Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320201055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5320201055.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ X. K.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX a 3/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, všetky trvale bytom XXX XX
F. XXXX, všetky zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, ako kolíznym opatrovníkom,
deti rodičov - matky: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale XXX XX F. XXXX a otca: A. K., nar. XX.XX.XXXX,

trvalebytomXXXXXF.XXXX,zaúčastiKrajskejprokuratúryvŽiline,onávrhunavrhovateľa:Úradpráce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, so sídlom ul. A. Hlinku 8, 022 01 Čadca, o uloženie výchovných opatrení, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16P/11/2020-44 zo dňa 20.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16P/11/2020-44 zo dňa 20. 05. 2020 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa - Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2020 sa navrhovateľ

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola rodičom maloletých uložená povinnosť podrobiť sa s
maloletými X. K. a J. K. odbornej diagnostike v špecializovanej ambulantnej starostlivosti pedopsychiatra
MUDr. O. I., lebo je to potrebné na uplatnenie primeraného opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately pre deti a diagnostiku nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Vo
svojom návrhu uviedol, že rodičia majú v starostlivosti tri maloleté deti, z ktorých dve (X. K. a J. K.)
trpia mentálnou retardáciou. V júni roku 2019 Spojená škola Čadca, (ktorú maloletí X. a J. navštevujú)

navrhovateľovi avizovala, že sociálna situácia v rodine maloletých je na slabej úrovni.
Rodičia sa starajú o maloletých v rámci svojich možností a schopností. Nie sú však schopní
zabezpečiť maloletým dostatočnú hygienu, primerané oblečenie, kontrolu pomôcok a ich prípravu do
školy. Komunikácia s rodičmi je sťažená. Vzniknuté problémy bagatelizujú. Ani po
viacnásobnom upozornení zo strany školy nenastala žiadna náprava. Chlapci nosia nevhodné
malé oblečenie, alebo oblečenie neprimerané počasiu. Často majú holý chrbát, špinavú spodnú bielizeň

alebo ju nemajú vôbec. Oblečenie nosia nevypraté, páchnuce po pote. Na ich oblečení sú viditeľné
pozostatky hlienov. Pretrvávajú tiež u nich problémy s čistotou rúk. Maloletý J. často chodí do školy
prechladnutý, má zvýšenú teplotu, nedokáže sa vysmrkať a utiera si nos do rukáva. Rodičia
reagovali až na viacnásobné upozornenie školy na potrebu návštevy pediatra. Maloletý J. je vzdelávaný
na Špeciálnej základnej škole podľa variantu B pre žiakov so stredným stupňom mentálnej
retardácie.MaloletýX.jevzdelávaný naŠpeciálnejzákladnejškolepodľavariantuCprežiakovs

ťažkým stupňom mentálnej retardácie. Obaja sú nesamostatní - nevedia sa obuť, obliecť a sú veľmi málo
socializovaní. Škola viackrát navrhovala rodičom, aby realizovali odborné pedopsychiatrické vyšetrenieza účelom diagnostikovania zdravotného stavu obidvoch maloletých detí. Rodičia, resp. otec však na
viacnásobné návrhy školy nereagovali. Je však potrebné naďalej spolupracovať s rodinou za
účelom zlepšenia hygienických podmienok i celkovej sociálnej situácie. Ďalej navrhovateľ poukazoval

na to, že rodičia vôbec nereagujú na odporúčanie školy, aby zaktualizovali pedopsychiatrické
vyšetrenia obidvoch synov (potvrdenie, prípadne vylúčenie autizmu alebo inú pervazívnu vývinovú
poruchu) a jeho výsledky doručili škole z dôvodu vzdelávania žiaka podľa príslušného školského
vzdelávacieho programu. Dlhodobým pozorovaním navrhovateľ zistil, že názory matky v rodine sú príliš
potláčané názormi otca, ktorý aj rozhoduje o všetkých financiách.

3. Následne dňa 03.04.2020 podal navrhovateľ návrh na uloženie výchovného opatrenia, ktorým by
rodičom maloletých X.. K., A.Q. a J.. K. bola uložená povinnosť zúčastniť sa na výchovnom alebo
sociálnom programe podľa ust. § 12 ods.1 písm. d) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem skutkových tvrdení
uvádzaných totožne ako v návrhu došlom súdu dňa 31.03.2020 navrhovateľ uviedol, že zhodnotil
situáciu v rodine a odporučil v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. podľa ust. § 59

výkonopatreníambulantnouformoualeboterénnouformouvprirodzenomprostredímaloletýchCentrum
pre deti a rodinu Bytča. Zo začiatku rodina začala spolupracovať. Zákonný zástupca maloletých však
časom písomne požiadal úrad o ukončenie spolupráce a vykonávanie opatrení terénnou a ambulantnou
formou v Centre pre deti a rodinu. Na základe nezlepšenej aktuálnej situácie v rodine a tiež na základe
záverečnej správy Centra pre deti a rodinu aj navrhovateľ naďalej odporúčal vykonávať

opatrenia za účelom zlepšenia situácie v rodine. Vykonal tiež šetrenie v Špeciálnej základnej škole v
Čadci za účelom zistenia, či sa situácia ohľadom maloletých zlepšila. Táto sa však zlepšila iba čiastočne
u maloletého J.. no i táto sa vždy po krátkom časovom období vrátila do pôvodného (nedostatočného)
stavu. Čo sa týka maloletého X.. situácia je naďalej rovnaká. Jeho hygiena je oslabená, oblečenie je
páchnuce potom. Maloletý nie je dlhodobo vykúpaný. Je nesamostatný. Komunikácia s rodičmi

je komplikovaná. Škola im navrhovala, aby maloletých vodievali častejšie a pravidelnejšie
v rámci variantu ich vzdelávania, čo by maloletým nepochybne prospelo a zlepšila by sa aj
ich celková samostatnosť a samoobslužnosť. Rodičia však na odporúčanie školy nereagujú.
4. Uznesením č. k. 16P/11/2020-30 zo dňa 16.04.2020 obe veci (vedené na podklade vyššie uvedených
návrhov) spojil na spoločné konanie.

5. Súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania vyzval v zmysle ust. § 138 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") navrhovateľa na späťvzatie návrhu, nakoľko
na základe predbežného právneho posúdenia mal za to, že návrh je zjavne nedôvodný z dôvodu, že
povinnosť rozhodnúť o uložení výchovných opatrení spôsobom, ako to navrhoval navrhovateľ, a to podľa
ust. § 12 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2005 Z. z. priamo zo zákona prislúcha navrhovateľovi.

Navrhovateľ však napriek výzve súdu v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Žiadal, aby súd
jeho návrhu vyhovel. Uviedol, že návrh na výchovné opatrenie nevydal z toho dôvodu, že ešte v roku
2019 na základe dobrovoľnosti rodičov vydal odporúčanie, s ktorým otec súhlasil a následne zhruba po
mesiaci už s týmto odporúčaním nesúhlasil. Napriek tomu, že zo zákona č. 305/2005 Z. z. navrhovateľovi
vyplýva povinnosť v prípade potreby a záujmu maloletých detí vydať výchovné opatrenie, navrhovateľ

toto výchovné opatrenie nevydal, keďže sa domnieval, že ním vydané výchovné opatrenie nebude také
účinné ako výchovné opatrenie vydané súdom. Výchovné opatrenie vydané súdom má totiž v očiach
klientov väčšiu právnu silu ako rozhodnutie navrhovateľa.
6. Prokurátor na pojednávaní súhlasil s predbežným právnym názorom súdu o nedôvodnosti podaného
návrhu, nakoľko povinnosť uložiť žiadané výchovné opatrenie vyplýva z právomoci

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
7. Matka sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť ospravedlnila. Uviedla, že
s podaným návrhom nesúhlasí.
8. Otec na pojednávaní s návrhom nesúhlasil. Zdôraznil, že s matkou sa o deti riadne starajú. Deti majú
svojich doktorov a chodia riadne k pediatrovi aj pedopsychológovi.

9. Citujúc ust. § 12 ods. 1 až 4, § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ďalej aj zákon č.
305/2005 Z. z.) , ust. § 37 ods. 1 až 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine") a ust.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úpravu výchovných opatrení obsahuje ust. §
12 a § 14 zákona č. 305/2005 Z. z. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle tohto zákona obligatórne rozhodne o uložení výchovného
opatrenia upraveného v Zákone o rodine (§ 37 ods. 2) alebo o uložení výchovného opatrenia uvedeného
v ust. § 12 zákona č. 305/2005 Z. z. To znamená, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately má povinnosť, ak je to potrebné v záujme dieťaťa, uložiť výchovné opatrenia v súlade s ust. §12 zákona č. 305/2005 Z. z. Napriek tomu, že táto povinnosť je navrhovateľovi ako štátnemu orgánu
uložená priamo zákonom, navrhovateľ si túto svoju povinnosť nesplnil a túto v rozpore so zákonom č.
305/2005 Z. z. preniesol na súd. Subjektívne pocity zamestnanca navrhovateľa, že výchovné opatrenie

súdu má podľa jeho názoru väčšiu právnu silu v očiach klientov ako jeho rozhodnutie nezbavuje tento
štátny orgán povinnosti konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon č. 305/2005 Z. z a ust.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
10. Rozhodnúť o uložení výchovných opatrení podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) a d) zákona č.
305/2005 Z. z. mal povinnosť navrhovateľ, a preto okresný súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Záverom súd prvej inštancie z uviedol, že ak má navrhovateľ naďalej za to, že je to potrebné v záujme
maloletých detí, je povinný sám vydať výchovné opatrenia podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) a d) zákona č.
305/2005 Z. z. V prípade, ak by neodkladné opatrenia vydané navrhovateľom neplnili svoj účel a bolo by
potrebné pristúpiť k prísnejším formám výchovných opatrení, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí
už nemá právomoc vydať (napr. výchovné opatrenie podľa ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine), navrhovateľ
má povinnosť podať návrh na uloženie takéhoto výchovného opatrenia na súd.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP").
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel; alternatívne žiadal,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
13. Okrem skutočností opísaných v návrhu navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku uviedol, že
ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní opatrení zistil, že rodina
s maloletými deťmi potrebuje pomoc z dôvodu, že nie sú schopní sami riešiť problémy v rodine a
prispôsobiť sa novej situácii v rodine. Situáciu však vyhodnotil tak, že ak by aj sám vydal výchovné

opatrenie, toto sa minie účinku obdobne, ako všetky predchádzajúce opatrenia sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľ podal návrh na
súd. Právoplatné súdne rozhodnutia sú totiž verejnosťou s vážnosťou akceptované a zároveň slúžia ako
exekučnýtitul.Navrhovateľtýmmienildosiahnuťrešpektovaniesúdnehorozhodnutiarodičmimaloletých
detí, čo je nepochybne v najlepšom záujme ich maloletých detí a prostriedkom na naplnenie ich potrieb.

Napokon odvolateľ uviedol, že prezentovaný právny názor súdu prvej inštancie bol v jeho rozsudku
vyslovený neuvážene. V záujme maloletých totiž bolo, aby okresný súd vo veci konal a rozhodol. Jeho
rozhodnutím sa dosiahlo však akurát to, že sa predĺžila lehota na dosiahnutie požadovaného
stavu - zaktualizovania pedopsychiatrického vyšetrenia, ktoré má napomôcť maloletým deťom na ich
zaradenie do príslušného školského vzdelávacieho programu a uloženia povinnosti rodičom zúčastniť

sa na výchovnom alebo sociálnom programe prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Bytča, aby sa
tak naplnili odporúčania obsiahnuté v záverečnej správe sociálneho pracovníka Centra pre deti a rodiny
Bytča zo dňa 02.09.2019.
14. K odvolaniu navrhovateľa sa, napriek jeho doručeniu ostatným účastníkom, vyjadril písomne len
prokurátor, podaním zo dňa 06.07.2020. Uviedol, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok správny

a zákonný, pričom v celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi. Nestotožnil sa však s právnou
argumentáciou navrhovateľa v jeho opravnom prostiredku a tento považoval za nedôvodný.
15.Kvyjadreniuprokurátora,ajnapriekjehodoručeniuostatnýmúčastníkom,satítopísomnenevyjadrili.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP")], po zistení, že navrhovateľ podal odvolanie včas (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1

CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods.
1 CSP] a že navrhovateľ je zároveň osobou oprávnenou na podanie odvolania (§ 2 ods. 1 a 2 CMP v
spojení s § 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65
CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nebol viazaný (§ 66 CMP) a rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti
napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v

spojení s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení
ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v celom jeho rozsahu zistil, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

18.Súdprvejinštanciesvojezamietavérozhodnutieonávrhunavrhovateľaťažiskovovyvodilzprávneho
názoru, že bolo práve v právomoci navrhovateľa, ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, uložiť podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2005 Z. z. v
platnom znení ním navrhované výchovné opatrenia. Ak by tieto výchovné opatrenia neplnili svoj účel abolo by potrebné pristúpiť k uloženiu prísnejších výchovných opatrení, ktoré nemá tento štátny orgán
v právomoci uložiť, bolo by jeho povinnosťou podať na príslušný súd návrh na uloženie východného
opatrenia podľa ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine.

19. Podľa ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.

20. V zmysle ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od
01.01.2016, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto
výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické
osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou
maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží

maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým
vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia
sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
21. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhodne

o uložení výchovného opatrenia ustanoveného osobitným predpisom [4) zákon č. 36/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov] alebo o uložení týchto výchovných opatrení: a) upozorní vhodným
spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím správaním
môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa, b) uloží
dieťaťu, rodičovi alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, povinnosť podrobiť sa odbornej diagnostike

v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ak je to potrebné na uplatnenie primeraného opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre deti a diagnostiku nemožno zabezpečiť iným
spôsobom, c) uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti,
d)uložídieťaťu,rodičovialeboosobe,ktorásaosobnestaráodieťa,povinnosťzúčastniťsa na
výchovnom programe alebo na sociálnom programe (§ 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z.).

22. Právny názor prezentovaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd považoval
za nesprávny, nezodpovedajúci dikcii a účelu ust. § 37 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a najmä
nezohľadňujúci záujem maloletých detí v zmysle ust. čl. 5 Zákona o rodine a ust. čl. 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor"). Z pozitívneho záväzku štátu podľa ust. čl. 3 ods. 2 a ust. čl. 19
Dohovoruzabezpečiťdieťaťutakúochranuastarostlivosť,akájenevyhnutnáprejehoblahoarobiťpreto

všetky potrebné zákonodarne, správne, sociálne a výchovné opatrenia, možno vyvodiť účel výchovných
opatrení, ktoré môže uložiť súd v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine. V rodinách nastávajú situácie, že
vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú včas odstránené, nevyžadujú
zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností podľa ust. § 38 Zákona o rodine (obmedzenie alebo
pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností). Ustanovenie § 37 ods. 2 Zákona o rodine

upravuje výchovné opatrenia nižšej intenzity, o ktorých rozhodne súd vtedy, ak dospeje
k záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru postačujúce. Pri
intenzívnejších poruchách rozhodne súd z hľadiska efektívnosti o prísnejších opatreniach podľa ust.
§ 37 ods. 3 Zákona o rodine. Dôvodová správa k Zákonu o rodine v osobitnej časti k ust. § 37 v
ďalšom uvádza, že podrobnejšiu špecifikáciu jednotlivých druhov opatrení bude obsahovať zákon o

sociálnoprávnej ochrane detí (t. j. zákon č. 305/2005 Z. z.). Z dikcie ust.§ 37 ods. 2 Zákona o rodine
možno vyvodiť, že jedinou podmienkou pre uloženie výchovného opatrenia podľa tohto ustanovenia je
potreba uloženia takéhoto výchovného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ust. čl. 5 vety prvej
Zákona o rodine v znení zákona
č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016 je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Zároveň z ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ust. § 111 písm. l) v spojení s ust. § 23 ods. 2 CMP vyplýva, že súd je povinný uložiť výchovné opatrenie,
ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, aj bez návrhu, teda aj len na podklade oznámenia
ktorejkoľvek osoby. Súčasne je nutné uviesť, že právomoc súdu podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine
a právomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nie je konkurujúca a vzájomne

sa vylučujúca, ale naopak túto možno vykladať ako súbežnú a vzájomne sa doplňujúcu. Postulátom
pre výkon právomocí oboch uvedených orgánov štátu je teda výlučne najlepší záujem dieťaťa. Výklad
právnych predpisov, ktorý podal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, by pri zohľadnení znenia
ust. § 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. viedol k záveru, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately nemôže navrhovať súdu uloženie výchovných opatrení podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona
o rodine, keďže on sám má právomoc takéto výchovné opatrenie uložiť. Ako už bolo uvedené vyššie,
v posudzovanom prípade návrh nie je podmienkou pre výkon právomoci súdu podľa ust. § 37 ods. 2

Zákona o rodine a teda súd svoju právomoc vykoná vždy vtedy, keď sa dozvie o nevhodnom správaní
sa detí, ako aj porušovaní povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo
zneužití ich práv, resp. o tom, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností. Uvedený záver možno podporiť tiež argumentáciou a maiori ad minus (od väčšieho k
menšiemu). Ak môže súd uložiť prísnejšiu formu výchovných opatrení, ba rodičov obmedziť, či pozbaviť

na ich rodičovských právach a povinnostiach, musí mať tiež právomoc uložiť i výchovné opatrenia
menšej intenzity, ktoré je zároveň oprávnený uložiť aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí.
23. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že v danom prípade bolo v právomoci súdu prvej inštancie
uložiť pri naplnení podmienok podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine výchovné opatrenia navrhované
navrhovateľom. Nešlo teda „o neprípustné prenášanie povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately na súd," ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

Pozornosti konajúceho súdu zároveň unikol i fakt, že v posudzovanom prípade sa toto
konanie [podľa ust. § 111 písm. l) CMP] mohlo začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP), a preto súd nebol
viazaný rozsahom návrhu a bolo v jeho právomoci, v prípade ak by dospel k záveru, že je to potrebné v
záujme maloletých detí, aj uloženie iného ako navrhovaného výchovného opatrenia (§ 40 CMP).
24. V nadväznosti na uvedené bol v danom prípade naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 2 ods. 1

CMP v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.zn., že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Nakoľkosúdprvejinštancievdôsledkunesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal zásadne žiadne dokazovanie ohľadom naplnenia podmienok pre
uloženie navrhovaných výchovných opatrení a takéto dokazovanie by prekračovalo účelné doplnenie
dokazovania odvolacím súdom, krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 2 ods.

1 CMP v spojení § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení ust. § 391 ods.
1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Zároveň odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné brať
na zreteľ, že každé jedno dieťa je jedinečné. Je treba prihliadnuť na špecifickú rodinnú situáciu, na
potreby dieťaťa a osobný kontext. Najmä na individuálne vlastnosti a

charakteristiky dieťaťa, napríklad jeho vek, pohlavie, zrelosť, rozumová vyspelosť, prípadné telesné
alebo psychologické odchýlky, sociálny kontext, v ktorom sa dieťa nachádza. V kontexte individuálnych
okolností súdenej veci si preto odvolací súd neodpustí explicitne poukázať na liknavý prístup, či už
samotného navrhovateľa, ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj súdu
prvej inštancie, k plneniu ich povinnosti brať primárne zreteľ a rýchlo a účinne konať s ohľadom na

najlepší záujem maloletých detí a v prípade potreby uložiť adekvátne výchovné opatrenia. Kým sa totiž
dva štátne orgány nadelené právomocou okamžite zasiahnuť pri porušovaní práv maloletých detí medzi
sebou doťahovali, kto má/nemá oprávnenie zasiahnuť, opomenuli prihliadať práve na záujem maloletých
detí, ktorý by mal byť pre ne bezpochyby prvoradý. Zároveň je nutné dodať, že
navrhovateľ by v tomto prípade, (ako aj iných prípadoch), v záujme poskytnutia ochrany deťom nemal

už vopred na svoje oprávnenia rezignovať, len z dôvodu ním tvrdených hypotetických záverov o ich
neefektívnosti. Takýmto (ne)konaním totiž on sám odďaľuje poskytnutie rýchlej a nevyhnutnej ochrany
deťom, ktorú mu ukladá zákon.
26. V ďalšom konaní a pri svojom novom rozhodnutí sa bude súd prvej inštancie riadiť vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 391 ods. 2 CSP), vykoná dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu nevyhnutého pre náležité posúdenie veci (§ 35 a
§ 36 CMP) a po vyhodnotení takto zisteného skutočného stavu, vec právne posúdi a vo veci nanovo
rozhodne. Súd prvej inštancie pritom nebude viazaný len rozsahom návrhu a zváži, ak dospeje k záveru,
že je to potrebné v záujme maloletých detí, aj uloženie iného ako navrhovaného výchovného opatrenia
(§ 40 CMP). V zmysle ust. 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP v ďalšom súd prvej inštancie

rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách tohto odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.