Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316202954
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5316202954.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej
M. V., P.. Č., G.. X.X.XXXX, K. P. XXX, XXX XX P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan
Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o zaplatenie istiny

2.200,50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.450,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.450,- € od 20.5.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 750,50 € spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.200,50 € od 20.5.2013 do 29.12.2016,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 2.150,50 € od 30.12.2016 do 8.3.2017,

- vo výške 8 % ročne zo sumy 2.100,50 € od 9.3.2017 do 29.3.2017,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 1.650,50 € od 30.3.2017 do 19.4.2017,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 1.500,50 € od 20.4.2017 do 18.5.2017,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 1.350,50 € od 19.5.2017 do 15.6.2017,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 1.200,50 € od 16.6.2017 do 14.7.2017,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 1.050,50 € od 15.7.2017 do 17.8.2017,

- vo výške 8 % ročne zo sumy 900,50 € od 18.8.2017 do 13.9.2017,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 750,50 € od 14.9.2017 do zaplatenia,
ktoré jej súd p o v o ľ u j e uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, splatných vždy
k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa
21.4.2016 domáhal voči označenej žalovanej zaplatenia sumy 2.200,50 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.200,50 € od 20.5.2013 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenej časti

pôžičky, ktorú žalovanej poskytol na základe zmluvy o pôžičke evidenčné číslo XXXXXXX zo dňa
28.6.2012. Uplatnil i náhradu trov uvedeného konania. Podaním doručeným súdu dňa 18.4.2019 na čl.
49 spisu vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.450,- € spolu s príslušným úrokom z omeškania, ato z dôvodu úhrad zo strany žalovanej, ku ktorým došlo počas súdneho konania, teda po podaní žaloby.
Zotrval na zaplatení zvyšnej časti pôvodne uplatneného nároku, teda sumy vo výške 750,50 € spolu s
príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých súm ponižovaných o úhrady zo strany žalovanej.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.5.2020 na čl. 85 spisu, poukázala
na to, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania nie je vyčíslený správne,. Žalobca nerešpektuje vývoj
úrokových sadzieb po 8.5.2013, kedy sa výška úrokovej sadzby líšila v závislosti od základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky. Výška sadzieb úroku z omeškania od 8.5.2013 predstavovala 5,50

% ročne, od 13.11.2013 5,25 % ročne, od 11.6.2014 5,15 % ročne, od 10.9.2014 5,05 % ročne a
od 16.3.2016 5 % ročne. V časti presahujúcej tento zákonom stanovený limit preto žiadala žalobu
zamietnuť. Tiež navrhla, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže žalovaná má necelých 70 rokov, je na dôchodku a v zlej
finančnejsituácii.Napojednávanídňa11.11.2020prostredníctvomprávnehozástupcuskutkovétvrdenia
doplnila, keď na doplňujúce otázky súdu v zmysle § 150 ods. 2 CSP uviedla, že čo do výšky istiny nárok

uznáva, žiada však o možnosť splátok po 50,- € mesačne, nakoľko je dôchodkyňou s vysokým vekom,
jej pôžičky splácajú deti, ktoré sú tohto času, vzhľadom ku „korona“ kríze, nezamestnané.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a v prítomnosti
právneho zástupcu žalovanej. Strana žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnila, vyjadrila súhlas s

prejednaním veci v jej neprítomnosti, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd
na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a doplnil skutkový stav, v súlade
s § 150 ods. 2 CSP (viď i odsek 2 uvedeného odôvodnenia). Na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:

4. Žalovaná dňa 28.6.2012 v Žiline podpísala žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky. Túto žiadosť
pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. podpísal v rovnaký deň i sprostredkovateľ Slovenská
požičovňa. Na základe tejto žiadosti bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- €, ktorú sa
zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 62,38 €, a to do júna 2017. Celková suma pôžičky
mala predstavovať 3.742,80 € a celkové náklady žalovanej ako spotrebiteľa 1.742,80 €. Ročná úroková

sadzba a RPMN boli uvedené vo výške 32 %. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou
zmluvy a ktoré žalobca k zmluve i pripojil, boli žalovanou podpísané. V bode 6 uvedených podmienok
upravujúcom podmienky splácania, konkrétne v bode 6.2, je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári, alebo zmluve, alebo podmienkach, alebo všeobecných obchodných podmienkach stanovené
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.4 prvá splátka je

splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad na čl. 9 spisu žalovaná uhradila na danú pôžičku 311,90 €. V
nadväznosti na to, že porušila svoje zmluvné povinnosti, predchodca žalobcu žalovanú predžalobnou
upomienkou zo dňa 11.5.2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Úver v podobe
pôžičky teda zosplatnil s tým, že žalovanej určil dodatočnú lehotu na plnenie tri dni od doručenia

upomienky. Upomienka bola v zmysle doručenky na čl. 8 spisu žalovanej doručená do vlastných rúk
dňa 16.5.2013.

5. Pohľadávku z uvedenej zmluvy predchodca žalobcu v postavení postupcu postúpil na žalobcu
ako postupníka zmluvou zo dňa 14.9.2016 čl. 37 spisu. Postúpenie žalovanej oznámil listom zo dňa

30.9.2016 na čl. 25 spisu. Jeho odoslanie preukazoval podacím hárkom zo dňa 3.10.2016 na čl. 25
rub spisu. K postúpeniu žalobca doručil i špecifikáciu postúpenej pohľadávky na čl. 61 spisu, z ktorej
vyplynulo postúpenie zostatku pohľadávky vo výške 2.200,50 €. Uvedenými skutočnosťami sa súd
zaoberal už v uznesení č. konania 8C/63/2016-65 zo dňa 28.4.2020, ktorým pripustil zmenu žalobcu.

6. Vychádzajúc z čiastočného späťvzatia žaloby žalovaná po podaní žaloby realizovala ďalšie úhrady,
spolu vo výške 1.450,- €, keď v dňoch 29.12.2016 a 8.3.2017 uhradila splátky vo výške 50,- €,
dňa 29.3.2017 vo výške 450,- € a v dňoch 19.4.2017, 18.5.2017, 15.6.2017, 14.7.2017, 17.8.2017 a
13.9.2017 splátky vo výške 150,- €.

7. Vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
(28.6.2012) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.8.Podľa§488Občianskehozákonníkazáväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovanou je od

svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a zmluva, ktorá bola medzi
stranami sporu uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka,nakoľkožalovanáakospotrebiteľnemohlaindividuálneovplyvniťobsahvopredpripraveného
návrhu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu
ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase
uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania,
zatiaľ čo žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy
nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil).

Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon
o ochrane spotrebiteľa).

10. V nadväznosti na to, že súd vyhodnotil vzťah medzi stranami za spotrebiteľský, vzhľadom

k ich postaveniu pri uzatváraní zmluvy a pôžičku na základe zmluvy poskytnutú za formu úveru
spotrebiteľského, potom podrobil zmluvu súdnemu prieskumu z pohľadu zákonom vyžadovaných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb. z. o
spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že zmluva všetky náležitosti obsahuje. Pri náležitosti
najčastejšie absentujúcej, vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súdu, a to náležitosti upravujúcej termín

konečnej splatnosti úveru, ktorý je v danom prípade vyznačený ako „6/2017,“ vychádzal i z bodu
6. všeobecných obchodných podmienok, z ktorého vyplýva, že prvá splátka sa mala stať splatnou
nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy - keďže zmluva bola uzavretá dňa 28.6.2012, prvá splátka sa
preto stala splatnou v mesiaci júl 2012 -. V nadväznosti na bod 6.2 všeobecných obchodných podmienok
sa mala každá splátka stať splatnou vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka bola v danom prípade

preto splatnou dňa 20.7.2020, ku konečnej splatnosti potom malo dôjsť dňa 20.6.2017. Uvedené bolo
možné zo všeobecných obchodných podmienok vyvodiť. Žalovaná potvrdila, že všeobecné obchodné
podmienky boli súčasťou zmluvy, že sa s nimi i oboznámila, teda aj s bodom 6 upravujúcim podmienky
splácania. Súd v týchto súvislostiach konštatuje tiež správnosť ďalšej, druhej najčastejšie absentujúcej
(resp. v nesprávnej výške uvádzanej) zmluvnej náležitosti, a to veličiny RPMN. V danom prípade bola

jej hodnota uvedená dokonca vo výške vyššej (čo je v prospech spotrebiteľa), než ku ktorej súd dospel
výpočtom realizovaným pomocou interaktívnej kalkulačky zverejnenej na stránke Ministerstva financií
SR, tzv. FININFO, a to vo výške 31,86 %. Napokon, súd v týchto súvislostiach považuje za potrebné
uviesť, že žalovaná vo vzťahu k náležitostiam zmluvy neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia, či
dôkazy. V tomto smere zmluvu ako takú nespochybnila, práve naopak, nárok uplatnený žalobou čo do

istiny uznala.

11. Súd preto v tomto smere vychádzal z toho, že žalovaná v zmysle platnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, poskytnutom v podobe pôžičky, obsahujúcej všetky zákonom vyžadované náležitosti, mala
žalobcovi uhradiť celkovú čiastku vo výške 3.742,80 €. Ku dňu podania žaloby z tejto sumy uhradila

sumu 311,90 €. Bola by preto povinnou uhradiť žalobcovi sumu 3.430,90 €. Žalobca uplatnil žalobou
sumu 2 200,50 €. V danom prípade však došlo k okamžitému zosplatneniu úveru, a to listom označeným
ako predžalobná upomienka, ktorým predchodca žalobcu žalovanú vyzval k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo. Súd bez bližších skutkových tvrdení mohol len predpokladať, že žalovaná suma
bola nižšou z dôvodu, že žalobca uplatnil úrok z úveru dohodnutý vo výške 32 % len do zosplatnenia

pôžičky. Súd v týchto súvislostiach považuje za potrebné poukázať na to, že v prípade akýchkoľvek
pochybností vychádza a posudzuje vec v prospech spotrebiteľa. Napokon, je viazaný žalobou a nemôže
prisúdiť žalobcovi nad rámec uplatneného nároku.12. V zmysle čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalovanej
spochybnené, mal súd zistené, že žalovaná po podaní žaloby uhradila splátky spolu vo výške 1.450,-
€. Celkovo tak na danú pôžičku uhradila sumu 1.761,90 €. V zmysle žaloby i čiastočného späťvzatia

žaloby tak žalobca zotrval na zvyšnej časti uplatneného nároku vo výške 750,50 € spolu s príslušným
úrokom uplatneným už v žalobe vo výške 8,5 % ročne od 20.5.2013 do jednotlivých úhrad zo súm
o jednotlivé úhrady ponižovaných. V týchto súvislostiach súd poukazuje na to, že podmienky pre
čiastočné zastavenie konania považoval za splnené. K späťvzatiu žaloby v jej časti došlo pred otvorením
pojednávania, súhlas žalovanej preto potrebný nebol. Vo vzťahu k zostávajúcej časti žalobného nároku

súd vzhľadom k už vyššie uvedeným skutočnostiam a prijatým záverom žalobu vyhodnotil ako dôvodnú,
preukázanú, žalovanou uznanú, nespochybnenú, preto jej vyhovel.

13. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol i nárok na
úrok z omeškania, ako sankciu za nedodržanie povinnosti uhradiť dlh riadne a včas, ktorý tvorí tiež
príslušenstvo pohľadávky. Veriteľovi právo na sankčný úrok vzniká automaticky, zo zákona, dňom, kedy

sa dlžník dostane do omeškania. V praxi sa jedná o deň, ktorý nasleduje po splatnosti faktúry či po
uplynutí dňa, do ktorého mala byť napr. pôžička vrátená. V danom prípade žalobca uplatnil úrok vo
výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 20.5.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol medzi stranami
od počiatku sporným. Práve úroku z omeškania sa týkala obrana žalovanej. Pre posúdenie dôvodnosti
výšky nároku na úrok z omeškania je podstatným okamih vzniku zmluvného vzťahu, ku ktorému v danom

prípade došlo dňa 28.6.2012, teda pred dňom 31.1.2013, dokedy bola výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Už v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Zb. z., vychádzajúc i z rozhodovacej činnosti súdu, či z rozhodnutí súdov všetkých inštancií, je
zrejmé, že úrok z omeškania prináleží veriteľovi vo výške, aká bola k prvému dňu vzniku omeškania, po

celú dobu omeškania. Ku dňu 20.5.2013 bola sadzba úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch
vzniknutých do 31.1.2013 vo výške 8,5 %. V danom prípade uplatnil žalobca úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 20.5.2013 do zaplatenia teda správne. Zákonný úrok z omeškania bol (je) počítaný
ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania plus 8 (5) percentuálnych bodov.
Úroková sadzba zostáva nemenná počas celej doby kedy je dlžník v omeškaní, i keď medzičasom

môže dôjsť k zmene sadzby zo strany ECB. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žalobca síce k
okamihu vzniku omeškania (dátumu 20.5.2013) neprodukoval bližšie skutkové tvrdenia, súd vychádzal
z doručenky na čl. 8 spisu, z ktorej vyplýva, že žalovaná prevzala zosplatnenie úveru a výzvu k úhrade
v dodatočnej lehote 3 dní od doručenia 16.5.2013. Lehota 3 dní začala plynúť 17.5.2013 a uplynula
19.5.2013. Preto od nasledujúceho dňa 20.5.2013 bola preukázateľne v omeškaní. Uvedené žalovaná

nespochybnila. V nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo v dôsledku úhrad
žalovanej, a to už prvej úhrady realizovanej dňa 29.12.2016, bol úrok z omeškania od nasledujúceho
dňa vo vzťahu k zostatku dlžnej sumy už len 8 % ročne.

14. Dlžnú sumu povolil súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP uhradiť v splátkach, vzhľadom k jej

tvrdeniam týkajúcim sa jej súčasných pomerov. Hoci žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala, bolo možné,
vzhľadom k jej veku, považovať za pravdivé tvrdenie týkajúce sa jej dôchodkového veku a pravidelného
príjmutitulomstarobnéhodôchodku.Uvedenémohlobyťpodľanázorusúdudôvodompovoleniasplátok.
Súd v tomto smere nad rámec poukazuje na to, že ide o nie oveľa nižšiu splátku, než tú, ktorá bola
pôvodne určená v zmluve. Žalobca podľa názoru súdu nebude ukrátený na svojich právach, keďže jeho

pohľadávka bude postupne uspokojovaná s tým, že žalovaná stratí výhodu splátok v prípade, že čo i
len jednu z nich neuhradí.

15. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď
rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Žalobca sa žalobou domáhal pôvodne

zaplatenia sumy vo výške 2.200,50 € (100 %), súd jeho žalobe vyhovel v rozsahu 750,50 € (34,11 %).
Vo vzťahu k späťvzatej časti žaloby predstavujúcej 1.450,- € (65,89 %) súd aplikoval ustanovenie § 256
ods. 1 CSP, keď na zastavení konania skúmal procesné zavinenie. V danom prípade bolo nesporné, že
žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, pretože k späťvzatiu jej časti zo strany žalobcu došlo
práve v nadväznosti na správanie žalovanej, ktorá tým, že uhrádzala jednotlivé splátky počas sporu,

teda až po podaní žaloby, správajúc sa teda v intenciách žalobného návrhu, zavinila zastavenie konania.
Po započítaní procesného zavinenia žalovanej do pomeru úspechu a neúspechu, bolo možné hovoriť o
právežalobcunanáhradutrovtohtosporuvrozsahu100%.Pokiaľideožiadosťžalovanej,ktorážiadala,
aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, aplikujúc zákonné ustanovenie257 CSP, prihliadnuc na dôvody hodné osobitného zreteľa, súd poukazuje na to, že za tieto dôvody
nebolo možné hodnotiť jej strohé, všeobecné, napokon ničím nepreukázané tvrdenia (nielen o tom, že
je osobou v dôchodkovom veku), bez produkovania iných, konkrétnejších, bližších okolností, pretože

dôvody hodné osobitného zreteľa a uvedené ňou požadované rozhodnutie súdu o trovách konania je
možné uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Súd nedospel k záveru o výnimočnosti situácie na strane
žalovanej. V danom prípade preto nemohol jej žiadosti vyhovieť. O výške náhrady trov konania, ktorú
žalobcovi priznal, rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.