Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPr/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210382
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116210382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: F. M., Y.. W.. G. XX, O.N. N.,
zastúpenej advokátkou V.. Z. L., L. I.W. X, B., proti žalovanému: G. M. M., F..M.., H. na M. X, Z., o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 19Cpr/4/2016-135, zo dňa 30.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo dňa 26.2.2016 danou žalobkyni žalovaným,
určil trvanie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej a priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede a trvania
pracovného pomeru. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
pracovnú zmluvu dňa 15.9.2007 na dobu určitú do 31.3.2008 so zaradením na pracovnú pozíciu

pracovníčka obchodnej prevádzky s nástupom do práce dňom 15.9.2007. Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 31.3.2008 sa strany dohodli, že pracovný pomer bude dohodnutý na dobu neurčitú
s účinnosťou od 1.4.2008. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.2008 sa strany dohodli
na zmene pracovnej pozície s tým, že žalobkyňa bude vykonávať vedúcu zmeny súčinnosťou od
31.12.2008 a na zmene pracovného času, ktorý je 38,75 hodín týždenne. Z lekárskeho posudku o
zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 22.02.2016 vypracovaného W.. S. Š. vyplýva, že žalobkyňa je
spôsobilá na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením na všetky faktory práce okrem práce so

zobrazovacími jednotkami na 5 hodín denne; zo záveru vyplýva, že žalobkyňa je zdravotne spôsobilá
na výkon epidemiologicky závažnej činnosti.

3. Žalovaný dal žalobkyni dňa 26.2.2016 výpoveď z pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov podľa
§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Z výpovede vyplýva, že podľa lekárskeho posudku vydaného W..
S. Š. zo dňa 22.2.2016 je žalobkyňa nespôsobilá na výkon posudzovanej funkcie s trvalým obmedzením
na všetky faktory práce okrem práce so zobrazovacími jednotkami na skrátený pracovný čas 5 hodín

denne. Podľa výpovede je súčasťou pracovnej náplne ručná manipulácia s bremenami, práca v noci a
epidemiologicky závažné činnosti, čo na základe daného lekárskeho posudku nemôže vykonávať. Ďalej
bolo vo výpovedi uvedené, že so žalobkyňou bolo prejednané pracovné zaradenie na inú vhodnú prácu s
ohľadom na obmedzenia uvedené v lekárskom posudku ako i možnosť predchádzajúcej prípravy na inúprácu. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na trvalé obmedzenie nemá podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka
práce možnosť žalobkyňu zamestnať ani na kratší pracovný čas v dohodnutom mieste výkonu práce
ani po predchádzajúcej príprave a že výpoveď bola prerokovaná príslušným odborovým orgánom. Zo

záznamu z prerokovania zo dňa 26.02.2016 vyplýva, že žalovaný nemá možnosť na základe lekárskeho
posudku žalobkyňu zamestnať ani na kratší pracovný čas v dohodnutom mieste výkonu práce.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o neplatnosti danej
výpovede z pracovného pomeru. Žalovaný kvalifikoval výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka

práce, pričom presne skutkovo nešpecifikoval jej dôvod; dôvod skončenia pracovného pomeru
žalobkyne je neurčitý a nejasný. Žalovaný sa vo výpovedí oprel o posudok W.. S. Š., pričom uviedol,
že žalobkyňa je spôsobila na výkon posudzovanej funkcie s trvalým obmedzením na všetky faktory
práce okrem práce so zobrazovacími jednotkami na skrátený pracovný čas. Ďalej v dôvodoch výpovede
uviedol, že súčasťou práce je ručná manipulácia s bremenami, práca v noci a epidemiologicky závažné
činnosti, čo na základe lekárskeho posudku nemôže žalobkyňa vykonávať. Takto formulovaný dôvod

výpovede je podľa súdu prvej inštancie neurčitý, nejasný, nie je presne vymedzený a odporuje
záverom lekárskeho posudku. Z uvedeného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu
totiž jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon epidemiologickej závažnej činností.
Nakoľko žalovaný vymedzil skutok vo výpovedi z pracovného pomeru neurčito, nejasne a skutok nie je
vymedzený nezameniteľným spôsobom, súd prvej inštancie považoval výpoveď za neplatnú.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepostupoval pri ponukovej povinnosti inej vhodnej
prácevsúladeslekárskymposudkomozdravotnejspôsobilostizodňa22.2.2016,keďvyhodnotilkritéria
posudku nesprávne. Žalovaný nepreukázal, že napriek obmedzeniam uvedeným v lekárskom posudku
o zdravotnej spôsobilosti nemá pre žalobkyňu iné vhodné miesto. Súd prvej inštancie mal preukázané,

že žalovaný disponuje pracovnými miestami, avšak ich žalobkyni neponúkol; vychádzal pritom aj z
reklamného letáku z obdobia dania výpovede, podľa ktorého žalovaný hľadá kolegyne a kolegov pri
pokladni na doplňovanie a prácu pri pokladni.

6. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou a

z jej výpovede, pretože skutkové tvrdenia žalobkyne neboli zo strany žalovaného popreté. Žalovaný
sa k návrhu žalobkyne nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a nespochybnil
tvrdenia žalobkyne; žalovaný neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a
nedoložil listinné dôkazy. Súd prvej inštancie na uvedenom základe dospel k záveru, že výpoveď z
pracovného pomeru daná žalobkyni je neplatná a jej pracovný pomer trvá naďalej.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a žiadal

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Namietol nedoručenie predvolania na pojednávanie konané dňa 30.9.2020, keď jeho poverená
zástupkyňa takýmto predvolaním v dátovej schránke nedisponuje a preto sa na pojednávanie

nedostavila ani svoju neúčasť neospravedlnila. Žalovaný poukázal na zlyhanie technickej stránky
dátovej schránky, nakoľko to nie je prvý krát, kedy mal súd doručenie vykázané, avšak žalovaný
písomnosť do dátovej schránky nedostal. Skutočnosť, že o konanom pojednávaní nemal vedomosť
mal podporiť fakt, že poverená zástupkyňa žalovaného sa deň pred každým vytýčením termínom
pojednávania písomne e-mailom dopytovala, či sa pojednávanie v stanovenom termíne bude konať

alebo nie.

10. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa absolvovala dňa 4.9.2015 lekársku prehliadku, podľa ktorej
bola spôsobilá na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením na všetky faktory práce, okrem
práce so zobrazovacími jednotkami v trvaní max. 4 hodiny denne. Žalovaný na základe uvedeného

posudku sa snažil nájsť pre žalobkyňu vhodnú prácu, ktorou v tom čase bola iba práca na pokladni
v trvaní 4 hodiny denne; urobil tak ihneď (na druhý deň) po doručení lekárskeho posudku v snahe
zabezpečiť vhodnú prácu pre žalobkyňu, pričom dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola pripravená
o tri dni neskôr. Žalobkyňa nemohla vykonávať prácu vedúcej zmeny podľa doručeného lekárskehoposudku a preto musel žalovaný reagovať zmenou pracovnej náplne aj zmenou pracovnej zmluvy, ktorú
žalovaný ponúkol na základe ponukového listu zo dňa 10.9.2015 na pozíciu pracovníčka obchodnej
prevádzky, ktorú však žalobkyňa odmietla a dohodu o zmene pracovnej zmluvy nepodpísala. Z dôvodu,

žežalovanýnemalinúvhodnúprácuzodpovedajúcuobmedzeniamvlekárskomposudku,dňa29.9.2020
dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c)
Zákonníkapráce.Následnežalovanýpouznanínámietokžalobkynesvýpoveďouazdôvoduformálnych
nedostatkov v písomnej výpovedi zo dňa 29.9.2015 túto odvolal (so súhlasom žalobkyne). Keďže pre
žalobkyňu nemal vhodnú prácu, doručil jej oznámenie o prekážkach v práci na strane žalovaného a

nariadil žalobkyni lekársku prehliadku, či nedošlo k zmene jej zdravotného stavu. Zo záverov lekárskeho
posudku zo dňa 22.2.2016 vypracovaného W.. S. Š. vyplýva, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon
posudzovanej práce s trvalým obmedzením na všetky faktory práce, okrem práce so zobrazovacími
jednotkami na 5 hodín denne. Žalovaný s ohľadom na závery lekárskeho posudku zo dňa 22.2.2016
prerokoval so žalobkyňou dňa 26.2.2016 možnosti jej ďalšieho zamestnávania a dospel k záveru, že
nemá pre žalobkyňu žiadnu vhodnú prácu a preto dal žalobkyni dňa 26.2.2016 výpoveď podľa § 63 ods.

1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa žalovaného výpoveď daná žalobkyni dňa 22.2.2016 obsahuje všetky
náležitosti vyžadované § 61 ods. 2 Zákonníka práce a je teda platná a účinná.

11. Podľa lekárskeho posudku je síce žalobkyňa spôsobilá na výkon práce, avšak s trvalým obmedzením
na všetky faktory práce okrem práce so zobrazovacími jednotkami v trvaní maximálne 5 hodín denne.

Žalobkyňa tak mohla v čase dania výpovede vykonávať iba prácu so zobrazovacími jednotkami v
trvaní max. 5 hodín denne. Na pojednávaní dňa 30.9.2020 žalobkyňa uviedla, že bola podľa posudku
spôsobilá na výkon epidemiologicky závažnej činnosti a spôsobilá na výkon posudzovanej práce s
trvalým obmedzením. To je síce pravda, podstatné je však, že s trvalým obmedzením, tzn. že na výkon
tejto práce nie je po zdravotnej stránke spôsobilá a jediná činnosť, ktorú zo svojej pracovnej náplne je

zdravotne spôsobilá vykonávať, je práca so zobrazovacími jednotkami v rozsahu 5 hodín denne. Práca v
posudku označená ako „Práca podľa osobitných predpisov“ (t.j. epidemiologicky závažná činnosť, práca
so zobrazovacími jednotkami, práca v noci a ručná manipulácia s bremenami) je iba časť posudzovanej
práce, ktorú lekár v posudku zohľadňuje. Okrem toho však lekár posudzuje aj všetky ostatné činnosti,
ktoré sú náplňou práce danej pracovnej pozície. Medzi epidemiologicky závažné činnosti v zmysle

zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov patria o.i. činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov.

12. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne na pojednávaní, že z obsahu pracovnej zmluvy nevyplýva nočná
práca a ručná manipulácia s bremenami. Z pracovnej zmluvy a jej následných dodatkov vyplýva, že

súčasťou pracovnej náplne žalobkyne je aj ručná manipulácia s bremenami a táto skutočnosť vyplýva
z popisu práce, kde sa okrem iného uvádza: „zabezpečuje dostupnosť a správne vystavenie tovaru“,
súčasťou práce vedúcej zmeny bolo aj dokladanie tovaru, t.j. ručná manipulácia s tovarom, ktorú je
možné chápať ako ručnú manipuláciu s bremenami. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní sama
potvrdila, že vykonávala ručnú manipuláciu s bremenami. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nočná

práca nemusí byť výslovne písomne dohodnutá v pracovnej zmluve; žalobkyňa mala v pracovnej zmluve
dohodnuté nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, súčasťou ktorého bola aj nočná práca. Fakt,
že vykonávala prácu v noci a pracovala na nočných zmenách žalobkyňa potvrdila vo svojej výpovedi,
pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo mzdy a výplatných pások. Potvrdzuje to aj lekársky posudok zo
dňa 4.9.2015, kde lekár posudzoval aj spôsobilosť žalovanej na výkon nočnej práce. Od roku 2015 jej

žalovaný prácu v noci neprideľoval a preto lekársky posudok zo dňa 22.2.2016 už túto nezahŕňal.

13. Poukaz žalobkyne na nedostatočný popis náplne práce ako aj skutočnosť, že v pracovnej zmluve
nebola uvedená nočná práca a ručná manipulácia s bremenami, mal žalovaný za irelevantný, nakoľko
v zmysle posudku mohla žalobkyňa vykonávať iba prácu so zobrazovacími jednotkami v trvaní 5 hodín

denne. Bola síce spôsobilá na epidemiologicky závažnú činnosť (ktorá predstavovala 90% jej pracovnej
náplne), avšak s trvalým obmedzením, t.j. nemohla túto činnosť naďalej vykonávať. Táto samotná
skutočnosť bola dostatočným dôvodom na to, že žalovaný jej nemohol naďalej prideľovať prácu podľa
pracovnej zmluvy.

14. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že daná výpoveď bola riadne prerokovaná s odborovou
organizáciou dňa 26.2.2016. Uviedol, že má vypracovaný posudok o riziku pre hodnotenie fyzickej
záťaže a tiež Prevádzkový poriadok pre práce s fyzickou záťažou.15. V čase dania výpovede nemal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalobkyňa mohla vykonávať iba prácu so
zobrazovacími jednotkami na 5 hodín denne. Žalovaný takouto pozíciou v prevádzke M. O. N. v danej

dobe nedisponoval. Pracovná pozícia v letáku, na ktorú žalobkyňa na pojednávaní poukázala (leták č.
20/2016), nebola pre žalobkyňu vhodná s poukazom na závery lekárskeho posudku. Sama žalobkyňa
uviedla, že malo ísť o prácu na doplňovanie tovaru a prácu pri pokladni. Išlo tak o kumuláciu práce,
teda pracovná pozícia uvádzaná v letáku zahŕňala jednak prácu na pokladni ale aj dokladanie tovaru
(teda epidemiologicky závažnú činnosť a prácu s ručnými bremenami), ktorú žalobkyňa podľa posudku

nemohla vykonávať. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že išlo o pracovnú pozíciu „pracovník obchodnej
prevádzky“ na ktorej žalobkyňa pracovala v roku 2007. Prevádzka O. N. je malou prevádzkou, kde sa v
minulostiaanivsúčasnostinevytváralianeobsadzovalisamostatnépracovnépozícielenpredokladanie
tovaru, samostatné pracovné pozície len pre prácu v pokladni, ale vždy sa jednalo o pracovné pozície,
ktoré zahŕňali širokú škálu pracovných činností. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že vhodnú
prácu, t.j. prácu v zmysle obmedzení lekárskeho posudku pre žalobkyňu nemal.

16. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že skutok vo výpovedi je vymedzený
neurčito, nejasne a nie nezameniteľným spôsobom. Z danej výpovede jednoznačne vyplýva, že jej
dôvodom je skutočnosť, že žalobkyňa na základe lekárskeho posudku nemôže vykonávať prácu podľa
pracovnej zmluvy okrem práce so zobrazovacími jednotkami na čas 5 hodín denne. Je pravdou, že

žalobkyňa bola podľa posudku spôsobilá na výkon epidemiologicky závažnej činnosti, avšak súd prvej
inštancie sa nezaoberal výkladom pojmu epidemiologicky závažnej činnosti. Všetka pracovná činnosť,
ktorá bola pracovnou náplňou žalobkyne podľa pracovnej zmluvy, bola epidemiologicky závažnou
činnosťou, na ktorú bola síce spôsobilá (teda spĺňala predpoklady na jej výkon) avšak po zdravotnej
stránke mala na jej výkon trvalé obmedzenie okrem práce so zobrazovacími jednotkami na 5 hodín

denne. Žalovaný mal teda za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil záver uvedený v lekárskom
posudku.

17. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že pre žalobkyňu nemá
iné vhodné miesto vzhľadom na zaradenie žalobkyne a zníženú schopnosť žalobkyne pracovať. Každá

pracovná pozícia na prevádzke O. N., ktorá by zodpovedala schopnostiam a dosiahnutej kvalifikácii
žalobkyne, zahŕňala aj epidemiologicky závažnú činnosť a taktiež prácu s bremenami, na výkon ktorej
mala žalobkyňa podľa lekárskeho posudku trvalé obmedzenie.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že v prípade

predvolania na pojednávanie dňa 30.9.2020 ma súd prvej inštancie vykázané doručovanie do
elektronickej schránky žalovaného a mal preukázané doručenie; nedá sa uspokojiť s argumentmi o jeho
nedoručení len na základe tvrdení žalovaného.

19. Ďalej uviedla, že žalovaný mal a mohol predložiť dôkazy po zaslaní žaloby. Žalovaný však počas 4

rokov nevyužil možnosť akýmkoľvek spôsobom reagovať na podanú žalobu. Z predložených dôkazov
je zrejmé, že nejde o také, ktoré by žalovaný bez svojho zavinenia nemohol predložiť včas v konaní
pred súdom prvej inštancie.

20. Vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, že v čase výpovede síce mal voľné miesta na prácu pri pokladni,

avšak táto bola pre žalobkyňu nevhodná vzhľadom na jej zdravotné postihnutie, nakoľko kumuluje aj
ďalšie práce ako napr. dokladanie tovaru, žalobkyňa uviedla, že v roku 2015 ju žalovaný preradil na
prácupripokladni,vtomčaseprirovnakejdiagnóze),alevroku2016užprácupripokladnipovažovalpre
žalobkyňu za nevhodnú. Z informačného letáku, podľa ktorého žalovaný hľadal nových zamestnancov,
bolo zrejmé že ponúkal prácu na doplňovanie tovaru a prácu pri pokladni - z uvedeného letáku nijako

nevyplývalo, že by išlo o kumuláciu pracovných pozícii, ale o dve separátne pozície.

21. Podľa žalobkyne uvedený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (1/
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo 2/ nesmie vykonávať prácu pre chorobu
z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo 3/ Na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú

expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva), nie je skutkovo vymedzený
nezameniteľným spôsobom. Z výpovede nie je zrejmé, či v rámci § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce
zamestnávateľ uplatňuje bod 1, 2 alebo 3; ani samotný žalovaný túto skutočnosť neozrejmil v odvolaní.
Taktiež žalobkyňa túto informáciu nemá jasnú.22. Žalobkyňa dala opätovne do pozornosti porušenie § 66 Zákonníka práce postupom žalovaného.
Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim

súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

23. Záverom žalobkyňa zhrnula, že žalovaný jednoznačne nepreukázal nedoručenie oznámenia o
termíne pojednávania do jeho elektronickej schránky, k žalobe sa nevyjadril, neuviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu a nijako nespochybnil tvrdenia žalobkyne počas 4 rokov prebiehajúceho

sporu, nepreukázal splnenie podmienky platnosti výpovede podľa § 66 Zákonníka práce, uviedol vo
výpovedi neurčitý výpovedný dôvod a v čase výpovede mal voľné pracovné miesto na prácu pri pokladni,
pričom na výkon tejto práce bola spôsobilá podľa zdravotného posudku aj žalobkyňa. Upozornila, že
predložený Prevádzkový poriadok a Posudok o riziku sú z novembra 2016, pričom výpoveď jej doručená
je z februára 2016.

24. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že nemožno od neho (ako zamestnávateľa)
spravodlivo požadovať aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Z predloženého lekárskeho posudku zo
dňa 22.2.2016 vyplýva, že je spôsobilá na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením na všetky
faktory práce okrem práce so zobrazovacími jednotkami na 5 hodín denne. V čase dania výpovede
a ani v súčasnej dobe nemá žalovaný s ohľadom na zdravotné obmedzenie žalobkyne pre ňu žiadnu

vhodnú pracovnú pozíciu. Prevádzka O. N., kde žalobkyňa pracovala, je malá prevádzka a jej štruktúra
pracovných pozícií neobsahuje žiadnu pozíciu, ktorá by zodpovedala zdravotným obmedzeniam
žalobkyne. Každá pracovná pozícia, ktorá by bola vhodná pre žalobkyňu, pritom zahŕňa pracovné
činnosti, ktoré žalobkyňa nemôže vykonávať s ohľadom na obmedzenia vyplývajúce z lekárskeho
posudku. Aj práca na pokladni zahŕňa manipuláciu s bremenami, kedy je zamestnanec nútený presúvať

tovar s hmotnosťou, ktorá nezodpovedá obmedzeniam uvádzaným v lekárskom posudku.

25. Ďalšie zamestnávanie žalobkyne na prevádzke O. N.F. nie je teda podľa žalovaného možné a to
s ohľadom na štruktúru pracovných pozícií na tejto prevádzke a zdravotné obmedzenia žalobkyne.
Žalovaný nedisponuje žiadnou pracovnou pozíciou, ktorá by zahŕňala iba prácu so zobrazovacími

jednotkami. Na prevádzke O. N. aktuálna štruktúra pracovných pozícií pozostáva: manažér prevádzky (1
pracovné miesto), vedúca zmeny (3 pracovné miesta), pracovník zásob (1 pracovné miesto), pracovník
obchodnej prevádzky (12 pracovných miest). Žalobkyňa kvalifikačne spĺňa pracovné pozície vedúca
zmeny, pracovník zásob a pracovník obchodnej prevádzky. Pracovná náplň pozície „vedúca zmeny“
podľa interných predpisov žalovaného okrem iného zahŕňa aj realizáciu rutín obchodu, medzi ktoré

patrí aj manipulácia s tovarom, manipulácia s klietkami s tovarom, dokladanie tovaru, ktoré žalobkyňa
v zmysle lekárskeho posudku nemôže vykonávať. Pracovná náplň pozície „pracovník zásob“ podľa
interných predpisov okrem iného zahŕňa aj vykonávanie inventúr a činnosti s nimi súvisiace, fyzicky
pripravuje tovar na vrátenie v rámci reklamačného procesu, ktoré žalobkyňa v zmysle lekárskeho
posudku nemôže vykonávať. Pracovná náplň pozície „pracovník obchodnej prevádzky“ podľa interných

predpisov okrem iného zahŕňa aj kontrola dostupnosti tovaru, obsluha pekárne, obsluha pultového
predaja, dopĺňať a vystavovať tovar, fyzicky pripravovať tovar na vrátenie, udržiavanie pracoviska v
čistote, ktoré žalobkyňa v zmysle lekárskeho posudku nemôže vykonávať.

26. Žalobkyňa v písomnej reakcii na repliku žalovaného uviedla, že žalovaný si bol vedomý toho, že je

osobou ťažko zdravotne postihnutou na základe zdravotného posudku a keď jej chce dať výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, bude musieť na jej platnosť požiadať
o súhlas príslušný úrad podľa § 66 Zákonníka práce. Pokiaľ za tejto skutkovej situácie jej žalovaný
dal výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a o súhlas nepožiadal, musel si
byť vedomý, že výpoveď, ak aj inak jej podmienky budú splnené, bude neplatná pre absenciu súhlasu

príslušného úradu, a že len ak budú zistené skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo
požadovať, aby ju naďalej zamestnával, rozhodne súd o skončení pracovného pomeru podľa § 79 ods.
1 Zákonníka práce. Napriek tomu však v konaní žiadne takéto konkrétne skutočnosti vyplývajúce z
hmotného práva netvrdil, a teda ani nepreukazoval. Urobil tak až po uplynutí takmer piatich rokov od
začiatku konania. Keďže žalovaný uvedené skutočnosti v relevantnom čase po začatí sporu netvrdil,

resp. urobil tak až v dôsledku nepriaznivého rozhodnutia súdu prvej inštancie, musí znášať pre neho
nepriaznivé procesné dôsledky spočívajúce v tom, že na takéto dodatočné tvrdenia nemožno prihliadať,
a teda ani vykonávať dokazovanie na ich preukázanie.27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne

správny. Rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP.

28. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti výpovede a trvania pracovného pomeru.
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď danú výpoveď mal za neplatnú pre nedostatočné skutkové
vymedzenie dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a pre nesplnenie

si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný v odvolaní namietol jednak nedoručenie
predvolanianapojednávanie,naktoromsúdprvejinštancievecprejednalarozhodol,aďalejskutočnosť,
že daná výpoveď obsahuje všetky náležitosti jednoznačnej a nezameniteľnej špecifikácie jej dôvodu v
zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce a rovnako nemožnosť splnenia si ponukovej povinnosti v mieste
výkonu práce vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie zmenil pôvodne nariadený termín pojednávania
(28.7.2020) na deň 30.9.2020 o 11.00 hod. úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 27.7.2020. Podľa
elektronickej doručenky založenej na č.l. 118 bolo upovedomenie o zmene termínu pojednávania
doručené žalovanému dňa 27.7.2020 o 13.10 hod. (právnej zástupkyni žalobkyne dňa 27.7.2020 o 13.21
hod. - doručenka na č.l. 117). Nakoľko údaje uvedené v potvrdenej elektronickej doručenke sa považujú

za pravdivé, kým nie je preukázaný opak (§ 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z.) a žalovaný svojimi
tvrdeniami (ods. 9 tohto rozsudku) opak uvedených údajov nepreukázal, súd prvej inštancie postupoval
správne, keď vzhľadom na riadne a včasné doručenie predvolania a neustanovenie sa žalovaného na
pojednávanie bez ospravedlnenia v zmysle § 180 CSP rozhodol o konaní pojednávania v neprítomnosti
žalovaného.

30. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú

rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

31. Zamestnávateľ má teda možnosť v zmysle citovaného ustanovenia dať výpoveď pre nemožnosť
zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu

- z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti zamestnanca deklarovanej lekárskym posudkom,
- alebo z dôvodu choroby z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
- alebo z dôvodu, že na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

32. Žalovaný vo výpovedi zo dňa 26.2.2016 adresovanej žalobkyni, označenej ako výpoveď
zamestnávateľa zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce uviedol, že „podľa
lekárskeho posudku vydaného W.. S. Š. zo dňa 22.2.2016 ste spôsobilá na výkon posudzovanej funkcie
s trvalým obmedzením na všetky faktory práce okrem práce so zobrazovacími jednotkami na skrátený
pracovný čas 5 hodín. Súčasťou Vašej pracovnej náplne je ručná manipulácia s bremenami, práca v

noci a epidemiologicky závažné činnosti, čo na základe daného lekárskeho posudku nemôžete ďalej
vykonávať.“ Z uvedených dôvodov dal výpoveď zo zdravotných dôvodov na strane žalobkyne podľa §
63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

33. Z danej výpovede je zrejmé, že žalovaný uplatnil výpovedný dôvod týkajúci sa nemožnosti žalobkyne

vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti deklarovanej lekárskym
posudkom. Konštatuje totiž pri odvolaní sa na špecifikovaný lekársky posudok, že žalobkyňa má
trvalé obmedzenie na všetky faktory práce okrem práce so zobrazovacími jednotkami na skrátený
pracovný čas 5 hodín, keď súčasťou pracovnej náplne (funkcie vedúca zmeny) je ručná manipulácia s
bremenami, práca v noci a epidemiologicky závažné činnosti, čo na základe daného lekárskeho posudku

nemôže ďalej vykonávať. Pokiaľ teda podľa lekárskeho posudku má žalobkyňa trvalé obmedzenie
takmer na všetky faktory práce (a nemôže ručne manipulovať s bremenami a vykonávať prácu v noci
a epidemiologicky závažné činnosti) okrem práce so zobrazovacími jednotkami na skrátený pracovný
čas 5 hodín, je jednoznačne zrejmé, že nemôže vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu dlhodobej stratyzdravotnej spôsobilosti deklarovanej lekárskym posudkom, čo zakladá konkrétny a nezameniteľný
výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

34. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že dôvod výpovede
odporuje záverom vyšetrenia o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na výkon epidemiologicky závažnej
činnosti. V lekárskom posudku W.. S. Š. zo dňa 22.2.2016 o zdravotnej spôsobilosti na prácu (č.l.
26) žalobkyne ako vedúcej zmeny a konkrétne na epidemiologicky závažné činnosti, prácu v noci,
prácu so zobrazovacími jednotkami a ručnú manipuláciu s bremenami, sa konštatuje spôsobilosť

žalobkyne na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením na všetky faktory práce, okrem
práce so zobrazovacími jednotkami na 5 hodín denne. Podľa záveru vyšetrenia W.. S. Š. zo dňa
22.6.2016 o zdravotnej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažnej činnosti (č.l. 27) však žalobkyňa
je zdravotne spôsobilá na výkon epidemiologicky závažnej činnosti. Uvedené však nemá vplyv na
posúdenie dostatočnej špecifikácie a skutkovej nezameniteľnosti výpovedného dôvodu (§ 61 ods. 2
Zákonníka práce), ale na samotnú dôvodnosť uplatneného výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1

písm. c) Zákonníka práce.

35. Podľa § 66 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ
výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je
výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol

vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).

36.Podľa§40ods.8Zákonníkaprácezamestnanecsozdravotnýmpostihnutímnaúčelytohtozákonaje
zamestnanecuznanýzainvalidnéhopodľaosobitnéhopredpisu,ktorýsvojmuzamestnávateľovipredloží
rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

37. Rozhodnutím M. B. č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 29.9.2015, bol žalobkyni priznaný od 3.9.2015
invalidný dôchodok. V rozhodnutí sa konštatuje, že za invalidnú bola žalobkyňa uznaná na základe
odborného posudku o invalidite z 3.9.2015 pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v nesúhlase s (prvou) výpoveďou

zo dňa 25.1.2016 adresovanom žalovanému o.i. uviedla, že „odo dňa 3.9.2015 mi bol posudkovou
komisiou Sociálnej poisťovne priznaný stav invalidity, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70%, o čom som zamestnávateľovi predložila doklad“. Vychádzajúc z uvedeného, keď
žalobkyňa bola uznaná za invalidnú a žalovanému predložila rozhodnutie o invalidnom dôchodku,
je považovaná na účely Zákonníka práce za zamestnanca so zdravotným postihnutím (§ 40 ods. 8

Zákonníka práce). Takémuto zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim
súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; takýto súhlas predchádzajúci daniu
výpovede je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede; absencia predchádzajúceho súhlasu
spôsobuje neplatnosť danej výpovede (§ 66 ods. 1 Zákonníka práce). V predmetnom konaní sa súd
prvej inštancie nezaoberal uvedenou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a pri rozhodovaní

nepoužil ustanovenie § 66 ods. 1 Zákonníka práce. Odvolací súd preto vyzval strany sporu podľa § 382
CSP na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto ustanovenia.

38. Žalobkyňa vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedla, že na pojednávaní dňa 30.9.2020 jej
právna zástupkyňa uviedla, že zamestnávateľ nedisponuje súhlasom príslušného orgánu podľa § 66

Zákonníka práce. Žiadala preto vykonať dokazovanie predložením takéhoto súhlasu. Nezabezpečenie
predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce s jej výpoveďou je jedným z dôvodov neplatnosti
výpovede, nakoľko ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede a táto nebola žalovaným
splnená.

39. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k možnému použitiu § 66 Zákonníka práce
nereagoval (vyjadril sa výlučne k možnému použitiu § 74 Zákonníka práce).

40. Nakoľko teda v prípade žalobkyne ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorému môže dať
zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny, pričom žalovaný takýto predchádzajúci súhlas ako hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede
nezabezpečil (resp. ani nepreukázal, že by o predchádzajúci súhlas žiadal), je daná výpoveď v zmysle
§ 66 ods. 1 Zákonníka práce neplatná.41. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

42. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že § 74 bol opätovne do Zákonníka práce vložený zákonom
č. 361/2012 Z.z. s účinnosťou odo dňa 1.1.2013. Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu bolo
opätovne vloženie odôvodnené tým, že „v navrhovanom ustanovení § 74 sa vymedzuje povinnosť
zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako

hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie
ktorej, v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, spôsobuje neplatnosť výpovede a
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Cieľom návrhu je umožniť, aby zástupcovia zamestnancov
mohli ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa pracovný pomer skončí. Ingerencia
zástupcov zamestnancov je namieste, ak ide o tak závažnú skutočnosť, ako je strata zamestnania.

Navrhované ustanovenie nebráni zamestnávateľovi platne skončiť pracovný pomer jednostranným
právnym úkonom, aj keď zástupca zamestnancov neudelil kladný súhlas k uvedenému skončeniu
pracovného pomeru. Navrhovaná právna úprava tak neumožňuje obchádzať zástupcov zamestnancov,
ak ide o existenčné podmienky zamestnancov.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že ku dňu dania výpovede
žalobkynibolopotrebnéposudzovaťsplnenieďalšejhmotnoprávnejpodmienkyplatnostidanejvýpovede

uvedenejv§74Zákonníkapráce,naktorýpoukazovalaižalobkyňa.Prípadnéneprerokovanievýpovede
by v nadväznosti na § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobilo neplatnosť danej výpovede. V predmetnom
konaní sa súd prvej inštancie nezaoberal uvedenou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a
pri rozhodovaní nepoužil ustanovenie § 74 Zákonníka práce. Odvolací súd preto vyzval strany sporu
podľa § 382 CSP na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto ustanovenia.

43. Žalobkyňa vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedla, že na pojednávaní dňa 30.9.2020 jej
právna zástupkyňa žiadala vykonať dokazovanie predložením záznamu o prerokovaní výpovede podľa
§ 74 Zákonníka práce. Dokument „záznam z prerokovania“ zo dňa 26.2.2016 založený v spise nemožno
považovať za prerokovanie skončenia pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia. Žalovaný

však vo výpovedi zo dňa 26.2.2016 poukázal na prerokovanie výpovede so zástupcami dňa 26.2.2016,
čo však v konaní nepreukázal. Vykonanie takéhoto dôkazu ohľadom prerokovania výpovede žalobkyňa
žiadala už v žalobe a poukazovala na pochybnosti ohľadom prerokovanie výpovede na pojednávaní
dňa 30.9.2020. Na uvedenom základe mala za to, že pred doručením výpovede dňa 26.2.2016 táto
výpoveď nebola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo je jedným z dôvodov vyslovenia

neplatnosti výpovede.

44. Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že výpoveď žalobkyne bola v súlade s §
74 Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 26.2.2016. Zároveň o prerokovaní
predložil záznam. Podľa uvedeného záznamu označeného ako prerokovanie výpovede zo strany

zamestnávateľa a datovaného dňom 26.2.2016 bola výpoveď zo strany zamestnávateľa v dôsledku
zdravotných dôvodov na strane zamestnanca prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie (bez
ich špecifikácie); pri pečiatke žalovaného je uvedené manažér prevádzky a nečitateľný podpis a pri
nečitateľnej druhej pečiatke je uvedené príslušný odborový orgán a nečitateľný podpis.

45. Odvolací súd v súvislosti s preukázaním splnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede,
ktorou je prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov v prvom rade poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný bol súdom prvej inštancie vyzvaný dňa 10.6.2016 na vyjadrenie sa k žalobe, k označeniu
dôkazov a k predloženiu listín, na ktoré sa odvoláva. Žalovaný sa napriek tejto výzve súdu k žalobe
vôbec nevyjadril a zostal v konaní pasívny až do podania odvolania (termín pojednávania nariadený

na deň 3.12.2019 bol zmenený na žiadosť žalovaného a na pojednávanie dňa 30.9.2020 sa žalovaný
bez ospravedlnenia nedostavil). Napriek skutočnosti, že žalobkyňa ho v nesúhlase s výpoveďou zo
dňa 26.2.2016 žiadala o predloženie dokladu o riadnom prerokovaní výpovede, neoznačil v konaní
pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz na preukázanie prerokovania výpovede, na ktoré sa vovýpovedi z pracovného pomeru zo dňa 26.2.2016 odvolal, keď výslovne uviedol, že táto výpoveď
bola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom dňa 26.2.2016. Žalovaný až v odvolaní uviedol,
že daná výpoveď bola riadne prerokovaná s odborovou organizáciou dňa 26.2.2016; na preukázanie

tejto tvrdenej skutočnosti však neoznačil dôkaz ani nezaložil listinu. Až na výzvu odvolacieho súdu
na vyjadrenie sa k možnej aplikácii § 74 Zákonníka práce založil listinu označenú ako prerokovanie
výpovede zo strany zamestnávateľa. Neuviedol však žiadne dôvody prípustnosti založenej listiny ako
prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pritom možno v odvolaní použiť

len v prípadoch uvedených v § 366 pod písm. a) až d) CSP. Podľa obsahu uplatnenej novoty by do
úvahy prichádzala novota jedine podľa § 366 písm. d) CSP, teda že ju bez svojej viny žalovaný nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (prípustnosť uplatnenej novoty v zmysle § 366 písm. a)
až c) CSP neprichádza do úvahy). Žalovaný však neodôvodnil a nepreukázal, prečo uvedenú listinu
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; povaha uplatneného dôkazu
(záznam o prerokovaní výpovede zo dňa 26.2.2016) pritom vylučuje to, že by išlo o dôkaz nový, z

objektívnych príčin žalovanému neznámy, nedostupný alebo inak nezistiteľný. Na základe uvedeného
bolo potrebné dospieť k záveru, že na záznam o prerokovaní výpovede ako na prostriedok procesnej
obrany uplatneným žalovaným až v odvolacom konaní nemohol odvolací súd, zohľadňujúc pritom dikciu
§ 366 CSP, prihliadať.

46. Preukázanie či nepreukázanie splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede,
ktorými sú splnenie si ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, prerokovanie
výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce, či samotná danosť uplatneného
výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je však pre posúdenie ne/platnosti
výpovedezpracovnéhopomerudanejžalovanýmžalobkynidňa26.2.2016nadbytočnéanehospodárne,

keď táto je neplatná už v zmysle § 66 Zákonníka práce. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. Z dôvodu neplatnosti danej výpovede v zmysle § 66 Zákonníka práce sa odvolací súd ďalej
nezaoberal námietkami žalovaného týkajúcimi sa možnosti či nemožnosti ďalšieho zamestnávania

žalobkyne pri poukaze na jej zdravotný stav. Pri danosti niektorého výpovedného dôvodu má žalovaný
možnosťskončiťpracovnýpomersožalobkyňouspôsobomsúladnýmsozákonom.Preúplnosťodvolací
súdknázoružalovanéhovyjadrenéhovreplikekvyjadreniužalobkyne,žeodnehonemožnospravodlivo
požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával, uvádza, že tento nemožno považovať za návrh na
rozhodnutie v zmysle druhej časti prvej vety § 79 ods. 1 Zákonníka práce, upravujúceho výnimku z

neskončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení zamestnávateľom (pokiaľ zamestnanec
trvá na ďalšom zamestnávaní). Navyše v zmysle § 372 CSP nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou v odvolacom konaní.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).