámerne zadržiava finančné prostriedky žalobcov a
uvádza tvrdenia, ktorými len odďaľuje poukázanie finančných prostriedkov. Pokiaľ sa jedná o namietanie

priznaných úrokov z omeškania uviedli, že žalovaný žalobcom úmyselne
bráni v nakladaní s ich majetkom napriek tomu, že na to nemá žiadny právny dôvod. Táto skutočnosť
jednoznačne odôvodňuje aj právo a nároky na priznanie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy.
Úroky sú vlastne kompenzáciou škody, ktorá žalobcom vznikla tým, že nemôžu používať finančné
prostriedky z fondu opráv z dôvodu, ktorý zapríčinil žalovaný. Tvrdenia žalovaného

ohľadom údajného členstva žalobcov u samotného žalovaného sú nepravdivé. Členstvo žalobcov u
žalovaného zaniklo k 01.07.2015, kedy bolo zaregistrované nové spoločenstvo SVB Kuklovská 33-39
a ktoré je platne zaregistrované. Nikto okrem žalovaného nespochybňuje jeho existenciu. Žalovaný
sa snaží nedôvodnými súdnymi spormi docieliť zrušenie spoločenstva, ktoré si vytvorili v súlade so
zákonomazdôvoduvážnenarušenýchsusedskýchvzťahov.Napriektomusažalovanýsnažíozrušenie

spoločenstva a tým chce žalobcov donútiť, aby a stali opäť jeho členmi proti ich vôli. Z uvedeného
dôvodu sa žalovaný na Okresnom súde Bratislava IV domáhal určenia, že zmluva o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVOJBYT je pre žalobcov s platná a záväzná. Súd žalobu
žalovaného zamietol. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 10C/94/2016. Proti rozhodnutiu okresného súdu
podal žalovaný odvolanie. Vo veci nebolo zatiaľ rozhodnuté. Žalobou na Krajskom súde v Bratislave

sa žalovaný domáhal voči Okresnému úradu Bratislava určenia, že zápisom spoločenstva do registra
spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol žalovaný ukrátený na svojich právach a
žiadal, aby súd nariadil Okresnému úradu Bratislava výmaz spoločenstva. Krajský súd žalobu zamietol.
Konanie sa viedlo pod sp. zn. 6S/198/2015. Proti rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Zatiaľ
vo veci nebolo rozhodnuté. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločenstvo platne vzniklo, je riadne

zaregistrované. Žalovaný teda nemá dôvod zadržiavať finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a
opráv a nič mu nebráni v tom, aby finančné prostriedky žalobcom poukázal.9. Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení , že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou,
preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli

splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 27.04.2021 (§ 378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil v napadnutom výroku na základe dôvodov
uvedených nižšie, pretože je vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosť napadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa najskôr zaoberal okruhom námietok odvolateľa, ktoré súvisia so žalovaným
napádaným vznikom SVB Kuklovská 33-39. V zmysle ust. § 194 CSP, otázku, o
ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám,
nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku prihliadol na

rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, keďže otázka registrácie
a založenia patrí do pôsobnosti tohto orgánu v zmysle ust. § 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Odvolací súd
sa v tomto smere stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a dodáva, že otázka platného založenia
žalobcu v 1. rade je v tomto konaní tzv. prejudiciálnou otázkou v užšom zmysle. V tomto prípade súd
môže danú otázku posúdiť,( a to aj inak, ako kompetentný orgán), no kladú sa zvýšené nároky na

kvalitatívnu stránku odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Dikcia zákona, podľa ktorej súd na také
rozhodnutie „prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia“ nemožno vykladať
inak, iba tak, že súd túto otázku nemôže opomenúť v odôvodnení rozsudku náležite a presvedčivo
argumentovať. Zásadne však platí, že „prihliadnutie“ na existujúce (a z povahy veci právoplatné, teda
účinky pôsobiace) rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné (§ 193 a contrario), a teda neexistuje

povinnosť súdu pridŕžať sa tohto rozhodnutia. Tento postulát vyplýva z ústavnoprávnej konotácie, podľa
ktorej je súd priorizovaný a v istom zmysle „nadradený“ orgán ochrany práva - žiaden iný orgán nemá
generálnou klauzulou „zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae)“ stanovenú kompetenciu
poskytovať ochranu tam, kde nie je zverená žiadnemu inému orgánu. Samozrejme, ani túto parolu
nemožnovykladaťúčelovoabezbreho-zásadneplatípožiadavka,abyorgányverejnejmocirozhodovali

o rovnakých otázkach zásadne rovnako. Preto je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na
to kompetentných orgánov, a len ako ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov
iných kompetentných orgánov (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J.,
Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 734-739).

12. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že sa z úradnej činnosti oboznámil s konaním vedeným
Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/1982015, v ktorom krajský súd zamietol návrh žalovaného,
ktorým sa dožadoval, aby krajský súd zakázal žalovanému (Okresný úrad Bratislava) pokračovať v
porušovaní práv žalovaného v tunajšom konaní a zároveň žiadal, aby súd uložil Okresnému úradu
Bratislava povinnosť vymazať SVB Kuklovská 33-39 z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a

nebytových priestorov. Žalovaný proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť, o ktorej doposiaľ
Najvyšší súd SR nerozhodol.

13. Súd k tejto otázke uvádza, že novela č. 70/2010 Z. z. účinná od 01.04.2010 (ktorou sa novelizoval
zákon č. 182/1993 Z.z.) v tomto smere priniesla pre vlastníkov prínos v podobe prijatia jednoduchšieho

rozhodnutia o rozdelení, pri ktorom sa o tejto otázke rozhoduje vždy len medzi vlastníkmi v predmetnom
dome. To znamená, že na rozdelenie spoločenstva nie je potrebný súhlas aj vlastníkov v iných domoch.
Orgánom spoločenstva je však len jedno zhromaždenie, ktorého členmi sú vlastníci vo všetkých domoch
združených v spoločenstve. Z tohto dôvodu uvedená novelizácia nemá celkom oporu v
platnej právnej úprave orgánov spoločenstva. Je totiž absurdné, aby o rozdelení spoločenstva mohla

rozhodnúť len menšina z celkového počtu vlastníkov, pričom zákonodarca
proces rozdelenia spoločenstva nijako bližšie nerieši. Z hľadiska teleologického výkladu by bolo možné
spoločenstvo rozdeliť aj bez súhlasu ostatných vlastníkov v iných domoch, hoci tým budú popreté
základné princípy rozhodovania zhromaždenia spoločenstva. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby zotrval vspoločnom zväzku, do ktorého dobrovoľne vstúpil. Rovnako by mali mať vlastníci v každom dome právo
z tohto zväzku kedykoľvek vystúpiť za splnenia určitých podmienok, keďže zákon prioritne predpokladá,
že každý dom bude spravovaný samostatne na základe jednej z dvoch prípustných foriem výkonu

správy. Tomu zodpovedá aj text dôvodovej správy k novele zákona o vlastníctve bytov č. 70/2010 Z.
z., ktorá uvádza, že ak spoločenstvo tvorí viacero bytových domov, vlastníci v každom dome majú
právo sa samostatne rozhodnúť o rozdelení spoločenstva, a tak sa osamostatniť. Tomuto zámeru však
zákonodarca neprispôsobil súvisiacu právnu úpravu rozdelenia spoločenstva najmä v ust. § 7c a § 7d
zákona č. 182/1993 Z.z. upravujúcich orgány a zánik spoločenstva (viď Valachovič, M.,

Grausová, K., Cirak, J.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2012).

14. Odvolací súd je zhodne s názorom právnej doktríny a senátom Krajského súdu v Bratislave 6S toho
názoru, že ust. § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z. dáva dotknutým vlastníkom, ktorých sa rozdelenie
týka, možnosť o tomto rozdelení hlasovať samostatne. Je síce pravda, že zákonodarca dal priestor na

vznik pochybností, nakoľko praktické otázky súvisiace s využitím tohto postupu ponechal nedoriešené,
toto však nemôže byť na ťarchu vlastníkov, ktorí sa rozhodli využiť svoje právo im priznané v ust. § 14
ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z. Súd prvej inštancie teda správne neprihliadol na námietky žalovaného,
že žalobca v 1. rade nevznikol v súlade so zákonom.

15. Ďalej sa odvolací súd venoval žalovaným namietanou otázkou viazanosti žalobcov (okrem žalobcu v
1. rade) zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V zmysle zákona č. 182/1993
Z.z. môže byť v jednom dome uzatvorená zmluva iba o jednom spoločenstve. Odvolací súd má za to,
že keďže zákonodarca vyslovene vlastníkom bytov a nebytových priestorov dáva možnosť hlasovať o
rozdelení spoločenstva samostatne a tým pádom pripúšťa „oddelenie“ a vznik nového spoločenstva z

časti vlastníkov, ktorí boli predtým súčasťou iného spoločenstva, od momentu zaregistrovania nového
spoločenstva, t.j. SVB Kuklovská 33-39, sú vlastníci domu C viazaní iba novou zmluvou o spoločenstve.
Inými slovami, zmluva medzi žalobcami (okrem žalobcu v 1. rade) so žalovaným o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zanikla automaticky zaregistrovaním nového spoločenstva, t.j
žalobcu v 1. rade. V tomto smere odvolací súd dodáva, že žalovaný sa domáhal určenia platnosti zmluvy

o spoločenstve voči žalobcom, avšak Okresný súd Bratislava IV. jeho žalobu v konaní 10C/94/2016
zamietol. Konanie nie je v dôsledku podaného odvolania právoplatne skončené.

16. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že dispozičné právo k účtu, na
ktorom sú dotknuté finančné prostriedky vlastníkov domu C ( t.j. žalobcov v 2. až 32. rade) má predseda

žalovaného a teda žalovaný. Preto žalovaný je jediný oprávnený subjekt, ktorý môže dotknuté peniaze,
ktoré nesporne patria vlastníkom z domu C t.j. žalovaným v 2. až 32. rade, previesť na účet ich novo-
založeného spoločenstva SVB- Kuklovská 33-39.

17.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žebolopovinnosťoužalovanéhopreviesťdotknutéfinančnéprostriedky

žalobcom v 2. a ž 32.rade, na účet, ktorý oznámil žalobca v 1.rade, ktorý zastupuje vlastníkov domu
C. Keďže sa žalovaný nevydal tieto finančné prostriedky žalobcom v 1.až 32. rade po tom, čo ho k
tomu žalobca v 1. rade v mene vlastníkov domu C vyzval, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie, ktoré predstavovalo výšku žalovanej sumy. Súd prvej inštancie preto správne zaviazal
žalovaného na úhradu úrokov z omeškania odo dňa 31.08.2016 v zákonom stanovenej správnej výške

v súlade s vykonávacím predpisom.

18. Podľa § 513 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým
veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení
spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný

splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

19. Podľa § 514 Občianskeho zákonníka, ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú
voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný, nakoľko súd
zaviazal žalovaného k úhrade sumy 68.462,09 Eur žalobcom v 2. až 32. rade, avšak neurčil v rozsudku,
komu akú výšku z celkovej sumy má žalobcom v 2. až 32. rade žalovaný uhradiť odvolací súd uvádza,
že súdom priznané plnenie peňažnej povinnosti vychádza vždy z hmotnoprávneho charakteru tohtozáväzku. V prejednávanej veci je nesporné, že plnenie priznané žalobcom v 2. až 32.rade titulom
zostatku finančných prostriedkov na účte fondu prevádzky, opráv a údržby v zmysle §10 ods. 4 zák č.
182/1993 Z.z. má zo zákona hmotnoprávnu povahu spoločnej a nerozdielnej pohľadávky žalobcov

v 2. až 32.rade voči žalovanému. Ide o finančné prostriedky, ktoré sú na účte fondu prevádzky, opráv ,
údržby pre bytový dom C, teda o finančné prostriedky žalobcov v 2. až 32. rade, ktorí si vytvorili nové
spoločenstvo. Preto v prípade plnenia spoločnej a nerozdielnej pohľadávky vyplývajúcej z hmotného
práva platia § 513 a § 514 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje spôsob plnenia dlhu dlžníka
viacerým veriteľom. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia sa preto odvolací súd nestotožňuje

s námietkou žalovaného o nevykonateľnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobe vecne správne, odvolací súd v napadnutom výroku,
ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 68.462,09 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 68.462,09 Eur od 01.08.2016 do zaplatenia, ako aj
vo závislom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobcom v 2. až 32. rade priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §
396 ods.1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 2. až 32. rade boli v

odvolacom konaní úspešní a preto im vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na
ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).