Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412220799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4412220799.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: Ing. Jana Kollárová, so sídlom
kancelárie: Košice, Masarykova 21, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa,
a. s., v konkurze, so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Y. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D., K. XXX/X, o vymoženie 24,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1358/2012-25 z 21. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej
len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 11Er/1358/2012-25 z 21. novembra 2013, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).

3. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Michal Škriab spisovej
značky 3C/100-2011 z 26. 09. 2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť 24. 11. 2011. Rozhodcovským
rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 24,12 eura s príslušenstvom a trovy

konania vo výške 276 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie poistnej zmluvy, uzatvorenej medzi
účastníkmi 25. 05. 2010, na základe ktorej bol povinnej poskytnuté poistenie a zároveň sa zaviazala
toto poistné platiť do doby jeho zániku. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré
v časti XV., obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa poisťovňa a poistník dohodli,, že všetky

uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Ďalej poistná zmluva obsahuje aj osobitné dojednania, ktoré v bode tri obsahujú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej sa obe strany vyjadrujú vôľu, že sa v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Súdny exekútor Mgr. Andrej Dembický požiadal exekučný súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.5.ZákladnúcharakteristikuspotrebiteľskýchzmlúvupravujeObčianskyzákonníkv§52.Vychádzajúcz§
52O.Z.,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10. 06. 2010 obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou
od 11. 06. 2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v
zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, pretože boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra) a
vpredmetnejexekúciiideovymáhaniepohľadávkyoprávnenéhovzniknutejzospotrebiteľskejzmluvyna
základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudok,pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľosobitne
nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

6. Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že exekučný súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú
doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že nie každá
zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je

neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a
prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v

rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

7. Ďalej exekučný súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre

exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Uvedené skutočnosti považoval exekučný súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a

spotrebiteľom. Poukázal na absenciu poučenia spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu.8. Ďalej konštatoval, že záver o prijateľnosti (primeranosti) rozhodcovskej doložky nemožno oprieť
ani o zákonné ustanovenie obsiahnuté v § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) v znení platnom a účinnom v

čase uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, podľa ktorého sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, pri nedostatku povinnosti klienta takýto návrh prijať (§ 93b ods. 2 zákona o bankách).
Uvedené zákonné ustanovenia nijako nezbavovali právneho predchodcu oprávneného (Tatra banku,
a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby

z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, povinnému nedal na výber a neumožnil mu

voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mohol buď len
odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj
rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom
súde.

9. Navyše rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty
žalujúceho dodávateľa. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu
spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver
ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa v dôsledku čoho neakceptoval ani
exekučnýtitul,pretožejenevykonateľný,keďžehovydalorgán,ktorýnatonemalprávomoc,keďžekonal

na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011.

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol exekučný súd tak, ako uviedol vo výrokovej
časti uznesenia.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby
bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané. Vyčítal napadnutému rozhodnutiu zmätočnosť a
nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil s postupom exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na výkon

exekúcie, pretože ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona a poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a
2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky -
rozhodcovskejdoložky,môžeibatakýsúdčlenskéhoštátu,ktorýjenatooprávnenýpodľavnútroštátnych

procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom nepriznáva (§ 243d ods.
1 a 2 Exekučného poriadku). Konajúci súd tak prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným
poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

12. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že právnym predchodcom oprávneného bola
Tatra Banka, a.s., a rovnako tak nesúhlasil ani s tým, že by sa jeho právna pozícia riadila zákonom č.
483/2001 Z. z. Obsahom poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným nie je poskytnutie
úveru ako absolútneho obchodu a v žiadnom prípade nepodlieha úprave Obchodného zákonníka.
Poistná zmluva je upravená výlučne v Občianskom zákonníku. Zdôraznil, že s predmetnou vecou

absolútne obsah napadnutého rozhodnutia nesúhlasí. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013. Je presvedčený, že exekučný súd mu odňal
právo konať pred súdom, keď mu neumožnil vyjadriť sa a predkladať dôkazy.13. Pokiaľ ide o vec samú dodal, že povinná mala možnosť ovplyvniť Osobitné zmluvné dojednania k
poistnej zmluve č. 453889002, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku s tým, že povinná mala možnosť
prijať alebo neprijať tieto dojednania a taktiež mala aj možnosť ovplyvniť, aby sa rozhodcovská doložka

na poistný vzťah nevzťahovala. Mala aj možnosť ju do 30 dní od podpísania odmietnuť. Do pozornosti
dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2011. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo sa
odchýlil od judikatúry, ktorá považuje možnosť dodatočného odmietnutia rozhodcovskej doložky v lehote
30 dní od podpisu zmluvy za významnú. Rozhodnutie je preto arbitrárne pre postup exekučného súdu.
To, že sú osobitné dojednania samostatné, oddeliteľné a platia iba v prípade ich osobitného podpísania

oboma zmluvnými stranami vyplýva z ich textu. Poukázal na bod 3 a všeobecnú časť XV. Všeobecných
poistných podmienok. Zdôraznil, že poistník svojim podpisom potvrdil prevzatie celého textu VPP, avšak
je individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Osobitné dojednania
môže poistník prijať alebo neprijať, a teda má možnosť alternatívy. Alternatívne je teda formulovaná aj
rozhodcovská doložka a je považovaná za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

14. Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na aplikáciu Smernice 93/13/EHS,
vychádzajúc z ktorej je potrebné mať na zreteli, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany
spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Prvoinštančný súd navyše neúplne zistil skutkový stav veci a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové zistenia. V ďalšom citoval § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka. Je presvedčený, že exekučný súd nesprávne posúdil neplatnosť

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v poistnej zmluve a poukázal na §
53 ods. 1 OZ. V kontexte správneho dojednania rozhodcovskej doložky poukázal na kritéria PECL,
ktoré boli v predmetnom zmluvnom vzťahu dodržané a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo/9/2012, v intenciách ktorého postupoval a navyše umožnil povinnému dodatočne rozhodcovskú
doložku odmietnuť a Osobitné zmluvné dojednania na znak súhlasu preškrtnúť. Preukázateľne bola

povinná pri uzatváraní poistnej zmluvy informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa
Zákona o rozhodcovskom konaní postupom podľa zákona č. 186/2009 Z. z. cestou tzv. Viazaného
finančného agenta. Dodal, že sprostredkovateľom poistenia pre povinnú bol D. K., teda rodinný
príslušník povinnej, u ktorého nemožno predpokladať, že člena svojej rodiny neinformoval o všetkých
aspektoch poistenia. Povinná slobodne, vážne a určito súhlasila so znením rozhodcovskej doložky

svojim podpisom pod Osobitným zmluvnými dojednaniami, a teda aj keby skutočne rozhodcovská
doložka v okamihu dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol
by súd oprávnený ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Písomný prejav vôle povinnej,
ktorého obsahom bolo individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky je platný podľa § 40 ods. 3 OZ. V
ďalšom poukázal na proces uzatvárania poistnej zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia.

15. Záverom uviedol, že oprávnený pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril povinnému dostatok priestoru
a možnosť výberu, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojim podpisom
prijme alebo nie, čím bol naplnený účel a zmysel § 53 ods. 2 OZ, a teda zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ
nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania. Povinný
teda mal reálnu možnosť vylúčiť aplikáciu spornej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), čím sa
dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa.

16. Dňa 10. 03. 2014 doručil oprávnený podanie označené ako Doplnenie právnej argumentácie k

odvolaniu k sp. zn. 11Er/1358/2012, v ktorom dodal, že okresný súd nevykonal prieskum spisových
podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy,
ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal z obsahu
rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci exekučného spisu do
spisu doplnil aj o poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednanie a po

vyhodnotení týchto listín rozhodol. Na základe uvedeného postupu a vychádzajúc z ním obstaraných
dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1020/99 (R ČR č. 25/2002), rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 57/04
a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-472/11 Banif Plus Bank Zrt. Proti X. X., D. X.. Postupom súdu prvej
inštancie bola porušená zásada legitímnych očakávaní oprávneného. Súd prvej inštancie oprávnenému

navyše neoznámil, že ex offo dospel k záveru, že rozhodcovská doložka relevantná v okolnostiach
prípadu je podľa neho neprijateľná a z akých dôvodov k takému záveru dospel. Oprávneného nevyzval
pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému záveru vyjadril v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom, čím odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.17. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

18.VovecirozhodlavyššiasúdnaúradníčkaOkresnéhosúduNovéZámky.Zákonnásudkyňasúduprvej
inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

23. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

24. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

25. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku).

26. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie

na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

27. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

29. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.30. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 19. 09.
2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému, so sídlom Exekútorského úradu Košice,

Werferova 1, v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 24,12 eura s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/100/2011 z 26.
septembra 2011, právoplatný a vykonateľný 24. novembra 2011. Exekučným titulom bola povinnej
(žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 24,12 eura, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne od 26. 11. 2010 do zaplatenia istiny a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur,

a to v lehote do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

31. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012

sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

32. Prvoinštančný súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia postupovať tak, aby odpovede na
relevantné otázky predstavovali jasnú, logickú a vnútorne nerozporné závery, či už skutkové a tak

aj právne, (v tomto prípade) ohľadne prípustnosti exekúcie pri posudzovaní podmienok pre vydanie
poverenia.

33. Súd je povinný rozsudok (obdobne uznesenie) odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení §
220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny

základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva
na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje
náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva
nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd

zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie nesprávne (rozporne) zistil skutkový stav veci, pretože v obsahu odôvodnenia sú

odkazy na zmluvu o úvere a úverový vzťah (taktiež poukaz prvoinštančného súdu na zákon o bankách),
hoci z ďalšieho obsahu bolo možné zistiť, že išlo o rozhodcovským súdom posudzovanú poistnú
zmluvu. Uvedená rozpornosť spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
uznesenia prvoinštančného súdu. Pre účastníka konania to tiež znamená porušenie práva na
spravodlivý proces.

35. V tomto prípade odvolací súd poukazuje primárne na dôvod zmätočnosti a vnútornej rozpornosti
odôvodnenia napadnutého uznesenia a preto pristúpil aj k záveru o potrebe zrušenia napadnutého
uznesenia postupom podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP.

36. V ďalšom postupe prvoinštančný súd opätovne vyhodnotí charakter vzťahu medzi účastníkmi pri
posudzovaní podmienok pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora a s tým, že nové rozhodnutie
odôvodní v súlade s pravidlami zákonného a presvedčivého rozhodnutia súdu.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).