Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206213576
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2206213576.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: O. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F.
XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti
žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. A. E. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena
Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, odvolaní žalobkyne a žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

12C/228/2006-312 zo dňa 22. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrili ku dňu jeho zániku 11.02.2006: 1. hodnota stavebných prác a materiálov na základoch rodinného

domu vo výške 8.129,70 eur, 2. miešačka na betón v hodnote 298,75 eur, 3. osobné motorové vozidlo
Škoda Fabia v zostatkovej hodnote kúpnej ceny 3.319,39 eur a vo zvyšku žalobu na určení základu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol. Súd prvého stupňa vec uvedenú ako bod 1 výroku
I. a vec pod bodom 3 výroku I. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a vec označenú ako č. 2
výrokuI.dovýlučnéhovlastníctvažalobkyne.VýrokomIV.zaviazalžalovanéhozaplatiťnavyporiadacom
podiele žalobkyni sumu 5.110,46 eur. V súvislosti s náhradou trov konania určil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť každého sumu 170,15 eur na
trovách štátu a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur za podaný návrh a oboch
účastníkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie vo výške 352,- eur.

Návrhom zo dňa 05.12.2006 sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „BSM“) žalobkyňa z dôvodu, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/201/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2006,
kedy zaniklo ich BSM. Počas manželstva nadobudli účastníci rozostavanú stavbu v obci Q., stavebný
materiál na túto stavbu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,23 eur), miešačku a právo na uzavretie kúpnej
zmluvy na motorové vozidlo Škoda Fabia podľa leasingovej zmluvy. Žalovaný v konaní uviedol, že
pred uzavretím manželstva získal do vlastníctva pozemok, bola mu poskytnutá finančná pomoc od
starých rodičov darovaním sumy 250.000,- Sk a sumy 73.800,- Sk a neskôr sumy 40.000,- Sk na

stavbu rodinného domu. Za trvania manželstva požiadali o poskytnutie podpory od Štátneho fondu
rozvoja bývania. Poskytnutý úver od decembra 2005 spláca len žalovaný. Za trvania manželstva boli
vybudované základy rodinného domu. Manželstvo so žalobkyňou bolo uzavreté v novembri 2003 a
stavebný materiál na výstavbu bol zakúpený v januári 2004, z čoho vyplýva, že peniaze na tento
materiál nemohli byť tvorené financiami patriacimi do BSM. Miešačka bola zakúpená v roku 2006 z darov
pochádzajúcich od starých rodičov žalovaného. Žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu pred uzavretím

manželstva a z osobných prostriedkov žalovaného zaplatil sumu 150.000,- Sk pri uzavretí leasingovej
zmluvy. Do BSM patria splátky zaplatené počas trvania manželstva vo výške 3.812,- Sk mesačne oddecembra 2003 do septembra 2005 v celkovej výške 83.182,- Sk. Žalobkyňa v konaní uviedla, že pred
uzavretím manželstva vlastnila finančné prostriedky vo výške 70.000,- Sk a akcie v hodnote 30.000,-
Sk a tieto prostriedky vniesla do stavby rodinného domu. V konaní zotrvala na tvrdení, že starý rodičia

žalovaného darovali ním tvrdené finančné obnosy obom manželom a nie výlučne žalovanému. Z týchto
finančných obnosov bol zakúpený materiál na výstavbu v celkovej sume 246.558,- Sk (8.184,22 eur).
Právne vec posúdil súd prvého stupňa podľa ust. § 140 ods. 1 a § 149 ods. 1 OZ a BSM vyporiadal podľa
zásad uvedených v ust. § 150 OZ. Zo znaleckého posudku Ing. U. I. č. 71/1/2005 súd prvého stupňa
zistil, že ku dňu 20.11.2005 bola stanovená všeobecná hodnota rozostavaného rodinného domu v kat.

úz. A. A. E. sumou 192.265,58 Sk (6.382,04 eur). Podľa Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej medzi
účastníkmi konania a Štátnym fondom rozvoja bývania zo dňa 20.09.2005 bol týmto poskytnutý úver
vo výške 1.000.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 2,5 % a dobe splatnosti 30 rokov s mesačnými splátkami
vo výške 3.952,- Sk. Z potvrdenia ŠFRB úver nebol čerpaný a splátky boli riadne hradené. Z faktúry
vyhotovenej spol. MEDITERANS SLOVAKIA s.r.o. vyplýva, že žalovanému boli dodané škridle a ďalší
materiál na stavbu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,23 eur). Z Darovacej zmluvy spísanej dňa 11.11.2005

s pripojenými úradne osvedčenými podpismi vyplýva, že darcovia P. Q. a I. Q. darovali obdarovanému
žalovanému finančnú hotovosť vo výške 250.000,- Sk, 73.800,- Sk a 40.000,- Sk na výstavbu rodinného
domu. Výber týchto súm z bankových účtov bol potvrdený tak, že dňa 29.01.2004 došlo k výberu z
účtu darkyne v sume 250.000,- Sk menom žalovaného a dňa 01.03.2004 výber vo výške 76.800,- Sk
menom žalovaného a z vkladnej knižky bez označenia majiteľa vyplýva výber vo výške 40.000,- Sk dňa

24.08.2004. Z potvrdenia zo dňa 11.08.2004 od spol. STAVIL s.r.o. vyplýva, že žalovaný vyplatil zálohu
na betónovú zmes vo výške 30.000,- Sk a dňa 26.08.2004 spol. DUNSTAV s.r.o. dopravila žalovanému
betónové tvárnice v cene 61.074,- Sk v rátane dopravy. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že žalovaný dňa
25.09.2000 uzavrel leasingovú zmluvu na nájom a následnú kúpu motorového vozidla Škoda Fabia.
Zaplatilzálohuzapočítanúdosplátokvovýške155.349,98Skapodobu60mesiacovmalplatiťmesačné

splátky vo výške určenej zmluvou až do 01.09.2005. Za obdobie od 22.11.2003 do ukončenia zmluvy
boli vykonané úhrady v celkovej výške 80.018,- Sk (2.656,11 eur). V priebehu konania uznal žalovaný
prínos žalobkyne do rozostavaného rodinného domu vo výške 50.000,- Sk, čo zodpovedá jej úsporám
vo výške 30.000,- Sk a v sume 20.000,- Sk, ktorú dostala darom od rodičov. V súvislosti s ustálením
hodnoty motorového vozidla žalobkyňa v priebehu konania súhlasila s určením jeho hodnoty ku dňu

zániku BSM vo výške kúpnopredajnej ceny vozidla. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne vyplýva, že od
júna 2003 mala žalobkyňa založené konto sumou 30.000,- Sk. Vzhľadom na potrebu určenia hodnoty
rozostavaného rodinného domu, súd prvého stupňa nariadil nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého
vyplynulo, že na pozemku, patriacom do výlučného vlastníctva žalovaného, sú vyhotovené iba betónové
základové pásy, a teda nejde o stavbu v zmysle stavebného zákona a je možné ohodnotiť len hodnotu

vykonaných stavebných prác. Následne znalec Ing. U. L. znaleckým posudkom č. 94/2009 určil hodnotu
vykonaných stavebných prác na základoch rodinného domu ku dňu ich vykonania sumou 11.208,86
eur. Kontrolný znalec Ing. P. N. v znaleckom posudku č. 133/2010 určila hodnotu týchto prác sumou
8.129,70 eur. Rozdiel voči znaleckému posudku Ing. U. L. odôvodnila tým, že práce na týchto základoch
boli vykonané svojpomocne a vychádzala teda z položky o nulovom zisku a z tohto dôvodu použila

réžiu v rozsahu 7 %. Zároveň uviedla, že znalkyni boli poskytnuté pri miestnom šetrení iné podklady,
ako znalcovi Ing. L., na ktoré však musela prihliadnuť. Ďalej v konaní vypočutím znalcov vyplynulo, že
znalcovi Ing. L. boli dodané podklady, z ktorých vyplývali množstvá použitého materiálu v rozpore s tým,
čo zistil on pri obhliadke predmetnej stavby a pre nesúlad podkladov so zistenými skutočnosťami a s
týmito podkladmi nepracoval a pre výpočet ceny betónu použil cenník a hodnotu stavebných prác vyčíslil

tak, ako by boli vykonávané dodávateľských spôsobom, teda cenou určujúcou ceny za stavebné práce
pre stavebné firmy. Znalecký posudok Ing. N. vychádzal z miestneho šetrenia a vykonania sondy pri
zmeraní hĺbky základov s tým, že ňou určená cena, vychádzajúc z rovnakých cenníkov, zohľadnila to,
že stavebné práce boli vykonávané svojpomocne, a teda bol do ceny zahrnutý zisk ako nulový. V konaní
bola vypočutá svedkyňa matka žalobkyne, ktorá uviedla, že žalobkyňa od rodičov dostala sumu 50.000,-

Sk darom a mala do manželstva vniesť sumu spolu 100.000,- až 120.000,- Sk. Podľa svedkyne mali
byť prostriedky darované starými rodičmi žalovaného poskytnuté obom účastníkom konania namiesto
svadobného daru. Z výsluchu starých rodičov žalovaného vyplynulo, že peniaze boli darované výlučne
žalovanému.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ niektorý z účastníkov
tvrdí, že veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom. Súd
prvého stupňa vychádzajúc z tvrdení účastníkov konania zahrnul do masy BSM hodnotu stavebných
materiálov a prác použitých na základy rodinného domu, vychádzajúc z hodnoty určenej znaleckýmposudkom kontrolného znalca Ing. N. v celkovej výške 8.129,70 eur. Tento znalecký posudok súd prvého
stupňa zhodnotil ako relevantný z dôvodu, že pri jeho vyhodnotení znalkyňa vykonala sondu na zistenie
hĺbky základov a zohľadnila skutočnosť, že práce boli vykonané svojpomocne. Do masy BSM ďalej

zahrnul miešačku v nadobúdacej hodnote 298,75 eur, o čo medzi účastníkmi nebol spor. Do masy
BSM bolo potrebné zahrnúť aj motorové vozidlo nadobudnuté počas manželstva v dôsledku leasingovej
zmluvy pôvodne uzavretej žalovaným. Keďže kúpna cena vozidla vo výške 1.000,- Sk pri ukončení
leasingu bola vyplatená počas manželstva, vozidlo sa stalo súčasťou BSM. V súvislosti so zhodnotením
leasingu súd prvého stupňa uzavrel, že splátky, ktoré boli do leasingu investované žalovaným pred

uzavretím manželstva, je potrebné považovať za investíciu žalovaného do spoločnej veci. V konaní bolo
preukázané, že ide o sumu 5.156,67 eur zodpovedajúce akontácii a suma splátok vo výške 4.814,91
eur, t.j. splátok do uzavretia manželstva. Počas manželstva boli uhradené splátky vo výške 2.656,11 eur.
Súd prvého stupňa určil, že pomer prostriedkov investovaných žalovaným k spoločným prostriedkom
vrátane zaplatenej kúpnej ceny predstavuje 78 % ku 22 %. Zo zostatkovej hodnoty vozidla ku dňu zániku
BSM vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) tak predstavujú pri danom podiele prostriedky v prospech

žalovaného 78.000,- Sk (2.589,13 eur) k spoločným prostriedkom patriacim do BSM vo výške 22.000,-
Sk (730,27 eur).

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že peňažné prostriedky poskytnuté starými
rodičmi na kúpu stavebného materiálu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,22 eur) boli darované obom

manželom. Súd prvého stupňa zároveň skonštatoval, že pokiaľ by aj išlo o dar obom manželom, išlo by o
podielové spoluvlastníctvo a takéto prostriedky by nepatrili do BSM. V konaní bolo preukázané, že kúpna
cenastavebnéhomateriálunebolavyplatenázospoločnýchprostriedkovastavebnýmateriálsúdprvého
stupňa do masy BSM nezahrnul a v tejto časti žalobu zamietol. V súvislosti s investíciami žalobkyne
do spoločného mal súd prvého stupňa za preukázané, že vniesla do manželstva sumu 50.000,- Sk

(1.659,70 eur). Ďalšie tvrdenia súvisiace s možným finančným obnosom patriacim výlučne žalobkyni
súd prvého stupňa považoval za nedostatočne preukázané. Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že
súd vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, a to s poukazom na rozsudok NS
ČR 22Cdo 999/2006 a s poukazom na takýto prístup k veci sa s úd prvého stupňa nezaoberal úverom,
ani splátkami zaplatenými počas manželstva, nakoľko vyporiadanie v tomto smere nenavrhol ani jeden

z účastníkov. V súvislosti s prikázaním miešačky do vlastníctva žalobkyne vychádzal z ustálenej praxe
prikázať účastníkovi veci, ktoré majú v držbe. Čo sa týka kúpnej ceny získanej predajom, túto určil
súd prvého stupňa žalovanému s rovnakým odôvodním. Keďže základy domu stoja na pozemku vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, tieto prikázal do jeho vlastníctva. Žalovanému teda súd prvého stupňa
určil do vlastníctva majetok v peňažnej hodnote 8.129,70 eur za základy domu a 730,27 eur za vozidlo

a žalobkyni určil majetok v hodnote 298,75 eur za miešačku. Z čiastky 8.129,70 eur prináleží žalobkyni
vlastná investícia vo výške 1.659,70 eur a polovica z čiastky 6.470,- eur a patrí jej i polovica z čiastky
zodpovedajúcej cene vozidla. Spolu teda patrí žalobkyni suma 5.259,84 eur. Zo sumy 298,75 eur za
miešačku patrí žalovanému polovica (149,38 eur). Po započítaní týchto nárokov vznikla žalovanému
povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 5.110,46 eur.

Protirozhodnutiusúduprvéhostupňavčaspodalodvolaniežalovaný.Zodvolaniavyplýva,žesúdprvého
stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a odvolateľ žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa
tak, že je povinný žalobkyni vyplatiť sumu 3.000,- eur. Súhlasí s hodnotou stavebných prác na základoch
rodinného domu vo výške 8.129,70 eur, ako aj súhlasí s cenou miešačky na betón a zostatkovou

hodnotou kúpnej ceny motorového vozidla Škoda Fabia. Súd prvého stupňa však nezohľadnil ďalšie
relevantné skutočnosti súvisiace s ohodnotením majetku patriaceho do BSM. Žalovaný v odvolaní
uvádza, že materiál použitý na výstavbu základov rodinného domu pochádzal výlučne z prostriedkov
darovaných žalovanému. Z dokladov predložených v prvostupňovom konaní vyplýva, že za výkopové
práce, šalovanie a nákup tvárnic bolo zaplatené z darovaných prostriedkov 57.567,- Sk, ďalej doprava vo

výške 3.510,- Sk, zaliatie betónom a zemné práce vo výške 30.000,- Sk plus 18.000,- Sk za štrk a železo.
Starí rodičia žalovaného vyhotovili darovaciu zmluvu spätne v čase, keď sa žalobkyňa odsťahovala
zo spoločnej domácnosti za účelom, aby táto skutočnosť bola jednoznačne osvedčená, a aby ich dar
v prospech žalovaného bol písomne podchytený. Tvrdenie žalobkyne o vnesení sumy 31.338,57 Sk
a sumy 50.585,50 Sk do manželstva nezodpovedá skutočnosti. O tom, že má takéto úspory vlastniť

sa žalovaný dozvedel až v priebehu konania a mal vedomosť len o úsporách vo výške 30.000,- Sk a
sume 20.000,- Sk na vkladnej knižke, ktorú ušetrili spoločne z predaja zeleniny. Uznáva teda len sumu
vo výške 50.000,- Sk. Zo stavebného denníka má vyplývať, že pri výstavbe nehnuteľnosti boli použité
úspory žalobkyne len vo výške 30.000,- Sk, čo nebolo v konaní zohľadnené. Žalobkyni nie je ochotnýzaplatiť sumu vyššiu ako investíciu do základov rodinného domu. Odvolateľ sa stotožnil s úvahou súdu
súvisiacou s ustálením hodnoty motorového vozidla patriacej do BSM.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa včas odvolala i žalobkyňa, a to voči výroku I., II. a IV. Odvolanie
odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) OSP a súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie zmeniť tak, že odvolaniu žalobkyne odvolací súd v celom
rozsahu vyhovie. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil skutočnosť súvisiacu s hodnotou stavebného
materiálu - škridly v sume 8.184,23 eur s odôvodnením, že tieto prostriedky boli poskytnuté starými
rodičmi žalovaného a vzhľadom na charakter tohto daru by škridly mohli patriť len do podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania a nepatria do vyporiadania. Tento stavebný materiál do masy
BSM súd prvého stupňa nezahrnul a v tejto časti návrh zamietol. Žalobkyňa počas celého konania

tvrdila, že financie boli darované zo strany starých rodičov žalovaného aj počas trvania manželstva
a tieto financie ako dar obom účastníkom sa vtelili do materiálnej hodnoty a tento stavebný materiál
patrí do BSM. Sporné škridle boli nadobudnuté počas trvania manželstva, ako vyplýva z faktúry a
boli vyplatené z účtu žalovaného počas trvania manželstva. Finančné prostriedky zodpovedajúce cene
stavebného materiálu boli spotrebované počas trvania manželstva za spoločnú vec, ktorá mala byť

zabudovaná do rodinného domu a táto vec teda patrí do BSM účastníkov konania. Žalobkyňa zotrvala
na tvrdení, že starí rodičia žalovaného poskytli darom financie účastníkom konania, čo vyplýva aj z
prevodov v bankách (výber z účtu darkyne a vklad na účet žalovaného), a teda nie hnuteľná vec
bola predmetom daru, ale finančné prostriedky a tieto finančné prostriedky boli následne použité na
zakúpenie hnuteľného majetku, ktorý sa stal súčasťou BSM. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami, že aj

ďalšie výbery z účtov starých rodičov žalovaného mali byť darom, ktorý bol žalovanému poskytnutý.
Súd prvého stupňa teda nesprávne ustálil, že realizovaný výber vo výške 76.800,- Sk a suma vo
výške 40.000,- Sk sú sumy, ktoré mali byť predmetom daru. Toto sú len tvrdenia žalovaného, ktoré
nemajú oporu v inom vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil sumu prostriedkov
vnesenýchžalobkyňoudomanželstva.Žalobkyňadoložilalistinnýmidokladmifinančnéprostriedky,ktoré

vlastnila pred uzavretím manželstva v celkovej výške 113.617,07 Sk. Nesprávny bol teda postup súdu
prvého stupňa, ktorý priznal v prospech žalobkyne len sumu 50.000,- Sk, ktorá bola použitá na stavbu
rodinného domu. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri určení finančných prostriedkov použitých
na výstavbu rodinného domu. Takýto postup sa potom odrazil aj na celkovom nesprávnom vyčíslení, z
ktorého má vyplývať povinnosť žalovaného žalobkyňu vyplatiť. Žalobkyňa preukázala, že pred uzavretím

manželstva disponovala financiami patriacimi výlučne jej, a to vo výške 113.617,07 Sk, a ku ktorých
výberu došlo pri začatí stavebných prác a z týchto prostriedkov bol zakúpený i stavebný materiál a
realizované výplaty za stavebné práce. Nie je teda správny záver súdu prvého stupňa, že na finančnom
vyporiadaní prislúcha žalobkyni suma 5.110,46 eur. Pokiaľ súd prvého stupňa vylúčil z masy BSM
stavebný materiál, tak mal podľa rovnakej zásady sa vyporiadať aj s výlučnými financiami vnesenými

do manželstva a nemal tak prihliadať na investície vnesené ani jednou stranou, keďže tieto sa delili
do spoločnej veci a tieto hodnoty mal súd prvého stupňa rozdeliť podľa zásad uvedených v § 150 OZ.
Nesprávny je i postup určenia hodnoty stavebných prác vo výške 8.129,70 eur. Podklady k vyhotoveniu
druhého znaleckého posudku dodal žalovaný neskôr a žalobkyňa má o ich pôvode pochybnosti,
keďže tieto doklady mal poskytnúť už prvému znalcovi Ing. L.. Za správne žalobkyňa považuje závery

znaleckého posudku Ing. L., ktorý hodnotu stavebných prác stanovil na 13.573,94 eur. Pokiaľ existujú
takéto rozdiely v znaleckých posudkoch, súd prvého stupňa mal postupovať tak, že ako cenu stavebných
prác mal určiť priemernú hodnotu vychádzajúcu z oboch znaleckých posudkov, teda sumu 10.629,70
eur a túto použiť ako základ vyporiadania. Nenamietala spôsob určenia hodnoty motorového vozidla
percentuálnym vyčíslením, hodnotou 78 % v prospech žalovaného a 22 % v prospech žalobkyne. Tuná

rovnako poukázala na to, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní automobilu, ktoré sa stalo súčasťou
BSM riadil zákonom správne a vec, ktorá rovnako bola obstaraná z prostriedkov pochádzajúcich mimo
BSM, za ktoré bola nadobudnutá vec, ktorá má patriť do BSM, a to škridly, sa už súd prvého stupňa riadil
inou právnou úvahou. Žalobkyňa teda žiadala odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak,
že bude do hodnoty určenej výrokom I. napadnutého rozsudku poňatá do hodnoty základov rodinného

domu aj hodnota stavebného materiálu vo výške 8.184,23 eur a žalovaný bude zaviazaný na výplatu
vyrovnacieho podielu zodpovedajúceho polovici tejto čiastky. Ďalej sa domáhala ustálenia hodnoty
stavby priemerom hodnôt oboch znaleckých posudkov.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov
3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnení).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v

priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal žalovaným možnosť konať pred súdom. Súd
prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s návrhmi účastníkov v súvislosti s vykonaným

dokazovaním, čím sa jeho rozhodnutie stalo nedostatočne odôvodneným, a preto aj nepreskúmateľným.
Súd prvého stupňa správne nevyhodnotil vykonané dokazovanie, keď nepostupoval v súlade s dikciou
ust. § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa a formuláciou výroku rozhodnutia odvolací súd
konštatuje, že nie je správne vo výroku rozhodnutia určiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

hodnotu stavebných prác a materiálov a zostatkovú hodnotu kúpnej ceny vozidla, keďže nejde o
hnuteľné, ani nehnuteľné veci, pri ktorých by mohlo byť konštatované, že k nim patrí vlastnícke právo
účastníka konania. Hoci súd prvého stupňa správne uvažoval o zahrnutí týchto hodnôt do vyporiadania,
mohol ustáliť len tú skutočnosť, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku
patrila miešačka na betón a motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Nebol správnym ani výrok, ktorým súd

prvého stupňa vo zvyšku žalobu zamietol, a to z dôvodu, že konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nie je typicky návrhovým konaním a až počas konania sa ustaľuje celkový
majetok, ktorý má byť predmetom konania. Nie je teda správne žalobu v určitej časti zamietať, keďže
je výlučne v právomoci súdu z vykonaného dokazovania určiť, čo do bezpodielového spoluvlastníctva
patrí, ktoré hodnoty do neho nepatria a v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa s týmito skutočnosťami

vysporiadať. Ak súd prvého stupňa aj dospel k záveru, že v konaní je potrebné vyporiadať stavebné
práce a materiál použitý na základoch rodinného domu, s týmto sa mal vyporiadať len v odôvodnení
rozhodnutia a nebolo správne konštatovať vo výroku, že takéto hodnoty patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a nebolo potrebné ich niekomu prikázať do výlučného vlastníctva. Nie je
tak správny ani výrok III. rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy sa prikazuje ako vec do vlastníctva

žalovaného hodnota stavebných prác a kúpna cena z predaja vozidla (nejde o vec v zmysle ust. § 119
OZ). Do vlastníctva je možné určiť len existujúcu individuálne určenú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec.
Pokiaľ sa v prospech niektorého z účastníkov zahŕňajú finančné prostriedky zodpovedajúce určitému
výdavku, s týmto sa musí súd vyporiadať v rámci odôvodnenia rozhodnutia.

Keďže konanie o vyporiadanie BSM je komplexným konaním, napriek správnym úvahám súdu prvého
stupňa vo veľkej časti vyporiadania bolo potrebné vec ako celok vrátiť na opätovné prejednanie z
dôvodu, že zmena vo vyporiadaní postihne spôsob určenia výšky vyporiadania medzi účastníkmi,
a to až po vykonaní dokazovania súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne zahrnul domasy BSM hodnotu stavebných materiálov a prác použitých na základy rodinného domu (ktoré však
z právneho hľadiska nie sú vecou a sú predmetom vyporiadania ako majetková hodnota) a správne
vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom Ing. N. a táto úvaha bola správna a odvolací súd

sa s ňou stotožňuje. Taktiež správnou bol postup súdu prvého stupňa pri zahrnutí motorové vozidlo
nadobudnutého počas manželstva do BSM a spôsob vyčíslenia investície žalovaného do spoločnej veci.

Súd prvého stupňa však v súvislosti s peňažnými prostriedkami poskytnutými starými rodičmi na kúpu
stavebného materiálu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,22 eur) nesprávne ustálil, že išlo o dar žalovanému

a ak by aj išlo o dar obom manželom, išlo by o podielové spoluvlastníctvo a takéto prostriedky by nepatrili
do BSM. Nijakým spôsobom nevyhodnotil výpoveď starého otca žalovaného, ktorý na pojednávaní
dňa 07.04.2010 vyslovene uviedol, že predmetné prostriedky boli obom manželom požičané a nešlo
o darovanie. Nemožno ako hodnoverný dôkaz vyhodnotiť darovaciu zmluvu vyhotovenú ex post po
tom, ako boli finančné prostriedky skutočne poskytnuté, a to na nákup vecí, ktoré mali byť jednoznačne
použité pre spoločné účely oboch manželov - na výstavbu spoločného rodinného domu. Odvolací súd

v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné, teda trpiace takou vadou,
ktorá spôsobila odňatie práva účastníkov na spravodlivý proces.

S poukazom na uvedené je potrebné, aby súd prvého stupňa prehodnotil postup pri posudzovaní daru
poskytnutého žalovaným a vykonal prípadné dokazovanie súvisiace s ustálením toho, o aký typ zmluvy

medzi účastníkmi. Pokiaľ aj dôjde k záveru, že išlo o dar obom manželom (a nie pôžičku), nemožno
uzavrieť, že aj vec nadobudnutá sa stáva podielovým spoluvlastníctvom, ale pôjde o investíciu do
spoločnej veci a túto bude potrebné vysporiadať. V súvislosti s vytknutými nedostatkami vo výrokovej
časti rozhodnutia bude potrebné po prehodnotení finančného vyporiadania medzi manželmi upraviť
výrok rozhodnutia tak, že súd určí len hnuteľné veci patriace do BSM ku ňu jeho zániku, určí spôsob

finančného vysporiadania medzi manželmi a v odôvodnení rozhodnutia presne ustáli spôsob výpočtu s
tým, že pokiaľ prihliadne na majetkové práva, tieto v odôvodnení identifikuje. Keďže nové rozhodnutie
vo veci samej bude mať vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania, súd prvého stupňa aj toto svoje
rozhodnutie upraví.

Napokon odvolací súd poznamenáva za účelom dodržania procesnej čistoty postupu súdu prvého
stupňa, že je potrebné dôsledne dodržiavať princípy aplikácie ust. § 118 ods. 2 OSP. Nesprávny
postup súdu určený zákonom sa môže prejaviť v priebehu konania a následne pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku tým, že účastníkom pri nedodržaní zákonného postupu je odňatá možnosť zaujať
postoj k úvahám súdu, navrhnúť relevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy

korektného procesu.

Zaradenie tohto ustanovenia do zákona malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť
právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania
ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným

zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to,
ktoré z navrhovaných dôkazov (ne) treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.
Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy
legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty

- pojmového znaku právneho štátu. Preto je potrebné, aby súd na pojednávaní zhrnul, ktoré právne
významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré z týchto tvrdení zostali
sporné, prípadne, ktoré navrhnuté dôkazy nevykoná. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého
stupňa plne nedodržal zákonom stanovený postup (§ 118 ods. 2 OSP). V nedodržaní postupu podľa
§ 118 ods. 2 OSP treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti

preskúmavanej veci (II ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2010).

Zprocesnéhohľadiskajepotrebnédodať,žesúdprvéhostupňanevyužildostatočnenástrojeobsiahnuté
v Občianskom súdnom poriadku, a to najmä ust. § 118 ods. 2, čo viedlo následne k vadám v konaní,

ktoré mali za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v zápisnici z
pojednávania predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku ani neuvádza, či účastníkom bolo dané poučenie
podľaust.§120ods.4OSP,pričomanizjednéhozápisuzpojednávanípočasceléhokonanianevyplýva,
že by súd postupoval podľa ust. § 118 ods. 2 OSP. Pritom je žiaduce účastníkov oboznamovať(prirodzene bez náznaku zjavnej prejudikácie) o úvahách, ktorými sa súd pri posudzovaní veci zaoberá
tak, aby mali možnosť sa k nim vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy a uvedomiť si svoju procesnú pozíciu,
čojevzáujmepredvídateľnostipostupusúduatýmajposilneniaprávanaspravodlivýproces.Súdmáex

lege uloženú povinnosť po začatí každého pojednávania uviesť účastníkom (vychádzajúc z dokazovania
vykonanéhododanéhočasu),ktoréprávnevýznamnéskutkovétvrdeniaúčastníkovjemožnépovažovať
za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Zo zápisníc z pojednávania
splnenie tejto povinnosti musí vyplývať, čo v prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul.

Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f) OSP zrušil, pretože postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť
konať pred súdom, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci bude konať na základe podaného návrhu, konanie
povedie spôsobom zodpovedajúcim precíznej aplikácii ust. § 118 OSP, vedený naznačenými úvahami
odvolacieho súdu. Následne súd prvého stupňa rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.