Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kvietok

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209591
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6617209591.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu COFIDIS SA, so sídlom Parc de la
HauteBorne,avenuteHalley61,Villeneuve-d´AscqCEDEX59866,Francúzskarepublika,naúzemíSR
konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Eisteinova 11/3677, 851 00 Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r.

o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, proti žalovaným 1/ R. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom Q., S.. V. XXX/XXX, 2/ L. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q., S. V. XXX/XXX, o
zaplatenie 7 069,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 17Csp/186/2017-154 zo dňa 25. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v druhom, štvrtom a piatom výroku z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a
c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, eventuálne „súd prvej
inštancie“, alebo „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 506,63 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 03. 06. 2017 do zaplatenia (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). Konanie v
časti zaplatenia sumy 350,10 Eur zastavil (tretí výrok). Žalovaným 1/ a 2/ povolil splácať dlžnú sumu

a trovy konania v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne, každý mesiac zvlášť, počnúc mesiacom
máj 2019 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, ktoré splátky sú žalovaní 1/, 2/ povinní platiť do
konca toho, ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody mesačných splátok nezaplatením ktorejkoľvek
splátky (štvrtý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu
trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 55,16 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením (piaty výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovaným domáhal
zaplatenia sumy 7 069,46 Eur s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy, ktorou im bol poskytnutý úver
vo výške 9 778,29 Eur za účelom kúpy motorového vozidla zn. PEUGEOT 308 5DV.308 1.4 16V VTI
DREAM, VIN: VF34C8FR0AY202718, ktorý sa zaviazal žalovaný 1/ splácať v mesačných splátkach
podľa finančného plánu. Predmetný záväzok boli žalovaní povinní splácať spoločne a nerozdielne v

84 splátkach po 175,24 Eur k 20. dňu príslušného mesiaca v čase od 20. 05. 2014 do 20. 04. 2021.
Vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 497, § 797 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“), § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2,

§ 2, § 9 ods. 1, 2 až 19, § 11 ods. 1, § 15 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len„zák. č. 129/2010 Z. z.“ alebo „ZoSV“) a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj
„Zmluva“) neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSV, a to uvedenie adresy predávajúceho, na
ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Veriteľ využil služby predávajúceho tovaru

pri uzatváraní Zmluvy, pričom úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy motorového vozidla,
ktorého dodávateľom bolo Autocentrum AAA auto, Lučenec, pričom zo Zmluvy a charakteru úveru,
adresaveriteľaniejeadresoupredávajúceho,pričomcitovanýzákonvyžadujeakoobligatórnunáležitosť
uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom adresa
veriteľa je uvedená v úvode Zmluvy obsahujúcom označenie žalobcu ako veriteľa, adresa dodávateľa

Autocentrum AAA auto Lučenec, je podľa zmluvného dojednania adresou na uplatnenie nárokov dlžníka
a nie adresou na uplatnenie reklamácie pre spotrebiteľa. Ďalšou náležitosťou, ktorá bola nesprávne
uvedená v Zmluve bola výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca poskytol žalovaným úver vo
výške 7 002,- Eur, sporný bol spracovateľský poplatok vo výške 2 426,19 Eur a RPMN bola počítaná len
z istiny úveru 7 002,- Eur, pričom žalobca do nákladov predmetný poplatok nezapočítal podľa zákona.
Orientačným prepočtom RPMN na portály finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR

okresný súd zistil, že pri zohľadnení údajov a jednorazového poplatku RPMN predstavovala 52,26 %,
pričom pri vynásobení počtu splátok s výškou splátok predstavovala celková výška úveru sumu 14
720,16 Eur (84 x 174,26 Eur) ale v skutočnosti bolo povinnosťou spotrebiteľov zaplatiť sumu 17 146,35
Eur, ktorý rozdiel vyplýval práve v nezahrnutí jednorazového spracovateľského poplatku žalobcom, ktorý
poplatok nebol v záujme spotrebiteľov a nemal rozumný ekonomický základ. Každý poplatok, ktorý

by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa
týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi. Nesprávnu výšku RPMN považoval
za klamlivú praktiku veriteľa. Ďalšiu obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov bolo potrebné logickým výkladom zákonného ustanovenia jednoznačne určiť,
a to s platnosťou jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť platené jednorazovo,

pričom zo Zmluvy je zrejmá iba výška jednotlivých splátok, ktoré žalobca nešpecifikoval a ani z ďalších
ustanovení Zmluvy nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Poukázal na obsah Zmluvy, z ktorej
z čl. II. vyplýva splatnosť spracovateľského poplatku, ktorý bol započítaný v mesačných splátkach,
pričomfinančnýplán,naktorýžalobcapoukazoval,neobsahovalvprehľadesplátokúdajovýškedaného
poplatku v každej splátke, navyše finančný plán zo dňa 19. 05. 2017 na rozdiel od finančného plánu

v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve obsahoval naviac údaj (pevná) o čiastke 3,- Eurá pri každej splátke,
ktorý poplatok nemal vplyv na rozpis jednotlivých splátok na istinu a úroky. Okresný súd tiež poukázal
na nekonanie žalobcu s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru, čím nepreukázal, že neprišlo k
hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 ZoSV, pretože nepredložil žiaden doklad o posudzovaní
spôsobilosti žalovaných. Keďže zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom, považoval ju

za bezúročnú podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSV, preto mal žalobca nárok iba na vrátenie rozdielu medzi
sumou 7 002,- Eur poskytnutou žalovaným a sumou zaplatenou žalovanými vo výške 5 495,37 Eur.
Žalovaných preto zaviazal na zaplatenie sumy 1 506,63 Eur a v časti uplatňovaného úroku a poplatkov
žalobu zamietol (zrejme okresný súd v odôvodnení chybne uviedol sumu, na ktorú zaviazal žalovaných
vo výške 1 506,63 Eur, nakoľko správne mala byť uvedená suma 506,63 Eur - poznámka odvolacieho

súdu). Taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne podľa Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. Nestotožnil sa s námietkou žalovanej 2/, že nedošlo k okamžitej splatnosti úveru pre
nepreukázanie odoslania žalobcom vyhlásenia splatnosti a výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.
05. 2017, pričom žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátky viac ako 3 mesiace, keďže naposledy
zaplatili splátku dňa 20. 11. 2016 a pred vyhlásením splatnosti ich žalobca vyzval listom zo dňa 09. 05.

2017, doručeným dňa 10. 05. 2017 a následne listom zo dňa 25. 05. 2017, zaslaným žalovaným dňa
29. 05. 2017, teda úver bol zosplatnený ku dňu 02. 06. 2017 a boli splnené podmienky zosplatnenia
úveru. S poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP s použitím princípu čl. 6 CSP vzhľadom na nepriaznivú
situáciu žalovanej 2/, povolil žalovaným dlh splácať, čo považoval vzhľadom na pomery žalovanej 2/ za
splniteľné, pričom prihliadol na okolnosť, že žalovaný 1/ sa v zdržiava na neznámom mieste v zahraničí,

a preto bude úver splácať iba žalovaná 2/. Výšku mesačnej splátky 50,- Eur považoval za dôvodnú.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na
úspech žalobcu v konaní.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a to konkrétne proti
druhému,štvrtémuapiatemuvýrokuažiadal,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvnapadnutých
výrokoch zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, eventuálne napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. Rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch považoval za nesprávny, nespravodlivý
a vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Mal za to, že Zmluva obsahovala všetky

obligatórne náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 ZoSV. Okresný súd vychádzal z nesprávnych skutkových
záverov,pretoževindividuálnychpodmienkachZmluvyvčl.I.včastioznačenejako„určeniedodávateľa“
bolo uvedené obchodné meno a tiež adresa predávajúceho, t. j. dodávateľa vozidla - Autocentrum AAA
auto, a. s., ktorá bola zároveň aj adresou na uplatnenie nárokov, teda reklamácie pre spotrebiteľa,
preto daný záver okresného súdu bol mylný a nemôže obstáť. Z daného označenia adresy dodávateľa

vozidla na uplatnenie nárokov dlžníka bolo aj pre priemerného spotrebiteľa pochopiteľné, že sa jedná
o adresu v zmysle ustanovenia zákona, t. j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Zároveň poukázal aj na článok 23 všeobecných podmienok Zmluvy (ďalej
aj ,,VOP“), ktorý obsahoval adresu Slovenskej obchodnej inšpekcie, na ktorú sa žalovaný ako spotrebiteľ
mohol obrátiť za účelom kontroly dodržiavania povinností žalobcu. Rovnako nesúhlasil so záverom
prvoinštančného súdu o nesprávnej výške RPMN, pretože čl. 5 VOP obsahoval presný vzorec pre

výpočet RPMN s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do vzorca, ktorý okresný súd
opomenul a v odôvodnení svojho rozhodnutia svoj výpočet bližšie nešpecifikoval. Výpočty internetových
kalkulačiekpovažovalzanezáväzné,pretožesúlenorientačnéamôžuobsahovaťchyby.Skutočnosť,že
podľaokresnéhosúdunezapočítaldoRPMNajspracovateľskýpoplatokjeprávneneudržateľný,pretože
nesprávnu výšku o RPMN okresný súd odôvodnil len tým, že vykonal orientačne prepočet RPMN na ním

uvedenom portály finančnej osvety a ochrany spotrebiteľa. V súvislosti so spracovateľským poplatkom
poukázal na dojednanie jeho výšky v čl. II individuálnych podmienok v súlade s čl. 19 VOP, ktorý bol na
základe dohody započítaný do mesačných splátok so súhlasom žalovaných rovnomerne, preto žalovaní
mali vedomosť o danom poplatku a jeho započítaní. V dôsledku zaplatenia spracovateľského poplatku
bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver, to znamená, že im bolo z jeho strany poskytnuté plnenie

v podobe obstarania a poskytnutia peňažných prostriedkov, teda poplatok súvisí s trovami pri uzatvorení
Zmluvy, jej prípravou a vypracovaním ako aj ďalších zmluvných dokumentov a tiež nákladmi súvisiacimi
s uzatvorením Zmluvy. Podľa neho rovnako Zmluva jasným a zrozumiteľným spôsobom upravovala
údaje o výške, počte a termíne splátok, ktoré boli obsiahnuté priamo v Zmluve v čl. II, pričom Zmluva
rozlišuje jednotlivé splátky na istinu, úroky a iné poplatky a tiež poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. V súvislosti s uvedenou argumentáciou dal pozornosti
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17. 04. 2018,
sp. zn. 4Cdo/2011/2017 zo dňa 23. 04. 2018, ako aj doterajšiu súdnu prax, ktorá je v súčasnej dobe
prekonaná ďalšími aktuálnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Za mylné a nesprávne považoval
aj konštatovanie okresného súdu, že ním predložený finančný plán, na ktorý zmluva neodkazuje bol

síce založený, avšak z listiny nie je zrejmé, ku akej Zmluve predstavuje prílohu, preto naň neprihliadol.
Predmetný finančný plán je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, tvorí jej prílohu a je s ňou pevne spojený,
preto nebolo potrebné jeho osobitné podpísanie zmluvnými stranami. Poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/1/2019-209 zo dňa 21. 03. 2019, ako aj rozhodnutie Okresného
súdu Martin č. k. 5Csp/7/2017-227 zo dňa 29. 11. 2018. V súvislosti s nepreukázaním konania s

odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru uviedol, že daná skutočnosť nebola medzi stranami sporu
sporná, žalovaní ju nenamietali, preto nebol dôvod, aby túto skutočnosť preukazoval. Posudzoval bonitu
žalovaných na základe príslušných registrov, do ktorých má ako bankový subjekt prístup, pričom úver
bol žalovaným poskytnutý na základe ich žiadosti, ktorou mu udelili súhlas s tým, aby mu Sociálna
poisťovňa poskytla ich údaje v rozsahu, či sú zamestnaní, u akého zamestnávateľa, na základe akého

pracovnoprávneho vzťahu. Keďže išlo o novú skutočnosť, ktorá nebola doposiaľ sporná, z dôvodu
procesnej istoty predložil dôkaz - žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Okresný súd podľa neho
nevychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nesprávne
právneposúdené.Prirozhodovaníkonkrétnehoprípadusasúdnemôžeuchyľovaťkuzovšeobecňovaniu
a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, také rozhodnutie odporuje nielen zákonu, ale aj zásadám

a princípom demokratického a právneho štátu. Rovnako považoval rozsudok okresného súdu za
arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože nevzal do úvahy jeho tvrdenia a z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, ako sa s danými skutočnosťami vyrovnal, ktoré skutočnosti predkladané sporovými
stranami považoval za sporné, a ktoré za nesporné, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval, ktoré
dôkazy vykonal a nevykonal, názory vyslovené v rozsudku okresného súdu považoval za nesprávne a

nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu.

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch za vecne správny. V súvislosti so žiadosťou o poskytnutí úveru predloženoužalobcom v rámci odvolacieho konania uviedla, že žalobca síce pred poskytnutím úveru disponoval
jej príjmom ako spoludlžníka, ale nedisponoval údajom o príjme žalovaného 1/ ako dlžníka a rovnako
nepreukázal, že bral v úvahu ich výdavky, ktoré sa tiež pri posudzovaní schopnosti splácať úver musia

zohľadniť. Obsahom žiadosti o úver je síce ich súhlas s poskytnutím údajov zo systému Sociálnej
poisťovne, avšak nie je zrejmé, či žalobca naozaj na základe udeleného súhlasu údaje zaobstaral,
navyše, keď žiadosť je datovaná v rovnaký deň, v ktorý došlo k uzatvoreniu Zmluvy. Preto súhlasila so
záverom okresného súdu o nekonaní žalobcu s odbornou starostlivosťou pred uzatvorením Zmluvy pri
posudzovaní ich schopnosti splácať úver. Ďalej poukázala na absenciu ďalších obsahových náležitostí

Zmluvy, a to pre nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru a RPMN. Podľa kúpnej zmluvy bolo jej
predmetom predaj automobilu za kúpnu cenu vo výške 7 911,-Eur, preto po odpočítaní akontácie vo
výške 1 751,-Eur bola suma doplatku kúpnej ceny stanovená v kúpnej zmluve o výške 6 160,-Eur, ktorá
mala byť uvedená ako výška úveru v Zmluve. Kúpna zmluva tak obsahovala jasný a určitý prejav vôle
žalovaného 1/ získať úver vo výške 6 160,-Eur, avšak v Zmluve bola výška úveru uvedená v sume 7
002,-Eur, pričom neexistovalo žiadne dojednanie, na podklade ktorého bolo možné sa odchýliť od jasnej

vôle žalovaného 1/ v kúpnej zmluve a žalobca jednostranne v nej určil výšku úveru v sume 7 002,-Eur.
Navyše išlo o vzájomné prepojenie Zmluvy a kúpnej zmluvy a nutnosť ich spoločného posudzovania
tak, ako to vyhodnotil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo 21/2013 zo dňa 30. 04. 2015,
sp. zn. 6Sžo/61/2014 zo dňa 26. 08. 2015. Žalobca nemal dôvod navyšovať celkovú kúpnu cenu v
Zmluve na sumu 8 753,-Eur oproti kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve vo výške 7 911,-Eur, zvlášť

keď úver bol účelovo viazaný na kúpu automobilu, k čomu postačovala suma úveru 6 160,-Eur ako
doplatok kúpnej ceny. Žalobcom predložený výpis o vyplatený čiastky 7 002,-Eur na účet predávajúceho
nemal nič spoločné s preukázaním správnosti, resp. nesprávnosti výšky úveru uvedenej v Zmluve,
pretože daná suma bola vyplatená nie na ich účet, ale na účet predávajúceho. Preto skutočnou výškou
úveru bola suma 6 160,-Eur a všetko to, čo boli povinní zaplatiť žalobcovi nad uvedenú sumu bolo

povinnými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžo/32/2014 zo dňa 25. 05. 2015. Aj podľa rozhodovacej činnosti slovenských súdov je neprípustné
navyšovať výšku úveru nákladmi spojenými s poskytnutím úveru, čo predstavuje nekalé správanie
sa zo strany žalobcu vytýkaného už v minulosti v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Navyše žalobca
podpisoval Zmluvu v zastúpení predávajúcim, preto si musel byť vedomý aká suma má byť predmetom

prefinancovania prostredníctvom úveru. Nesprávny vstupný údaj o výške úveru má za následok aj
nesprávne uvedenú RPMN, pričom aj výška mesačnej splátky 175,24 Eur bola nesprávna, pretože
pri výške úveru uvedenej v Zmluve v sume 7 002,-Eur, úrokovej sadzbe 11,93 % a dobe splácania
84 mesiacov, mala byť splátka správne uvedená v podstatne nižšej sume, a to vo výške 123,34 Eur,
k tomu sa pripočítava splátka za spracovateľský poplatok vo výške 28,88 Eur (2.426,19 Eur : 84,-

Eur), a tiež poplatok za trvalý príkaz vo výške 3,-Eur, preto výška splátky mala byť spolu 155,22 Eur.
Zmluva vymedzuje nielenže celkovú čiastku na úhradu v nesprávnej výške, ale je vyjadrená neurčito a
nezrozumiteľne, keď je v nej celková čiastka na úhradu uvedená v sume 14 720,16 Eur, pričom takýmto
vyjadrením sa spájajú podstatne odlišné pojmy, a to celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom.

8. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ zotrval na podanom odvolaní. Mal za to, že
predloženými dôkazmi preukázal, že zisťoval a overoval pomery žalovaných pred uzatvorením Zmluvy

a námietka žalovanej 2/, že žiadosť, ako aj Zmluva boli datované v ten istý deň je bezvýznamná, pretože
akobankovýsubjektmáprístupkspoločnémuregistrubankovýchinformácií,načoniejepotrebnádlhšia
dobaadanéúdajedokážezískaťaposúdiťobratom.Zabezpredmetnépovažovaltiežtvrdeniežalovanej
2/ o nesprávnosti celkovej výšky úveru, s ktorou skutočnosťou sa okresný súd v rozhodnutí vysporiadal a
mal za to, že úver bol poskytnutý vo výške 7 002,-Eur (v bode 63. odôvodnenia rozhodnutia). Podľa čl. 1

VOP ho žalovaní splnomocnili na vyplatenie úveru priamo dodávateľovi alebo predajcovi vozidla, preto v
súladesdanýmčlánkomanazákladefaktúryvystavenejpredajcompoukázaldodávateľovisumu7002,-
Eur, o čom predložil v konaní pred okresným súdom dôkaz v podobe výpisu z bankového účtu. Keďže
dané tvrdenie predstavovalo novú skutočnosť, ktorá nebola namietaná, predložil faktúru č. FVLC 1730
140081 zo dňa 16. 04. 2014, podľa ktorej žalovaný 1/ uhradil kúpnu cenu vo výške 1 751,-Eur v hotovosti

a zvyšná časť vo výške 7002,-Eur mala byť uhradená bankovým prevodom zo strany poskytovateľa
úveru. Navyše predmetná faktúra bola riadne podpísaná žalovaným 1/. Tvrdenie žalovanej 2/, že si
s predajcom vozidla dojednali inú kúpnu cenu, nemá žiaden vplyv na záväzok žalovaných, ktorí sa
podpisom Zmluvy zaviazali mu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky s príslušenstvom. Pri nesúhlases výškou kúpnej ceny nie je legitimovaný a s nárokmi vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy sa má žalovaná
2/ vysporiadať s iným subjektom. V súvislosti s nesprávnou výškou RPMN opakovane poukázal na
čl. 5 VOP. K nesprávnosti výšky mesačnej splátky uvádzanej žalovanou 2/ sa s danou skutočnosťou

okresný súd vysporiadal. Žalovaným boli na základe Zmluvy poskytnuté prostriedky v celkovej výške 9
778,29 Eur, pozostávajúce z istiny úveru a spracovateľského poplatku, pričom celková čiastka na úhradu
predstavovala sumu 14 720,16 Eur, preto pri danej výške celkovej čiastky, ktorú mu musia žalovaní
zaplatiť v súvislosti s úverom a dojednaných 84. mesačných splátkach, bola správne uvedená splátka
vo výške 175,24 Eur. K záveru prvoinštančného súdu o neuvedení adresy predávajúceho poukázal na

uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/124/2018-80 zo dňa 31. 05. 2019.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom druhom, štvrtom a piatom výroku podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v danom rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP).

11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom
zamietajúcomvýroku,akoajvovýrokuopovolenísplácaniapriznanejsumyvsplátkach,akoajvovýroku
o trovách konania, dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v týchto výrokoch nesprávne,
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné, a preto je nutné ho
v týchto výrokoch zrušiť.

14. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa
Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne
závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku na
kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v

tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, ale zakladá aj
procesnú vadu konania.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa, preto je
nepreskúmateľné, jeho odôvodnenie nie dostatočne zrozumiteľné pokiaľ ide záver o nesprávnej
výške RPMN, pretože dostatočným spôsobom neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k danému záveru a
rozhodnutiu.17.Zprejednávanejvecivyplýva,žežalobcasažaloboudomáhalnárokuztituluuzavretejspotrebiteľskej
zmluvy zo dňa 16. 04. 2014 uzavretej medzi žalovanými, vystupujúcimi ako solidárnymi dlžníkmi v
predmetnej Zmluve, ktorou im bol poskytnutý spotrebiteľský úver vyjadrený v zmluve vo výške 7 002,-

Eur.
18. Je nepochybné, že v posudzovanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a

konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a
neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je

limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon
s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.
19. Ustanovenia § 9 ods. 1, 2 ZoSV explicitne vymedzujú obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako aj jeho písomnú formu.

20. Okresný súd predmetný úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, a to z viacerých dôvodov.
Jedným z dôvodov bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľov, ku ktorej skutočnosti
prvoinštančný súd dospel na základe prepočtu RPMN na portáli finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa MF SR a dospel k záveru, že v skutočnosti RPMN predstavuje výšku 52,26 % a nie ako
bola uvedená v Zmluve vo výške 26,70 %. Toto konštatovanie prvoinštančného súdu bolo aj predmetom

odvolacej námietky žalobcu, ktorý poukázal na nezáväzné výpočty internetových kalkulačiek, ktorých
výpočtu sú len orientačné a môžu obsahovať chyby. Navyše namietal nesprávnosť nezapočítania zo
strany žalobcu spracovateľského poplatku do výpočtu RPMN.

21. K uvedenému odvolací súd uvádza, že RPMN je číselným ukazovateľom, ktorý vyjadruje pomer

nákladov spotrebiteľa na získanie finančných prostriedkov od dodávateľa. Jeho výška je závislá od
vstupnýchpremenných,ktorévstupujúdovýpočtovéhovzorcauvedenéhovprílohe2ZoSV.Danývzorec
je pomerne komplikovaný a jeho správnosť závisí od toho, či boli do neho správne uvedené vstupné
hodnoty, a to hlavne výška čerpaného úveru, poplatky, poistenie a iné náklady spotrebiteľa, teda odplata,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť dodávateľovi za poskytnutie úveru.

22. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu
v súvislosti s jeho konštatovaním o nesprávnej výške RPMN, pretože v jeho rozhodnutí absentuje
akýkoľvek výpočet, či vstupné údaje, na základe ktorých dospel k nesprávnej výške RPMN, a ktorá
podľa jeho výpočtov mala predstavovať 52,26 %, čo je sadzba oveľa vyššia v porovnaní s údajom RPMN

uvedeným v Zmluve. Preto táto odvolacia námietka žalobcu bola vyhodnotená odvolacím súdom ako
dôvodná. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že vykonal prepočet správnosti výšky RPMN, bolo jeho
povinnosťou vo svojom rozhodnutí náležite tieto výpočty uviesť, čím by preukázal dôvodnosť svojho
záveru a konštatovania o nesprávnej výške RPMN, čo však v danej veci nebolo splnené.

23. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo nesprávne konštatovanie prvoinštančného súdu o
absencii povinnej náležitosti, a to podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSV, teda, že v Zmluve chýbala
náležitosť, a to uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd dodáva, že sa s týmto konštatovaním prvoinštančného súdu
odvolací súd nielenže nestotožňuje, ale navyše poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci, pretože

prvoinštančnýsúdnaprejednávanúvecaplikovalnieplatnéaúčinnéustanoveniaZoSVkudňuuzavretia
Zmluvy, ale aplikoval aktuálne ustanovenia ZoSV, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, a
preto je aj táto odvolacia námietka zo strany žalobcu dôvodná.

24. Odvolací súd tiež dodáva, že adresa dodávateľa vozidla - Autocentrum AAA auto, a. s. bola zároveň

aj adresou na uplatnenie nárokov, teda reklamácie pre spotrebiteľa, preto daný záver okresného súdu
nemôže obstáť. Z daného označenia adresy dodávateľa vozidla na uplatnenie nárokov dlžníka bolo aj
pre priemerného spotrebiteľa pochopiteľné, že sa jedná o adresu v zmysle ustanovenia zákona, t. j.
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť25. Prvoinštančný súd ďalej vzhliadol chýbajúcu náležitosť v Zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSV, a
to splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemalo byť splatené jednorazovo, teda

nerozšpecifikovanie jednotlivých splátok úveru, ktoré nevyplývali ani z ostatných ustanovení Zmluvy. Aj v
tomto smere poukazuje odvolací súd na nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom, ktorý
vec právne posúdil nie podľa platného a účinného ustanovenia ZoSV v odôvodnení svojho rozhodnutia,
avšak vychádzal z ustanovení zrejme účinných ku dňu uzavretia Zmluvy, tieto však v prejednávanej veci
neaplikoval,pretoopätovnedospelknesprávnemuprávnemuzáveru.Odvoalcísúdtieždávaokresnému

súdu do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, ktorý sa okrem
iných zaoberal tiež otázkou rozčlenenia splátky úveru na istinu, úroky a poplatky.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa konštatovania, resp. záveru okresného
súdu, že nekonal s odbornou starostlivosťou, tak aj táto námietka žalobcu bola dôvodná, pretože v
tomto smere došlo zo strany okresného súdu o prekvapivý záver, pretože medzi stranami sporu táto

skutočnosťnebolasporná,tedažalobcanemalvedomosťotom,žebymalpreukazovaťdanúskutočnosť
príslušnými listinnými dôkazmi, či tvrdeniami, ktoré navyše, ako už bolo uvedené, neboli zo strany
žalovaných namietané. Za predpokladu, že prvoinštančný súd mienil túto skutočnosť skúmať, čo je
pochopiteľné, že ex offo skúma, či v spotrebiteľskej zmluve sú obsiahnuté všetky náležitosti v zmysle
ZoSV, bolo jeho povinnosťou na túto skutočnosť žalobcu vyzvať, a na základe jeho tvrdení či dôkazov

posúdiť, či žalobca konal v súvislosti s poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou, teda či skúmal
bonitu žalovaných alebo nie. Vzhľadom na prekvapivý záver prvoinštančného súdu správne žalobca
nedokladal počas konania pred okresným súdom listinné dôkazy za týmto účelom a priložil ich až k
odvolaniu, teda faktúru, ako aj žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru.

27. Pokiaľ teda prvoinštančný súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
písm. a) ZoSV, bolo jeho povinnosťou vec právne posúdiť podľa platných a účinných ustanovení ku dňu
uzavretia Zmluvy, pričom táto skutočnosť opätovne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
pretože prvoinštančný súd použil ust. § 11 ods. 1 ZoSV, nie v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
keď navyše § 11 ods. 1 písm. a) ZoSV sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre nesplnenie písomnej

formy Zmluvy a nie pre nesplnenie obligatórnych náležitostí, ktoré uvádzal prvoinštančný súd.

28. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd
vec nesprávne právne posúdil, teda neaplikoval správne zákonné ustanovenia, jeho rozhodnutie je
arbitrárne, nepreskúmateľné a ohľadne záveru o nekonaní s odbornou starostlivosťou žalobcom pri

poskytnutí úveru za prekvapivé, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých
výrokoch, druhý, štvrtý a piaty zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

29. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento považoval odvolací súd rovnako za nesprávny a
nepreskúmateľný, pretože prvoinštančný súd ho nielenže vôbec neodôvodnil, ale navyše aplikoval

nie správne ustanovenia CSP, keď uviedol § 255 ods. 1 CSP a rozhodol o priznaní náhrady trov
konania žalobcu, ktorý bol podľa okresného súdu úspešný, ale uvedenému nezodpovedá piaty výrok
napadnutého rozsudku, ktorý vyjadruje v súvislosti s náhradou trov konania pomerný úspech žalobcu
a nie úspech plný.

30. Úlohou prvoinštančného súdu bude na prejednávanú vec aplikovať príslušné ustanovenia ZoSV
platné a účinné ku dňu uzavretia Zmluvy, t. j. ku dňu 16. 04. 2014, opätovne posúdiť dôvodnosť nároku
žalobcu vo zvyšnej časti, a to jednak v súvislosti so správnosťou výšky RPMN, konania s odbornou
starostlivosťou, ako aj tým, či absentovala náležitosť uvedenia adresy predávajúceho podľa § 9 ods. 2
písm. c) ZoSV. Po opätovnom posúdení predmetnej Zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, prvoinštančný

súd posúdi nárok žalobcu, ktorý zostal predmetom sporu vo zvyšnej časti, teda okrem časti, ktorá už
bola žalobcovi priznaná vo výške 506,63 Eur s príslušenstvom a sumy 350,10 Eur, v ktorej časti bolo
konanie zastavené a rozhodne o dôvodnosti nároku žalobcu. Pri rozhodovaní o prípadnom povolení
plnenia v splátkach okresný súd zistí či sú splnené podmienky predĺženia paričnej lehoty, pričom je
povinný zohľadniť nielen pomery žalovaných, ale aj záujem žalobcu ako veriteľa, ktorý mal právo na

riadne a včasné splnenie pohľadávky.31. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda
preskúmateľné, čiže, aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pretože ako
bolo konštatované, napadnuté rozhodnutie tieto kritéria nespĺňa.

32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
33. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.