Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203588
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720203588.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: T., so sídlom P. XXP., XXX
XX P. - I., S.: XX XXX XXX, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX,
XXX XX T., o zaplatenie sumy 3.006,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č.k. 17C 49/2020 - 111 zo dňa 26.03.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre uznanie vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 3.006,87

Eur s príslušenstvom titulom práva na náhradu poistného plnenia, pričom umožnil žalovanému splácať
priznanúsumuvmesačnýchsplátkachpo100,-EuravporadíII.výrokomrozhodolonepriznanínáhrady
trov konania stranám sporu.

2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil § 257 CSP pre dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane žalovaného spočívajúce v jeho nepriaznivej finančnej situácii, ktorý je nezamestnaný a

od XX.XX.XXXX mal nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody s tým, že v prípade opačného rozhodnutia
by došlo k ohrozeniu zabezpečenia základných životných potrieb žalovaného a týmto rozhodnutím
nedôjde k vážnejšiemu zásahu do finančnej situácie žalobcu.

3. Proti výroku o trovách konania bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP, kedy žalobca uviedol, že v sporových konaniach sa uplatňuje zásada

úspechu a v takomto prípade úkony právnej služby predstavujú náklady reálne vynaložené výlučne za
účelom uplatnenia práva v konaní pred súdom. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dôvody hodné
osobitného zreteľa tvrdil, no tieto nepreukázal, preto nesprávne súd prvej inštancie vychádzal len z
tvrdení žalovaného. To, že žalovaný bol v omyle o tom, že dlh riadne spláca, nemôže byť dané na
ťarchu žalobcovi, pričom právo patrí len bdelým. Ustanovenie § 257 CSP je prípustné len výnimočne
v prípadoch ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danom prípade neboli

splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý by mal byť aplikovaný len výnimočne. Zároveň súd
nepostupoval ani v tom smere, aby priznal čiastočnú moderáciu, teda určitým spôsobom znížil rozsah
náhrady trov konania. Z týchto dôvodov žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách
konania zmeniť a priznať náhradu trov konania žalobcovi, respektíve zrušiť vec a vrátiť v napadnutej
časti súdu prvej inštancie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu zo strany žalobcu nevyjadril.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci /§ 365 ods.1 písm. d) CSP/ odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolateľka na
žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazovala. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v
procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

12. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

13.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnúúvahusúdu.Vzmyslednesužustálenejjudikatúry(pozriktomunapr.uzneseniaNajvyššiehosúdu

SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodnéosobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

14. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

15. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či
nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

16. V prejednávanej veci žalobca je úspešnou stranou sporu. Odvolací súd za dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane považuje okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, po komplexnom posúdení všetkých okolností súdneho konania.

17. V danom prípade nebolo spornou skutočnosťou to, že žalovaný na základe uznania dlhu už

splácal svoj dlh voči žalobcovi ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia zo dňa 11.03.2021 a až následne
po tom čo nepokračoval v splácaní svojho dlhu žalobca podal žalobu na súd. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva to, že žalobca pred podaním žaloby na súd by vyzval
žalovaného na pokračovanie v úhradách dlhu, pričom samotný žalovaný v konaní poukázal na to, že
došlo z jeho strany k omylu pri splácaní tohto dlhu vzhľadom na to, že mal splatných viacero záväzkov.

Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, čo nepochybne
vzhľadom na zistený skutkový stav dáva odôvodnený predpoklad toho, že finančná situácia žalovaného
nie je priaznivá a práve z dôvodu neprimeranej tvrdosti náhrady trov konania správne postupoval súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd sa stotožňuje s týmito závermi súdu
prvej inštancie ako aj so záverom, že žalobca vzhľadom na svoju úlohu, ktorú má by nemal byť týmto

rozhodnutím neprimerane finančne zaťažený.

18. Z lustrácie T. Y. bolo preukázané, že žalovaný nepoberá žiadnu dávku a bol vo výkone trestu odňatia
slobody v roku XXXX aj XXXX a v súčasnosti je vo výkone trestu od XX.XX.XXXX. Tento záver bol
zistený lustráciou v O.. Týmto boli dostatočne preukázané jeho tvrdenia, a preto odvolacia námietka, že

sa jedná o nepreukázané tvrdenie je nedôvodná.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s poukazom
na skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).