Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. august 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202392
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819202392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185
190 proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 162,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie n e p r i z n á v a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.08.2019 domáhal zaplatenia istiny vo výške
162,-eur,odplatyvovýške98,-eur,zmluvnéhoúrokuvovýške33,14%zosumy350,-eurod21.08.2015
do 27.10.2015, zo sumy 256,- eur od 28.10.2015 do 29.10.2015, zo sumy 162,- eur od 30.10.2015
do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 260,- eur od 22.08.2016 do
zaplatenia, poplatku za upomienky 210,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 304604504
zo dňa 21.08.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení,
žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazalvrátiťazaplatiťodplatupriposkytnutífinančnýchprostriedkovaúrokspojenýsospotrebiteľským
úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške

214,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 564,- eur do 21.08.2016. Podľa žalobcu sa v zmysle
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku
úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v
zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Mal za to, že v zmysle

všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku
30,- eur, zaslaných upomienok bolo 7, t. j. celkovo vo výške 210,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil
žalobcovi sumu vo výške 188,- eur.3. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovanému dňa 04.10.2019. Žalovaný sa k žalobe žiadnym
spôsobom nevyjadril.

4. Súd rozsudkom č. k. 12Csp/114/2019-38 zo dňa 11.11.2019 žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobe
nie je možné vyhovieť. Poukázal tiež na to, že v závere zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
označená ako potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, je uvedené, že spotrebiteľ svojim vlastnoručným

podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ
zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Keďže podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
je splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neprípustné, takýto právny úkon je neplatný,
pretože odporuje zákonu. Pokiaľ právna norma určité správanie zakazuje, takéto konanie v skutočnosti
nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú
poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami. Na základe

uvedeného, keďže ide o neplatný právny úkon, súd žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku zo dňa 11.11.2019 podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP v platnom znení
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žalobca žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 9CoCsp/22/2020-73 zo dňa 03.11.2020 zrušil napadnutý
rozsudok z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
uznesení odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že nemá žiadne pochybnosti o správnosti názoru
súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, uzavrel, že splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou je neprípustné, nakoľko je v rozpore so spomínaným zákonným ustanovením. Z obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa odvolacieho súdu vyplýva, že v danom prípade sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,- eur dohodnutým
spôsobom - zmenkou, pričom ako vyplýva zo záverečnej časti textu spomínanej zmluvy, v prípade

poskytnutia zmenkou spotrebiteľ svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie zmenky. V danom prípade
bola zmluva potvrdená žalovaným (spotrebiteľom) dňa 21.08.2015. Odvolací súd súhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobca ako veriteľ zaviazal plniť žalovanému úver v dojednanej výške
formou zmenky, ide o také dojednanie, ktoré odporuje zákonu a preto je z tohto dôvodu v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatné.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie
považoval právny úkon (zmluvu o úvere) za neplatný z dôvodu, že odporuje zákonu a to konkrétne
spomínanému ust. § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. Mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia
však nemožno vyvodiť, na základe akých úvah súd k takémuto záveru dospel najmä za situácie, keď

zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je konsenzuálnym kontraktom a teda
pre vznik záväzku z nej postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy, pričom
veriteľ sa zaväzuje, že dlžníkovi predmet úveru poskytne na jeho požiadanie a dlžníkovi zo zmluvy o
úvere vzniká právo úver čerpať. Pokiaľ teda zákon vylučuje možnosť splniť záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy zmenkou, znamená to, že zo strany veriteľa k splneniu zmluvy nedošlo zákonom dovoleným

spôsobom, neznamená to však, že by zmluva o úvere na základe tejto skutočnosti bola neplatným
právnym úkonom. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva je neplatným
právnym úkonom z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku bez toho, že by vysvetlil svoje úvahy,
ako k takému záveru dospel, nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za presvedčivé.
Navyše sa súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nevyporiadal s otázkou,

či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, pokiaľ prijal určité plnenie, čo i z neplatnej
zmluvy. Zodpovedaniu tejto otázky nevenoval žiadnu pozornosť, keď ani dokazovanie na zistenie tejto
rozhodujúcej skutočnosti nezameral. Otázka právneho posúdenia veci je úlohou súdu, preto pokiaľ
súd prvej inštancie nezodpovedal, či žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na plnenie, čo i lenv čiastočnom rozsahu titulom bezdôvodného obohatenia, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za
predčasné. Nakoľko pochybenia súdu prvej inštancie nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom
konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c)

CSP neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

10. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov
predloženýchžalobcomvsúladesust.§297písm.b)CSP,nakoľkoideootázkujednoduchéhoprávneho
posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-
eur.

12. Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu viac ako päť dní pred jeho
vyhlásením.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil

nasledovný skutkový stav:

14. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 21.08.2015 zmluva o úvere č. 304604504, v
zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,-
eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí

finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia
úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 214,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 564,- eur. Odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 98,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 28,00 %. Úrok je vo výške 33,14 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade
riadneho splatenia predstavuje sumu 116,- eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 564,- eur

do 21.08.2016.

15. Podľa bodu 3. zmluvy, dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom zmluvy, so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátene všeobecných

podmienok poskytnutia úveru. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú
zaslanú upomienku čiastku 30,- eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalovaný v
časti zmluvy „Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru“ ako spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom

potvrdil, že úver žiada poskytnúť zmenkou, čím zároveň potvrdil svojim podpisom aj prevzatie zmenky
ku dňu 21.08.2015.

16. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca
finančné prostriedky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 350,- eur skutočne

poskytol žalovanému, súdu nepredložil. Súd mal zároveň za preukázané, zo skutočností uvádzaných v
žalobe, ktoré žalovaný nespochybnil, že žalovaný dosiaľ uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 188,-
eur.

17. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelomje obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzavretia zmluvy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

22. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

24. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

25. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

28. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým
nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní
vedel.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

32. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka,

súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je
premlčané. Súd má za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní nie je premlčaný.

33. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného

vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany
žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu
zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah
medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce

spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

34. Povinnosťou súdu je posúdiť všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia
a všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inej zmluvy s ňou súvisiacej. Uvedené súd posudzuje a aj

dôkazy vykonáva aj bez návrhu spotrebiteľa, ak je to v jeho prospech. V danom prípade sa jedná
o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
V danom prípade súdu nebolo preukázané žalobcom, že žalovanému skutočne poskytol peňažné

prostriedky. Dôkaz, že tieto peniaze žalobca skutočne poskytol žalovanému súdu nepredložil.

35. Súd zároveň konštatuje, že uvedenému zmluvnému vzťahu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu.
V zmysle § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014 je
neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

zmenkou alebo šekom. Najvyšší súd SR v Spoločnom stanovisku občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia č. 93 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR 8/2015, okrem iného uviedol, že právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom
časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských
vzťahov a až od 01.01.2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na

prejednanie veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní
uplatnená zmenka vystavená. Výkonu práva, ktoré jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu,
keďže takýto postup by bol v rozpore s Ústavou chránenými právami.

36. V prejednávanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 21.08.2015, t. j. za účinnosti § 5a

ods. 1 písm. b) zákona č. 257/2007 Z. z., podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Správnosť tohto
názoru potvrdil aj odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení č. k. 9CoCsp/22/2020-73 zo dňa
03.11.2020, keď poukázal na to, že nemá žiadne pochybnosti o správnosti názoru súdu prvej inštancie,
že splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou je neprípustné, nakoľko je v rozpore so

spomínaným zákonným ustanovením. Úver bol žalobcom poskytnutý žalovanému zmenkou a preto
takémuto právnemu úkonu nemožno poskytnúť súdnu ochranu a takýto právny úkon je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatný. Zároveň žalobca však nepreukázal - neuniesol dôkazné bremeno, že
žalovanému úver poskytol, že mu ho aj vyplatil v sume 350,- eur. Za takého právneho stavu, keď nie jepreukázané, že žalobca úver vo výške 350,- eur žalovanému aj skutočne poskytol, nemohlo dôjsť podľa
názoru súdu ani k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Naopak súd mal za preukázané
úhrady žalovaného na účet žalobcu spolu vo výške 188,- eur, na ktoré poukázal samotný žalobca.

37. V spojitosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na obdobné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré
už predmetnú právnu otázku vo vzťahu k žalobcovi riešilo (uznesenie Krajského súdu v Košiciach
1CoCsp/7/2020 zo dňa 21.04.2021).

38.Súdspoukazomnastavdokazovaniažalobuzamietol,pretožežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,
ani čo do poskytnutia istiny vo výške 350,- eur, ktorá mala byť poskytnutá žalobcom predmetnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani čo do súvisiacej zmluvnej pokuty, odvíjajúcej sa od istiny a
povinnosti žalovaného plniť, ako ďalším nárokom, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil (odplatu, poplatky
za upomienky, zmluvný úrok). Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
v celom rozsahu.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Súd o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol tak, že stranám nárok na
náhradu trov nepriznal, nakoľko žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný nebol, preto nemá
právo na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Súd však priznal žalobcovi

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu, nakoľko
žalobca bol v odvolacom konaní úspešný (odvolací súd na podklade odvolania podaného žalobcom
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie).
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v

predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť
okolností u žalovaného a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t. j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).