Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218508
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115218508.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanej Bc.
B. W., nar. XX.XX.L., bytom Kamenica XXX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Marekom Tkáčom,
advokátom so sídlom Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, o zaplatenie 6.659,64 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C 31/2015-199 zo dňa 07. februára
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.710,68 Eur spolu s príslušenstvom z tejto sumy zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 100 odsek 1, § 107 odsek 1 a 2, § 446, § 447, § 451
odsek 1 a 2, § 455 odsek 1 a 2, § 458 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vyplatil žalovanej v dňoch 12.06.2012,
20.12.2012 sumu po 3.623,74 Eur, ako aj sumu 2.717,52 Eur. Rovnako mal za preukázané, že dňa
04.04.2014 poukázal žalobca žalovanej sumu 1.948,96 Eur titulom náhrady straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti za obdobie od 28.08.2010 do 31.08.2012. Z rozhodnutia zo dňa 12.01.2012
číslo XXXXXXXXXX Sociálnej poisťovne, Ústredie mal súd za preukázané, že žalovanej bol za obdobie
od 28.08.2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 182,90 Eur mesačne. Žalobca k žalobe predložil

výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, z ktorého vyplýva,
že za obdobie od roku 2010 do roku 2014 mala byť žalovanej vyplatená suma vo výške 1.630,5709
Eur, pričom jej bola vyplatená suma 8.290,22 Eur. Rozdiel vo výške 6.659,6491 Eur požaduje žalobca
späť titulom prijatého bezdôvodného obohatenia. Žalobca v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
07.11.2017 vzal svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.710,68 Eur späť spolu s
príslušenstvom, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V konaní bola vznesená námietka premlčania

uplatneného nároku žalobcu zo strany právneho zástupcu žalovanej. Súd prvej inštancie túto námietku
premlčania považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalovanájednoznačne súdu preukázala, že predchádzajúci právny zástupca žalovanej v písomnom podaní
označenom ako sprievodka zo dňa 20.02.2012 doručil žalobcovi okrem ostatných lekárskych posudkov,
aj rozhodnutie o invalidnom dôchodku a to v bode číslo 12. Rovnako podľa názoru súdu žalobca mal

vedomosť o invalidite žalovanej na základe jej oznámenia zo dňa 19.10.2012 (č.l. 150 súdneho spisu),
kde samotná žalovaná oznamuje žalobcovi, že bola uznaná za invalidnú a z uvedeného dôvodu si
uplatňuje ostatné nároky. Súd uvádza, že žalobca už mal v tom čase, v októbri 2012 vedomosť o
tom, že žalovanej bol priznaný invalidný dôchodok. Okrem toho súd poukazuje aj na znalecký posudok,
ktorý predložila žalovaná MUDr. Y. E., číslo X/XXXX (č.l. 76 súdneho spisu), kde znalec odporúčal

prehodnotenie zdravotného stavu žalovanej, prehodnotenie stupňa invalidity, pričom tento znalecký
posudok je datovaný na marec 2013 a bol rovnako žalobcovi doručený. Doručenie týchto listinných
dôkazov zo strany žalovanej žalobcovi, žalobca v konaní nespochybnil. S poukazom na uvedené je
možné konštatovať, že najneskôr od marca 2013 začala pre žalobcu plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba, ktorá podľa názoru súdu uplynula v marci 2015. Vzhľadom na to, že žaloba bola súdu
doručená až dňa 10.07.2015, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, bola aj vo zvyšku

zamietnutá.

4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže na úhradu istiny vo výške 1.948,96 Eur,
alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Má zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zistenia, keď vyhodnotil celý žalobcov nárok ako premlčaný, Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie
sám v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 04.04.2014 žalobca poukázal žalovanej sumu
1.948,96 Eur titulom straty na zárobku, pritom žalobu podal dňa 10.07.2015, konajúci súd tento nárok
vyhodnotil ako premlčaný.

5. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Má zato, že uplatnený nárok žalobcu nie je vôbec
dôvodný. Uviedla, že nárok na poistné plnenie, resp. na zaplatenie ušlého zisku by sa malo posúdiť
podľaprávnychpredpisovčlenskéhoštátu,naktoréhoúzemíbolaškodaspôsobená,aksapodľazákona
č. 381/2001 Z.z. alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. Pokiaľ

ide o ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka, tak toto ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje,
keďže v danom prípade ide o ušlý zisk žalovanej, a je tak ako ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 09.11.2016.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovení § 385 C.s.p. a
contrario a zistil, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.08.2010 spôsobil vodič motorového vozidla v rakúskej obci W.-Y.
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu žalovanej. Žalobca vyplatil v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z. žalovanej celkovú čiastku 8.290,22 Eur ako stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a
to za obdobie od 28.08.2012 do 31.08.2012. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo

dňa 12.01.2012 bola žalovaná uznaná za invalidnú, pričom od 28.08.2010 jej bol priznaný invalidný
dôchodok. Z obsahu spisu vyplýva, že v októbri 2012 boli žalobcovi doručené listy zo strany žalovanej
označené ako „Uplatnenie náhrady škody - pokračovanie“ a „Výzva na vysporiadanie náhrady škody“,
v ktorých žalovaná žalobcovi oznámila, že vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu musela odísť doinvalidného dôchodku. Zo sprievodky k listom tiež vyplýva, že žalobcovi bolo doručené aj rozhodnutie
Sociálnejpoisťovneoinvalidnomdôchodku.Zoznaleckéhoposudkuč.X/XXXXvypracovanéhoznalcom
MUDr. Y. E., PhD. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že znalec v tomto posudku určil vznik invalidity na

28.08.2010, pričom tiež konštatoval, že je vhodné prehodnotenie stupňa invalidity. Tento znalecký
posudok bol doručený aj žalobcovi, ktorý jeho doručenie nenamietal. Podľa názoru odvolacieho súdu
teda súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca o vzniku invalidity na strane
žalovanej mal vedomosť minimálne od marca 2013.

10. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej bol priznaný invalidný
dôchodok, žalovaná mala nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 447 Občianskeho zákonník
a teda nie v takom rozsahu, ako jej škodu vyplatil žalobca. Podľa prepočtu žalobcu tak žalovaná mala
nárok na sumu vo výške 1.630,5709 Eur a nie na sumu 8.290,22 Eur, ako jej bola vyplatená. Žalobca
tak podanou žalobou žiadal, aby mu žalovaná vrátila sumu 6.659,64 Eur, ktorú nadobudla titulom
bezdôvodného obohatenia.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bola celková suma 8.290,22 Eur vyplatená po častiach.
Dňa 13.06.2012 bola žalovanej vyplatená suma 3.623,74 Eur, dňa 19.12.2012 suma 2.717,52 Eur
a dňa 03.04.2014 suma 1.949,34 Eur. Žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu dňa 10.07.2015.
Z uvedeného vyplýva, že prípadné vrátenie sumy 3.623,74 Eur, ktorá bola žalovanej vyplatená dňa

13.06.2012 a sumy 2.717,52 Eur, ktorá bola žalovanej vyplatená dňa 19.12.2012, by vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania nebolo možné, a to pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Žalobca však vzal podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.11.2017 žalobu v časti
o zaplatenie 4.710,68 Eur späť, o čom súd prvej inštancie rozhodol prvým výrokom napadnutého
rozhodnutia. Predmetom konania tak ostala suma 1.948,96 Eur, pričom žalobca poukázal na to, že sa

má jednať o sumu, ktorá bola žalovanej vyplatená dňa 03.04.2014.

12. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj žalobcov, nárok na zaplatenie sumy 1.948,96 Eur za premlčaný z
dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť najneskôr v marci 2013,
od kedy sa žalobca musel dozvedieť o invalidite žalovanej. Z uvedený záverom sa však odvolací súd

nestotožňuje a to z nasledovných dôvodov.

13. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka),

ako aj v objektívnej dobe (§ 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa povinný subjekt premlčania
dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak
márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom,
keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia
všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné

hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať
plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a
kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.
Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,

sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),
že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.948,96 Eur dňa 03.04.2014, tzn.

po tom, ako už mohol mať vedomosť o tom, že žalovaná bola uznaná za invalidnú. Na napriek tomu,
že žalovaný mohol vedieť o invalidite žalovanej už v marci 2013, nemožno tento moment stotožniť so
začiatkom počítania subjektívnej premlčacej doby, nakoľko v uvedenom čase (v marci 2013), k vzniku
prípadného bezdôvodného obohatenia ešte nedošlo. K výplate sumy vo výške 1.948,96 Eur došlo až
dňa 03.01.2014, tzn. uvedený dátum by mal byť totožný so začiatkom plynutia prípadnej objektívnej

premlčacej doby ako aj subjektívnej premlčacej doby.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o skoršom
plynutí subjektívnej premlčacej doby za nesprávny a preto rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysleustanovenia § 389 odsek 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

16. Po vrátení veci bude potrebné sa vysporiadať s ďalšími relevantnými argumentmi žalovanej, ktorými
sa súd prvej inštancie vzhľadom na konštatovanie premlčania nezaoberal (tzn. dôvodnosť nároku,
námietka týkajúca sa rozhodného práva, či namietanej protiústavnosti ustanovenia § 447 Občianskeho
zákonníka).

17. Prvoinštančný súd, ktorý je v zmysle ustanovenia § 391 odsek 2 C.s.p. viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne v zmysle ustanovenia § 396 odsek 3 C.s.p. aj o trovách
odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.)