Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118308880
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:6118308880.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava samosudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu S. A., V.. XX. X. XXXX,

P. T.N. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom v Prešove,
Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s. so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a
partneri s.r.o. so sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o zaplatenie
sumy 1.167,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že
o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom v upomínacom konaní doručeným na Okresný súd Banská Bystrica,
oddelenie upomínacieho konania žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1.028,92 eur s
prísl., po zmene žaloby v priebehu konania (ktorú súd pripustil uznesením č.k. 8Csp/82/2018-142) žiadal
o zaplatenie sumy 1.167,37 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom záväzku žalovanej zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím plnenia nad rámec žalobcom zaplatených
platieb, zodpovedajúcich skutočne poskytnutým peňažným prostriedkom na základe zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 28.1.2011.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom došlo
dňa 28.1.2011 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalovanej v
prospech žalobcu (ďalej len „Zmluva“). Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon“), zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej
len „OZ“). Zákon č. 129/2010 Z. z., účinný v čase uzatvárania Zmluvy (ďalej len „Zákon“) v ust. § 1
ods. 2 ustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere môže mať rôzne formy (a to formu pôžičky,
úveru,odloženejplatbyaleboobdobnejfinančnejpomociposkytnutejveriteľomspotrebiteľovi).Obdobne
ustanovuje tiež článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a § 2 písm. a) už zrušeného

zákona č. 258/2001 Z. z. Následne, zákonnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
tiež vymedzenie jej formy, resp. druhu (§ 9 ods. 2 písm. a) Zákona). Ide o dôležitú náležitosť, lebo jej
neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§
11 ods. 1 Zákona). Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak musí spĺňať jednak náležitosti Zákona, jednaknáležitosti príslušnej formy/druhu spotrebiteľského úveru (napríklad náležitosti pôžičky vymedzenej
v OZ, náležitosti úveru vymedzeného v Obchodnom zákonníku a pod.). Zmluva medzi žalobcom a
žalovanou je zmluva o spotrebiteľskom úvere (§ 9 Zákona) vo forme pôžičky (§ 657 a nasl OZ) a nie vo

forme úveru (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka), a to z týchto dôvodov:
a) Žalovaná vo svojej masívnej reklamnej kampani, ktorou láka spotrebiteľov a ktorým takto ponúka svoj
produkt, ponúka spotrebiteľom pôžičku, a nie úver,
b) Zmluva je svojim obsahom zmluvou o pôžičke a nie zmluvou o úvere.
Ad a) Marketing žalovanej

Žalovaná prostredníctvom svojho marketingu, či už vo forme prezentácie na svojom webovom sídle,
alebo vo forme printovej reklamy alebo reklamy v TV a na internete, ponúka spotrebiteľom svoj produkt
vo forme „Pôžičky“. Vzhľadom na vskutku masovú reklamu v televízii, na internete ako aj v printových
médiách a na billboardoch, a to nielen zo strany samotnej žalovanej, ale aj zo strany iných veriteľov
ponúkajúcich spotrebiteľské úvery, kde žalovaná ponúka bežným spotrebiteľom spotrebiteľský úver
vo forme pôžičky, je zrejmé, že priemerný spotrebiteľ vníma tento produkt ako pôžičku. Nakoniec, je

to samotná žalovaná, ktorá túto reklamu vytvára a ktorá prostredníctvom nej pôžičku spotrebiteľom
ponúka. Vzhľadom na bežné vnímanie priemerného spotrebiteľa, a na vnímanie žalobcu v tomto
konkrétnom prípade, ktorý mal v úmysle si peniaze požičať, a nie dojednať úver, ako aj s ohľadom na
marketing žalovanej ponúkajúci pôžičku, žalobca ako priemerný spotrebiteľ sa dôvodne domnieval a
bol uzrozumený s tým, že žalovaná mu poskytuje pôžičku, a nie úver, a s týmto vedomím a vnímaním

vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovanou ako veriteľom. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou nespĺňa
podstatné náležitosti zmluvy o úvere a ani obsahom a charakterom práv a povinností strán sa nejedná
o zmluvu o úvere. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou však spĺňa náležitosti zmluvy o pôžičke
(resp. vzhľadom na reálny charakter zmluvy o pôžičke Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o budúcej
zmluve o pôžičke) a charakterom a obsahom práv a povinností strán sa jedná o zmluvu o pôžičke.

Navyše, z pohľadu skutočnej vôle strán sa jedná tiež o pôžičku a nie o úver. Zmluva medzi žalobcom
a žalovanou nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Zmluva naopak spĺňa náležitosti pôžičky
(resp. vzhľadom na reálny charakter pôžičky náležitosti budúcej zmluvy o pôžičke). Skutočná vôľa
žalobcuakospotrebiteľanesmerovalakdojednaniuúveru,alekdojednaniupôžičky.Vzhľadomnaobsah
Zmluvy rovnako aj skutočná vôľa žalovanej smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke (resp. zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky). Vo formulárovej Zmluve je uvedené, že výška spotrebiteľského
úveru je 1.590 eur (bod 1 Zmluvy), pričom v Zmluve samotnej nie je uvedené, že sa jedná o nejaký limit,
a v Zmluve nie je uvedená doba, do ktorej má žalobca predložiť žiadosť o čerpanie úveru, v ktorej by
špecifikoval, akú sumu presne chce čerpať. Naopak, v predpokladoch pre výpočet RPMN uvedených
na prvej strane je uvedené, že „Úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške“. Je zrejmé, že vôľou

oboch zmluvných strán nebolo dojednanie času, v ktorom môžu žalobcovia peňažné prostriedky čerpať,
ale jednalo sa o jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov v konkrétnej, presne určenej výške.
Žalobca ako spotrebiteľ nikdy nemal možnosť dať žiadosť o úver a vymedziť, akú sumu z úveru bude
čerpať, čo korešponduje s jeho vôľou, pretože vôľou spotrebiteľa nebolo dohodnúť úverový rámec a
neskôr z neho čerpať určitú sumu, ale jeho skutočnou vôľou bolo získať PRÁVE 1.590 eur ako pôžičku a

nie úverový limit 1.590 eur s prípadnou následnou žiadosťou a špecifikáciou, o akú sumu má spotrebiteľ
záujem. To sa zhoduje s vôľou žalovanej, ktorá zjavne tiež nechcela poskytnúť žalobcovi úverový
rámec, ale chcela mu poskytnúť práve 1.590 eur. Skutočný dôvod, prečo žalovaná takto obchádzala
pri kontraktácii zákon a snaží sa Zmluvný vzťah podriadiť pod režim spotrebiteľského úveru vo forme
úveru, je obohatenie sa na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, a to inkasovaním poplatku, na ktorý by

podľa Občiansko-právnej úpravy žalovaná nemala nárok a získanie výhodnejšieho právneho postavenia
(režim Obchodného zákonníka na úkor Občianskeho zákonníka). Žalovaná by mohla namietať, že
uzavretím Zmluvy neboli naplnené podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke ako takej, pretože zmluva o
pôžičke je reálny kontrakt (na rozdiel zmluvy o úvere, ktorá je kontrakt konsenzuálny), ktorého podstatné
náležitosti sú naplnené až pripísaním peňažných prostriedkov na účet spotrebiteľa. Samozrejme, s

takýmto prípadným argumentom žalovanej je potrebné sa v plnom rozsahu stotožniť, avšak zároveň s
dôvetkom, že vôľa zmluvných strán v takomto prípade smerovala k uzavretiu budúcej zmluvy o pôžičke,
v ktorej sa žalovaná ako veriteľ zaviazala, že žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytne pôžičku vo výške
1.590 eur, a to Zmluvou, k čomu aj okamžite po podpise došlo. Zmluvné strany uzavreli konkrétnu
dohodu o konkrétnej cene spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy. Nakoľko žalovaná konštruovala svoju

odplatu v rozpore so zákonom (§ 54 ods. 1 OZ), resp. zákon obchádzala (podriadenie zmluvy o pôžičky
pod zmluvu o úvere za účelom inkasovania poplatku za dojednanie údajného úveru) a požadovala
aj plnenia, na ktoré nemala nárok, a to spracovateľský poplatok vo výške 39 eur (cca 2,5 % z istiny
v podstate za žiadne protiplnenie) a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur/mes. = 361,79 eurza celé obdobie trvania Zmluvy (22,75 % z istiny) je potrebné celú dohodu o odplate vyhodnotiť ako
neplatnú v zmysle ust. § 54 ods. 1, § 39 a § 41 OZ. Poukázal na rozsudok KS PO zo dňa 8.12.2016,
sp. zn. 19Co/142/2016-328, IČS: 8115227084 a stabilizovanú nemeckú názorovú líniu, ktorá považuje

za neprijateľné, aby spotrebiteľ platil poplatky za plnenia, ktoré nie sú v skutočnosti v jeho záujme a
ktoré slúžia naopak veriteľovi, (napr. administratívny poplatok za posúdenie podmienok na získanie
úveru). V prípade, ak ide o také plnenie, ktoré je predsa len v záujme spotrebiteľa a nie je kryté už
úrokmi, tak je neprijateľné, ak poplatok prevyšuje skutočné náklady za takéto plnenie (napr. poplatok
za vystavenie kvitancie). Pri administratívnom poplatku, v rozsudku súdu SRN išlo o 2 %. Vzhľadom na

závery tohto rozsudku je tiež možné dohodu o odplate nielen považovať za neplatnú, ale považovať aj
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto vyhodnotiť neplatnosť dohody o odplate. Zmluva označuje
poplatok vo výške 39 eur ako „spracovateľský poplatok“. Dohoda o odplate je neplatná, nakoľko sa
jedná o (budúcu) zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej OZ pozná iba odplatu vo forme úrokov a vzhľadom
na spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu sa nie je možné od zákona odchýliť. Ak by však
súd vyhodnotil z akéhokoľvek dôvodu Zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru,

aj v takomto prípade by bola dohoda o odplate neplatná, nakoľko Obchodný zákonník pozná iba dve
zložky odplaty, a to úroky a odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka
peňažné prostriedky. Žalovaná však vo formulárovej zmluve nedojednala takúto odmenu (za dojednanie
záväzku poskytnúť peňažné prostriedky na požiadanie dlžníka), ale dojednala spracovateľský poplatok.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu sa nie je možné od zákona odchýliť (§ 54

ods. 1 OZ) a keďže žalovaná tak urobila, aj v tomto prípade je potrebné považovať dohodu o odplate
za neplatnú. Záverom si dovoľujeme uviesť, že vyššie uvedené závery o neplatnosti dohody o odplate
sa vzťahujú aj pre prípad, že by súd vyhodnotil „poplatok za poskytnutie“ ako totožný s „poplatkom za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky“. V takomto prípade
je celú dojednanú odplatu potrebné posúdiť ako neplatnú z dôvodu, že dojednaný poplatok vo výške 39

eur(cca2,5%zistiny)adojednanýpoplatokvovýške2,99eur/mes.=361,79eurzaceléobdobietrvania
Zmluvy(22,75%zistiny),čospolupredstavujecca25%zistiny,jeneplatnýzdôvodovrozporusdobrými
mravmi a zjavného obchádzania zákona, nakoľko platenie akéhokoľvek poplatku, v tomto konkrétnom
prípade 2,5 % z istiny úveru za to, že žalovaná „rezervovala“ úverový limit pre žalobcu na časovú lehotu
max. niekoľkých minút/hodín, a cca 3,40 % z istiny za akúsi „správu úveru“ sú zjavne dojednané za

účelom bezdôvodného obohatenia sa, pretože spotrebiteľ reálne nezískal žiadne protiplnenie za tieto
poplatky. Navyše, ani v tomto jednom dni o peniaze nežiadal, a teda veriteľ od uzavretia Zmluvy vedel,
kedy a koľko peňazí spotrebiteľovi poskytne. V prípade, ak súd vyhodnotí dohodu o odplate za platnú, v
takomto prípade je spotrebiteľský úver potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, a to z nižšie
uvedených dôvodov:

a) Spracovateľský poplatok a poplatok za správu úverového účtu sú dojednané neplatne z dôvodov
uvedených vyššie a z tohto dôvodu sú v Zmluve nesprávne vyjadrené všetky podstatné náležitosti,
ktorými sú celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ročná percentuálna miera nákladov.
b)Akbyboladohodaospracovateľskompoplatkuapoplatkuzasprávuúverovéhoúčtuplatná,vtakomto
prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko v Zmluve nie sú uvedené nižšie

uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten
istý účinok, ako keby Zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala):
1. celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.
2 písm. g) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,
2. neuvedenie predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne,
3. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9
ods. 2 písm. j) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,
4. výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. §
9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne,
5. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona) (v Zmluve je tento údaj vyjadrený nesprávne).

Ad 1. Nesprávne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru
V Zmluve je uvedené, že výška spotrebiteľského úveru je 1.590 eur. Žalobcovi bol skutočne poskytnutý
spotrebiteľský úver len vo výške 1.551 eur, keďže na jeho bankový účet mu bola reálne pripísaná len
táto suma, keďže spracovateľský poplatok vo výške 39 eur mu bol okamžite z tejto sumy zrazený (bod 1časť I. Zmluvné podmienky bod 1: „Spracovateľský poplatok: 39 eur, uhradený pri uzatvorení Úverovej
zmluvy z prostriedkov Úveru“.).
Ad 2. Neuvedenie predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

Zákon o spotrebiteľských úveroch navyše za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) považuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, čo v predmetnej Zmluve úplne absentuje.
Ad 3. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
Celková čiastka sa = celková výška sp. úveru + celkové náklady spotrebiteľa.

Nakoľko celkové náklady spotrebiteľa v Zmluve uvedené nie sú a nie sú uvedené ani predpoklady pre
výpočet RPMN, pri výpočte ktorej sa v zmysle ust. § 19. ods. 2 Zákona účinného v čase uzatvárania
Zmluvy použijú práve tieto celkové náklady, nie je možné overiť, či žalovaná uviedla celkovú čiastku
spojenú so sp. úveru správne. Ak by sme však aj vykonali kontrolu správnosti „odvodeným“ postupom,
ktorýaleniejepostupzákonný,dospelibysmekzáveru,ževýškasplátokxpočetsplátok(spolu3.677,98
eur) + výška poplatku 39 eur je spolu 3.716,98 eur, čo je vyššia suma, ako uvádza Zmluva (3.714,41 eur).

Ad 4. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky. Splátky
spotrebiteľského úveru nie sú v Zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čím sa v zmysle
konštantnej judikatúry úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ad 5. Nesprávne uvedenie doby trvania Zmluvy. Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa Zákona
účinného v čase jej uzatvárania zo Zákona (§ 9 ods. 2 písm. f)) obsahovať termín konečnej splatnosti

a dobu trvania Zmluvy. S účinnosťou od 1.5.2018 slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii
predmetného ustanovenia Zákona a to zákonom č. 279/2017 Z. z. a to tak, že v ust. § 9 ods. 2
písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“ S účinnosťou od
dátumu uvedeného vyššie teda bude postačovať vyjadrenie len jednej z náležitostí týkajúcej sa trvania
Zmluvy/konečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.AkovyplývazdôvodovejsprávyuvedenejkZákonu

č. 279/2017 Z. z., samotný slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii sporného ustanovenia, a to
výlučne z dôvodu, že toto ustanovenie je v rozpore so Smernicou. Až do účinnosti novely zákona
však Zmluvy musia obsahovať uvedenie aj termínu konečnej splatnosti, aj dobu trvania Zmluvy -
v opačnom prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 Zákona.
Termín konečnej splatnosti je v Zmluve vyjadrený správne, a to dňom 20.1.2021. Doba trvania Zmluvy

je však v Zmluve uvedená neurčito a netransparentne, pričom dokonca nie je uvedená priamo v
Zmluve, ale len v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, a to nasledovne:
„Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu úverového vzťahu, až do vysporiadania všetkých
záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom.“ V zmysle konštantnej judikatúry
má byť doba trvania Zmluvy uvedená v jednotkách času (dni, týždne, mesiace, roky) tak, aby táto

skutočnosť bola vyjadrená transparentne bez toho, aby spotrebiteľ musel vykonávať akékoľvek počty,
aby sa dopracoval k transparentnej informácii. Navyše, táto skutočnosť je v Zmluve vyjadrená neurčito,
nakoľko Zmluva zanikne aj v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záväzky nevysporiadané, a to napríklad
vyhlásením predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany banky - porovnaj systematické
zaradenie ust. § 565 OZ [táto úprava je systematicky zaradená v ôsmej časti (záväzkové právo)

druhej hlave (bez nadpisu) šiestom oddiele (Zánik záväzkov) Občianskeho zákonníka]. Vzhľadom na
skutočnosť,žeZmluvaneobsahujenáležitostiuvedenévyššie,vzmysleust.§11ods.1písm.b)Zákona,
sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Klientovi bola zo strany Veriteľa poskytnutá istina vo výške 1.590 eur. Do dnešného dňa Klient vykonal
v súvislosti so spotrebiteľským úverom úhrady v celkovej výške 2.591,23 eur. Vzhľadom na skutočnosť,

že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov od samotného počiatku Zmluvy,
žalobca v predžalobnej výzve zaslanej žalovanej v súlade s ustanovením § 566 OZ, v zmysle ktorého
"pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak", oznámil, že všetky svoje platby, ktoré historicky na tento spotrebiteľský
úver vykonal, vykonal najprv na splátky istiny a až následne na splátky úrokov a iných poplatkov. V

zmysle ust. § 559 OZ „Splnením dlh zanikne.“ Zaplatením splátok vo výške istiny Zmluva zanikla a po
tomto momente sa veriteľ bezdôvodne obohacoval. Žalobca istinu úveru poskytnutého prostredníctvom
Zmluvy takto splatil dňa 20.6.2015. Z tohto titulu vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie 1.001,23 eur.
Po doručení predžalobnej výzvy však žalovaná dňa 20.7.2018 stiahla žalobcovi z účtu ďalšiu platbu vo
výške 27,69 eur. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.082,92 eur. Pre

prípad, že by v súdnom konaní bolo toto vyhlásenie spochybnené čo do správnosti právneho postupu,
žalobca, z dôvodov právnej istoty, v predžalobnej výzve žalovanej v súlade s ust. § 16 ods. 1 Zákona
oznámil, že predčasne spláca spotrebiteľský úver poskytnutý Zmluvou, a započítal svoju pohľadávku
na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatené úroky a poplatky) voči pohľadávke žalovanej nazaplatenie zvyšku istiny. Teda aj v tejto alternatíve Zmluva zanikla splnením dlhu a žalobca má nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.082,92 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľský
úverposkytnutýprostredníctvomZmluvysapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,žalovanájepovinná

vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatených Úrokoch a Poplatkoch a zaplatiť mu
zákonný úrok z omeškania. Žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie žalovanú v predžalobnej
výzve vyzval, aby v lehote 1 dňa od doručenia predžalobnej výzvy vydala žalobcovi bezdôvodné
obohatenie.Podoručenípredžalobnejvýzvyvšakžalovanádňa20.7.2018stiahlažalobcovizúčtuďalšiu
platbu vo výške 27,69 eur. Ako dôkazy predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

28.1.2011 a výpisy z úverového účtu, predžalobnú výzvu zo dňa 6.7.2018.

3. Na základe takto podaného návrhu tamojší súd dňa 16.8.2018 pod sp. zn.: 1Up/467/2018 vydal
platobný rozkaz, ktorým vyhovel návrhu žalobcu.

4. Žalovaná proti platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom uviedla, že odmieta nárok uplatnený voči

ich banke ako neopodstatnený v celom rozsahu. Voči žalobnému návrhu predovšetkým namietala, že
žalobca netvrdí žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na
strane ich banky a ktoré majú byť vrátené. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom
platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy
na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového

poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v
žalobe povinný, o. i., uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ichpreukázanieažalobnýnávrh(§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku).Rovnocennépovinnostiho
zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“).
Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,
na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná
sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti
tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto

zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v
konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo
byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže
byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená stranou, ktorú také procesné bremeno

zaťažuje. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité
skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto
povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná
zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého
dôkazu5vzmysle§295Civilnéhosporovéhoporiadku,t.j.ingerenciavovzťahukdôkaznémubremenu,

nie však k bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej
sankcie v podobe prehry sporu. Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu
§ 150 Civilného sporového poriadku: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia,
teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým
vo forme rýchlej straty sporu.“ Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu. Civilný sporový poriadok

neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné
prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení
§ 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.“ Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných
prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu,

keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou
žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení, a následne preukázať tvrdené
skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej
normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne

preukázať. V týchto súvislostiach akcentuje, že základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o
vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo
strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť.
Úplnejednoznačnetovyplývazovšetkýchskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohatenia,normovanýchustanoveniami § 451 ods. 2 OZ: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“ a § 454 OZ: „Bezdôvodne

sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.“ Jedná sa o bezpodmienečnú
požiadavku hypotézy citovaných právnych noriem - bez existencie plnenia neprichádza rozvinutie
zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vonkoncom do úvahy. Zároveň ide
o požiadavku, ktorá predchádza ostatným zložkám hypotézy týchto právnych noriem - ak totiž vôbec
nedošlo k plneniu, nemá význam ďalej skúmať, ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia

mohla byť v konkrétnom prípade naplnená. Premietajúc uvedené na prebiehajúci spor preto namietame,
že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného
obohatenia a nešpecifikoval, vrátenia ktorých plnení sa domáha. Nestačí mu totiž tvrdiť, že zaplatil
celkovú sumu 2.618,92 eur, keď je aj z jeho podania zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami, a
nie naraz. Je teda povinný uviesť, vrátenia ktorých plnení (prípadne ktorých častí plnení) sa domáha, a
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti o každom takom plnení (najmä kto, kedy, komu, koľko a ako plnil). Len

voči takým kvalifikovaným tvrdeniam žalobcu môžeme následne v postavení žalovanej rozvinúť náležitú
procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobcu
alebo inej osoby, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru, napr. z dôvodu omeškania žalobcu,
a podobne. Rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska ďalšieho prostriedku procesnej obrany,
ktorý by sme mali mať plne k dispozícii - uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania. Žiadne tvrdenie

tejto kvality však zo strany žalobcu nebolo produkované. Jeho návrh obsahuje akýsi prehľad platieb,
avšak nie je presne špecifikované, vrátenie ktorých z nich vlastne požaduje - túto okolnosť je rozhodne
potrebné posúdiť na ťarchu unesenia bremena tvrdenia skutočností rozhodujúcich z hľadiska kvalifikácie
žalobného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia. Pre prípad, že žalobca zamýšľa tvrdiť, že
všetky platby platil najprv na istinu a až následne „bezdôvodne“, namieta, že nepredkladá ani v tomto

ohľade žiadne dostatočne určité tvrdenie, vo vzťahu ku ktorému by mohli uplatňovať zodpovedajúce
prostriedky procesnej obrany. Žalobca sa tu totiž iba odvoláva na obsah predžalobnej výzvy čo je
samo osebe neprípustné podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku („Opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“) - bez toho, aby konkretizoval, z ktorých
plnení má pozostávať suma takto kreovaná žalobným návrhom. Najmä však žalobca opomína, že

zmluva o splátkovom úvere obsahuje hneď v úvodnom ustanovení článku I bod 1 výslovnú dohodu
zmluvných strán, z čoho pozostáva každá splátka spotrebiteľského úveru („splátka vo výške istiny,
úrokov, Úrokov z omeškania, Poplatkov, nákladov Banky spojených s Úverom“). Takisto bol v súlade
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom dňa

26.10.2010 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) poučený o práve vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky (článok I bod 12 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.10.2010), ktorá musí
obsahovať o. i. aj rozpis každej splátky (§ 9 ods. 5 zákona č.129/2010 Z. z.). Žalobca však netvrdí
ani nepreukazuje žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by mohol jednostranne, dokonca so
spätnou účinnosťou, zmeniť obsah predmetného zmluvného dojednania o štruktúre splátok a nahradiť

ho vlastnou - a výsostne účelovou - predstavou o splácaní záväzku. Napokon uvádzame, že žalobca
nesplnil ani dôkaznú povinnosť k časti svojich tvrdení o úhrade splátok. Neobhájiteľne dokonca žiada,
aby túto povinnosť za neho splnila naša banka, keďže týmito dôkazmi údajne „nedisponuje“. Žalobca
pritom neuvádza jedinú okolnosť, ktorá by mohla založiť prenesenie bremena dôkazu na druhú stranu
sporu. Práve naopak, keďže v rozsahu iných plnení zodpovedajúce dôkazné prostriedky predkladá,

je ich získanie zjavne v jeho objektívnych možnostiach. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany popierali všetky tvrdenia žalobcu. Za procesného stavu, ako
je popísaný v predošlom bode tohto podania, keď žalobca zlyhal v riadnom tvrdení rozhodujúcich
skutočností, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od jeho plnení, vzniesli z opatrnosti námietku
premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby. V

nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. uviedli, že im nebola doručená žiadna
faktúra žalobcu ohľadom uplatneného nároku, a že uplatnený nárok neevidujú v účtovníctve, najmä z
dôvodu, že ho neuznali a že im ohľadom neho nebola doručená žiadna faktúra žalobcu.

5. Žalobca k podanému odporu a v ďalšom vyjadrení uviedol, k údajnému nesplneniu povinnosti

tvrdenia, že žalovaná vo svojom odpore uvádza, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k
základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia a nešpecifikoval, vrátenie ktorých plnení
sa domáha. Podľa žalovanej žalobca netvrdí žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej a ktoré majú byť vrátené. Žalobca rozporuje tvrdenie,podľa ktorého žalobca nesplnil povinnosť uviesť vrátenia ktorých plnení (prípadne ktorých častí plnení)
sa domáha, a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti o každom takom plnení (najmä kto, kedy, komu, koľko a
ako plnil). Uvedené skutočnosti plynú z tvrdení, ktoré uvádzal v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie 1.028,92 eur titulom platieb, ktoré vykonal nad rámec peňazí,
ktoré mu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytla žalovaná. Spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcovi žalovanou sa považuje za bezúročný a bez poplatkov od samotného počiatku, jedná sa o
zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Ak teda úroky
a poplatky neboli od počiatku v dôsledku fikcie zákona súčasťou zmluvy, nemohol ich žalobca ako

spotrebiteľ platiť a ani sa nemohol so žalovanou platne dohodnúť na spôsobe ich úhrady. Práve pre
túto fikciu následne platí, že jednotlivými platbami žalovanej žalobca splácal svoj dlh (poskytnutú istinu),
ktorý uhradil dňa 20.6.2015 splátkou vo výške 27,69 eur, z ktorej časť vo výške 23,30 eur bola použitá
na úhradu istiny a zvyšná časť vo výške 4,39 eur už predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej, nakoľko na túto platbu žalovaná nemala nárok. Poukázal na § 566 OZ. Dlžník nemohol platne
určiť v Zmluve inak, a to práve z dôvodov zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. V

zmysle ust. § 559 OZ „Splnením dlh zanikne.“ Zaplatením splátok vo výške istiny Zmluva zanikla a po
tomto momente sa veriteľ bezdôvodne obohacoval. Predmetom žaloby je teda vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.028,92 s príslušenstvom (úroky z omeškania), ktoré (bezdôvodné obohatenie)
predstavuje časť platby zo dňa 20.6.2015 vo výške 4,39 eur a následne všetky ďalšie platby vykonané
žalobcom tak, ako sú tieto uvedené v tabuľke v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca istinu

úveru poskytnutého prostredníctvom Zmluvy takto splatil dňa 20.6.2015. Z tohto titulu vyzval žalobca
žalovanú na zaplatenie 1.001,23 eur. Po doručení predžalobnej výzvy však žalovaná dňa 20.7.2018
stiahla žalobcovi z účtu ďalšiu platbu vo výške 27,69 eur. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.028,92 eur. Pre prípad, že by v súdnom konaní bolo toto vyhlásenie spochybnené
čo do správnosti právneho postupu, žalobca z dôvodov právnej istoty, v predžalobnej výzve žalovanej

v súlade s ust. § 16 ods. 1 Zákona oznámil, že predčasne spláca spotrebiteľský úver poskytnutý
Zmluvou, a započítal svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatené úroky a
poplatky) voči pohľadávke žalovanej na zaplatenie zvyku istiny. Teda aj v tejto alternatíve Zmluva
zanikla splnením dlhu a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.028,92
eur. Jednotlivé platby boli vykonané prostredníctvom bankového prevodu / inkasa z bežného účtu

žalobcu. K otázke dôkaznej povinnosti uviedli, že výpisy z úverového účtu, ktoré žalobca nevie súdu
predložiť, žalovaná nikdy žalobcovi nedoručila (žalovaná si nesplnila svoje povinnosti zo zmluvy), a
preto žalobca tieto nemá k dispozícii a nemôže ich súdu ani predložiť ako dôkaz. Z tohto dôvodu,
ak žalovaná popiera vykonané platby žalobcom a trvá na tom, že chce, aby sme súdu preukázali, že
tieto boli uhradené, hoci samotná žalovaná je správca a poskytovateľ spotrebiteľského úveru, navrhujú,

aby súd vykonal dôkaz, a to výpisy z úverového účtu predmetného spotrebiteľského úveru, a aby
na doloženie tohto dôkazu zaviazal žalovanú, nakoľko žalobca týmto dokumentom nedisponuje. K
otázke premlčania žalobca v zásade predpokladal, že žalovaná vznesie procesnú obranu vo forme
námietky premlčania - a to uplynutím objektívnej premlčacej doby, keďže neuviedol žiadne dôkazy,
ktorým by namietal uplynutie subjektívnej premlčacej doby (ktorá závisí od skutočnej vedomosti a ktorá

je predmetom dokazovania) a ku ktorým by teda mohli zaujať kvalifikované stanovisko. Žalobca sa od
žalovanej domáha bezdôvodného obohatenia za platby vykonané dňa 20.6.2015 a neskôr. Pre tieto
platby neuplynula objektívna 3 - ročná premlčacia doba, nie je im teda jasné, z akého právneho dôvodu
by mali byť tieto platby premlčané. Ako vyplýva z prehľadu platieb uvedených v žalobe, žalobca uhrádzal
žalovanej platby, a to až do dňa 20.6.2018. Dňa 22.6.2018 udelil žalobca plnomocenstvo ich advokátskej

kancelárii, ktorá sa špecializuje na ochranu klientov pred bankami a nebankovými spoločnosťami. Dňa
6.7.2018 žalobca prostredníctvom ich advokátskej kancelárie zaslal žalovanej predžalobnú výzvu. Je
teda zrejmé, že až do júna 2018 žalobca vykonával platby žalovanej a vo viere, že na platby má žalovaná
podľa Zmluvy nárok. Zo žiadneho správania žalobcu nevyplýva, že by o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
mal skoršiu vedomosť. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť momentom, keď sa oprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Dovoľujeme uviesť, že
žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v júni 2018 a z tohto dôvodu je
námietka uplynutia subjektívnej premlčacej doby bezpredmetná.

6. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 29.10.2018.

7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 17.6.2020, v ktorom zotrvala
na predchádzajúcich vyjadreniach, uviedla, že žalobca nesplnil v žalobe povinnosť úplného opísania
rozhodujúcich skutočností, zotrvala na vznesenej námietke premlčania, uviedla, že zmluva obsahujevšetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom a nie je preto dôvod považovať zmluvu za bezúročnú
a bez poplatkov.

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na ktoré sa strany sporu ustanovili.

9. Žalobca na pojedna´vani´ zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Namietal neplatnosť dohody
odplaty. Má za to, že z hľadiska marketingu žalovanej a tých skutočností, ktoré sú uvedené v žalobe
sa jedná o zmluvu o pôžičke a nie o zmluvu o úvere. Za ďalší podstatný argument, ktorý je uvedený v

tej zmluve, ktorý podľa nášho názoru udáva tú bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru,
je ten argument, že žalovaná ako veriteľ postupoval zadaním tej kalkulačky z nesprávnych stupňov
údajov. Máme za to, že skutočne nebol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.590 eur, ale tento bol
priamo ponížený o sumu spracovateľského poplatku 39 eur. Teda tento poplatok bol priamo zrazený,
teda reálne nebol poskytnutý v tej výške 1.590 eur, ale 1.551 eur, čo má samozrejme vplyv na ten
nesprávny výpočet RPMN ako celku, keďže tie parametre na výpočet boli zadané nesprávne. Tu by som

uviedol tú skutočnosť, že jedná sa o vopred formulovanú zmluvu, ktorú nemohol žalobca ako spotrebiteľ
nijakým spôsobom ovplyvniť. Taktiež nemá žiadne právne vzdelanie, čiže on prijal jednoducho také
podmienky aké mu boli nadiktované bankou. Taktiež odkazujeme aj na tú žalobu v tom znení resp. na
ďalšie skutočnosti, ktoré sú tam uvedené, pre ktoré by mala byť predmetná úverová zmluva bezúročná a
bezpoplatkov.TaktiežtamniesúuvedenéžiadnepredpokladynavýpočetRPMN.Taktiežajdobatrvania

zmluvy nie je uvedená správne, ako aj výška, počet a termín splátok v členení na istiny, úroky a poplatky.
Tiež to nie je jasne uvedené. Tu by som ešte poukázal na tú skutočnosť, čo sa týka toho posledného
vyjadrenia žalovanej, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 10.09.2020, tu by som sa vyjadril podľa toho
či na to bude súd prihliadať alebo nie. Ak k tomu bude prihliadať, tak by som sa v krátkosti vyjadril k
tej skutočnosti, že jednak platí tu koncentrácia konania a to vyjadrenie bolo podané po dvoch rokoch

od iniciovania tohto sporu a v tomto vyjadrení bola zaslaná nejaká žiadosť o poskytnutie úveru, ktorý
mal podpísať klient ako žiadateľ a tu odkazoval skutkovo žalovaný na to, že si mal vopred aj dojednať
spôsob akým má byť ten spracovateľský poplatok uhradený a že to má byť z prostriedkov úveru. K tomu
uvediem, že ak si pozriete tú žiadosť o poskytnutie úveru, ktorý je prílohou toho vyjadrenia žalovaného
zo dňa 10.9.2020, tak je takisto vopred predformulovaný, nie je tam nijaký krížik zaznačený perom, že to

bude z prostriedkov úveru, ale priamo počítačovo vyplnené a navyše keď si to pozriete, tak v podstate
ani tá žiadosť nebola aktuálna pre ten daný konkrétny typ úveru, pretože ten sa menil, pôvodne malo
byť 1.850 eur, ten sa zmenil na 1.590 eur, ale ďalšie údaje v tej žiadosti sa už nemenili. To znamená, tá
celková výška úveru po odpočítaní spracovateľského poplatku, tu už nie je žiadna zmena. Máme za to,
že tak ako prišiel žalobca ako spotrebiteľ si vybaviť úver, tak mu boli nadiktované podmienky ako to má

byť, že mu to má byť zrazené priamo, ale nemal žiadnu možnosť meniť tú skutočnosť. Ak by sme zobrali
ten fakt, že pri každom jednotlivom bode akým spôsobom sa má ten spracovateľský poplatok hradiť je
podstatné uviesť, že pri každom jednotlivom bode, či to má byť z toho prostriedku úveru, prípadne si to
má hradiť sám z vlastných finančných prostriedkov, pri každom tomto spôsobe úhrady spracovateľského
poplatku vychádzame z inej celkovej výšky RPMN a z iných stupňov údajov.

10. Žalovaná uviedla, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, vykonávacie predpisy Občianskeho
zákonníku a všetky právne normy a aj normy spotrebiteľské jasne uvádzajú, že poplatok je jedna z foriem
odmeny za úver. Keď vychádzame z tejto premisy môžeme sa tváriť, že tento poplatok nie je náklad,
ktorý by súvisel s úverom. Na margo argumentácie, že žiadosť o poskytnutie úveru je formulárová a že

sa tu budeme baviť o tom, že ešte aj to nejako pretlačené, že by do toho musel byť ten spotrebiteľ nejako
tlačený, nemohol o tom rozhodovať, je podľa môjho názoru absolútne absurdné. Už len z jednoduchého
dôvodu, že sa snáď nebudeme tváriť, že banka si pretlačí informácie o osobnom a rodinnom stave
akejkoľvek osoby. To, že niekto príde do banky a so zamestnancom banky si vypĺňa žiadosť, že tu ten
zamestnanec robí pri počítači, ale z tejto žiadosti je úplne zrejmé, že sú tu osobné údaje žiadateľa, ktoré

nemohol zamestnanec banky získať inak ako interakciou s danou osobou, pretože nielen je tu zachytený
jeho rodinný stav, ale je tu aj číslo občianskeho preukazu a iné údaje. A dokonca potom čo bol vytlačený
z počítača, zjavne prebehla tá komunikácia o tom, že chce nižší úver a bola rukou dopísaná zmena,
podpísaná aj žalobcom a zamestnancom banky. Ja si neviem predstaviť vehementnejší dôkaz toho, že
nielen že sa podpísal na poslednú stranu žiadosti, ale práve na tej prvej, rovno vedľa toho poplatku, je

znovu jeho podpis, pretože komunikovali o tom, že chce to inak a všetko si zvolil. K argumentácií alebo
k výhrade či je správna RPMN, na to aby žalobca tvrdil, že je nesprávna, musí predsa uviesť aká by
mala byť správna, pretože to je v prvom rade skutkové tvrdenie povedať v zmluve uvedené to a mne
tvrdiť, že mám niečo iné. Len pre úplnosť si dovolím poukázať na jeden detail, ktorý uniká žalobcovi amy sa s týmto typom žaloby nestretávame prvýkrát a nielen na tomto súde a žiadna táto argumentácia
doposiaľpokiaľmymámevedomosťúspešnánebola.Jasidovolímpoukázaťnadetailten,ktorýužjasne
formuluje aj Národná banka Slovenska. Ja si dovolím zacitovať z vyjadrenia Národnej banky Slovenska,

ktorá v inom konaní, s inými subjektmi, vyjadrila 3.12.2020 k otázke zohľadnenia spracovateľského
poplatku pri výpočte RPMN, keď jednoznačne Národná banka uviedla, citujem: Spracovateľský poplatok
za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy môže byť zohľadnený vo výpočte RPMN
dvoma spôsobmi. Na ľavej strane základnej rovnice súčasná hodnota úveru dohodnutého zmluve a
na pravej strane súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných

splátok úveru, pričom splátka poplatku za poskytnutie úveru je nultou splátok. To je prvý spôsob. Druhý
spôsob je výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočítava od sumy úveru dohodnutej v zmluve a
výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice. Na pravej strane rovnice je poplatok za
poskytnutie úveru nulový. Inak vyjadrené Národná banka jednoznačne povedala, z pohľadu aplikácie
týchto opakujúcich výtok zo strany spotrebiteľov, že je úplne jedno, ktorý z týchto výpočtov RPMN banka
zvolí, pretože spracovateľský poplatok je platený z úveru, to znamená, že časová hodnota pri čase, ktorý

je veľmi dôležitý pri výpočte rovnice je nula. To znamená, že aj spôsob, ktoré volia banky, že dajú na
jednu stranu rovnice výšku úveru a na druhú stranu spracovateľský poplatok, pričom časová odmocnina
je tam nula, nám vyjde rovnaká RPMN ako keby sa to robilo spôsobom aký nám hovorí žalobca, pretože
sú totožné, že na tú pravú stranu rovnice dáte výšku úveru už poníženú o spracovateľský poplatok a
do nákladu na druhú stranu rovnice ho nedáte. Vyjde vám rovnaká suma RPMN. To znamená, že aj

z tohto pohľadu predsa musí žalobca povedať, v čom by mala byť odlišná, pretože aj to čo on tvrdí
vedie k rovnakému výpočtu a k rovnakej sume RPMN. Nemyslím, že táto argumentácia môže obstáť
a ku všetkému ostatnému si myslím, že sme sa dostatočne písomne vyjadrili. Zotrvávame na tom a
nedôvodnosť žaloby je zrejmá.

11. Právny zástupca žalobcu netrvá na vykonaní dôkazov a to oboznámením sa s webovou stránkou
žalovanej a takisto videami na určených webových stránkach www.youtube.com.

12. Žalobca osobne uviedol, že uzavrel úverovú zmluvu a čerpal úver, ktorý riadne splácal avšak je
poberateľom čiastočného invalidného dôchodku takže nastali u neho finančné problémy. Mal za to, že

splatil už vysokú sumu, že sa jedná o úžernícke úroky žalovanej, preto navštívil právnika v Revúcej,
ktorého sa pýtal, či sa s tým dá niečo robiť a tento mu odporučil advokátsku kanceláriu WEBBER
LEGAL, ktorá sa s podobnými problémami zaoberá. Mal problémy so splácaním svojho úveru nakoľko
poberá čiastočný invalidný dôchodok, nevedel si rady a nie je znalý zákonov, preto navštívil advokáta
v Revúcej. Mal pri sebe aj zmluvy, avšak advokát mu povedal, že sa touto problematikou nezaoberá.

Prvýkrát sa dozvedel, že banka sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, a že má nárok na vyplatenie
preplatenej sumy po rozhovore s odporučenou advokátskou kanceláriou v júni 2018. Má psychické
problémy. Problém s úverom mu spôsoboval ďalšie psychické problémy.
13. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení zotrval na podanej žalobe.
14. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení okrem iného uviedla, že trvá na

doposiaľ všetkých písomných aj ústnych tvrdeniach.
15. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi výsluchom
strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

16. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.1.2011 (ďalej len „Zmluva o úvere“),

ktorú uzavrela žalovaná so žalobcom, vyplýva záväzok žalovanej poskytnúť žalobcovi spotrebný úver
na Čokoľvek vo výške 1.590 eur s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 16,90 % ročne,
jednorázovo a bezhotovostne so spracovateľským poplatkom vo výške 39 eur, hradeným z prostriedkov
úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne, s výškou splátky od prvého čerpania
úveru do 31.1.2011 vo výške 5,98 eur a od 20.2.2011 vo výške 30,60 eur, s počtom splátok 120 od

20.2.2011, s mesačnou periodicitou splátok a ich splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s
konečnou splatnosťou úveru 20.1.2021, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 22,96 %, s priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 18,48 % a s celkovou čiastkou spojenou s úverom vo
výške 3.714,41 eur. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere a amortizačná tabuľka zaslaná žalobcovi dňa 21.5.2018.

17. Z výpisov z úverového účtu č. XXXXXXXXXX za obdobia od 01.01.2010 do 15.10.2011, od
15.10.2011 do 31.12.2011, od 01.01.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014
do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016, od 01.01.2017 do31.12.2017, od 01.02.2018 do 28.02.2018 a od 01.03.2018 do 31.03.2018 a z osobného účtu žalobcu za
obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018, od 01.09.2018 do 30.09.2018, 01.10.2018 do 31.10.2018 a od
01.11.2018 do 30.11.2018 vyplýva, že žalobca v súvislosti so Zmluvou o úvere uhradil žalovanej celkovo

sumu vo výške 2.591,23 Eur.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

19. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

20. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave

presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s

vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.
21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
23. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy
(ďalejlenzákonč.129/2010Z.z.),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného

ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa odseku 4 písm.
a/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

32. Podľa § 451 OZ v znení účinnom do 31. 12. 2010, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len

„Občianskyzákonník“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získa.
Ak toho na úkor koho sa získa nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
37. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za
nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v

Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov
ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V
prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalobca vystupoval v danom prípade pri
podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ,
zatiaľ čo žalovaná konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom

išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa
vpisujúibameniacesaúdaje,atedajejobsahnemoholžalobcapodstatnýmspôsobommeniť,respektíve
ovplyvniť, je predmetná Zmluva o splátkovom úvere svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj zmluvou ospotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje
určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo

Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako
aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere Obchodný zákonník, je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah
medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení

zákonaospotrebiteľskýchúveroch(napríkladuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa23.09.2014,
sp. zn. 6Co/139/2013). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v
rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský
úver, predmetná Zmluva o splátkovom úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola

uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovanej a žalobcom,
ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania
alebo podnikania. Súd mal na základe nesporných skutkových tvrdení sporových strán a predložených
listinných dôkazov preukázané, že žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1.590 eur, ktorý
sa žalobca zaviazal splatiť celkovo v 120 mesačných anuitných splátkach, s termínom konečnej

splatnosti v januári 2021. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej
zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy
poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť(zmluvne dohodnuté) úroky. Nakoľko zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú charakter
zmluvyospotrebiteľskomúverevzmyslezák.č.129/2010Z.z.,musiaobsahovaťnáležitostiustanovené

zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
40. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.167,37 eur z
dôvodu, že podľa neho zmluva o splátkovom úvere zo dňa 28.1.2011, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi spotrebiteľský úvere vo výške 1.590 eur je z
dôvodov uvedených v žalobe bezúročná a bez poplatkov, pričom žalobca z tohto úveru uhradil žalovanej
sumu 2.591,23 eur, t.j. viac ako mal.
41. Súd po prejednaní veci zistil, že žaloba je nedôvodná. Žalobca považuje zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov zo štyroch dôvodov a preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. toho čo

zaplatil viac ako mal, t.j. len za istinu.
42. Prvým zo žalobcom uvádzaných dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je to, že v zmluve je
uvedená nesprávna RPMN. Žalovaná v zmluve uviedla výšku RPMN 22,96 %. Podľa žalobcu táto výška
RPMN je nesprávna, nakoľko žalovaná nezohľadnila vo výpočte spracovateľský poplatok za poskytnutie
úveru. Po prepočte súdom na troch rôznych stránkach či už s poplatkom za spracovanie úveru alebo

bez tohto poplatku a potom s výškou úveru 1.561 eur vyšla rovnaká výška RPMN ako je tá, ktorá bola
uvedená v zmluve.
43.Ďalšímžalobcomuvádzanýmdôvodombezúročnostiabezpoplatkovostiúveruje,žecelkováčiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je uvedená v zmluve nesprávne. Z tvrdenia žalobcu v žalobe vyplýva,
že žalobca mal zaplatiť sumu 3.714,41 eur pričom podľa prepočtu to má byť 3.716,98 eur, rozdiel je

2,57 eur. Súd má zato, že ide o zanedbateľný rozdiel, ktorý nespôsobuje podstatnú nerovnováhu v
právach spotrebiteľa. Na mieste je potrebné poukázať v záujme spravodlivého usporiadania pomerov
strán sporu a posudzovať spotrebiteľský aspekt sporu tak, aby sa žalobcovi dostalo primeranej ochrany
avšakzasúčasnéhorešpektovaniapoctivonadobudnutýchprávžalovanej.Účelomochranyspotrebiteľaje eliminovať dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa oproti dodávateľovi, nie ale ochrana
spotrebiteľa pred dôsledkami neplnenia si povinností, ktoré za spotrebiteľsky prijateľných podmienok
prevzal odkazujúc na rozhodnutie ESD Home Credit Slovakia proti Kláre Biróovej kde naznačil, že aj

ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru. Medzi iným vyložil smernicu Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej tiež len „smernica
2008/48/ES“) tak, že článok 23 smernice sa má interpretovať v tom zmysle, že zmluva o úvere by
sa mala považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov len ak neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES a pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z toho vyplýva, že eurokonformná
interpretácia ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. predpokladá pre vyvodenie záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru nielen zistenie akejkoľvek chýbajúcej náležitosti (nesprávnosti) v úverovej
zmluve, ale aj vyhodnotenie, že jej absencia mohla mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa prevziať
úverový záväzok. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že aj Ústavný súd SR je vo svojej
judikatúre kritický k neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Medzi inými vo svojom náleze sp. zn. PL.ÚS

11/2016 zo 7.2.2018 ústavný súd (tiež) konštatoval, že v sporovom konaní je pozícia sudcu ako
vyhľadávača dôkazov len v prospech jednej strany, neprirodzená. S tvrdením žalobcu sa súd preto v
tomto smere nestotožňuje.
44. Čo sa týka ďalšieho žalobcom tvrdeného dôvodu bezúročnosti úveru a to, že zmluva neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. §9
ods. 2 písm. l) Zákona) sa súd nestotožňuje. Zmluve je jasne uvedená výška splátky, termíny splátok,
dátum konečnej splatnosti. V rámci eurokonformného výkladu rozhodujúcej vnútroštátnej úpravy je
potrebné vychádzať z interpretačných záverov vyplývajúcich z rozhodnutí ESD. Tento súd v rozhodnutí

vo veci C - 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej vo vzťahu k
určitosti vyjadrenia časových aspektov realizácie úverovej zmluvy i k následkom absencie niektorých
jej náležitostí formuloval niekoľko na vec sa vzťahujúcich interpretačných záverov. Reagujúc na ne sa
vnútroštátnaprávnaprax(nakoniecizákonodarcazmenouprávnejúpravy)medzičasomužvysporiadala
so žalobcom nastolenou otázkou výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení

účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, v tom zmysle, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky, a že pokiaľ predmetná norma hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov,jepotrebnétotoust.eurokonformneinterpretovaťtak,žesatýmneustanovujepovinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)

osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018). Odvolací súd poznamenáva,
že k záverom formulovaným v tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd SR prihlásil aj vo svojom neskoršom
uznesení sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17.4.2018 a opakovane tiež v uznesení sp. zn. 7Cdo/98/2018 z
30.1.2019.

45. Čo sa týka ďalšieho dôvodu podľa ktorého je úver bezúročný a bez poplatkov, t.j. že v zmluve
absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) a že je v zmluve je uvedený iba termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru je podľa súdu toto tvrdenie nedôvodné. V zmluve je podľa súdu jasne a zreteľne
vyjadrený termín konečnej splatnosti a aj doba trvania zmluvy a to v čl. I.

46. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Súd v danej veci nezistil žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky a uplatnený nárok, resp. jeho príslušenstvo je v súlade s platnou právnou úpravou
slúžiacou na ochranu spotrebiteľa. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver nie je možné podľa zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a

bez poplatkov a teda nemohlo dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom ku
konštatovaniu o neexistencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej sa súd ďalej vznesenou
námietkou premlčania žalovanou nezaoberal. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná na jeho úkor
získala bezdôvodné obohatenie, súd preto žalobu zamietol.
47. Podlˇa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´

vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Podlˇa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne

´ osobitne´ho zretelˇa.
52. Súd rozhodol podľa § 262 CSP o trovách konania tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto má oproti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

53. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rožňava písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.