Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814203888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5814203888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: H. C., rod.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, E., zast.: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o.,
Tvrdošín, Trojičné nám. 122, IČO: 36851574, proti žalovaným: 1/ W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, 2/ E. R., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, obaja zast.: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Y.,

N. XXX, v spore o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 4C/60/2014-265 zo dňa 08. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala,
aby súd určil, že parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape v katastrálnom území E., obec

E. okres Y., parc. č. 375/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2 a parcela 375/4 - záhrady
o výmere 10 m2 patria do jej výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým
zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku, zo záverov ktorého vyplynulo, že hranicu medzi
nehnuteľnosťami, parcelami C-KN č. 375/1 a č. 370, č. 372 a medzi pozemkami C-KN parcely č. 375/2
a č. 372, č. 373 v k. ú. E. tvorí spojnicu bodov 207-8, 207-12, 207-35, 145, 22, 207-22, 207-26, 207-27,
145-15. Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil so závermi uvedenými v znaleckom posudku č. 14/2014,

vyhotovenom Ing. Vladimírom Hrívikom, t. j. hranica zameraná a zobrazená v prílohe P5, ktorá je
v posudku reprezentovaná ako spojnica bodov A, B, C, D, E, F, G je v rámci presnosti danej § 56
ods. 6 vyhlášky 461/2009 Z. z. zhodná s hranicou určenou geometrickými plánmi 244-203-149-94 a č.
259/98 ako spojnica bodov 207-8, 207-12, 207-35, 145,22, 207-22, 207-26, 207-27, 145-15, nakoľko
rozdiel medzi bodmi nepresahuje krajnú povolenú odchýlku ?p = 0,24 m. Nestotožnil sa však so
závermi uvedenými v znaleckom posudku č. 1/2013, ktorý vyhotovila znalkyňa Ing. Anna Šobichová.
Podľa súdu prvej inštancie vlastnícka hranica prechádza vo vzdialenosti 0,4 m od rohov rodinného

domu so súpisným číslom XXX tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne č. 762-0709-70
vyhotovenomK.I.dňa13.08.1970avgeometrickompláneč.259/98vyhotovenomK.E.dňa22.12.1998,
úradne overenom Ing. I.. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie ustálil, že najmä
znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žiadna z odchýlok od priebehu vlastníckej hranice na
odkvapoch stavieb nepresahuje povolenú odchýlku a teda odkvapy jestvujúcich stavieb nezasahujú
do pozemkov parc. č. C KN 375/1 a 375/2. Návrh zástupcu na vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania ústavom súd prvej inštancie zamietol s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade mal
súd k dispozícii dostatok dôkazov, na základe ktorých mohol vo veci rozhodnúť. S poukazom na tieto
skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vzhľadom na úspešnosť žalovanejstrany rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov
konania v pomere 100 %.

2. V zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie, pričom namietala, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázala na to, že súd prvej inštancie neuviedol z akých dôvodov, resp. aké dôvody ho viedli
k tomu, že sa priklonil k záverom znaleckého posudku Ing. Vladimíra Hrivíka a svoje rozhodnutie
dostatočne neodvodnil, čo pokladá za nepreskúmateľné, neurčité, nezrozumiteľné. Poukázala tiež na
to, že súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil, čo ho viedlo k tomu, aby sa nestotožnil so závermi Ing.
Anny Šobichovej. Uviedla tiež, že z posúdenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým konkrétnym
dokazovaním malo byť preukázané, že žiadna z odchýlok od priebehu vlastníckej hranice na odkvapoch

stavieb nepresahuje povolenú odchýlku od priebehu vlastníckej hranice a teda, že odkvapy jestvujúcich
stavieb nezasahujú do pozemkov, keďže súd prvej inštancie bližšie neuvádza, na základe ktorého
konkrétneho znaleckého dokazovania malo dôjsť k tomuto záveru, a z akých dôvodov sa súd prvej
inštancie k tomuto záveru priklonil a túto skutočnosť ustálil, keďže v konaní boli vyhotovené tri znalecké
posudky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladá za nedostatočné a nezrozumiteľné, nakoľko súd

prvej inštancie nedostatočne, podľa názoru žalobkyne, svoje rozhodnutie odôvodnil. Poukázala tiež na
to, že znalec Ing. Polka nevykonal vlastné kontrolne merania v teréne, len sa priklonil k záverom znalca
Ing. Hrivíka, pričom v závere svojho znaleckého posudku len uviedol bez bližšieho zdôvodnenia, že sa
nestotožňuje so závermi uvedenými v znaleckom posudku Ing. Šobichovej, čo pokladá za neurčité a
nedostatočné. Podľa žalobkyne znalecký posudok znalca Ing. Polku a znalca Ing. Hrivíka neobstojí a

nedošlo z ich strany k spochybneniu správnosti záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Šobichovej,
podľa názoru žalobkyne jediným relevantným dokladom je len znalecký posudok Ing. Šobichovej, z
ktorého vyplýva, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Podľa názoru žalobkyne bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie sa odôvodnením rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup mal byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zaistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Preto navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní tak, že pokladajú odvolanie žalobkyne v celom rozsahu za
nedôvodné, keďže odvolacie dôvody žalovaných 1/, 2/ uvádzané žalobkyňou neexistujú. S rozsudkom

súdu prvej inštancie sa žalovaní 1/, 2/ stotožňujú v celom rozsahu vrátane odôvodnenia. Poukázali
pritom na skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňou ako aj
žalovanými 1/, 2/, z ktorých skutočností vyplynulo, že žalobkyňa nepreukázala ani aktívnu legitimáciu,
ani naliehavý právny záujem. Preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. V replike sa žalobkyňa vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné
a nezrozumiteľné, nakoľko súd prevej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukázala
na to, že žalovaní uviedli skutočnosti, ktorými sa súd prvej inštancie ani nezaoberal pri rozhodovaní, a
ani ich nevyhodnotil pri svojom rozhodovaní. Preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V duplike sa žalovaní 1/, 2/ vyjadrili tak, že zotrvávajú v celom rozsahu na svojom vyjadrení
k odvolaniu, ako aj skutkových tvrdeniach preukazujúcich nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne,akoajskutočnosti,žežalobnýpetittak,akojeformulovanývžalobe,tedapredmetkuktorému
sa domáhajú určenia vlastníckeho práva nie je spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov.

Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovaným 1/, 2/ priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobkyňou v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1/, 2/ CSP
potvrdil.7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje

sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne za nedôvodné. V danej veci je potrebné poukázať na
skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňou ako aj žalovanými
1/, 2/, z ktorých skutočností je nesporné, že žalobkyňa nepreukázala ani aktívnu legitimáciu vo veci a

ani naliehavý právny záujem.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 205/2009).

11. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobu možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či to právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z právneho predpisu.

12. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie E. darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod

č. V 397/13 od svojej právnej predchodkyne H. B., ktorá bola k týmto nehnuteľnostiam zapísaná ako
oprávnená držiteľka na základe osvedčenia o držbe podľa zákona č. 293/92 Zb., kde vyhlásila do
notárskej zápisnice sp. zn. NZ 159/99, že je oprávnenou držiteľkou spornej nehnuteľnosti, prílohou
ktorej notárskej zápisnice bol geometrický plán č. 259/98 so znázornením nehnuteľností, ktoré mali byť
predmetom osvedčenia o držbe, ktorých stav v katastri nehnuteľností, ich hraníc, zodpovedá terajšiemu

stavu. Zápis notárskej zápisnice do evidencie katastra nehnuteľností bol vykonaný záznamom Z
1080/99. Uplynutím desiatich rokov od zápisu do notárskej zápisnice N 159/99 sa stala právna
predchodkyňa žalobkyne ich vlastníkom v hraniciach, ako boli stanovené geometrickým plánom č.
259/98, ktorý bol podkladom k notárskej zápisnici. Teda už právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla
vlastnícke právo len k tým pozemkom a v tých hraniciach, ako si ich dala zamerať geometrickým plánom

č. 259/98 a v tomto rozsahu ich previedla darovacou zmluvou na žalobkyňu. Žalobkyňa teda nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo k iným pozemkom než tým, ku ktorým ho nadobudla vydržaním v roku
2009 jej právna predchodkyňa H. B. osvedčením o držbe.

13. Aj žalovaní 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č.

XXX pre katastrálne územie E. osvedčením o držbe podľa zákona č. 293/92 Zb., vyhlásením do
notárskej zápisnice N 897/94, ktorej podkladom bol geometrický plán č. 244-203-149-94, ku ktorým
takto zobrazeným pozemkom a v ich hraniciach, ktoré sú doposiaľ, nadobudli postavenie oprávnených
držiteľov odo dňa záznamu Z 6979/95 do evidencie katastra nehnuteľností uplynutím desiatich rokov
nerušenej držby, t. j. v roku 2005.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre
katastrálne územie E., ako aj na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., bolo vlastnícke právo
nadobudnuté vydržaním (u žalobkyne ešte jej právnou predchodkyňou) a to v rozsahu vyhotovenýchgeometrických plánov, ktoré boli podkladom k osvedčeniu o vydržaní, v hraniciach, ako sú v súčasnosti
a ako sa užívajú, ktorú skutočnosť potvrdili aj znalci Ing. Vladimír Hrivík a Ing. Jozef Polka. Právna
predchodkyňa žalobkyne nenadobudla vydržaním viac ako je zakreslené v geometrickom pláne, ktorý

bol podkladom k osvedčeniu o držbe, preto ani nemohla na žalobkyňu previesť viac práv ako mala sama.
Žalovaní 1/, 2/ sú pritom vlastníkmi pozemkov v hraniciach tak, ako to vyplýva z geometrického plánu,
ktorý bol podkladom k vydaniu osvedčenia o držbe od roku 1994 a vydržaním nadobudli vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam v hraniciach, ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 244-203-149-94.

15.Krajskýsúdzdôrazňuje,žeajurčovaciažalobapodľaaktuálnehoprocesnéhopredpisu upravená
v § 137 písm. c) CSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je

zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami sporu. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú
s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so
žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Absencia
naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníjeprvoradýmdôvodom,prektorýžalobanemôže

obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí v konaní preukázať žalobca. V
prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

16. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Ak súd zamieta určovaciu žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne
žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa

30.06.2009).

17. Ani fakt, že žalobkyňa podala žalobu v tejto veci na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého mala možnosť podať návrh na začatie konania (žalobu) na súd aj o určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.),

nič nemení na vyššie uvedenej argumentácii odvolacieho súdu. Napriek tomu, že právne účinky úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostali zachované (§
470 ods. 2 CSP), ani za predchádzajúcej právnej úpravy nebol daný naliehavý právny záujem žalobkyne
na požadovanom určení.

18. Za popísanej situácie sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne v opravnom
prostriedku a vyjadreniami strán sporu v prejednávanej veci nezaoberal. Podstatnou okolnosťou pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci je to, že žalobkyňa nepreukázala, že by nadobudla vlastnícke
právo aj k sporným parcelám, pretože tieto neboli predmetom geometrického plánu, na základe
ktorého bola zapísaná jej právna predchodkyňa H. B., ako oprávnený držiteľ do evidencie katastra

nehnuteľností a ku ktorým nadobudla vlastnícke právo vydržaním, a ktoré nehnuteľností previedla na
žalobkyňu darovacou zmluvou. A z toho vyplýva nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na požadovanej určovacej žalobe (§137 písm. c) CSP). Pri zistení absencie naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanej určovacej žalobe je akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto konaní
nadbytočné. Za popísanej situácie by totiž vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci bolo v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (§185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

19. Námietku žalobkyne spočívajúcu v tom, že predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení

nepreskúmateľné, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Z citovaného

ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli
dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom podľa
jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strán sporu na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
protitakémuuplatneniu.Pretoakjerozhodnutiesúdunepreskúmateľné,leboneobsahuježiadnedôvody
alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších

uplatnených odvolacích dôvodov.

21. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené a opačný názor žalobkyne je len jej subjektívnym, ničím
nepodloženým názorom. V konaní nedošlo k takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia

a možno uzavrieť, že žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný. V tejto súvislosti odvolací súd
tiež poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Podľa odvolacieho súdu sa súd
prvej inštancie dostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami na to, aby dospel k správnemu právnemu
záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej ako nevyhnutnej podmienky konania. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/2007).

22. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol napadnutý konkrétnymi odvolacími námietkami, hoci odvolateľka v odvolaní uviedla,

že napáda aj výrok ohľadne nároku na náhradu trov konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, keďže boli v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešná.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)